annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...
Share Embed Flag
Download ePaper

annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ... annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

unipo.sk
22.10.2014 Views

kých strán neboli dovolené. Československé vojsko bolo v Michalovciach od 10. januára do 8. júna 1919 a za túto dobu bol kľud.“ 22 Funkciu richtára obce vykonával nielen v týchto prevratových mesiacoch, ale nepretržite už od roku 1906 do roku 1920 Vojtech Walkovszky. „Kľud“, o ktorom písal mestský kronikár, bol, pravda, relatívny, keďže bolo potrebné konštituovať nové mocenské orgány štátnej moci, zabezpečiť po každej stránke plynulý chod mesta. Avšak bolo to príliš krátke obdobie na celkovú konsolidáciu spoločensko-politických a hospodárskych pomerov. Keď československé vojsko koncom apríla 1919 prekročilo demarkačnú čiaru s Maďarskom a zahájilo intervenciu proti Maďarskej republike rád, prešla táto 20. mája do protiútoku a jej červená armáda prenikla na Slovensko. Všetky správy hovoria o tom, že na „Turice, 8. júna 1919 bol učinený útok na Michalovce. Československé vojsko v Michalovciach, ktoré bolo len nepočetné - iba dve stotiny mužov - opustilo bez boja Michalovce a ustúpilo za Laborec smerom k Užhorodu, kde stáli hlavné sily operačné. Veliteľom týchto bol francúzsky generál Hennocque“. 23 Ďalší priebeh udalostí mal už pomerne rýchly spád. Ustupujúce československé vojsko (1. rota 1. pluku Slovenskej slobody a 200 mužov 1. práporu Slovácke brigády) už 7. júna vo večerných hodinách spálilo stráňanský most a v nedeľu ráno (8. júna) aj most pri Meďove. Ústup československého vojska a obsadenie Michaloviec maďarskou červenou armádou 9. júna sprevádzali straty a obete na oboch stranách, počas delostreleckého ostreľovania mesta boli poškodené aj niektoré objekty a budovy (komín elektrárne, hotel Hviezda, Sulyovského dom, cintorínska škola a i.). 24 Podobne ako na iných miestach Slovenska maďarskí „červenoarmejci v Michalovciach boli vítaní a prijatí s veľkým nadšením“ nielen ľavicovo orientovanými stúpencami miestnej organizácie sociálnodemokratickej strany, ale aj promaďarskou „buržoáziou, keďže sa nazdávala, že nastala vhodná chvíľa na uskutočnenie iredentistických zámerov“. Z Nového Mesta pod Šiatrom prišiel „boľševický komisár Szabó v doprovode michalovského obchodníka Š. Hermana, ktorý bol za celý čas obsadenia Michaloviec v službách boľševických“. 25 Do čela miestneho boľševického direktória, vyhláseného Andrejom Uhrinom na ľudovom zhromaždení pred hotelom Zlatý býk, bol zvolený michalovský advokát Dr. Mor Löwy. 26 Do radov maďarskej červenej armády vstúpilo okolo šesťdesiat Michalovčanov. 22 ŠA Košice, pob. Michalovce, Pamätná kniha, s. 12-13. 23 Ref. 22, s. 14-15. 24 Ref. 23. 25 Ref. 23. 26 Slovák, 6. februára 1920. 176

Po prvý raz mesto bolo v rukách maďarských boľševikov do štvrtka 12. júna 1919. Ráno tohto dňa „vtrhlo do mesta československé vojsko 26. a 38. pluku. Po uliciach strieľali a hádzali ručné granáty. S vojskom prišlo obyvateľstvo z okolných dedín, ktoré rabovalo... Tiež niektorí tunajší ľudia im pomáhali. Obyvateľstvo bolo poschovávané v pivniciach alebo sa rozutekalo do dedín. Hlavná ulica bola v krátkom čase úplne vyplienená, židovské obchody úplne vykradené a výklady vybité. Zo zásob zbožia nezostalo nič. O 12. hodine zakročením podplukovníka 36. pešieho pluku Pouznera bol rabovaniu učinený koniec. Škoda týmto vznikla odhadovala sa na 5 miliónov korún. Bola vylúpená i pošta a nádražie“. 27 Avšak až na rozkaz francúzskeho generála Destremova bolo zatknutých približne 50 ľudí, ktorí sa dostali do postavenia rukojemníkov, a z nich mali byť po zastrelení jedného československého vojaka (údajne dvomi občanmi z Humenného) a po vyhlásení stanného práva ešte v deň jeho zabitia desiati rukojemníci zastrelení. Až po dlhšom vyjednávaní deputácie mesta s generálom sa docielilo to, že „počet obetí určených k zastreleniu bol znížený na jedného muža... Los padol na Adolfa Deutscha, ktorý bol ženatý, bezdetný, krátko predtým sa vrátil z ruského zajatia. Exekúcia bola o 4. hodine po obede na dvore okresného súdu československými vojakmi prevedená“. Keď MUDr. Leopold Guttman, obecný lekár, potvrdil jeho smrť, bol A. Deutsch pochovaný. Nebola to však jediná obeť týchto dní. Následkom pouličných prestreliek boli niekoľkí Michalovčania (Štefan Köver, Alžbeta Tirpáková, vdova Kákošová, Izidor Glück, Michal Maščeník) a iní ranení (Tomko, Ambriško, Kužma). 28 Ostreľovanie mesta maďarským vojskom pokračovalo aj vo večerných hodinách 12. júna. V noci z 13. na 14. júna zaútočila maďarská pechota na Michalovce a mesto opäť obsadila. V rukách červenej armády bolo až do pondelka 16. júna 1919, kedy „ustúpili boľševici z Michaloviec a viacej sa nevrátili“. Československé vojsko opäť obsadilo mesto a ostala tu časť 28. pešieho pluku s posádkovým veliteľom ppl. Demuthom. Krátku dobu v sztárayovskom kaštieli pobudol generál Destremov, ktorý vedením politickej správy poveril ppl. Šanera. Jemu a členom vojenskej správe mesta pripadla úloha, čo najskôr konsolidovať pomery v meste a v okrese. Podľa pamätníkov týchto udalostí boli účastníci bojov v radoch maďarskej červenej armády, členovia direktória 27 ŠA Košice, pob. Michalovce, Pamätná kniha, s. 15. 28 Ref. 27. Po takmer dvoch desaťročiach sa k tejto udalosti vrátil dopisovateľ miestnych novín v článku: Epizóda zo Zemplína. In: Nový Zemplín, 2. júla 1938. Píše o nej v autobiografii Po priamych cestách aj michalovský katechét profesor Dr. Štefan Hlaváč (Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 2001, s. 81-82.) a po odstupe niekoľkých desaťročí si na túto dramatickú udalosť spomenul aj Michalovčan Ľudovít Pavlo, predseda Slovenskej ligy v Amerike, v knihe spomienok Na vlnách času. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 1995, s. 11-12.). 177

