annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...
annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ... annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...
Všetci sú totiž predstaviteľmi kresťanskej kultúry, všetci sú súčasníkmi jedného obdobia, epochy prelomu v dejinách. Končí sa éra stredoveku, a tak sa ako vždy, tak i teraz v ťažkostiach rodí nový svet, nová civilizácia. Od kresťanstva sa očakávalo nové zásadné stanovisko o svete, kultúre a hlavne o človeku. Ako vo všetkých zlomových okamihoch histórie aj teraz bola otázka o človeku vyzdvihnutá so všetkou presvedčivosťou. A samozrejme s netrpezlivosťou sa očakávali odpovede na antropologické otázky, medzi ktorými dominoval problém perspektívy novej, na tú dobu „modernej“ civilizácie. Sme svedkami toho, že každý z nich, síce odlišne od ostatných, odpovedá na aktuálne otázky doby. Dante to robí v Božskej komédii, Tomáš Akvinský v Summach, Palama v Triadach a Eckhart vo svojich listoch. Ukázať však človeku nádej do budúcnosti bolo v tom období veľmi zložité, pretože doba, v ktorej žili, nebola jednoduchá. Ak hovoríme o palamizme a o kultúrnom rozvoji Byzancie tej doby, nebolo by správne skúmať túto otázku mimo kontextu európskeho kultúrneho dedičstva. Nebolo by správne a ani objektívne oddeľovať svet Byzancie od ostatného kultúrneho sveta, hoci je značne odlišný. Je pravdou, že Byzancia vďaka svojmu vnútornému súladu stojí akosi mimo západoeurópskej kultúry. Túto osobitosť však netreba prezentovať ako neprekonateľnú prekážku. V dejinách stredoveku totiž v oblasti hľadania duchovných hodnôt nie sú odlišnosti medzi Byzanciou a západnou Európou. Naopak, existuje medzi nimi veľmi tesné spojenie. Netreba zabúdať na to, že v minulosti bola Východorímska ríša – Byzancia súčasťou rímskej civilizácie a cítila sa byť jej pokračovateľkou. Preto je úplne normálnym javom, že napriek ťažkostiam a uzavretosti riešila kultúra, niekedy aj paralelne, tie isté otázky ľudskej existencie. Keď máme takýto pohľad, potom môžeme so všetkou zodpovednosťou prijať názor o vzájomnom ovplyvňovaní sa kultúr Západ – Východ. Sťažené podmienky v hospodárskych vzťahoch neznamenali prerušenie kontaktov. Krajiny západnej Európy, zvlášť talianskych miest (Benátky a Janov), dominovali obchodu v stredozemnej námornej lokalite. Táto skutočnosť svedčí o tom, že medzi západnou Európou a Byzanciou neexistovala neprekonateľná priepasť, ale že tieto dva svety sa v stredoveku kultúrne i hospodársky stretávali. Na túto skutočnosť netreba zabúdať. Platí to aj napriek rozdielom, ku ktorým došlo medzi Západom a Východom v priebehu dejín. Západ a Východ vzájomne komunikovali, a preto dochádzalo aj k priamemu vzájomnému ovplyvňovaniu. V Európe sa vytvorila situácia, v ktorej vznikla pôda na to, aby si Byzancia ľahko osvojovala plody aj európskej kultúry. Išlo hlavne o filozofiu a teológiu. Vplyv západnej filozofie a teológie na byzantskú kultúru bol zjavný. Prejavil sa predovšetkým v diele významného predstaviteľa byzantského humanizmu Michaila Psellosa, Demetriosa Kydonesa a ďalších. Súčasne však vidíme spätnú 16
