annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...
annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ... annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...
z nich vyšla v zbierke Písně slovenské, ktorú vydal pražský študentský literárny spolok Slávia v roku 1880 pod pseudonymom Prorok. A. Halaša do nej prispel 275 piesňami z Turca, Šariša, Oravy a Gemera. Celkove jeho zbierka obsahuje 20 000 piesní. Podieľal sa aj na zostavení zbierok Slovenské spevy I., II. Zozbierané príslovia a porekadlá uverejňoval v Časopise MSS. Zaoberal sa odborným spracovaním pamiatok ľudovej kultúry. Svoju prácu v tejto oblasti si veľmi cenil, preto sa ho veľmi dotkli necitlivé vyjadrenia S. H. Vajanského (v Národných novinách) k ešte ani nevydanej zbierke slovenských piesní. S veľkým rozhorčením reagoval na jeho urážky, ktoré považoval za nemiestne, drzé a nečestné. 48 V rámci muzeálnej činnosti aj publikoval, o. i. súpis ľudových piesní, porekadiel a miestopisných názvov zo stredného a východného Slovenska. 49 Výsledky terénnych výskumov a národopisnej činnosti zverejňoval najmä v Časopise MSS a v Sborníku MSS. 50 Prispieval do Národných novín, a to aj pred príchodom do Martina - článkami pod názvom Listy z kraja. 51 Často písal príspevky do humoristického časopisu Veselé listy, v rokoch 1890 – 1892 bol redaktorom Slovenských pohľadov. Osvetovými a náučnými článkami prispieval do Národného hlásnika, v ktorom bol v rokoch 1898 – 1899 zodpovedným redaktorom. Nastoľoval v nich problémy slovenských novín a časopisov, slovenských kníh, potreby zakladania knižníc, navrhoval, ako by sa dalo pomôcť slovenskému ľudu. Veľmi často kritizoval ľahostajnosť Slovákov k národnému životu. Bol zástancom aktívnej práce na národnom poli „tu a teraz“ a nechcel premýšľať o tom, čo by mohlo byť o sto rokov, lebo - ako napísal do Národných novín - „tieto myšlienky nás nespasia, no rozmýšľajme s úprimnosťou nad tým, že čo a kde sme my a pomnime, že keď prítomnosť našu nerobíme, nechceme si urobiť skvelou, budúcnosť zaiste sa takou sama neurobí“. 52 Vyzýval Slovákov, aby čítali Národnie noviny, Slovenské pohľady, Sokola, Černokňažníka, Priateľa školy a literatúry. Vysoko vyzdvihoval prínos tejto tlače: „Tri razy prečítaj ich od a do z, a vždy nájdeš dačo nového, poučného, zaujímavého.“ 53 A. Halaša zdôrazňoval, že nestačí hlásať lásku k národu, ale treba ju dokázať činom. „Slovom, musia sa preň zakladať knižnice, nedelnie školy, pomocnice, musíme 48 ALU SNK Martin, sign. 37 M 22. List A. Halašu redakcii Národných novín z roku 1901. 49 POLONEC, A.: Andrej Halaša ..., s. 102. Bližšie: SEDLÁKOVÁ, V.: Andrej Halaša ..., s. 5-8; Andrej Halaša. (Nekrológ). In: NN XLIV., 1913, č. 39, s. 3. 50 Bližšie: HALAŠA, A.: K názvosloviu slovenských výšiviek. In: Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti I., 1898, č. 26; HALAŠA, A.: Príslovia a porekadlá. In: Časopis MSS I., 1898, č. 10, 11, 24-25 a i. 51 Bližšie: Listy z kraja. In: NN IV., 1873, č. 58, 61, 63, 67, 68, 71. 52 Listy z kraja. In: NN IV., 1873, č. 61, s. 1. 53 Listy z kraja. In: NN IV., 1873, č. 61, s. 2. 140