Po prvý raz mesto bolo v rukách maďarských boľševikov do štvrtka 12. júna<br />

1919. Ráno tohto dňa „vtrhlo do mesta československé vojsko 26. a 38. pluku.<br />

Po uliciach strieľali a hádzali ručné granáty. S vojskom prišlo obyvateľstvo<br />

z okolných dedín, ktoré rabovalo... Tiež niektorí tunajší ľudia im pomáhali.<br />

Obyvateľstvo bolo poschovávané v pivniciach alebo sa rozutekalo do dedín.<br />

Hlavná ulica bola v krátkom čase úplne vyplienená, židovské obchody úplne<br />

vykradené a výklady vybité. Zo zásob zbožia nezostalo nič. O 12. hodine zakročením<br />

podplukovníka 36. pešieho pluku Pouznera bol rabovaniu učinený<br />

koniec. Škoda týmto vznikla odhadovala sa na 5 miliónov korún. Bola vylúpená<br />

i pošta a nádražie“. 27<br />

Avšak až na rozkaz francúzskeho generála Destremova bolo zatknutých<br />

približne 50 ľudí, ktorí sa dostali do postavenia rukojemníkov, a z nich mali<br />

byť po zastrelení jedného československého vojaka (údajne dvomi občanmi<br />

z Humenného) a po vyhlásení stanného práva ešte v deň jeho zabitia desiati rukojemníci<br />

zastrelení. Až po dlhšom vyjednávaní deputácie mesta s generálom<br />

sa docielilo to, že „počet obetí určených k zastreleniu bol znížený na jedného<br />

muža... Los padol na Adolfa Deutscha, ktorý bol ženatý, bezdetný, krátko predtým<br />

sa vrátil z ruského zajatia. Exekúcia bola o 4. hodine po obede na dvore<br />

okresného súdu československými vojakmi prevedená“. Keď MUDr. Leopold<br />

Guttman, obecný lekár, potvrdil jeho smrť, bol A. Deutsch pochovaný. Nebola<br />

to však jediná obeť týchto dní. Následkom pouličných prestreliek boli niekoľkí<br />

Michalovčania (Štefan Köver, Alžbeta Tirpáková, vdova Kákošová, Izidor<br />

Glück, Michal Maščeník) a iní ranení (Tomko, Ambriško, Kužma). 28<br />

Ostreľovanie mesta maďarským vojskom pokračovalo aj vo večerných hodinách<br />

12. júna. V noci z 13. na 14. júna zaútočila maďarská pechota na Michalovce<br />

a mesto opäť obsadila. V rukách červenej armády bolo až do pondelka<br />

16. júna 1919, kedy „ustúpili boľševici z Michaloviec a viacej sa nevrátili“.<br />

Československé vojsko opäť obsadilo mesto a ostala tu časť 28. pešieho<br />

pluku s posádkovým veliteľom ppl. Demuthom. Krátku dobu v sztárayovskom<br />

kaštieli pobudol generál Destremov, ktorý vedením politickej správy poveril<br />

ppl. Šanera. Jemu a členom vojenskej správe mesta pripadla úloha, čo najskôr<br />

konsolidovať pomery v meste a v okrese. Podľa pamätníkov týchto udalostí<br />

boli účastníci bojov v radoch maďarskej červenej armády, členovia direktória<br />

27 ŠA Košice, pob. Michalovce, Pamätná kniha, s. 15.<br />

28 Ref. 27. Po takmer dvoch desaťročiach sa k tejto udalosti vrátil dopisovateľ miestnych novín<br />

v článku: Epizóda zo Zemplína. In: Nový Zemplín, 2. júla 1938. Píše o nej v autobiografii Po<br />

priamych cestách aj michalovský katechét profesor Dr. Štefan Hlaváč (Trnava : Spolok sv.<br />

Vojtecha, 2001, s. 81-82.) a po odstupe niekoľkých desaťročí si na túto dramatickú udalosť<br />

spomenul aj Michalovčan Ľudovít Pavlo, predseda Slovenskej ligy v Amerike, v knihe spomienok<br />

Na vlnách času. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 1995, s. 11-12.).<br />

177

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!