annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

avedomia ľudí, aby sa stávali slobodní, tolerantní, zodpovední za svoje sociálno-ekonomické,
kultúrne i environmentálne prostredie. V súčasnosti býva
ako základná podmienka pre utváranie regiónov vyzdvihovaná ich sociálna
subjektivita. 2 Už v úvode našich zamyslení však možno konštatovať, že o takomto
chápaní prirodzených regiónov uvažovali aj národohospodári v medzivojnovom
období.
Regionalizmus na Slovensku a rovnako i v ďalších krajinách Európy mal
viacero vývojových etáp. Od romantizujúcich prejavov v literatúre a umení sa
po vzniku Československej republiky rodí ako hnutie zachraňujúce pred vysťahovalectvom
a hromadnou emigráciou z niektorých chudobnejších oblastí,
snaží sa hľadať príčiny týchto javov a navrhovať ekonomické riešenia priamo
v domácom prostredí.
Hneď po vzniku republiky mal regionalizmus zreteľnú podobu v českom
prostredí, najskôr sa presadil v južných Čechách. Českí regionalisti zdôrazňovali
úlohu ekonomicko-kultúrnej prevýchovy občanov a obyvateľstva, bojovali za
premyslenejšie poskytovanie investícií a rozmanitých štátnych podpôr. Na čele
českého regionalistického hnutia boli predovšetkým agrárnici a hoci propagovali
v rámci regionalizmu spoluprácu všetkých politických strán a prúdov, neubránili
sa tomu, aby uprednostňovali predovšetkým vlastné stranícke záujmy.
Regionalistické hnutie na Slovensku vzniklo práve na základe vplyvov
z českých krajín. Slovenskí národohospodári začali v tlači uverejňovať názory
českého propagátora regionalizmu Václava Verunáča, najmä jeho akcentovanie
komplexného hospodárskeho programu, cieľavedomej štátnej hospodárskej politiky
a spolupráce všetkých hospodárskych rezortov. 3
V roku 1929 vznikla na Slovensku odborná a záujmová inštitúcia Slovenská
spoločnosť národohospodárska. Za svoj dlhodobý cieľ si vytýčila úlohu odstrániť
na Slovensku zaostalosť v oblasti národného hospodárstva a modernizovať
ekonomiku zavádzaním nových metód a svetových trendov. Sústredili sa tu
slovenskí politici a národohospodársky orientovaní intelektuáli, sociológovia
a vedci z niektorých ďalších oblastí, v popredí boli predovšetkým Imrich Karvaš
a Peter Zaťko. 4 Obaja boli zamestnancami Obchodnej a priemyselnej komory
v Bratislave a vzhľadom na toto postavenie sa usilovali, aby ich činnosť
nebola stotožňovaná s praxou niektorej z vtedajších fungujúcich politických
strán. Skupina regionalistov si založila vlastný tlačový orgán, bol ním nezávislý
časopis Politika. Vo svojich spomienkach charakterizoval P. Zaťko toto periodikum
takto: „jedinou záväznou smernicou pre nás bol záujem slovenského
2 http://forum.isu.cz/spov.
3 Bartlová, A.: Regionalizmus na Slovensku..., s. 180.
4 Cambel, S.: Štátnik a národohospodár M. Hodža. Bratislava : Veda, 2001, s. 161.
180