annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

Ozbrojené zložka strany – Hlinkova garda sa podieľala na realizácii niektorých
bezpečnostných a vojenských opatrení.
Začiatkom jesene 1941 opadala vojnová psychóza a život sa dostával do
bežných koľají. Každodenný život bol však výraznejšie poznačený vojnou, ktorá
stále viditeľnejšie doliehala na obyvateľstvo. O to ťažšou úlohou bolo udržať
jeho lojalitu a stabilitu spoločenských pomerov. Viac ako predtým sa ukazovalo,
že Bratislava so svojimi predstavami je Šarišsko-zemplínskej župe, jej
občanovi aj jeho potrebám či záujmom vzdialená nielen zemepisne. Pasivita
väčšiny obyvateľstva, a to i toho spočiatku angažovaného, nielenže narastala,
ale v mnohých prípadoch pomaly prerastala dokonca do nespokojnosti. Krivka
vývoja mala napriek sebazáchovným zásahom totalizujúceho sa režimu zostupný
priebeh. Tieto okolnosti sa premietali i do politického života a činnosti
politických strán, ktorých aktivity a možnosti sa líšili.
HSĽS aj v tomto období ostávala dominantným činiteľom politického
a spoločenského života slovenskej pospolitosti na všetkých úrovniach. Tempo
nárastu členskej základne však z viacerých príčin pokleslo. Spolu s narastajúcou
pasivitou sa pod túto skutočnosť podpísalo i vyčerpanie ľudských zdrojov,
keďže politická organizovanosť už bola veľmi vysoká, a tiež personálna politika
vedenia strany, ktoré obmedzovalo prijímanie nových členov.
V roku 1943 fungovalo na území župy 11 okresných a 695 miestnych organizácií
HSĽS, združujúcich približne 45 000 členov. 20 V porovnaní s rokom 1941
je to len malý kvantitatívny posun. 21 Na čele župnej organizácie strany v Šarišsko-zemplínskej
župe stál tandem Matej Huťka (vystriedal A. Germušku) ako
predseda a Michal Drábik ako tajomník. V nadväznosti na ciele vytýčené vedením
strany pokračovalo budovanie a reorganizácia straníckych štruktúr. Jednou
z priorít ostávalo, aby mala strana v každom okrese obvodný sekretariát,
ktorý by koordinoval a kontroloval činnosť podriadených organizácií. Hoci sa
túto prioritu nepodarilo realizovať úplne, počet obvodných sekretariátov HSĽS
v župe narástol z pôvodných päť v roku 1940 na osem v roku 1943. V tabuľke
č. 4 uvádzame ich prehľad aj s menami vedúcich funkcionárov.
Zmeny nastali i v počte a samozrejme v personálnom obsadení okresných
organizácií. V súvislosti s prijatím zákona o HSĽS v októbri 1942 došlo k zrušeniu
okresnej organizácie Prešov – mesto, resp. k jej transformácii na miestnu
organizáciu. 22 Oveľa častejšie dochádzalo k personálnym zmenám. Vychádzali
20 Vyše 45.000 nás je tu. In: Slovenská sloboda, 6, 1943, č. 85 (11. 4.), s. 5.
21 V prípade počtu organizačných jednotiek nastal v dôsledku reorganizácií dokonca pokles,
keď napr. na začiatku roka 1942 bolo v župe až 703 miestnych organizácií. [HSĽS v našej
župe. In: Slovenská sloboda, 5, 1942, č. 1 (Nový rok), s. 2.] K počtu okresných organizácií
viď ďalej.
22 Tak pracovala Strana v Prešove. In: Slovenská sloboda, 6, 1943, č. 20 (26. 1.), s. 2.
206