annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

tlupy, ktorú dokonale napodobnila. Jej činy vyvrcholili zastrelením 2 roľníkov
v Žbincoch“. Keď po viac ako desaťročí dal veliteľ Četníckej stanice v Bracovciach
podnet na vyšetrenie tejto udalosti, postupne sa zistilo, a to aj na základe
uskutočnenej exhumácie obetí, že išlo „vlastne o vraždu“, ktorú 10. novembra
1918 vykonala „lietajúca četnícko-vojenská hliadka (michalovská »občianska
stráž»), ... pod velením samozvaného komandanta, maďarského žida, a teraz,
zo zastrelenia dvoch žbineckých roľníkov podozrivého, Samuela Weissbergera,
michalovského milionára“. 8 Členovia tejto stráže aj v obci Úbrež „pochytali
niekoľko roľníkov, a každý z nich dostal dvacaťpäť rán palicou... Tyranie
týchto roľníkov bolo údajne prevedené ako odveta za rabovanie, ktorého sa
občania z Úbreže mali zúčastniť v Michalovciach... Dedinčania rozprávajú, že
vtedajšia michalovská občianska stráž konala podobné výpravy do rôznych
obcí, a že ich členovia jednali s občanmi veľmi neľudsky“. 9 Na dokreslenie atmosféry
týchto dní autor predchádzajúcej novinovej správy ešte uviedol, že
„kolujú v Michalovciach povesti, veľmi pravdepodobné, že istí neslovenskí občania,
členovia občianskej stráže, obsadili príchody do mesta a strieľali na
ľudí, idúcich do mesta, ako po zveri.“ 10
Tieto, ale i celý rad ďalších represívnych opatrení proti revoltujúcemu slovenskému
obyvateľstvu sledovali nielen ochranu dovtedajšieho spoločensko-
-politického systému a integritu Uhorska, ale aj pacifikáciu jeho túžob po odtrhnutí
územia Slovenska od Uhorska a pripojeniu k Československej republike,
vyhlásenej 28. októbra 1918 v Prahe. Pravda, v tejto situácii už slovenské
obyvateľstvo dokázalo odolávať nielen promaďarskej agitácii, vyzývajúcej ho
„na pripojenie sa do Ostrova slobody“ 11 , ale aj tendenciám odtrhnúť východné
Slovensko od ostatných častí Slovenska, čiže deleniu Slovákov na „západných
a východných“, ako to presadzovala „Vichodoslovenská rada“, založená začiatkom
novembra 1918 v Prešove. 12
Stanovisko prouhorsky orientovaných občanov k zvýšenej národnopolitickej
aktivite zemplínskeho ľudu za pripojenie k ČSR nachádzame v liste michalovského
advokáta M. Löwyho zo 6. novembra 1918 adresovaného O. Jászimu,
maďarskému ministrovi pre národnosti v Károlyiho vláde. M. Löwy ministrovi
„radil, aby sem vyslali ľudových rečníkov, ktorí ovládajú slovenský jazyk, ale
ktorí sú verní maďarskej štátnej myšlienke. Navrhoval, aby títo rečníci zdôrazňovali,
že v českom štáte by ľud čoskoro stratil svoju národnosť, zatiaľ čo
8 Ako prenasledovala maďarsko-židovská „stráž“ roľníkov v Zemplíne. Ref. 3.
9 Ref. 8.
10 Ref. 8.
11 Pamiatka slávneho účinkovania podvihorlatských roľníkov v r. 1919. In: Gazdovské noviny,
18. januára 1929.
12 TAJTÁK, L.: Národnodemokratická revolúcia..., s. 68.
172