annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

ni. Argumentoval pomocou osvedčených a všeobecne známych faktov: „Železničné
spojenie bolo za Uhorska vybudované smerom na juh do Budapešti,
a preto je dnes nedostatočné, ba priamo zlé, lebo nespojuje východnú čiastku
republiky k západu, k jeho terajšiemu centru. Nedostatok tohto spojenia veľmi
zle pociťuje dnes už náš roľník, lesník, a drevoobchod na východnom Slovensku,
hlavne v Šariši.“ 37 Ministerstvo dopravy o týchto argumentoch vedelo, začiatok
prác, napriek hotovému generálnemu projektu z roku 1924, bol však pre
nedostatok financií stále odďaľovaný.
V roku 1936 národohospodársky zbor znovu odoslal urgentnú rezolúciu na
ministerstvo a naliehavo zopakoval všetky dôvody na čo najrýchlejšie otvorenie
výstavby. K jej realizácii sa opäť neprikročilo. V roku 1937 navštívili funkcionári
národohospodárskeho zboru vtedajšieho ministerského predsedu Milana Hodžu.
Medzi viacerými požiadavkami dominovala otázka nevyhnutnosti zabezpečiť
strategické spojenie na východe republiky. Napriek tomu, že na projekt už bola
vyčlenená finančná čiastka vo výške 220 000 000 Kč na trasu Prešov – Vranov
a ďalších 70 000 000 Kč na trasu Podolínec – Orlov, napriek tomu, že bol hotový
aj stavebný plán, s výstavbou sa nezačalo. Niekoľko desaťročí plánovaná trať
bola napokon realizovaná až v rokoch 1939 – 1943. Po ročnej prevádzke bola
však vojnovými akciami vážne poškodená a čakala na povojnovú rekonštrukciu.
Pred prvou svetovou vojnou mala cestná doprava na Slovensku len obmedzený
význam. Po vojne jej význam stúpol a koncom 20. rokov začínala byť
cestná doprava silnou konkurenciou pre železnice. Postupne sa autobusová
a nákladná doprava stávala dôležitým národohospodárskym činiteľom, čo dokazuje
aj skutočnosť, že v 30. rokoch bola na východnom Slovensku postavená
pomerne dostupná sieť čerpacích benzínových staníc.
Autodopravu podporovalo nielen nižšie dopravné náklady na kratšie vzdialenosti
a možnosť dopravy až priamo k príjemcovi, ale aj menšie náklady na
obaly, pohotovosť dopravy, doprava bez prekládok a pod. Výroba výkonnejších
áut v 30. rokoch umožňovala, aby autá na seba preberali čoraz väčší podiel
prepravovaného tovaru a prekonávali stále väčšie vzdialenosti. 38
Rozšírenie automobilizmu však narážalo aj na určité prekážky. Boli to
najmä vysoké ceny automobilov, ktoré boli zapríčinené tým, že ČSR zaviedla
v roku 1922 vysoké clá na ich dovoz, aby tak podporila domácu, no nie celkom
rozvinutú výrobu. Negatívny dopad na jej rozvoj mala aj dopravná daň a neskôr
zavedená daň z motorových vozidiel i pomerne vysoká cena pohonných hmôt.
Rozhodujúcou príčinou, ktorá brzdila rozvoj automobilizmu, bola predovšetkým
nízka kvalita cestnej siete. Bolo potrebné zmeniť nielen smer cestných
37 Reč poslanca Jána Vanču. In: Šariš, roč. 4, 1933, č. 47 (9. 12.) s. 1.
38 Faltus, J. – Průcha, V.: Prehľad hospodárskeho vývoja ..., s. 91-92.
192