annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

V priebehu prvej svetovej vojny Úverná banka nielen že neutrpela väčšie
straty, ale jej vedenie využilo toto obdobie na rýchly rozvoj ústavu. I napriek
vojnovej inflácii sa podarilo podstatne zvýšiť kapitálovú silu banky, výšku
vkladov a rozšíriť účasti aj vo viacerých perspektívnych výrobných podnikoch,
ktoré neskôr vytvorili kostru jej priemyselného koncernu. Zabezpečili
sa tak dobré východiskové podmienky, aby banka po skončení prvej svetovej
vojny mohla ďalej úspešne pracovať. V závere roku 1918 však po rozpade rakúsko-uhorskej
monarchie vznikla nová – Československá republika. Aj predstavitelia
nového štátu si uvedomovali, že pre existenciu štátu, ale i rozvoj jeho
hospodárstva má rozhodujúci význam rozvinutý a funkčný bankový systém.
Kým v českých krajinách malo dominantné postavenie niekoľko naozaj silných
účastinných bánk, ktoré dopĺňala hustá sieť menších ústavov (sporiteľní, záložní
a pod.), na Slovensku bola situácia podstatne odlišná. Okrem veľkých budapeštianskych
bánk, ktoré financovali väčšie podniky a ktorých činnosť bola
vytvorením nového štátu na dlhší čas paralyzovaná, tu existovalo 209 malých
účastinných bánk a 233 drobných úverných družstiev. Mnohé z nich patrili maďarskému,
nemeckému alebo židovskému kapitálu, ktorý často nemal záujem
pôsobiť ďalej v nových podmienkach. Značná časť ich prostriedkov bola navyše
umŕtvená v nelikvidných cenných papieroch, najmä uhorských vojnových
dlhopisoch. Ich hodnota sa po vojne stala veľmi problematická a nebolo možné
predať ich za rozumnú cenu. Spolu s rozhodnutím odoslať zvyšky hotovosti,
cenné papiere a všetky cennosti pred príchodom vojenských jednotiek do Budapešti
to spôsobilo, že po upokojení pomerov sa títo bankári ocitli jednoducho
bez peňazí a museli obmedziť svoju činnosť. Ich pozície začali okamžite
obsadzovať rýchlo sa rozširujúce pobočky českých bánk a sčasti aj pobočky
slovenských bánk. Pomerne rýchly rozvoj im uľahčovala malá zaťaženosť starými
pohľadávkami, čo spolu s podporou štátnej i komunálnej správy ponúkalo
široké možnosti zisku.
Koncom roka 1918 existovalo na Slovensku len 32 finančných ústavov,
v ktorých mali prevahu proslovensky orientovaní účastinári. 59 Len 8 z nich
však disponovalo kapitálom väčším ako 1 milión korún a 4 z nich mali účastinný
kapitál dokonca nižší ako 100 tisíc korún. Medzi najväčšie slovenské banky
v tom čase patrili:
59 Almanach československého peňěžnictví. Praha 1928, s. 293-294.
167