annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...
annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...
annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
olo predovšetkým to, aby spravoval prostriedky MO HSĽS i samotnej príslušnej<br />
obce. Organizoval tiež rôzne verejnoprospešné práce. Do vedenia MO<br />
popri radových členoch výboru patrili ešte pokladník a revízor. Z praktických<br />
dôvodov bola dodatočne ustanovená aj funkcia tlačového referenta, ktorý bol<br />
povinný dodávať do straníckej tlače a do rozhlasu správy o udalostiach, ktoré<br />
sa akýmkoľvek spôsobom spájali so stranou. 6 Od počiatku bola centrálne najviac<br />
usmerňovaná práca sociálnych referentov. U ostatných funkcionárov sa<br />
očakávalo viac samostatnosti a spolupráca pri hľadaní i plnení úloh s výborom<br />
či celou komunitou.<br />
Sieť MO sa v Šarišsko-zemplínskej župe dotvárala na jeseň roku 1940,<br />
kedy takmer každá obec v župe mala svoju miestnu organizáciu HSĽS. 7 Podľa<br />
bilančnej správy publikovanej v marci 1941 pri príležitosti druhého výročia<br />
vzniku SR pracovalo na území ŠZŽ 670 miestnych organizácií HSĽS, ktoré<br />
združovali viac ako 40 tisíc členov. 8<br />
Vedenia okresných organizácií HSĽS mali po organizačnej stránke analogickú<br />
podobu ako MO. Špecifikum v rámci štruktúry predstavovali väčšie<br />
mestá, ktoré boli rozdelené na viacero miestnych organizácií. V Šarišsko-zemplínskej<br />
župe sa to týkalo len mesta Prešov, v ktorom pôsobili štyri miestne<br />
organizácie. Spolu tvorili okresnú organizáciu HSĽS Prešov – mesto. Ostatné<br />
miestne organizácie pôsobiace v okrese boli združené do okresnej organizácie<br />
HSĽS Prešov – vidiek (niekedy označovanej aj ako Prešov – okolie). Okresné<br />
organizácie nedisponovali vlastnými sekretariátmi. Spravidla patrilo niekoľko<br />
z nich pod jeden obvodný sekretariát, ktorý riadil ich činnosť a v spolupráci<br />
s okresnými predsedami, prípadne poslancami snemu kontroloval prostredníctvom<br />
obvodných dôverníkov činnosť miestnych organizácií a ich funkcionárov.<br />
Počet obvodných sekretariátov narastal priamoúmerne s kvantitatívnym<br />
nárastom členskej základne. V roku 1940 pracovalo v ŠZŽ päť obvodných sekretariátov<br />
– v Bardejove, Humennom, Michalovciach, Sečovciach a v Stropkove.<br />
Okresná organizácia Sabinov a obidve prešovské okresné organizácie boli<br />
pridelené k župnému sekretariátu HSĽS so sídlom v Prešove. 9 Vo februári 1941<br />
bol zriadený aj obvodný sekretariát v Sabinove, ku ktorému bola pridelená<br />
okresná organizácia Sabinov. 10<br />
6 Bližšie Organizačné zvesti HSĽS október 1940 – máj 1941.<br />
7 Nové organizácie HSĽS v Šariši. In: Slovenská sloboda, 3, 1940, č. 225 (3. 10.), s. 2.<br />
8 Na východe štátu napredujeme. In: Slovenská sloboda, 4, 1941, č. 61 (14. 3.), s. 3.<br />
9 Soznam obvodných sekretariátov a im pridelených okresov. In: Organizačné zvesti HSĽS, 1,<br />
1940, č. 1, s. 10-11. Soznam župných sekretariátov a im pridelených okresov. In: Organizačné<br />
zvesti HSĽS, 1, 1940, č. 1, s. 11.<br />
10 Nové obvodné sekretariáty HSĽS a im pridelené okresy. In: Organizačné zvesti HSĽS, 2,<br />
1941, č. 2, s. 8.<br />
200