annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

v maďarskom štáte by ju mal zabezpečenú. Vyslovil názor, že ľud v tomto kraji
ťažko porozumie Čechovi a vraj len preto si želá český štát, lebo aspoň čiastočne
sa s Čechmi môže dorozumieť. Žiadal urýchlené opatrenia, lebo vraj českí
agitátori už teraz navštevujú dediny. Kto boli tí skutoční agitátori to nepriamo
prezrádza, keď píše o tom, že rozprával s vojakmi, ktorí utiekli z frontu, alebo
sa vracali do svojich domovov v okrese Vranov, Michalovce a Humenné. Títo
vojaci, podľa neho celkom otvorene vyhlasovali, že v prípade ľudového hlasovania
sa s radosťou pripoja k československému štátu. Löwy zdelil, že títo vojaci
sa mu aj na to sťažovali, že v minulosti nemohli používať svoju reč a že páni
nedávali na ich slovenskú národnosť“. 13 Správy o činnosti tzv. českých agitátorov
nemožno podľa L. Tajtáka považovať za objektívne, keďže niet žiadnych
dokladov o tom, že Slovenská národná rada v Martine vyslala v tom období do
Zemplína nejakých agitátorov. Pravdou je, že „agitátorov“ predstavoval sám
zemplínsky ľud, stále viac politicky a národne dospievajúci.
Ak je na jednej strane pravdou, že nemáme správy o tom, že v Michalovciach
alebo v niektorej obci okresu bol založený miestny výbor Slovenskej národnej
rady či slovenská národná garda 14 , tak na druhej strane vieme, že Michalovčania
sa dištancovali od samozvaných predstaviteľov Východoslovenskej rady
a nimi 11. decembra 1918 v Košiciach vyhlásenej Slovenskej ľudovej republiky.
Nepriamo to potvrdzuje aj záznam v Pamätnej knihe Veľkej obce Michalovce:
„Maďarská agitácia nemala valného vplyvu a nemala ani dostatok fyzickej sily
a možnosti časovej k intenzívnej práci.“ 15
Veľmi skromné sú aj správy o národnopolitickom pohybe v tomto kúte
Zemplína. Zo samotných Michaloviec nepoznáme žiadnu, viac ich je z okolitých
dedín a pochádzajú až z doby obsadzovania Slovenska československým
vojskom v decembri 1918. Upozorňujú nás na ne najmä spomienkové články
na prevratové udalosti, publikované v medzivojnovom období pri príležitosti
výročí vzniku Československej republiky. Práve z ich obsahu sa dozvedáme, že
nie je pravdivý „dojem, že tu bolo mŕtvo a ticho... Aj predvečer prevratu zastihuje
u nás usilovných pracovníkov národných... V Zemplíne Mitrovčák a Milutin
Križko vykonali dľa svojich síl všetko, čo za daných okolností bolo možné.
... Keď sa dostala do Zemplína správa o príchode nášho vojska do Košíc, pobrali
sa Mitrovčák, Žalobín a Činčár s ešte druhými... zistiť situáciu v Košiciach.“
Povedané slovami malozalužického notára E. Ballaya, jedného z aktérov
tejto doby, „zemplínsky vidiek volal naše vojsko,... začal sa starať, aby sa
13 TAJTÁK, L.: Národnodemokratická revolúcia..., s. 74.
14 Porovnaj Súpis doteraz zistených orgánov novej moci na Slovensku r. 1918 – 1919, ktorý
uverejnil M. Hronský: Slovensko na rázcestí..., príloha č. 8.
15 Štátny archív (ŠA) Košice, pob. Michalovce, fond Obecný notársky úrad Michalovce (ONÚ
Mi), Pamätná kniha Veľkej obce Michalovce, s. 12.
173