annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

MICHALOVCE V ČASE VZNIKU PRVEJ
ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY *
IMRICH MICHNOVIČ
MICHNOVIČ, I.: Michalovce during the establishment of the first Czechoslovak republic.
In: Annales historici Prešoviensis. Anno 2005. Prešov : Universum, 2005, pp. 169-178.
Before the establishment of the Czechoslovak republic in 1918, Zemplín region, including
the town of Michalovce, was traditionally lagging behind the national-emancipation
activities undertaken by the other parts of Slovakia. The cause lay predominantly in
unequal development of the Austro-Hungarian monarchy. There was a lack of the Slovak
societies, the press, and patriotic consciousness of the intelligentsia. In the contribution,
the author discusses in detail intricate events in autumn 1918 in Michalovce and some
other villages of Zemplín region. The author draws mainly on the contents of various
newspaper articles of that time.
Ani po viac ako troch desaťročiach od vydania prvej monografie o národno-demokratickej
revolúcii na východnom Slovensku v roku 1918 1 , neobohatila
slovenská historiografia nijakým podstatným spôsobom naše poznanie
o tomto fenoméne národných dejín v regióne Zemplína, pravda, samotné Michalovce
a ich najbližšie okolie nevynímajúc. 2 Širokej odbornej verejnosti sú
dostatočne známe závery historikov, prečo tento kút východného Slovenska
ako celok zaostával za národno-emancipačným pohybom ostatných častí Slovenska
pred vznikom Československej republiky. Príčiny vidia predovšetkým
v nerovnomernom vývine rakúsko-uhorskej monarchie, v rámci ktorej predstavoval
Zemplín jeden z najmenej rozvinutých regiónov, a to po každej stránke:
hospodárskej, politickej i spoločensko-kultúrnej. Logické je potom poznanie,
že o dramatických udalostiach súvisiacich so zánikom monarchie a vznikom
* Príspevok vznikol v rámci riešenia projektu VEGA č. 1/2221/05 s názvom Východné Slovensko
v 20. storočí.
1 TAJTÁK, L.: Národnodemokratická revolúcia na východnom Slovensku v roku 1918. Bratislava
: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1972.
2 Toto konštatovanie platí podľa nášho názoru aj napriek tomu, že v uplynulých desaťročia boli
publikované viaceré syntetické práce nielen o dejinách viacerých zemplínskych miest (Dejiny
Trebišova, Dejiny Vranova nad Topľou, Stropkov, Sečovce, Snina, Vranov nad Topľou
v 20. storočí, Dejiny Humenného), ale aj obcí (Dejiny obce Soľ, Kelča stará a nová, Žalobín
kedysi a dnes, Dejiny Čierneho nad Topľou, Dvorianky, Dejiny obce Hlinné, Dejiny Skrabského,
Moravany a iné). Regiónu Zemplína sa iba okrajovo dotýkajú reálie publikované v monografii
M. Hronského o slovenských národných radách a gardách v roku 1918 (Slovensko na
rázcestí. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1976.). Výnimku predstavuje najnovšia
monografia prešovského historika P. Švorca Krajinská hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou
Rusou (1919 – 1939). Prešov : Universum, 2003.
169