annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...
annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ... annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...
ava. 42 Národohospodársky zbor požadoval aj spevnenie a rozšírenie cesty z Pečovskej Novej Vsi cez Olejnikov, Majdan, Livov, Livovskú Hutu, ktorá by spojila okres Sabinov s Bardejovom, a na jej realizáciu žiadal od štátneho cestného fondu finančnú podporu. Ministerstvo verejných prác túto podporu v roku 1932 sľúbilo 43 , realizácia stavby sa však odkladala. Opodstatnený význam mala aj požiadavka, aby zainteresované a zodpovedné inštitúcie spolu so svojimi odborníkmi vypracovali dlhodobý koncepčný komunikačný program, aby sa chaoticky neriešili len havarijné stavy, ale aby sa predchádzali. K otázke výstavby a úpravy ciest v regióne Šariša zaujal zásadné stanovisko predseda organizácie Stanislav Treybal: „A vedľa železa dráh potrebujeme betón hradských. Boli by sme slepí, keby sme nevideli čo všetko sa previedlo v obore silničnom na Slovensku od prevratu, ako sa nám hradské zlepšili. Ale v Šariši potrebujeme nutne aj nové silničné zlepšenie zo západu na východ. A z tých najdôležitejších je spojenie bardiovského okresu so sabinovským a spojenie giraltovského o stropkovským.“ 44 Komisia národohospodárskeho zboru požiadala ministerstvo financií a verejných prác o uvoľnenie financií na stavbu uvedených ciest. Postup úradných miest pokladala za pomalý, pretože aktuálnosť začatia bola podľa nej zrejmá: „Trvá to už dlho. Veď akciu so spojkou Lenartov – Čirč – Orlov započal Národohospodársky zbor ešte v roku 1931 a až v 4. roku sa pracuje na projekte. Pri známej komplikovanosti administratívy našich príslušných kruhov môže trvať ešte roky, dokiaľ sa zaistia finančné prostriedky. Šariš však potrebuje tejto verejnej investície hneď.“ 45 Krajinské zastupiteľstvo sa pod silným tlakom východoslovenských okresov v máji 1933 uznieslo vytvoriť podmienky na realizáciu prác a finančne zabezpečiť výstavbu cesty Bardejov – Lenartov, ale aj cesty Stropkov – Medzilaborce a spojenie Prešov – Stará Ľubovňa premeniť na krajinskú cestu s prípojkou na poľskú Muszynu. „Krajinské zastupiteľstvo v Bratislave uznalo dôvody, ktoré Národohospodársky zbor v Prešove v svojich podaniach opäť hlásal, lebo vybudovanie uvedeného spojenia ako jedinej komunikácie spojujúcej severovýchodnú časť Slovenska so sieťou silníc pod Tatrami je nevyhnutné.“ 46 Pre národohospodársky zbor bolo pochopenie ich analýz a rozborov 42 Bližšie pozri: Referáty na verejnej schôdzi Národohosporárskeho zboru v Prešove. In: Šariš, roč. 2, 1931, č. 46 (28. 11.), s. 2. 43 Pozoruhodné úsilie o hospodárske povznesenie Šariša. In: Slovenský východ, roč. 14, 1932, č. 61 (13. 3.), s. 1. 44 Treybal, S.: Hospodárske požiadavky Šariša. In: Šariš, roč. 4, 1933, č. 44 (18. 11.), s. 1. 45 Národohospodársky zbor. In: Šariš, roč. 5, 1934, č. 23 (16. 6.), s. 6. 46 Nové silnice na východnom Slovensku. In: Slovenský východ, roč. 15, 1933, č. 121 (24. 5.), s. 2. 194
situácie istou satisfakciou, povzbudením v ďalšej činnosti, aj keď nedostatok finančných prostriedkov neumožňoval realizovať plány takým tempom, aké si jeho predstavitelia želali. Národohospodársky ústav v Bratislave spolu s Národohospodárskym zborom pre Šariš a susedné okresy vyhlásili mesiac október v roku 1934 za takzvaný cestný mesiac. Počas neho sa uskutočnili oblastné manifestácie, ktoré požadovali vyriešenie otázky správy cestných komunikácií na Slovensku. Aj národohospodársky zbor usporiadal vlastné zhromaždenie, na ktorom odzneli konkrétne požiadavky na urýchlené vyriešenie neúnosnej dopravnej situácie. Dopravná komisia národohospodárskeho zboru vydala aj vlastné tzv. Šarišské vyhlásenie, v ktorom požadovala úpravu ciest a mostov v kraji, vybudovanie spomínaných spojení Lenartov – Čirč – Orlov a Giraltovce – Fijaš – Lomné – Turiany. 