annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

sienky, rybníky, vinice, záhrady...). Takýto majetok mal byť majiteľovi ponechaný
len v tom prípade, ak na ňom sám pracoval. Ako sa uvádzalo v článku k tejto
problematike, „takýto návrh hlboko zasahuje i do vlastníctva našich cirkevných
zborov, lebo cirkevné majetky neobrába ani cirkevný zbor, ani farár, kantor alebo
iný cirkevný funkcionár, ale majú z neho dôchodky“. 42 V marci 1948 vlastnili
cirkevné zbory evanjelickej cirkvi a. v. 4 004 ha ornej pôdy, 1 456 ha lúk,
982 ha pasienkov, 1 361 ha lesov a 306 ha záhrad a viníc. 43 V tomto výpočte
nebol zahrnutý majetok generálnej cirkvi v Beckovskej Lieske. Pri rokovaniach
s predstaviteľmi štátu (J. Ďuriš, V. Široký, K. Gottwald, a J. Ševčík) v júni 1948
sa podľa slov generálneho dozorcu evanjelickej cirkvi P. Zaťku rokovalo práve
o odkúpení jediného lesného statku cirkvi v Beckovskej Vieske. 44
Opatrenia štátu voči obyvateľstvu maďarskej a nemeckej národnosti sa prejavili
aj v vo vzťahu k protestantským kňazom. Povereníctvo školstva a osvety
v materiáli predkladanom na zasadanie Predsedníctva SNR navrhovalo, aby
boli ihneď vykázaní duchovní, ktorí boli dosadení na južné Slovensko v čase
jeho okupácie a aby protestantské cirkvi postavili mimo funkcií aktívnych svetských
i duchovných funkcionárov svojej cirkvi nemeckej a maďarskej národnosti.
45 Podľa nariadenia SNR č. 44/1945 Zb. nar. SNR a nariadenia č. 99/1945
Zb. nar. SNR mali byť aj duchovní nemeckej a maďarskej národnosti uvoľnení
z výkonu povolania. Komplikované bolo predovšetkým postavenie duchovných
evanjelickej cirkvi nemeckej národnosti. Otázka štátneho občianstva pri farároch
neslovenskej národnosti mala rozhodujúci význam nielen pre ich prípadné
pôsobenie v cirkvi, ale aj pre zabezpečenie ich osobných životných potrieb
(platy, dôchodky, sociálne podpory a pod.). V Spišskom senioráte evanjelickej
cirkvi a. v. bola táto otázka definitívne usporiadaná pri všetkých 6 farároch,
pôsobiacich v tom čase v senioráte, ktorí nestratili československé štátne občianstvo.
Väčšinovo nemecké boli farnosti v Mníšku n/H., Ľubici, Kežmarku,
Švedlári a Vrbove, kde pôsobili nemeckí kňazi. 46 V marci 1947 na zasadaní
konventu Spišského a Podtatranského seniorátu, kde sa vytvoril jednotný Spišský
seniorát, bolo konštatované, že cirkevné zbory seniorátu sa poslovenčili.
Zároveň bola vznesená požiadavka, aby strata štátneho občianstva u farárov,
ktorí v januári 1945 opustili svoje miesta, mala za následok aj stratu kňazského
úradu. 47
42 Cirkevné listy, roč. 61, č. 4, 21. 2. 1948.
43 Cirkevné listy, roč. 61, č. 5, 6. 3. 1948.
44 Cirkevné listy, roč. 61, č. 17, 14. 8. 1948.
45 SNA Bratislava, f. ÚP SNR, inv. č. 21, kart. 1, č. 13/1945.
46 Cirkevné listy, roč. 61, , č. 10, 15. 5. 1948. Aj v publikácii GABZDILOVÁ-OLEJNÍKOVÁ,
S. – OLEJNÍK, M.: Karpatskí Nemci na Slovensku od druhej svetovej vojny do roku 1953.
Bratislava 2004, s. 91 sa píše o piatich duchovných.
47 Cirkevné listy, roč. 60, č. 7, 5. 4. 1947.
225