annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ... annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

22.10.2014 Views

z nich vyšla v zbierke Písně slovenské, ktorú vydal pražský študentský literárny spolok Slávia v roku 1880 pod pseudonymom Prorok. A. Halaša do nej prispel 275 piesňami z Turca, Šariša, Oravy a Gemera. Celkove jeho zbierka obsahuje 20 000 piesní. Podieľal sa aj na zostavení zbierok Slovenské spevy I., II. Zozbierané príslovia a porekadlá uverejňoval v Časopise MSS. Zaoberal sa odborným spracovaním pamiatok ľudovej kultúry. Svoju prácu v tejto oblasti si veľmi cenil, preto sa ho veľmi dotkli necitlivé vyjadrenia S. H. Vajanského (v Národných novinách) k ešte ani nevydanej zbierke slovenských piesní. S veľkým rozhorčením reagoval na jeho urážky, ktoré považoval za nemiestne, drzé a nečestné. 48 V rámci muzeálnej činnosti aj publikoval, o. i. súpis ľudových piesní, porekadiel a miestopisných názvov zo stredného a východného Slovenska. 49 Výsledky terénnych výskumov a národopisnej činnosti zverejňoval najmä v Časopise MSS a v Sborníku MSS. 50 Prispieval do Národných novín, a to aj pred príchodom do Martina - článkami pod názvom Listy z kraja. 51 Často písal príspevky do humoristického časopisu Veselé listy, v rokoch 1890 – 1892 bol redaktorom Slovenských pohľadov. Osvetovými a náučnými článkami prispieval do Národného hlásnika, v ktorom bol v rokoch 1898 – 1899 zodpovedným redaktorom. Nastoľoval v nich problémy slovenských novín a časopisov, slovenských kníh, potreby zakladania knižníc, navrhoval, ako by sa dalo pomôcť slovenskému ľudu. Veľmi často kritizoval ľahostajnosť Slovákov k národnému životu. Bol zástancom aktívnej práce na národnom poli „tu a teraz“ a nechcel premýšľať o tom, čo by mohlo byť o sto rokov, lebo - ako napísal do Národných novín - „tieto myšlienky nás nespasia, no rozmýšľajme s úprimnosťou nad tým, že čo a kde sme my a pomnime, že keď prítomnosť našu nerobíme, nechceme si urobiť skvelou, budúcnosť zaiste sa takou sama neurobí“. 52 Vyzýval Slovákov, aby čítali Národnie noviny, Slovenské pohľady, Sokola, Černokňažníka, Priateľa školy a literatúry. Vysoko vyzdvihoval prínos tejto tlače: „Tri razy prečítaj ich od a do z, a vždy nájdeš dačo nového, poučného, zaujímavého.“ 53 A. Halaša zdôrazňoval, že nestačí hlásať lásku k národu, ale treba ju dokázať činom. „Slovom, musia sa preň zakladať knižnice, nedelnie školy, pomocnice, musíme 48 ALU SNK Martin, sign. 37 M 22. List A. Halašu redakcii Národných novín z roku 1901. 49 POLONEC, A.: Andrej Halaša ..., s. 102. Bližšie: SEDLÁKOVÁ, V.: Andrej Halaša ..., s. 5-8; Andrej Halaša. (Nekrológ). In: NN XLIV., 1913, č. 39, s. 3. 50 Bližšie: HALAŠA, A.: K názvosloviu slovenských výšiviek. In: Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti I., 1898, č. 26; HALAŠA, A.: Príslovia a porekadlá. In: Časopis MSS I., 1898, č. 10, 11, 24-25 a i. 51 Bližšie: Listy z kraja. In: NN IV., 1873, č. 58, 61, 63, 67, 68, 71. 52 Listy z kraja. In: NN IV., 1873, č. 61, s. 1. 53 Listy z kraja. In: NN IV., 1873, č. 61, s. 2. 140

