annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

Preto bolo potrebné zorganizovať záchrannú akciu. Nakoniec sa do nej vo väčšej
miere zapojili síce iba ružomberská Úverná banka a Sporiteľňa v Turčianskom
Sv. Martine, no situáciu sa im podarilo stabilizovať. Rast Hornouhorskej
banky Tatra sa však kvôli množstvu dlhov a pošramotenej povesti na dlhý čas
zabrzdil.
Od roku 1912 sa začala komplikovať aj situácia ostatných bánk na území
Uhorska. V problémovom predvojnovom období hospodárskej stagnácie
sa všetky finančné ústavy snažili poskytovanie nových úverov skôr obmedziť.
Zahraničný kapitál pomaly opúšťal habsburskú monarchiu, čo viedlo k všeobecnému
poklesu kurzov cenných papierov. Aj vkladatelia si vo väčšej miere
vyberali svoje vklady.
V snahe zvýšiť príťažlivosť sporenia a najmä získať čo najväčší objem dlhodobých
a lacných peňazí podniklo vedenie Úvernej banky viaceré zaujímavé
akcie. Jednou z nich bolo napríklad najmä v rámci bratislavskej pobočky rozšírené
zakladanie Združení spoločných vkladateľov. Členovia takéhoto združenia
upísali jeden, prípadne i viac podielov. Tým sa zaviazali pravidelne mesačne
alebo týždenne vkladať do banky presne stanovenú sumu v priebehu nasledujúcich
piatich rokov. Týždenná splátka bola stanovená na dve koruny, stačilo ju
však platiť iba počas prvých 45 týždňov v roku. Mesačnú splátku stanovili na
sedem korún a päťdesiat halierov. Oboma spôsobmi uložil sporiteľ v priebehu
roka na jeden podiel 90 korún. Suma na jeho účte dosiahla po piatich rokoch
450 korún, pričom banka sa zaviazala, že mu po splnení všetkých podmienok
zaokrúhli celú sumu jednorazovými vyplatenými úrokmi na päťsto korún.
V podstate klasické sporenie sa vedenie banky rozhodlo pre sporiteľov zatraktívniť
zaujímavým spôsobom. Každému združeniu vkladateľov, ktoré sa
predajom 100 podielov uzavrelo, bolo pridelených na dobu päť rokov celkovo
25 žrebov. Okrem výherných žrebov Peštianskej sporiteľne či Hypotekárnej
banky to boli aj žreby Uhorského červeného kríža, budapeštianskej baziliky či
Sanatória kráľovnej Alžbety. Hlavná výhra pridelených žrebov, ktorých žrebovanie
sa uskutočňovalo 16-krát ročne, bola až jeden a pol milióna korún. Žiadnemu
zo združení sa ju síce nepodarilo získať, zaujímavé však boli aj menšie
výhry. Tie sa potom rozdelili rovnomerne medzi jednotlivých sporiteľov a vyplatili
sa im po ukončení päťročného cyklu spolu s nasporenou sumou. Z peňazí
na jednotlivých účtoch bolo možné v prípade potreby čerpať aj skôr, ako
uplynula dohodnutá doba sporenia. Bolo to však spojené s pomerne vysokou
pokutou, preto banka umožňovala klientom vziať si úver až do výšky 70 %
nasporenej sumy. 47
47 Bližšie o podobných aktivitách napr. Kalendár Úvernej banky na rok 1914. Ružomberok
1914, s. 86-87.
161