annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

nom rozbehu výroby však väčšinu účastín skúpil beočínsky cementársky koncern,
patriaci Uhorskej všeobecnej úverovej banke.
Nasledujúci rok bol zaujímavý z viacerých dôvodov. Vzhľadom na to, že
uhorské hospodárstvo a najmä priemyselné podniky ešte neprekonali krízu,
dopyt po úveroch mal skôr klesajúcu tendenciu. Súčasne však banky zaznamenali
značný príliv vkladov amerických vysťahovalcov, ktoré vzhľadom na
situáciu paradoxne nebolo možné vždy vhodne investovať. V takejto situácii sa
ocitol aj ružomberský spolok, ktorý príležitosť využil na takmer úplné splatenie
pôžičiek od iných bánk.
Aspoň stručnú zmienku si zaslúži aj založenie Turčiansko-martinskej továrne
na celulózu, účastinnej spoločnosti v Turčianskom Svätom Martine.
Vzhľadom na to, že touto udalosťou sa už zaoberali viacerí bádatelia, 21 obmedzíme
sa na konštatovanie, že podnik napriek modernému vybaveniu nedostal
úradné povolenie na začatie výroby. Spolok priamo i prostredníctvom svojich
klientov investoval do tejto akcie pomerne veľkú sumu, ktorá sa mu našťastie
po predaji Brašovskej celulózovej továrne takmer celá vrátila. Zvyšok hodnoty
účastín venoval spolok Muzeálnej spoločnosti v Turčianskom Sv. Martine.
Úspešnejší bol spolok pri upisovaní účastín novozakladaných finančných
ústavov so slovenskou správou. Spomeňme aspoň Staroturanský úverový spolok
v Starej Turej, Nadlackú ľudovú banku v Nadlaku a Zvolenskú ľudovú
banku vo Zvolene. Začalo sa aj so stavbou ružomberskej bankovej budovy,
ktorú realizoval staviteľ Ján Króner s rozpočtom 51 600 korún. 22 Budova bola
dokončená v rekordnom čase, a tak sa spolok mohol už 28. júna 1903 sťahovať
do nových priestorov.
Podľa záverečnej bilancie môžeme konštatovať, že celý rok 1903 bol úspešný.
Spravovaný majetok dosiahol výšku takmer 5 miliónov korún, z toho vlastné
prostriedky tvorili 450 tisíc korún. Pomerne vážnym problémom však bola
znovu stúpajúca reeskontná zaťaženosť, spôsobená viacerými väčšími investíciami
a úverovou expanziou. Tá na konci roku presiahla polmiliónovú hranicu
a mala stále rastúcu tendenciu.
Rozvoj spolku sa ešte zintenzívnil, keď namiesto odstupujúceho Petra
Makovického zvolili za nového správcu jeho syna Vladimíra. 23 Ten pri riadení
ústavu pokračoval v otcových šľapajach, no podobne, ako mnoho ďalších
príslušníkov jeho generácie, bol výrazne ovplyvnený názormi T. G. Masaryka.
21 Napr.: HOLEC, R.: Zápas o martinskú celulózku ako najväčší projekt česko-slovenskej spolupráce
pred I. svetovou vojnou. In: Historické štúdie 35. Bratislava 1994, s. 50-69.
22 50 rokov Slovenskej banky. Bratislava 1930, s. 28.
23 Stalo sa tak na 26. riadnom valnom zhromaždení, uskutočnenom v Ružomberku 12. marca
1904.
152