annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

ná doba trvania spolku až do roku 1930 a zakotvená možnosť zvýšiť základné
imanie až do výšky 120 tisíc zlatých. V priebehu roka umožnila postupne
rastúca výška vkladov obyvateľstva vedeniu ústavu opäť nielen rozširovať poskytovanie
úverov, ale výraznejšie investovať aj do nákupu cenných papierov.
Prvá polovica 90. rokov 19. storočia je pre tento finančný ústav významná
viacerými udalosťami. Prvýkrát sa napríklad účastinári dočkali zníženia
dovtedy stabilnej úrovne dividend. V roku 1892 došlo k jej poklesu na 12 %,
teda o celú štvrtinu. Tento krok bol však podľa vyjadrenia správy nutný vzhľadom
na zlú úrodu a stále silnejúcu konkurenciu ostatných miestnych finančných
ústavov, najmä Priemyselnej banky.
Rok 1892 sa niesol aj v znamení zintenzívnenia obchodných kontaktov
s českými bankami, najmä Živnostenskou bankou. Ako s poskytovateľkou takého
potrebného reeskontného úveru s ňou prvá nadviazala obchodné kontakty
Hornouhorská banka Tatra v roku 1887. Postupne aj ďalším ústavom so slovenskou
správou podarilo nadviazať podobné obchodné vzťahy. Od konca 80.
rokov si menšie sumy požičiaval aj ružomberský spolok. Ale až od roku 1892
sa podarilo dosiahnuť, že sa, pravdaže po dôkladnom preskúmaní účtovných
kníh, zvýšili úverové limity pre Hornouhorskú banku Tatra na sto a pre ružomberský
spolok na 20 tisíc zlatých. 14
Aj keď sa neskôr, najmä po roku 1918, objavili hlasy a výroky o bratskej
pomoci slovanských národov utláčaných v rámci habsburskej monarchie, nie je
možné preceňovať národnostný význam prenikania českého kapitálu na územie
obývané Slovákmi. Živnostenská banka bola súkromná účastinná spoločnosť,
ktorej prvoradým cieľom bolo zarábať peniaze. Slovenským ústavom poskytovala
úvery v priemere o pol percenta drahšie ako maďarským bankám, takže
to bol pre ňu v prvom rade výhodný a pomerne bezpečný obchod. Ústavy so
slovenskou správou na druhej strane potrebovali získať hotové peniaze, pretože
kapitálovo boli slabé a svojimi vlastnými nízkymi prostriedkami či postupne
získavanými vkladmi nestačili pokryť záujem klientov o úvery. Vzhľadom
na to, že maďarské ani rakúske banky im neboli ochotné požičať významnejšie
sumy, úver poskytnutý českou bankou, aj keď o niečo drahší, bol pre nich
vhodnou príležitosťou, ako mohli ďalej rozširovať svoje podnikanie.
V nasledujúcom roku 1893 sa na valnom zhromaždení účastinárov po prvýkrát
zmenil názov ústavu na Ružomberský úverný spolok, účastinná spoločnosť.
Rozhodlo o tom 29 účastinárov, vlastniacich či zastupujúcich 266 kusov
cenných papierov. Z nich priamo Makovickým patrilo 103 kusov, pričom Peter
st. mal 29, Ján 15, Peter ml. 1 a Vladimír Makovický 58 účastín. Ďalších viac
14 NEČAS, C.: Na prahu české kapitálové expanze. Praha 1981, s. 38.
149