mať vandrovných učiteľov, spolky!“ 54 Ako nasledovaniahodný príklad uvádzal Čechov. A. Halaša bol nadšeným turistom. Z jedného zo svojich výletov v Tatrách (1912) sa, žiaľ, vrátil vážne chorý. O niekoľko týždňov sa jeho zdravotný stav zhoršil - dostal zápal pľúc. Ani po operácii, ktorej sa podrobil vo februári 1913, sa jeho stav nezlepšil. Ako 61-ročný zomrel 4. 4. 1913. Rozlúčiť sa s ním a prejaviť úctu jeho mnohostrannej práci prišlo mnoho známych osobností slovenského národného života, ale aj veľa jednoduchých ľudí. P. O. Hviezdoslav napísal k pietnemu aktu báseň Za Ondrejom Halašom, ktorá bola uverejnená v Dennici. 55 O úcte k Halašovi svedčia i slová M. Dulu vyslovené pri rozlúčke s ním: „Ako láska tvorí divy, tak i jeho láska k národu činila temer nemožnosti: vychovávali sme mládež štipendiami, keď nebolo škôl, nebolo Matice, stvorili sme Nakladateľský spolok, pre spoločnosť vytvorili sme spoluvlastnícky Dom, pre muzeálne zbierky budovu Muzeum. Na týchto tvorbách veľký, ľví podiel mal Andrej Halaša, a pritom nezanedbával svoj úrad, ani rodinu. Našiel si pri týchto úmorných prácach i čas a príležitosť poučovať svoj národ, že je i on národom súcim a povolaným k slobode a vzdelanému národnému životu. Našiel i čas a príležitosť k politickej borbe s neprajníkom.“ 56 A. Halaša je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine. Počas augustových slávností v roku 1923 mu odhalili pomník symbolizujúci postavu dievčaťa v kroji, ktorú vytvoril moravský sochár František Úprka. Život A. Halašu sa vyznačoval pracovitosťou. Usilovný a agilný zúčastňoval sa na všetkom, čo sa v Martine podnikalo. Nikdy nepracoval na reprezentatívnom mieste, ale vždy len ako výkonný orgán, konateľ, tajomník, pokladník. Sám vykonával to, čo inde bolo úlohou celých organizácií či platených úradníkov. Svojou mnohostrannou činnosťou patril takmer štyri desaťročia k najaktívnejším a najvšestrannejším osobnostiam slovenského kultúrneho a spoločenského života. Autor: PhDr. Nadežda Jurčišinová, PhD. Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta Inštitút histórie, Ul. 17. novembra č. 1, 080 78 Prešov jurcisin@unipo.sk 54 Listy z kraja. In: NN IV., 1873, č. 67, s. 1. 55 HVIEZDOSLAV, P. O.: Za Ondrejom Halašom. In: Dennica XV., 1913, č. 4, s. 1. 56 Dopisy. In: NN XLIV., 1913, č. 40, s. 3. 141
- Page 91 and 92: Kleriker, Mönche und Laien in die
- Page 93 and 94: wähnte) Patriarch Johannes X. Kama
- Page 95 and 96: Ein weiteres, deutliches Zeichen vo
- Page 97 and 98: Jetzt erst lebe ich würdig, seit m
- Page 99 and 100: Maier, C. T., Preaching the crusade
- Page 101 and 102: ODRAZ POLITIKY PANOVNÍCKEHO DVORA
- Page 103 and 104: žitosti miest. V otázke potvrdzov
- Page 105 and 106: v celom Uhorsku - problém zatápan
- Page 107 and 108: Ľubietová a Zvolen. Obidva prípa
- Page 109 and 110: darovacej listiny je jasný vzťah
- Page 111 and 112: jeden z prvých banskobystrických
- Page 113 and 114: ĽUDOVÍT KOŠUT OČAMI SLOVENSKÝC
- Page 115 and 116: inšpektor tejto cirkvi gróf Karol
- Page 117 and 118: hlavne mal stredné zemianstvo, jeh
- Page 119 and 120: za najšľachetnejšieho medzi Maď
- Page 121 and 122: zložiek vplyvných politických s
- Page 123 and 124: národnej individuality Slovákov.