47 V okresoch Šariša bolo spolu 149 km štátnych a 425 km krajinských ciest. Uvedené údaje naznačovali, že ide o poddimenzovanú cestnú sieť, najmä v porovnaní s českými krajinami. Vo východoslovenskej lokalite bolo nevyhnutné začať s výstavbou nových ciest. Paradoxom bola skutočnosť, že napríklad v šarišskom regióne bola sieť štátnych ciest na jednotku plochy o polovicu menšia ako v Čechách. Požiadavka na prevzatie krajinských ciest štátom bola preto celkom oprávnená. Dopravná komisia národohospodárskeho zboru vypracovala aj program investícií na stavbu a úpravu uvedených cestných spojníc. Náklady na trasu Lenartov – Čirč – Orlov boli vyčíslené na 4 600 000 Kč a na stavbu cesty Giraltovce – Fijaš – Lomné – Turiany na 2 700 000 Kč. Stavba týchto magistrál však počas trvania prvej ČSR nebola nikdy úplne zavŕšená. Výstavba nových ciest a železničných tratí narážala na podstatnú prekážku: nedostatok finančných prostriedkov. Konkrétnymi krokmi dokázal Národohospodársky zbor pre Šariš a susedné okresy koncepčne prispievať k chápaniu zmyslu regionálnych snáh. Problémy odvetví, ktoré sme v predchádzajúcom texte charakterizovali, boli v jeho činnosti nastoľované v oveľa širšom kontexte spolu s akútnymi potrebami všetkých sfér hospodárskeho a spoločenského života v regióne Šariša. Autor: PhDr. Viera Hudečková, CSc. Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta Inštitút histórie, Ul. 17. novembra č. 1, 080 78 Prešov 47 Veľká manifestácia Šariša a okolia. In: Šariš, roč. 5, 1934, č. 42 (10. 11.), s. 1. 195
- Page 145 and 146: Práve do tejto kategórie podnikan
- Page 147 and 148: „Hneď na začiatku nášho úči
- Page 149 and 150: na správnej rady. Na účet spolku
- Page 151 and 152: ná doba trvania spolku až do roku
- Page 153 and 154: Stále pretrvávajúcim problémom
- Page 155 and 156: Uvedomoval si, že pri uplatňovan
- Page 157 and 158: Najdôležitejšou akciou v tomto r
- Page 159 and 160: Upisovanie novej emisie cenných pa
- Page 161 and 162: prešlo zo spolkového výboru na s
- Page 163 and 164: Preto bolo potrebné zorganizovať
- Page 165 and 166: Vojna na Balkáne však spôsobila,
- Page 167 and 168: opäť v nominálnej hodnote po 200
- Page 169 and 170: V priebehu prvej svetovej vojny Úv
- Page 171 and 172: MICHALOVCE V ČASE VZNIKU PRVEJ ČE
- Page 173 and 174: Podľa novozistených skutočností
- Page 175 and 176: v maďarskom štáte by ju mal zabe
- Page 177 and 178: Uvedenými vyslancami boli: Juraj L
- Page 179 and 180: Po prvý raz mesto bolo v rukách m
- Page 181 and 182: REGIONALIZMUS A OBLASŤ ŠARIŠA V
- Page 183 and 184: národa a súčasne aj záujem čes
- Page 185 and 186: Aby koordinačná práca tejto usta
- Page 187 and 188: Národohospodársky zbor bol vnúto
- Page 189 and 190: svedčení, že nám bude možno ri
- Page 191 and 192: založenie Družstva šarišského
- Page 193 and 194: Na podporu tohto projektu vznikali
- Page 195: spojov, ale hlavne podporovať výs
- Page 199 and 200: tvo, ústredný výbor a zjazd. Vý
- Page 201 and 202: Na Slovensku mohla HSĽS po 14. mar
- Page 203 and 204: Najvyššou organizačnou formou st
- Page 205 and 206: a 10. novembrom 1940 konali na celo
- Page 207 and 208: nikov, keďže v župe sa nachádza
- Page 209 and 210: Tab. č. 4: Prehľad obvodných sek
- Page 211 and 212: či už celoštátnych alebo miestn
- Page 213 and 214: oblasti. Občasné krátkodobé zle
- Page 215 and 216: stva bez ohľadu na jeho politickú
- Page 217 and 218: PROBLÉMY VO VZŤAHU ČESKOSLOVENSK
- Page 219 and 220: strany J. Lettrich a F. Hodža navr
- Page 221 and 222: 1948 mala Evanjelická cirkev a. v.
