annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

Národohospodársky zbor bol vnútorne štrukturovaný. Jednotlivé okresy
zo šarišskej oblasti sa pripojili k tejto národohospodárskej organizácii formou
okresných poradných zborov. V marci 1934 bol založený okresný poradný zbor
pre okres Bardejov, v júli 1934 okresný poradný zbor pre okres Vranov nad
Topľou 16 , do konca roka 1935 vznikli okresné poradné zbory aj v Stropkove
a v Sabinove. 17
Ťažiskom činnosti zboru okrem okresných poradných zborov mali byť odborné
pracovné komisie, ktoré vznikali postupne podľa potrieb a charakteru
oblasti a mali odborne a organizačne zabezpečovať činnosť v jednotlivých
oblastiach záujmu zboru. K najdôležitejším z nich práve v Šariši patrili: poľnohospodárska,
lesnícka, drevárska, vodohospodárska, dopravná komisia, komisia
pre turistiku a kúpele, osvetová komisia a niektoré ďalšie.
Stručný prehľad a charakteristiku jednotlivých oblastí činnosti Národohospodárskeho
zboru pre Šariš a susedné okresy sme priniesli už v minulých ročníkoch
tohto zborníka. Tentoraz chceme venovať pozornosť dvom ťažiskovým
a navzájom sa podmieňujúcim oblastiam, v ktorých národohospodársky zbor
pracoval veľmi cieľavedome a sústredene – hľadaniu ciest na zlepšenie situácie
v doprave a v drevárskom odvetví hospodárstva.
Drevárstvo patrilo medzi najdôležitejšie hospodárske odvetvia na východnom
Slovensku, a teda aj v šarišskej oblasti. Toto odvetvie však na rozhraní
20. a 30. rokov utrpelo obrovské straty, ktoré boli zapríčinené komplikáciami
v doprave a najmä stratou zahraničných trhov.
Najčastejšou formou prvotného spracovania dreva bolo jeho opracovanie na
pílach, drevoobrábajúcich podnikov už bolo menej, aj to boli len podniky remeselníckeho
charakteru, nie priemyselné závody. Najpočetnejšie boli truhlárske
a nábytkárske dielne, ktoré však disponovali minimálnou strojovou výbavou. Na
konci 20. rokov bolo na Slovensku a Podkarpatskej Rusi okolo 430 piliarskych
závodov. 18 Boli schopné spracovať iba asi polovicu vyťaženej guľatiny, zvyšok
sa prepravoval do českých krajín alebo sa vyvážal do zahraničia. Píly pre nedostatok
spracovateľských odvetví nemali dosť odberateľov a boli do značnej miery
závislé od zahraničného vývozu. Z celkovej východoslovenskej produkcie
bolo na vývoz určených 70 %. Zostávajúcich 30 % pripadalo na palivové drevo,
stavebné drevo, banské stavebné drevo, železničné podvaly a pod. 19
Prvé ťažkosti s odbytom drevnej hmoty sa objavili na začiatku roka 1929,
keď opadol záujem najmä o smrekové drevo. Obavy z najhoršieho zažehnala
16 Regionálne hnutie na Vranovsku. In: Šariš, roč. 5, 1934 č. 26-27 (14. 7.), s. 3.
17 Z činnosti Národohospodárskeho zboru pre Šariš… In: Šariš, roč. 7, 1936, č. 4 (25. 1.), s. 1-2.
18 Horváth, P.: Príručka hospodárskej štatistiky Slovenska. Bratislava, 1935, s. 49.
19 Němcová, V.: Kríza drevárskeho priemyslu na východnom Slovensku. In: Historický časopis,
roč. 36, 1988, č. 1, s. 46.
185