- Page 125 and 126: pretože prišla až v čase, keď
- Page 127 and 128: Zbavenie habsburskej dynastie uhors
- Page 129 and 130: motúzok, podávaný západnej Euro
- Page 131 and 132: ANGAŽOVANOSŤ ANDREJA HALAŠU V N
- Page 133 and 134: V Martine pracoval v Kníhtlačiare
- Page 135 and 136: ho podielu na činnosti strany. V p
- Page 137 and 138: Národné aktivity A. Halašu sa ne
- Page 139 and 140: k Slovákom k realizácii myšlienk
- Page 141: A. Halašovi napísal, že sa stali
- Page 145 and 146: Práve do tejto kategórie podnikan
- Page 147 and 148: „Hneď na začiatku nášho úči
- Page 149 and 150: na správnej rady. Na účet spolku
- Page 151 and 152: ná doba trvania spolku až do roku
- Page 153 and 154: Stále pretrvávajúcim problémom
- Page 155 and 156: Uvedomoval si, že pri uplatňovan
- Page 157 and 158: Najdôležitejšou akciou v tomto r
- Page 159 and 160: Upisovanie novej emisie cenných pa
- Page 161 and 162: prešlo zo spolkového výboru na s
- Page 163 and 164: Preto bolo potrebné zorganizovať
- Page 165 and 166: Vojna na Balkáne však spôsobila,
- Page 167 and 168: opäť v nominálnej hodnote po 200
- Page 169 and 170: V priebehu prvej svetovej vojny Úv
- Page 171 and 172: MICHALOVCE V ČASE VZNIKU PRVEJ ČE
- Page 173 and 174: Podľa novozistených skutočností
- Page 175 and 176: v maďarskom štáte by ju mal zabe
- Page 177 and 178: Uvedenými vyslancami boli: Juraj L
- Page 179 and 180: Po prvý raz mesto bolo v rukách m
- Page 181 and 182: REGIONALIZMUS A OBLASŤ ŠARIŠA V
- Page 183 and 184: národa a súčasne aj záujem čes
- Page 185 and 186: Aby koordinačná práca tejto usta
- Page 187 and 188: Národohospodársky zbor bol vnúto
- Page 189 and 190: svedčení, že nám bude možno ri
- Page 191 and 192: založenie Družstva šarišského
mať vandrovných učiteľov, spolky!“ 54 Ako nasledovaniahodný príklad uvádzal<br />
Čechov.<br />
A. Halaša bol nadšeným turistom. Z jedného zo svojich výletov v Tatrách<br />
(1912) sa, žiaľ, vrátil vážne chorý. O niekoľko týždňov sa jeho zdravotný stav<br />
zhoršil - dostal zápal pľúc. Ani po operácii, ktorej sa podrobil vo februári<br />
1913, sa jeho stav nezlepšil. Ako 61-ročný zomrel 4. 4. 1913. Rozlúčiť sa s ním<br />
a prejaviť úctu jeho mnohostrannej práci prišlo mnoho známych osobností slovenského<br />
národného života, ale aj veľa jednoduchých ľudí. P. O. Hviezdoslav<br />
napísal k pietnemu aktu báseň Za Ondrejom Halašom, ktorá bola uverejnená<br />
v Dennici. 55 O úcte k Halašovi svedčia i slová M. Dulu vyslovené pri rozlúčke<br />
s ním: „Ako láska tvorí divy, tak i jeho láska k národu činila temer nemožnosti:<br />
vychovávali sme mládež štipendiami, keď nebolo škôl, nebolo Matice, stvorili<br />
sme Nakladateľský spolok, pre spoločnosť vytvorili sme spoluvlastnícky Dom,<br />
pre muzeálne zbierky budovu Muzeum. Na týchto tvorbách veľký, ľví podiel<br />
mal Andrej Halaša, a pritom nezanedbával svoj úrad, ani rodinu. Našiel si pri<br />
týchto úmorných prácach i čas a príležitosť poučovať svoj národ, že je i on národom<br />
súcim a povolaným k slobode a vzdelanému národnému životu. Našiel<br />
i čas a príležitosť k politickej borbe s neprajníkom.“ 56 A. Halaša je pochovaný<br />
na Národnom cintoríne v Martine. Počas augustových slávností v roku 1923<br />
mu odhalili pomník symbolizujúci postavu dievčaťa v kroji, ktorú vytvoril moravský<br />
sochár František Úprka.<br />
Život A. Halašu sa vyznačoval pracovitosťou. Usilovný a agilný zúčastňoval<br />
sa na všetkom, čo sa v Martine podnikalo. Nikdy nepracoval na reprezentatívnom<br />
mieste, ale vždy len ako výkonný orgán, konateľ, tajomník, pokladník.<br />
Sám vykonával to, čo inde bolo úlohou celých organizácií či platených úradníkov.<br />
Svojou mnohostr<strong>anno</strong>u činnosťou patril takmer štyri desaťročia k najaktívnejším<br />
a najvšestrannejším osobnostiam slovenského kultúrneho a spoločenského<br />
života.<br />
Autor:<br />
PhDr. Nadežda Jurčišinová, PhD.<br />
Prešovská <strong>univerzita</strong> v Prešove, Filozofická fakulta<br />
Inštitút histórie, Ul. 17. novembra č. 1, 080 78 Prešov<br />
jurcisin@unipo.sk<br />
54 Listy z kraja. In: NN IV., 1873, č. 67, s. 1.<br />
55 HVIEZDOSLAV, P. O.: Za Ondrejom Halašom. In: Dennica XV., 1913, č. 4, s. 1.<br />
56 Dopisy. In: NN XLIV., 1913, č. 40, s. 3.<br />
141
Change language