- Page 223 and 224: cirkvi, aj problémy so štátnym o
- Page 225 and 226: Postihnuté boli najmä majetky pro
- Page 227 and 228: sienky, rybníky, vinice, záhrady.
- Page 229 and 230: spevok od štátu 2 Nemci evanjelic
- Page 231 and 232: veriaci rozumejú. Napr. podľa spr
- Page 233 and 234: mimo dohody o výmene obyvateľstva
- Page 235 and 236: zaradili aj 41 269 osôb, ktoré bo
- Page 237 and 238: štátne orgány pokúšali využi
- Page 239 and 240: Obdobie po roku 1948 znamenalo pre
- Page 241 and 242: MATERIÁLY - MATERIALS
- Page 243 and 244: OBYVATEĽSTVO MIEST ŠARIŠA A ZEMP
- Page 245 and 246: (1900, 1910, 1921) umožňujú skú
situácie istou satisfakciou, povzbudením v ďalšej činnosti, aj keď nedostatok<br />
finančných prostriedkov neumožňoval realizovať plány takým tempom, aké si<br />
jeho predstavitelia želali.<br />
Národohospodársky ústav v Bratislave spolu s Národohospodárskym zborom<br />
pre Šariš a susedné okresy vyhlásili mesiac október v roku 1934 za takzvaný<br />
cestný mesiac. Počas neho sa uskutočnili oblastné manifestácie, ktoré požadovali<br />
vyriešenie otázky správy cestných komunikácií na Slovensku. Aj národohospodársky<br />
zbor usporiadal vlastné zhromaždenie, na ktorom odzneli konkrétne<br />
požiadavky na urýchlené vyriešenie neúnosnej dopravnej situácie. Dopravná<br />
komisia národohospodárskeho zboru vydala aj vlastné tzv. Šarišské vyhlásenie,<br />
v ktorom požadovala úpravu ciest a mostov v kraji, vybudovanie spomínaných<br />
spojení Lenartov – Čirč – Orlov a Giraltovce – Fijaš – Lomné – Turiany. 47<br />
V okresoch Šariša bolo spolu 149 km štátnych a 425 km krajinských ciest.<br />
Uvedené údaje naznačovali, že ide o poddimenzovanú cestnú sieť, najmä v porovnaní<br />
s českými krajinami. Vo východoslovenskej lokalite bolo nevyhnutné<br />
začať s výstavbou nových ciest. Paradoxom bola skutočnosť, že napríklad v šarišskom<br />
regióne bola sieť štátnych ciest na jednotku plochy o polovicu menšia<br />
ako v Čechách. Požiadavka na prevzatie krajinských ciest štátom bola preto<br />
celkom oprávnená.<br />
Dopravná komisia národohospodárskeho zboru vypracovala aj program<br />
investícií na stavbu a úpravu uvedených cestných spojníc. Náklady na trasu<br />
Lenartov – Čirč – Orlov boli vyčíslené na 4 600 000 Kč a na stavbu cesty Giraltovce<br />
– Fijaš – Lomné – Turiany na 2 700 000 Kč. Stavba týchto magistrál<br />
však počas trvania prvej ČSR nebola nikdy úplne zavŕšená. Výstavba nových<br />
ciest a železničných tratí narážala na podstatnú prekážku: nedostatok finančných<br />
prostriedkov.<br />
Konkrétnymi krokmi dokázal Národohospodársky zbor pre Šariš a susedné<br />
okresy koncepčne prispievať k chápaniu zmyslu regionálnych snáh. Problémy<br />
odvetví, ktoré sme v predchádzajúcom texte charakterizovali, boli v jeho<br />
činnosti nastoľované v oveľa širšom kontexte spolu s akútnymi potrebami<br />
všetkých sfér hospodárskeho a spoločenského života v regióne Šariša.<br />
Autor:<br />
PhDr. Viera Hudečková, CSc.<br />
Prešovská <strong>univerzita</strong> v Prešove, Filozofická fakulta<br />
Inštitút histórie, Ul. 17. novembra č. 1, 080 78 Prešov<br />
47 Veľká manifestácia Šariša a okolia. In: Šariš, roč. 5, 1934, č. 42 (10. 11.), s. 1.<br />
195