annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

stva bez ohľadu na jeho politickú angažovanosť v predošlých mesiacoch a rokoch
sa stalo prioritou zabezpečenie vlastnej fyzickej existencie a, pokiaľ to
bolo možné, hmotného majetku. Obyvateľstvo sa pri tom spoliehalo samo na
seba, konalo spravidla na vlastnú päsť, a preto sa s výraznejším pozitívnym
ohlasom nestretla ani organizovaná evakuácia. Evakuovali tí, ktorí sa vzhľadom
na svoju činnosť v zanikajúcom režime mohli oprávnene obávať trestu.
Išlo hlavne o tunajších popredných ľudáckych funkcionárov, predstaviteľov
úradov, funkcionárov MSS a Nemcov. Väčšina z nich sa však nevyhla povojnovým
ľudovým súdom.
Ľudové súdy predstavovali špecifickú formu vyrovnania sa s vojnovými
zločincami a kolaborantmi. Delili sa na tri typy – Národný súd, okresné ľudové
súdy a miestne ľudové súdy. 43 Napriek dnes všeobecne prijímanému názoru,
že boli neobjektívne a pri ich práci bežne dochádzalo k porušovaniu elementárnych
právnych zásad, sú obžaloby, zápisnice z pojednávaní či výpovede obžalovaných
a svedkov cenným materiálom, ktorý umožňuje dotvoriť mozaiku
historického vývoja. Vďaka tomuto materiálu je možné kritickejšie pristupovať
k priamym dobovým prameňom a prehodnotiť či korigovať niektoré čiastkové
závery, a tak vytvoriť plastickejší obraz skúmanej problematiky najmä vo
vzťahu k skutočnej podobe režimu na miestnej úrovni, k miere zodpovednosti
jednotlivcov a v neposlednom rade k charakteru medziľudských vzťahov.
Osoby, spadajúce pod retribučnú normu, ktoré mali regionálnu pôsobnosť,
patrili do kompetencie miestnych a okresných ľudových súdov. Tie vo veľkej
miere zmierňovali právny postih súdených osôb. Platí to aj o okresných
a miestnych ľudových súdoch, pôsobiacich na území bývalej Šarišsko-zemplínskej
župy. Mnohí miestni ľudácki exponenti boli oslobodení alebo odsúdení
na symbolický trest verejného pokarhania 44 , čo bolo celkom v súlade so
všeobecným trendom. Paradoxne oveľa vyššie tresty mnohokrát dostali „malé
ryby“ alebo dokonca niektorí obvinení radoví občania, ktorým sa nepodari-
43 Bližšie: RAŠLA, Anton: Ľudové súdy v Československu po II. svetovej vojne ako forma mimoriadneho
súdnictva. Bratislava : SAV, 1969. 168 s. SYRNÝ, Marek: Retribúcia ako mocensko-politický
činiteľ v povojnovom Slovensku. In: Acta Historica Neosoliensia. Tomus 6.
Banská Bystrica : Katedra histórie FHV UMB, 2003, s. 137-147.
44 Možno uviesť celý rad príkladov: Oslobodený bol prešovský policajný riaditeľ P. Macháček,
ktorý bol aktívny najmä v rokoch 1943 – 1944 a jeho pričinením bol v decembri 1944 do
Nemecka odvlečený jeho zástupca a príslušník odboja L. Števonka, ktorý zahynul v koncentračnom
tábore. [ŠA Prešov, fond OaMĽS, OĽS Prešov, sign. T-ľud 75/45.] Oslobodení
boli i bývalí okresní náčelníci R. Kapalla a J. Kapralčík. [ŠA Prešov, fond OaMĽS, OĽS
Prešov, sign. O-ľud 77/45 a OĽS Sabinov, sign. T-ľud 36/45.] Predseda OO HSĽS v Sabinove
A. Jusko bol odsúdený na verejné pokarhanie [ŠA Prešov, fond OaMĽS, OĽS Sabinov, sign.
T-ľud 35/45]. R. Alexy, predstaviteľ Nemcov v Sabinove, bol tiež oslobodený [ŠA Prešov,
fond OaMĽS, OĽS Prešov, sign. T-ľud 46/47] atď.
213