annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

Uvedenými vyslancami boli: Juraj Lukáč (M. Zalužice), Gregor Boroš, Ján
Vojník (V. Zalužice), Juraj Hura, Michal Ivaňo (Lúčky), Michal Činčár, Pavel
Pirč (Hažín) a Ondrej Kostik (Baškovce). Po „mnohých prekážkach dostali
sa do Košíc 10. januára 1919, práve keď sa tam odbývala vojenská slávnosť
pri príležitosti návštevy prvého slovenského ministra dr. Vavra Šrobára. Oduševnených
zástupcov slovenského ľudu zemplínskeho prijal minister dr. Vavro
Šrobár, generál Piccione, plukovník Schöbel...“. Po odovzdaní rezolúcie, ktorou
sa dediny pod Vihorlatom dožadovali pripojenia k ČSR, bola deputácia
ubezpečená, že ani tu žijúci Slováci „nezostanú pod maďarským panstvom, ale
stanú sa tiež slobodnými občanmi československého štátu.“ 20
Podľa zápisu v Pamätnej knihe Veľkej obce Michalovce už toho istého dňa
10. januára 1919 „o pol desiatej hodine vlakom z Trebišova prišlo prvé vojsko
československé. Na základe uznesenia obecného zastupiteľstva bolo uvítané
mestskou radou. Uvítaciu reč predniesol rímskokatolícky dekan Alexander
Oppitz po zemplínsky. Obec postarala sa o ubytovanie dôstojníkov a vojska.
Vojsko ihneď vzalo do svojich rúk verejnú bezpečnosť, bola zriadená vojenská
polícia a na železnici vojenská správa. Ľud bol už vopred informovaný o obsadení
Slovenska československým vojskom, ktoré správy prichádzali zo západu
a donášali ich hlavne Židia. Donášali správy hlavne dobré, takže obyvateľstvo
očakávalo vojsko bez strachu“. 21
O tom, čo nasledovalo po začlenení Michaloviec do ČSR, nemáme veľa
konkrétnych správ. Z kusých, nie vždy časovo presných údajov v Pamätnej knihe
Veľkej obce Michalovce môžeme pre ilustráciu použiť aspoň tieto: „Bola
sľubovaná parcelácia, úradný jazyk slovenský, úradníci ktorí tento jazyk neovládali
boli poprekladaní a na ich miesto daní noví, ktorí znali slovensky. Bolo
sľubované zriadenie družstiev hospodárskych, udeľovanie podpôr,... a najmä
všímali si demobilizovaných vojakov, ktorých bývalá vláda chcela získať pre
seba. V Michalovciach bola usporiadaná okresným hlavným slúžnym Ondrejom
Bajuzom schôdza v hoteli Zlatý býk, na ktorú boli pozvaní všetci maloroľníci,
bezzemci i demobilizovaní vojaci a každý mohol predniesť svoju žiadosť,
ktorej uskutočnenie bolo sľubované a ktorá sa zapisovala... Schôdze politicrichtár
Juraj Ivanko, za obec Lúčky jej richtár Ján Hura, za Hažin richtár Jozef Janovský, za
Závadku richtár Pavel Levkuš a je tu aj podpis organizátora zhromaždenia Juraj Lukáča ako
zapisovateľa.
20 Zemplínsky vidiek volal naše vojsko, ref. 16. Nesporne najzasvätenejší rozbor fenoménu hranice
novokonštituovaného Československa na prelome rokov 1918 – 1919 nachádzame v monografii
ŠVORC, P.: Krajinská hranica ..., s. 124-130.
21 ŠA Košice, pob. Michalovce, Pamätná kniha Veľkej obce Michalovce, s. 12. Podľa iných
autorov Michalovce boli obsadené československým vojskom 12. januára 1919. Pozri HOU-
DEK, F.: Oslobodenie Slovenska. In: Vpád maďarských boľševikov na Slovensko roku 1919.
Trnava 1936, s. 76.
175