annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

V zhoršujúcich sa ekonomických podmienkach začala aj Živnostenská banka
ako najväčší veriteľ uplatňovať voči Úvernej banke tvrdšie prostriedky. Jej
vedenie trvalo najmä na okamžitom znížení poskytnutého reeskontného úveru,
ktorý sa v polovici roku 1912 vyšplhal už na takmer 5 miliónov korún. 48 Pod
tlakom rastúcich nákladov zo zvýšených úrokových sadzieb sa už k 31. decembru
1912 podarilo splatiť prvý milión korún. Prostriedky získala správa najmä
výrazným obmedzením poskytovania úverov. V snahe šetriť sa uskutočnila
aj vnútorná reorganizácia ústavu. Súčasne správna rada predbežne odmietla
ponuky na otvorenie nových filiálok v Nitre a Košiciach. Z portfólia cenných
papierov boli postupne predávané účastiny slovenských bánk, ktoré Úverná
banka nakúpila pri ich založení.
Ako už viackrát predtým, tak aj v tomto období bolo nutné pomáhať slovenským
bankám. Postihnutou bola, inak veľmi úspešná, Myjavská banka. Ohováranie
a letáky o riskantných pozemkových obchodoch, na ktorých sa podieľala,
vyvolali paniku a vkladatelia začali hromadne vyberať svoje peniaze. 49 Banka,
aby ich vyplatila, musela vyberať svoje vklady v iných slovenských bankách. Poskytnutím
rýchleho preklenovacieho úveru z ružomberskej centrály sa však situáciu
podarilo upokojiť a celý politicky podfarbený útok sa skončil neúspešne.
Aj napriek nie najlepším hospodárskym podmienkam sa Úvernej banke darilo
postupne zvyšovať objem svojich obchodov. Cez žilinskú pobočku napríklad
založila novú expozitúru v Rajci a Skláreň, úč. spoločnosť na výrobu chemického
skla v Žiline, so základným kapitálom 600 tisíc korún. Správna rada, hoci
v menšej miere, nakúpila aj ďalšie cenné papiere, napr. pri zvyšovaní účastinného
kapitálu Meštianskej banky v Trenčíne či Hospodárskej banky v Trnave.
Za svoj stabilný rozvoj vďačila banka agilnej správnej rade, ktorá sa usilovala
okrem tradičných bankových obchodov a investícií do cenných papierov
rozšíriť činnosť ústavu aj v ďalších oblastiach. Medzi tradičné patrila napríklad
spolupráca s poisťovňami pri predaji a sprostredkovaní poistenia. Okrem
toho sa predovšetkým bratislavská pobočka venovala rôznym parcelačným
a pozemkovým obchodom, expozitúra v Senci sa zasa orientovala na predaj
poľnohospodárskych strojov. Najaktívnejšia bola pobočka v Žiline. Okrem postupnej
parcelácie a predaja pozemkov mala na starosti dohľad nad činnosťou
a financovaním tamojšej, spočiatku nie veľmi výnosnej, sklárne. Žilinská pobočka
navyše spravovala aj tovarové oddelenie banky, ktoré vo veľkých množstvách
predávalo predovšetkým ostravské uhlie, ale aj koks a vápno. 50
48 HORVÁTH, Š. – VALACH, J.: Peňažníctvo na Slovensku do roku 1918. Bratislava 1975,
s. 131.
49 50 rokov Slovenskj banky. Bratislava 1930, s. 42.
50 Kalendár Úvernej banky na rok 1914. Ružomberok 1914. s. 46-47.
162