annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

Postihnuté boli najmä majetky protestantských cirkví a tých cirkevných
zborov, ktorých väčšina príslušníkov patrila k nemeckej alebo maďarskej národnosti
a ktoré boli najmä miestnymi úradmi považované za nepriateľské
a mali ich konfiškovať, a to napriek uzneseniu Zboru povereníkov a a upozorneniam
Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. 32 Práve v týchto
prípadoch zohrala významnú úlohu snaha transformovať nemecké a maďarské
cirkevné zbory na slovenské. Aj v týchto prípadoch sa presadzoval individuálny
prístup k majetkom. Podľa zasadania Spišského konventu zo 4. marca
1947 uznesenie Zboru povereníkov č. 5830/1945 a vydanie dekrétu prezidenta
republiky č. 108/1945 Zb. o konfiškácii majetku Nemcov, Maďarov a zradcov
našli cirkevné zbory evanjelickej cirkvi a. v. už v poslovenčenom stave, preto
by sa podľa ich názoru uvedené normy nemali na tieto zbory vzťahovať. 33 Pre
posúdenie oprávnenosti konfiškácie však zákonné normy povojnového Československa
v snahe vyhnúť sa špekulačným majetkovým prevodom tak pri
fyzických, ako aj pri právnických osobách stanovovali za predmetné obdobie
rôzne dátumy viažuce sa k obdobiu ohrozenia Československej republiky. 34
Fakticky však neboli problémy majetku nemeckej evanjelickej cirkvi doriešené
ani v roku 1947. O problematike majetku nemeckých cirkevných zborov sa
uskutočnili mimoriadne cirkevné porady na Spiši ešte v marci 1947.
Pokiaľ išlo o poľnohospodársky majetok, § 1 nariadenia Slovenskej národnej
rady č. 104 z dňa 23. augusta 1945 o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov a zradcov a nepriateľov
slovenského národa s okamžitou platnosťou konfiškoval majetok „účastinných
a iných spoločností a právnických osôb, v ktorých kapitálovú alebo majetkovú
účasť ku dňu 1. marca 1945 prevažne vlastnili alebo mali v držbe osoby nemeckej
národnosti, pokiaľ tieto osoby nepreukážu, že sa činne zúčastnili na pro-
32 GABZDILOVÁ-OLEJNÍKOVÁ, S. – OLEJNÍK, M.: Karpatskí Nemci na Slovensku od druhej
svetovej vojny do roku 1953. Bratislava 2004, s. 91.
33 Cirkevné listy, roč. 60, 5. 4. 1947. č. 7.
34 Napr. nariadenie č. 4 z 27. februára 1945 pokiaľ ide o vlastníctvo pôdy, stanovovalo okrem
iného konfiškáciu poľnohospodárskeho majetku u osôb maďarskej národnosti, ktoré 1. novembra
1938 nemali československú štátnu príslušnosť; nariadenie SNR č. 33 z 15. mája 1945
o ľudovom súdnictve v § 2 ods. b/ hovorilo o osobách, ktoré exponovane pôsobili k 6. októbru
1938 a k 14. marcu 1939; nariadenie SNR č. 50 z 5. júna 1945 o národnej správe ako
hranicu pre konfiškáciu určovalo prevody majetku uzavreté po 29. septembri 1938; dekréty
prezidenta republiky Edvarda Beneša využívali väčšinou klauzulu vzťahujúcu sa k obdobiu
zvýšeného ohrozenia republiky, ktorá bola definovaná v § 18 dekrétu č. 36 Zb. z 19. júna 1945
o potrestání nacistických zločinců, zrádců a jejích pomáhačů a o mimořádných lidových soudech
od 21. mája 1938; nariadenie SNR č. 104 z 23. augusta 1945 stanovovalo za predmetnú
dobu obdobie do 1. marca 1945, v ktorom sa sledovala kapitálová účasť osôb maďarskej a nemeckej
národnosti v rôznych spoločnostiach.
223