mať vandrovných učiteľov, spolky!“ 54 Ako nasledovaniahodný príklad uvádzal Čechov. A. Halaša bol nadšeným turistom. Z jedného zo svojich výletov v Tatrách (1912) sa, žiaľ, vrátil vážne chorý. O niekoľko týždňov sa jeho zdravotný stav zhoršil - dostal zápal pľúc. Ani po operácii, ktorej sa podrobil vo februári 1913, sa jeho stav nezlepšil. Ako 61-ročný zomrel 4. 4. 1913. Rozlúčiť sa s ním a prejaviť úctu jeho mnohostrannej práci prišlo mnoho známych osobností slovenského národného života, ale aj veľa jednoduchých ľudí. P. O. Hviezdoslav napísal k pietnemu aktu báseň Za Ondrejom Halašom, ktorá bola uverejnená v Dennici. 55 O úcte k Halašovi svedčia i slová M. Dulu vyslovené pri rozlúčke s ním: „Ako láska tvorí divy, tak i jeho láska k národu činila temer nemožnosti: vychovávali sme mládež štipendiami, keď nebolo škôl, nebolo Matice, stvorili sme Nakladateľský spolok, pre spoločnosť vytvorili sme spoluvlastnícky Dom, pre muzeálne zbierky budovu Muzeum. Na týchto tvorbách veľký, ľví podiel mal Andrej Halaša, a pritom nezanedbával svoj úrad, ani rodinu. Našiel si pri týchto úmorných prácach i čas a príležitosť poučovať svoj národ, že je i on národom súcim a povolaným k slobode a vzdelanému národnému životu. Našiel i čas a príležitosť k politickej borbe s neprajníkom.“ 56 A. Halaša je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine. Počas augustových slávností v roku 1923 mu odhalili pomník symbolizujúci postavu dievčaťa v kroji, ktorú vytvoril moravský sochár František Úprka. Život A. Halašu sa vyznačoval pracovitosťou. Usilovný a agilný zúčastňoval sa na všetkom, čo sa v Martine podnikalo. Nikdy nepracoval na reprezentatívnom mieste, ale vždy len ako výkonný orgán, konateľ, tajomník, pokladník. Sám vykonával to, čo inde bolo úlohou celých organizácií či platených úradníkov. Svojou mnohostrannou činnosťou patril takmer štyri desaťročia k najaktívnejším a najvšestrannejším osobnostiam slovenského kultúrneho a spoločenského života. Autor: PhDr. Nadežda Jurčišinová, PhD. Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta Inštitút histórie, Ul. 17. novembra č. 1, 080 78 Prešov jurcisin@unipo.sk 54 Listy z kraja. In: NN IV., 1873, č. 67, s. 1. 55 HVIEZDOSLAV, P. O.: Za Ondrejom Halašom. In: Dennica XV., 1913, č. 4, s. 1. 56 Dopisy. In: NN XLIV., 1913, č. 40, s. 3. 141

mať vandrovných učiteľov, spolky!“ 54 Ako nasledovaniahodný príklad uvádzal<br />

Čechov.<br />

A. Halaša bol nadšeným turistom. Z jedného zo svojich výletov v Tatrách<br />

(1912) sa, žiaľ, vrátil vážne chorý. O niekoľko týždňov sa jeho zdravotný stav<br />

zhoršil - dostal zápal pľúc. Ani po operácii, ktorej sa podrobil vo februári<br />

1913, sa jeho stav nezlepšil. Ako 61-ročný zomrel 4. 4. 1913. Rozlúčiť sa s ním<br />

a prejaviť úctu jeho mnohostrannej práci prišlo mnoho známych osobností slovenského<br />

národného života, ale aj veľa jednoduchých ľudí. P. O. Hviezdoslav<br />

napísal k pietnemu aktu báseň Za Ondrejom Halašom, ktorá bola uverejnená<br />

v Dennici. 55 O úcte k Halašovi svedčia i slová M. Dulu vyslovené pri rozlúčke<br />

s ním: „Ako láska tvorí divy, tak i jeho láska k národu činila temer nemožnosti:<br />

vychovávali sme mládež štipendiami, keď nebolo škôl, nebolo Matice, stvorili<br />

sme Nakladateľský spolok, pre spoločnosť vytvorili sme spoluvlastnícky Dom,<br />

pre muzeálne zbierky budovu Muzeum. Na týchto tvorbách veľký, ľví podiel<br />

mal Andrej Halaša, a pritom nezanedbával svoj úrad, ani rodinu. Našiel si pri<br />

týchto úmorných prácach i čas a príležitosť poučovať svoj národ, že je i on národom<br />

súcim a povolaným k slobode a vzdelanému národnému životu. Našiel<br />

i čas a príležitosť k politickej borbe s neprajníkom.“ 56 A. Halaša je pochovaný<br />

na Národnom cintoríne v Martine. Počas augustových slávností v roku 1923<br />

mu odhalili pomník symbolizujúci postavu dievčaťa v kroji, ktorú vytvoril moravský<br />

sochár František Úprka.<br />

Život A. Halašu sa vyznačoval pracovitosťou. Usilovný a agilný zúčastňoval<br />

sa na všetkom, čo sa v Martine podnikalo. Nikdy nepracoval na reprezentatívnom<br />

mieste, ale vždy len ako výkonný orgán, konateľ, tajomník, pokladník.<br />

Sám vykonával to, čo inde bolo úlohou celých organizácií či platených úradníkov.<br />

Svojou mnohostr<strong>anno</strong>u činnosťou patril takmer štyri desaťročia k najaktívnejším<br />

a najvšestrannejším osobnostiam slovenského kultúrneho a spoločenského<br />

života.<br />

Autor:<br />

PhDr. Nadežda Jurčišinová, PhD.<br />

Prešovská <strong>univerzita</strong> v Prešove, Filozofická fakulta<br />

Inštitút histórie, Ul. 17. novembra č. 1, 080 78 Prešov<br />

jurcisin@unipo.sk<br />

54 Listy z kraja. In: NN IV., 1873, č. 67, s. 1.<br />

55 HVIEZDOSLAV, P. O.: Za Ondrejom Halašom. In: Dennica XV., 1913, č. 4, s. 1.<br />

56 Dopisy. In: NN XLIV., 1913, č. 40, s. 3.<br />

141

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!