annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

venské oblasti a konkrétne firmy sa uskutočnilo až na pôde Drevohospodárskeho
ústavu v Košiciach. Šariš získal 5 exportných vagónov, ktoré pripadli
štyrom drevárskym firmám. 25 Podľa odhadov však čakalo v oblasti košickej
komory 80 000 až 100 000 vagónov dreva.
Medzištátne rokovania na najvyššej úrovni dospeli k dočasnej obchodnej
dohode, podľa ktorej malo Maďarsko dodať do Československa bravčový dobytok
a za to malo byť z východného Slovenska vyvezených ďalších 20 vagónov
palivového dreva. V záujme oživenia vývozu dreva z východného Slovenska
požadovali národohospodári, aby sa vláda pokúsila rokovať o vývoze reziva do
Anglicka, odkiaľ sa dovážala káva a ryža.
Nespokojnosť s hospodárskou situáciou, najmä v oblasti drevárstva, vyjadrili
zástupcovia šarišského regiónu na verejnej manifestácii konanej, 12. novembra
1933. V rezolúcii, ktorá bola na manifestácii prijatá, boli zakotvené
požiadavky, ktoré mali prelomiť stagnáciu v drevárskom odvetví. „Drevársky
priemysel v Šariši, ktorý živil tisíce lesných robotníkov a roľníkov – povozníkov,
od roku 1930 upadá, lebo stratil svoje prirodzené a hlavné odbytište – Maďarsko,
úbytok len na mzdách robí niekoľko miliónov Kč ročne. Preto žiadame
pre Šariš spravodlivý prídel kontingentu na kompenzačnom vývoze.“ 26
Národohospodársky zbor propagoval vytváranie výrobných a distribučných
programov, ktoré by vykazovali poznatky o domácej spotrebe dreva a reziva,
evidovali možnosti exportu do zahraničia a na ich základe by bola ťažba regulovaná.
Tým by sa do istej miery čelilo presýteniu trhu, aspoň čiastočne by bol
zaistený súlad medzi dopytom a ponukou. „Bude nevyhnutné nahradiť distribučný
chaos pevne organizovaným poriadkom a vhodnou úpravou z hľadiska
spotrebiteľa.“ 27
Viacerí odborníci z oblasti drevovýroby sa napríklad dožadovali zavedenia
ochranného cla na dovoz dreva z cudziny a vyslovovali sa za vývoz použitím
všetkých dostupných prostriedkov, najmä znížením dopravných taríf, zriaďovaním
odborných pracovísk, ako napr. výskumného ústavu lesníckeho a pod.
Výrazne sa v tomto smere angažoval riaditeľ Štátnych lesov a statkov v Solivare
Alojz Kubíček. Dokazoval, že na západe krajiny existuje dostatok drevárskych
podnikov, preto ich netreba zakladať i na východe, treba však hľadať
hospodárnejšie spôsoby, ako vhodne zužitkovať drevnú hmotu tak, aby sa do
zahraničia nevyvážali suroviny a polotovary, ale hotové výrobky.
Drevárstvo na severovýchode Slovenska malo odlišné záujmy a potreby
ako v ostatných častiach Slovenska. Preto národohospodársky zbor inicioval
25 Z činnosti Národohospodárskeho zboru pre Šariš. In: Šariš, roč. 3, 1932, č. 36, s. 1-2.
26 Hospodárska manifestácia v Prešove. In: Šariš, roč. 4, 1933, č. 44 (18. 11), s. 2.
27 Kubíček, A.: Národohospodársky obchodný význam. In: Šariš, roč. 4, 1933, č. 13 (1. 4.),
s. 1-2.
188