väzbu, pretože Logika Michaila Psellosa ovplyvnila formovanie západnej vedy a kultúry v 11. storočí a v nasledujúcich storočiach. Rovnako i Logika a Fyzika Niceforasa Vlemmida mali dominantný vplyv na kreovanie západnej scholastiky. 11 Takisto možno konštatovať, že západoeurópska renesancia má svoj počiatok v prevažnej miere v Konštantínopole a v Byzancii. Zaujímavé sú skutočnosti, ktoré majú inú povahu: v Byzancii a v krajinách ostatného sveta paralelne vznikajú diela s tým istým zameraním. Na ilustráciu môže poslúžiť anonymný spis z 12. storočia pod názvom Timarion. Ide o legendu zostúpenia do pekiel a následný dialóg s vladármi, filozofmi a spisovateľmi. V podstate je to snaha o vytvorenie „božskej komédie“ pred Dantem. Aj byzantské anonymné romány vo veršoch sú veľmi blízke provensálskym. Z tohto dôvodu mnohí bádatelia oprávnene hovoria o vplyve západoeurópskej kultúry na byzantskú, iní naopak. 12 Tieto skutočnosti iba potvrdzujú, že je chybné vnímať vtedajšiu byzantskú kultúru ako úplne izolovanú od ostatného európskeho kultúrneho sveta. Zásadný obrat v tejto otázke znamenal objav významného ruského byzantológa F. I. Uspenského, ktorý ukázal na priame vzájomné ovplyvňovanie sa dvoch európskych kultúr – byzantskej a západoeurópskej. 13 Je známe, že v 11. až 14. storočí sa v byzantskej spoločnosti prejavoval zvýšený záujem o diela antických filozofov. Nastoľované boli otázky, na ktoré spoločnosť hľadala odpovede. V súvislosti s celospoločenskou diskusiou vznikali spory, ktoré boli riešené na konštantínopolských konciloch. Hoci sa spory na prvý pohľad vnímali ako teologicko-cirkevné, v ich základe boli skryté filozofické problémy. V súvislosti s dielom Jána Italosa bola nastolená otázka o večnosti hmoty a ďalších vplyvoch platónskej filozofie na myslenie tohto významného byzantského učenca. Pre úplnosť je treba uviesť, že Ján Italos bol súčasníkom Abelárda. V Byzancii dielo Jána Italosa silne ovplyvnilo teologicko-filozofické myslenie mnohých intelektuálov. Diskusie ukázali, že vždy išlo o snahu spojiť logiku Aristotela a novoplatonizmu s teologickým myslením. Práve Uspenský zdôrazňuje, že takéto snahy vidíme tak na Východe, ako aj na Západe u predstaviteľov scholastiky. Podľa mienky Uspenského sa byzantskí filozofi zaoberali tými istými otázkami ako scholastici Západu. Konkrétne riešili otázku o rodoch a vidoch bytia, ktoré vysvetľuje Porfyrios a ktoré boli rozpracované vo vzájomných sporoch dvoch škôl – školy nominalistov a školy realistov. 11 Vasiliev, A.: Histoire de l´ Empire byzantiniene II., s. 233-234. 12 De Libera, Alain: Středoveká filozofie. Praha, 2001, s. 31 uvádza, že Byzancia sa neuzavrela sama do seba ani po skončení západnej okupácie, ale dokonca sa napriek hesychastickým sporom otvorila určitým aspektom „latinského modelu“. 13 Uspenský, F. I.: Očerki po istorii vizantijskoj obrazovannosti. Sankt Peterburg, 1892, 395 s. 17
- Page 1: ANNALES HISTORICI PREŠOVIENSIS ANN
- Page 4 and 5: ANNALES HISTORICI PREŠOVIENSIS ANN
- Page 6 and 7: V. Hudečková Regionalizmus a obla
- Page 8 and 9: V. Hudečková Regionalism and Šar
- Page 11 and 12: PALAMIZMUS V DEJINÁCH BYZANCIE * I
- Page 13 and 14: Michel Balard uvádza, že na Apeni
- Page 15 and 16: tiklad kresťanstva. Pretože human
- Page 17: hodujúca bitka, v ktorej osmanské
- Page 21 and 22: nespochybnil, že Logika Petra Hisp
- Page 23 and 24: zický prameň duchovno - fyziologi
- Page 25 and 26: Palama sa prezentoval ako znalca pa
- Page 27 and 28: K HISTÓRII PALAMIZMU VO VIEROUČNO
- Page 29 and 30: obyčajnými svedkami starej viery
- Page 31 and 32: hy a smeruje k tomu, aby predstavil
- Page 33 and 34: duchovného života v Byzancii. Sta
- Page 35 and 36: ský sa dôsledne vyhol tomu, aby a
- Page 37 and 38: mystik Nikolaos Kabasilas či filoz
- Page 39 and 40: väčšiu časť jeho teologických
- Page 41 and 42: V celom tomto spore môžeme vybada
- Page 43 and 44: ťažkej prítomnosti a nejasnej bu
- Page 45 and 46: SLUŽBA VELKÉHO KÁNONU SV. ONDŘE
- Page 47 and 48: Na Proměnění Páně, Na pozdviž
- Page 49 and 50: Theologie hesychasmu Základní my
- Page 51 and 52: Tyto metody modlitby mysli byly na
