annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

spojov, ale hlavne podporovať výstavbu nových ciest. Od vzniku samostatnej
republiky sa ozývali varovné hlasy, ktoré zdôrazňovali potrebu riešenia správy
štátnych a krajinských ciest. Už v roku 1920 vypracovali kompetentné orgány
plán prestavby systému slovenských štátnych ciest a utvorenia nových cestných
spojov v rovnobežkovom smere. Išlo o vznik štyroch základných magistrál zo
západu na východ: podunajskej, južnej, strednej a severnej. Realizácia tohto
smelého plánu však narážala na nedostatok finančných prostriedkov. Problémy
boli aj s hľadaním firiem, ktoré by mali skúsenosti so stavbami ciest a mostov.
Opäť platilo, že najzanedbanejšie situácia bola vo východoslovenskom regióne,
najmä v Šariši.
Už na porade prípravného výboru pre vznik národohospodárskeho zboru
inžinier Š. Omelka v súvislosti s touto problematikou upozorňoval: „Udržiavanie
1 km stojí 200 tisíc korún. Práca by stála 180 miliónov. Financuje to štát,
krajina, okres. Treba mnoho investovať. Čulé kraje dostanú viac.“ 39 Správa
ciest sa stala oblasťou, na ktorú dopravná komisia národohospodárského zboru
zamerala hlavnú pozornosť. Jej aktéri si uvedomovali, že vybudovanie a úprava
komunikácií bude mať ďalekosiahly význam pre všetky odvetvia hospodárstva
a povedie k poklesu nezamestnanosti vo východoslovenskej oblasti.
Údržba ciest a mostov tvorila v štátnom rozpočte každoročne nemalú sumu
a často brzdila aj príspevky na výstavbu nových ciest. Počas hospodárskej krízy
sa v tlači verejne objavovali konštatovania o znížení príspevkov na stavbu
nových a údržbu existujúcich ciest, aj keď sa zdôrazňovalo, že väčší diel týchto
investícií pripadá na slovenskú časť cestnej siete, ktorá je v horšom stave. V zlej
situácii sa odporúčalo šetriť a krátiť výdavky, napríklad pri úprave okrajov ciest,
pri dopĺňaní stromoradí a nových výstražných tabulí. 40 Bolo to však núdzové
opatrenie a nemohlo sa uplatňovať dlhšiu dobu, pretože by ohrozilo bezpečnosť
cestnej dopravy. Ministerstvo verejných prác napríklad v roku 1932 uskutočnilo
„...stavbu 10 v zemi slovenskej z 29 mostov vybudovaných v celej republike. Jedným
z najväčších mostov je most č. 60, vedúci nad riekou Torysou u Kendíc na
štátnej silnici Košice – Zborov o 1 otvore, 38 m svetlosti a nosnej konštrukcie zo
železového betónu, s oblúkovitými nosníkmi a zavesenou mostovkou“. 41
Program dopravnej komisie národohospodárskeho zboru sa v otázke cestnej
správy zameral na vybudovanie cesty Lenartov – Čirč – Orlov, na úpravu
trasy Drienovská Nová Ves – Košice, Drienov – Varhaňovce, Prešov – Petrovany
– Močarmany – Drienov – Lemešany – Košice, Tuhriná – Žehňa – Dúb-
39 Poľnohospodárska výroba a poľnohospodárska kríza. In: Šariš, roč. 4, 1933, č. 42 (4. 11.),
s. 1.
40 Z príspevkov na stavbu štátnych silníc a mostov pripadá na Slovensko 70 %. In: Slovenský
východ, roč. 13, 1933, č. 15 (19. 1.), s. 2.
41 Stavby silníc a mostov na Slovensku. In: Slovenský východ, roč. 13, 1932, č. 55 (6. 5.), s. 3.
193