annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

ZAČIATKY PÔSOBENIA ÚVERNEJ (SLOVENSKEJ)
BANKY V ROKOCH 1879 – 1918
PATRIK DERFIŇÁK
142
DERFIŇÁK, P.: Beginnings of the Credit (Slovak) Bank in the years 1879 – 1918. In:
Annales historici Prešoviensis. Anno 2005. Prešov : Universum, 2005, pp. 142-168.
The contribution deals with the development of the entrepreneurship of one of the biggest
Slovak financial institutions on the turn of the 19th and 20th centuries under the conditions
during the Habsburg monarchy. Based on the examples of the particular, more significant,
business transactions, we attempted to outline the opportunities available for smaller
financial institutions of non-Hungarian nationalities. Ružomberok Credit Society, later the
Credit Bank, worked its way towards the leading position among Slovak banks through the
cautious financial policy. Moreover, the bank established more than one up to the present
time working Slovak industrial enterprises, chiefly in the field of wood processing and
food industry. At the same time, the society became a place where political and cultural
interests of the Slovaks gathered. Among the members of the board of directors and among
the shareholders of the bank, a number of significant people can be found.
Už zakladatelia prvých sporiteľníc, úverných pokladníc či svojpomocných
družstiev na Slovensku, spomeňme aspoň Samuela Jurkoviča či Daniela Licharda,
sledovali pri svojej práci niekoľko dôležitých cieľov. Jedným z nich
bola aj podpora sporivosti Slovákov, ktorá by ich po vytvorení určitej finančnej
základne dostala z rúk rôznych špekulantov a úžerníkov a pomohla účinnejšie
sa presadiť aj v národnej oblasti. Práve spomínaní úžerníci, využívajúci stále
rastúcu potrebu finančných prostriedkov na kúpu či zveľadenie hospodárstva,
požadovali také vysoké úroky z pôžičiek, že to dlžníka privádzalo často do
bezvýchodiskovej situácie. Keď nestačil splácať úroky ani požičanú istinu, zadlžoval
sa čoraz viac, až nakoniec prišiel o svoje hospodárstvo.
Z komplikovanej situácie, ktorá sa stále vo väčšej miere prejavovala na
hospodárskom zaostávaní Uhorska, neponúkali východisko ani prvé bankové
inštitúcie, ktoré boli na území Slovenska od roku 1842 postupne zakladané
vo forme účastinných spoločností. Okrem národnostného hľadiska, keďže
patrili väčšinou maďarskému alebo rakúskemu kapitálu, tu rozhodovala najmä
veľkosť poskytovaných úverov. Poskytovanie z ich pohľadu drobných úverov,
o ktoré mali záujem predovšetkým slovenskí roľníci, remeselníci a obchodníci,
bolo totiž administratívne i právne pomerne náročné. Pre banky disponujúce
väčším kapitálom to nebolo veľmi rentabilné. Omnoho výnosnejšie bolo úverovať
rýchlo sa rozvíjajúci uhorský priemysel. Ten spočiatku, najmä v potravinárskom
a textilnom priemysle, zaručoval aj rýchlu návratnosť investovaných
prostriedkov. A tak ostatní, menší klienti boli pri uspokojovaní svojich potrieb
stále viac odkázaní na svojpomoc.