annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

Stále pretrvávajúcim problémom ružomberského spolku v tomto období
však bola likvidita. Vklady klientov, aj keď postupne rástli, nestačili kryť rýchlu
úverovú expanziu ústavu, a preto neustále vzrastala závislosť od drahých
úverov z iných bánk. Správa spolku preto účastinárom na valnom zhromaždení
25. marca 1899 navrhla zvýšenie základného imania z 50 na 100 tisíc zlatých.
Malo byť vydaných tisíc nových účastín v nominálnej hodnote 50 zlatých.
Dovtedajším účastinárom boli účastiny ponúknuté po 100 zlatých za kus a neúčastinárom
po 130 zlatých. Nová emisia účastín sa napriek pomerne vysokej
cene rozpredala veľmi rýchlo. Aj vďaka tomu dosiahli vlastné prostriedky spolku
sumu 216 tisíc zlatých. V tom čase aj vklady obyvateľstva konečne presiahli
už dlhšie atakovanú miliónovú hranicu. Nové peniaze spolu so zvýšením limitu
na úver čerpaný v brnenskej filiálke Živnostenskej banky 18 vytvorili dobrú
východiskovú pozíciu pre obdobie hospodárskej depresie, ktorá postihla Uhorsko
na prelome 19. a 20. storočia.
Aj po tomto, v poradí už druhom zvyšovaní základného kapitálu, si členovia
rodiny Makovických dokázali udržať v spolku významnú pozíciu. Z celkovo
vydaných 2 000 kusov účastín im priamo patrilo najmenej 322, z toho Peter
st. mal 34, Peter ml. 40 a Vladimír Makovický 238 účastín. Ďalšie stovky kusov
vlastnili ich príbuzní a zamestnanci spolku. Vedúci ružomberskej centrály
A. Thomesz mal napríklad 90 účastín, hlavný účtovník G. Klein 40, členovia
správy J. Houdek 50, J. Burian 33, právnik spolku J. Beniač 21 atď. To do istej
miery zaručovalo záujem všetkých o úspešnú prácu spolku a súčasne vytváralo
silnú skupinu lojálnych účastinárov, hlasujúcich spoločne. 19
Napriek tomu, že stagnácia priemyselnej a poľnohospodárskej výroby ďalej
zvyšovala už aj tak vysoké vysťahovalectvo, spolku sa vďaka opatrnej obchodnej
politike darilo zvyšovať finančný obrat i počet klientov. Práve stúpajúci počet
klientov, no už nevyhovujúce obchodné priestory prinútili vedenie ústavu
riešiť otázku vlastnej, samostatnej bankovej budovy, ktorá by už svojím vzhľadom
dostatočne reprezentovala úspechy firmy. Začiatkom roku 1901 bol preto
kúpený tzv. Čižinskovský dom a s ním susediaci pozemok v Ružomberku za
34 tisíc korún. Súčasne správa poverila známeho budapeštianskeho architekta
Milana M. Hraminca, aby vypracoval potrebné stavebné plány. 20
Zo zaujímavejších aktivít spolku v roku 1901 možno ešte spomenúť účasť
na založení Žilinskej cementárne. Iniciátorom tejto akcie bol jeden zo zakladateľov
spolku Ján Milec, ktorý pôsobil v Žiline ako advokát. Po vcelku úspeš-
18 NEČAS, C.: Na prahu české kapitálové expanze. Praha 1981, s. 56.
19 A NBS Bratislava, SB, Riaditeľstvo, kr. 6. Zápisnica z 20. valného zhromaždenia 25. marca
1900.
20 50 rokov Slovenskej banky. Bratislava 1930, s. 27.
151