annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

Teológia od samotného počiatku jestvovania kresťanstva hľadá svoj vzťah
k jednotlivým filozofickým doktrínam. Treba však uviesť, že niekedy je to proces
úspešný viac, inokedy menej. Je známe, že v prvokresťanskej teológii vplýval
stoicizmus zvlášť na teológov Západu – Tertuliána a Hilária z Piktávie. Na
Východe stoicizmus po určitom čase ustúpil alexandrijskému novoplatonizmu.
Dielo Platóna vplývalo na východnú teológiu v priebehu mnohých storočí, preto
sa Východ musel vyrovnávať s týmto vplyvom, čo však bolo veľmi zložité.
Potom však Kappadockí otcovia v trinitárnych sporoch a následne Leontios
Byzantský aristotelovskej terminológii „otvorili dvere“ do teológie. Cez Tomáša
Akvinského, konkrétne jeho Summu, potom aj západné teologické myslenie
uprednostnilo aristotelizmus.
V takejto rovine sa nám javí aj spor, ktorý vrcholí v 14. storočí medzi palamistami
a antipalamistami. Chceme však uviesť, že kresťanská teológia nebola
odkázaná na čerpanie termínov iba z diel Platóna a Aristotela, ale používala
pojmy aj z iných filozofických systémov. Preto sa vždy musela vyrovnávať
s problémom vzťahu k tej-ktorej filozofickej doktríne a jej vplyvu na teológiu.
Súčasne však súhlasíme aj s názorom P. V. Bronzova, ktorý tvrdí, že palamistické
a antipalamistické spory v Byzancii v 14. storočí presahujú aj rámec
filozofie, pretože svojím vnútorným obsahom a teologickým rozmerom prechádzajú
do mystickej roviny ľudského bytia.
Palamizmus a byzantský mysticizmus
Vidíme teda, že palamizmus nemá iba čisto teologické korene, ktoré by nás
privádzali k patristickej tradícii. Na palamizme sa odrazili aj vplyvy filozofie
a rôznych kultúrnych smerovaní danej epochy. Pritom je tesne spojený aj
s mysticizmom Byzancie.
Vplyv byzantského mysticizmu na palamizmus je však omnoho silnejší ako
ostatné vplyvy. Gregor Palama bol totiž jedným z najvýznamnejších predstaviteľov
byzantského monasticizmu v neskorobyzantskom období. V sporoch
s kalabrijským mníchom Barlaamom sa Palama stal vodcom athoských mníchov
– hesychastov. Jeho teologické stanoviská boli pre nich najprijateľnejšie,
pretože najlepšie formulovali ich vnútorné mystické prežívanie askézy.
Na tomto mieste je potrebné vysvetliť, čo je to mysticizmus, mystika alebo
spiritualita. Je nesprávne mysticizmus oddeľovať od askézy a stavať ich proti
sebe. Mystika alebo spiritualita je plodom askézy a je s ňou tesne spätá. Neexistujú
dve cesty duchovného života: asketická, ktorá by bola bez mystiky,
a mystická, ktorá nevyviera z askézy. Východné kresťanstvo je viac mystické
ako západné, ktoré je zamerané skôr prakticky. V západnom kresťanstve sa
božské vníma ako moc, vláda. Na Východe sa božské chápe ako vzťah k Bohu,
v ktorom sa človek cíti ako nové stvorenie. Božstvo je tu vnímané ako metafy-
20