annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

gantne a z pozície získanej moci. V sporoch sa odrážala komplikovaná situácia,
ktorá vznikla v súvislosti s udalosťami okolo 6. októbra. Členovia i miestni
funkcionári nesúhlasili vždy s politikou svojich vedení a prechod k autoritatívnemu
systému s jednou slovenskou politickou stranou nebol v regióne taký
plynulý ako na celoštátnej úrovni. Ovplyvňovali ho rôzne faktory, pričom dôležitú
rolu hrali ani nie ideologické či medzinárodnopolitické otázky, ako skôr
medziľudské vzťahy, osobné záležitosti a tradícia. Najčastejšie sa do sporov
dostávali ľudáci s bývalými agrárnikmi, ktorí mali na slovenskom vidieku pomerne
silnú pozíciu. 12
Vzhľadom na postavenie HSĽS v štáte štátnobezpečnostný aparát nevenoval
pozornosť jej aktivitám, ale podľa potrieb a záujmov vrcholných predstaviteľov
len vybraným členom a ich činnosti. Negatívnym sprievodným javom
prudkého nárastu členstva bola skutočnosť, že členmi strany sa neraz stávali aj
zdiskreditovaní či trestaní jednotlivci. Taký stav bol najmä na miestnej úrovni
neúnosný, narúšal dôveryhodnosť strany a poukazoval na korupciu v nej. Vedenie
strany si problém a z neho plynúce dôsledky dobre uvedomovalo. Preto
bol v spolupráci s ÚŠB v marci 1940 vydaný prísne dôverný príkaz, podľa ktorého
bolo nanajvýš žiaduce sledovať práve mravnú čistotu funkcionárov miestnych
organizácií HSĽS a HG. V prípade, že bol niekto z nich trestaný, mala byť
na ÚŠB podaná správa. Sledovať sa mali predovšetkým prečiny podľa zákona
na ochranu republiky, až na druhom mieste prečiny podľa trestného poriadku.
Od tohto opatrenia sa očakávalo nielen vnútorné posilnenie a obroda strany, ale
predovšetkým to, že prispeje k zaktivizovaniu členskej základne, upadajúcej do
letargie. Zistenia ÚŠB potvrdili oprávnenosť konania vedenia strany a aj v ŠZŽ
zaznamenali viacero trestaných funkcionárov (napr. v okrese Trebišov až 6). 13
Personálne zmeny na regionálnej úrovni vrcholili na prelome rokov 1940/1941.
Podľa rozhodnutia širšieho predsedníctva HSĽS sa v čase medzi 13. októbrom
12 K nepokojom tohto charakteru došlo napr. v apríli 1940 v obci Kurima, kde sa vytvorili dve
skupiny obyvateľstva. Jedna bola organizovaná okolo miestnej organizácie HSĽS, druhú
tvorili bývalí agrárnici združení v miestnom odbore Matice slovenskej. Jadrom nepokojov
bol spor o právo využívať tunajší kultúrny dom. Spor podľa hlásení zámerne podnecovali
a živili učitelia, členovia HSĽS Anton Mráz, Ján Kahanec a Jozef Mankovič. Zvadu ukončilo
až preloženie prvých dvoch menovaných na iné miesta v novembri 1940. Podobný charakter
malo ohrozenie poriadku v Šarišských Sokolovciach, kde sa podľa hlásenia sabinovského
okresného úradu tiež nepohodli členovia HSĽS s bývalými agrárnikmi. [ŠA Prešov, fond
ŠZŽ, 375/38-40 ŠB a 624/55-40 ŠB.] Z archívneho materiálu sa nepodarilo zistiť, či agrárnici
alebo členovia iných rozpustených strán vytvorili v župe nejaké vyššie ilegálne organizačné
formy. Faktom je, že vo viacerých obciach sa organizovali v miestnych odboroch Matice
slovenskej.
13 Istý Ján Iľko, predseda miestnej organizácie HSĽS a veliteľ Hlinkovej gardy v osade Albinov
pri Sečovciach, bol trestaný dokonca jedenásťkrát. [ŠA Prešov, fond ŠZŽ, 38/40 ŠB.]
202