annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

avčíka), pokladníkom murár z Prešova Andrej Leščinský, sociálnym referentom
michalovský stredoškolský profesor Štefan Hlaváč, kultúrnym referentom
brezovický farár Juraj Kišiday, hospodárskym referentom obchodník z Giraltoviec
Mikuláš Kutlík a revízorom učiteľ z Vyšného Svidníka Michal Boňko. 15
Politický život v župe mal v predmetnom období pokojný charakter a výraznejšie
ho nerozbúrila ani kríza vo vládnom tábore pred salzburskými rokovaniami
v lete 1940, ani následné prvé vyjadrenia o zavádzaní národného
socializmu na Slovensku. Odraz celoslovenského politického diania možno
v každodennom živote ŠZŽ badať až začiatkom roku 1941, kedy sa v hláseniach
okresných úradov začali vyskytovať poznámky o určitom náraste miery
nespokojnosti obyvateľstva v dôsledku protichodných vyjadrení vedúcich politikov
na stránkach Slováka a Gardistu. 16 Tieto „nezrovnalosti“ boli veľmi rýchlo
dané na pravú mieru a režimu prišli vhod výkyvy počasia či prvé náznaky
vojnových príprav, ktoré od jari naplno zamestnávali pozornosť obyvateľstva.
Viac ako obyvateľstvo zaujala táto polemika miestnych funkcionárov. Ich vzájomný
pomer najvýstižnejšie charakterizoval v jednom zo svojich neskorších
hlásení stropkovský okresný náčelník Neupauer, keď napísal, že tento vzťah
je „korektný, avšak nie najideálnejší“. 17 Nemožno sa čudovať, že súperenie HG
a HSĽS naberalo v nasledujúcom období na dynamike, hoci v inej podobe, ako
tomu bolo na celoštátnej úrovni.
Výsadné postavenie HSĽS a jej členov v spoločnosti nieslo so sebou dôležitý
záväzok. Keďže sa strana podujala viesť všetok verejný život, všeobecne
sa od nej očakával aktívny a tvorivý prístup k občanom na všetkých úrovniach.
Pri absencii demokracie aj konštruktívneho a uceleného politického programu
to nebolo jednoduché. Navyše verejný život bol v narastajúcej miere riadený
v prospech len jednej časti obyvateľstva – členov HSĽS a pridružených organizácií.
Činnosť strany v regióne sa spájala predovšetkým s oblasťou hospodárstva
a sociálnej sféry. Podmienky práce v jednotlivých regiónoch Slovenska sa odlišovali.
Na východe bolo potrebné riešiť azda najviac problémov, a to práve
v dvoch uvedených oblastiach. Tejto skutočnosti musel byť prispôsobený hospodársky
a sociálny program HSĽS v župe. O najaktuálnejších potrebách pravidelne
rokovalo zhromaždenie župnej organizácie HSĽS. Medzi hospodárske
priority patrila regulácia vodných tokov, ktoré hlavne počas záplav v roku 1940
narobili mnoho škôd. Naliehavou potrebou bola výstavba priemyselných pod-
15 Praktický adresár mesta Prešova 1941. Prešov : Tatran, 1941, s. 144.
16 ŠA Prešov, fond ŠZŽ, 228/Ib-41 ŠB a 319/Ib-41b ŠB, periodické správy okresných úradov za
január a február 1941.
17 ŠA Prešov, fond ŠZŽ, 405/IIa-42 ŠB.
204