annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

nikov, keďže v župe sa nachádzali iba tri väčšie – prešovský solivar, trebišovský
cukrovar a michalovský pivovar. Podmienkou celkového rozvoja regiónu
bol rozvoj infraštruktúry. Najviac sa apelovalo na potrebu výstavby cesty Prešov
Vranov – Strážske – Michalovce a železničných spojení Vranov – Stropkov
– Vyšný Svidník – Bardejov a Podolínec – Ľubotín. S hospodárskym rozvojom
súvisela tiež snaha o združstevnenie liehovarov, výstavbu vzorných mliekarní
a zvýšenie hospodárskej a kultúrnej úrovne slovenskej dediny. 18 Hospodárskymi
prioritami, ktoré zamestnávali pozornosť najmä funkcionárov v regióne,
boli pozemková reforma a arizácia. Úloh sa stanovilo viacero, boli často finančne
i časovo náročné, a tak sa ich mnohokrát nepodarilo zrealizovať. Vcelku
však možno konštatovať, že v skúmanom období sa hospodárska i sociálna
situácia dočasne zlepšovala. Investičná činnosť, najmä výstavba verejných budov
(školy, kultúrne domy, úrady) a komunikácií (cestné i železničné), mala
pozitívny dopad na zamestnanosť v regióne, čo sa zas spätne muselo prejaviť
na životnej úrovni obyvateľstva. V sociálnej oblasti sa realizovalo niekoľko zaujímavých
nápadov. Patrili k nim zdravotné prednášky, ľudovýchovné kurzy
(úspešné boli najmä kurzy varenia), mliečne akcie, zbierky šatstva, stravovacie
akcie pre deti robotníkov, starostlivosť o početné rodiny. Každoročne sa pozornosť
venovala tzv. zimnej akcii. 19 Istotne nie všetky podujatia narazili na pochopenie
obyvateľstva, najmä vtedy, ak boli povinné. Svoje ciele ale v podstate
plnili. Najchudobnejším, teda najnespokojnejším vrstvám dočasne a často na
úkor iných skupín obyvateľstva (Česi, Židia) pomáhali, a tak udržiavali potrebnú
mieru lojality väčšiny s režimom. Ostatní zo strachu či z oportunizmu na
takú formu solidarity pristúpili a navonok pôsobili pasívne. Niektoré aktivity
a opatrenia HSĽS skutočne spôsobili pozdvihnutie hospodárskej, sociálnej
i kultúrnej úrovne časti obyvateľstva. Neponúkali však perspektívu a výsledky
práce boli čoraz menšie, preto členstvo strany i obyvatelia upadali do stále väčšej
pasivity. Strácali záujem o veci verejné a pod dojmom blížiacej sa vojny sa
sústreďovali najmä na zabezpečenie existencie vlastných rodín.
Dôležitým medzníkom vo vývoji politických pomerov počas existencie
slovenského štátu sa stal vstup Slovenska do vojny proti Sovietskemu zväzu
v roku 1941. Prípravy na vojnu a samotný vstup do nej sa odrazili i v aktivitách
politických strán. Hlavnou úlohou členstva HSĽS sa stalo byť nápomocným
režimu v prípravách na vojnový konflikt a pri zabezpečovaní verejného poriadku.
Členom strany boli pridelené najmä dôležité organizačno-kontrolné úlohy.
18 Najsúrnejšie potreby Šariša a Zemplína. In: Slovenská sloboda, 3, 1940, č. 245 (26. 10), s. 2.
Hospodársky program HSĽS. In: Slovenská sloboda, 3, 1940, č. 247 (29. 10.), s. 3.
19 Sociálna starostlivosť HSĽS v župe Šarišsko-zemplínskej. In: Slovenská sloboda, 3, 1940, č.
248 (30. 10), s. 2. Zo sociálnej činnosti HSĽS v Prešove. In: Slovenská sloboda, 4, 1941, č. 44
(22. 2.), s. 2.
205