- Page 53 and 54: Lidé po pádu ztratili možnost do
- Page 55 and 56: Člověk po pádu potřeboval vylé
- Page 57 and 58: V období Ondřeje Krétského byly
- Page 59 and 60: Text je velikou a mnohokrát opakov
- Page 61 and 62: Přikryt jsem šatem hanby jako lis
- Page 63 and 64: Komu stala jsi se podobnou, duše m
- Page 65 and 66: Bdi, duše má, buď statečná jak
- Page 67 and 68: Bohorodičen 4. písně: I rodíš
Všetci sú totiž predstaviteľmi kresťanskej kultúry, všetci sú súčasníkmi<br />
jedného obdobia, epochy prelomu v dejinách. Končí sa éra stredoveku, a tak sa<br />
ako vždy, tak i teraz v ťažkostiach rodí nový svet, nová civilizácia. Od kresťanstva<br />
sa očakávalo nové zásadné stanovisko o svete, kultúre a hlavne o človeku.<br />
Ako vo všetkých zlomových okamihoch histórie aj teraz bola otázka o človeku<br />
vyzdvihnutá so všetkou presvedčivosťou. A samozrejme s netrpezlivosťou sa<br />
očakávali odpovede na antropologické otázky, medzi ktorými dominoval problém<br />
perspektívy novej, na tú dobu „modernej“ civilizácie.<br />
Sme svedkami toho, že každý z nich, síce odlišne od ostatných, odpovedá<br />
na aktuálne otázky doby. Dante to robí v Božskej komédii, Tomáš Akvinský<br />
v Summach, Palama v Triadach a Eckhart vo svojich listoch. Ukázať však človeku<br />
nádej do budúcnosti bolo v tom období veľmi zložité, pretože doba, v ktorej<br />
žili, nebola jednoduchá.<br />
Ak hovoríme o palamizme a o kultúrnom rozvoji Byzancie tej doby, nebolo<br />
by správne skúmať túto otázku mimo kontextu európskeho kultúrneho dedičstva.<br />
Nebolo by správne a ani objektívne oddeľovať svet Byzancie od ostatného<br />
kultúrneho sveta, hoci je značne odlišný. Je pravdou, že Byzancia vďaka<br />
svojmu vnútornému súladu stojí akosi mimo západoeurópskej kultúry. Túto<br />
osobitosť však netreba prezentovať ako neprekonateľnú prekážku. V dejinách<br />
stredoveku totiž v oblasti hľadania duchovných hodnôt nie sú odlišnosti medzi<br />
Byzanciou a západnou Európou. Naopak, existuje medzi nimi veľmi tesné<br />
spojenie. Netreba zabúdať na to, že v minulosti bola Východorímska ríša – Byzancia<br />
súčasťou rímskej civilizácie a cítila sa byť jej pokračovateľkou. Preto je<br />
úplne normálnym javom, že napriek ťažkostiam a uzavretosti riešila kultúra,<br />
niekedy aj paralelne, tie isté otázky ľudskej existencie.<br />
Keď máme takýto pohľad, potom môžeme so všetkou zodpovednosťou prijať<br />
názor o vzájomnom ovplyvňovaní sa kultúr Západ – Východ.<br />
Sťažené podmienky v hospodárskych vzťahoch neznamenali prerušenie<br />
kontaktov. Krajiny západnej Európy, zvlášť talianskych miest (Benátky a Janov),<br />
dominovali obchodu v stredozemnej námornej lokalite. Táto skutočnosť<br />
svedčí o tom, že medzi západnou Európou a Byzanciou neexistovala neprekonateľná<br />
priepasť, ale že tieto dva svety sa v stredoveku kultúrne i hospodársky<br />
stretávali. Na túto skutočnosť netreba zabúdať. Platí to aj napriek rozdielom,<br />
ku ktorým došlo medzi Západom a Východom v priebehu dejín. Západ a Východ<br />
vzájomne komunikovali, a preto dochádzalo aj k priamemu vzájomnému<br />
ovplyvňovaniu.<br />
V Európe sa vytvorila situácia, v ktorej vznikla pôda na to, aby si Byzancia<br />
ľahko osvojovala plody aj európskej kultúry. Išlo hlavne o filozofiu a teológiu.<br />
Vplyv západnej filozofie a teológie na byzantskú kultúru bol zjavný. Prejavil sa<br />
predovšetkým v diele významného predstaviteľa byzantského humanizmu Michaila<br />
Psellosa, Demetriosa Kydonesa a ďalších. Súčasne však vidíme spätnú<br />
16
Change language