annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

motúzok, podávaný západnej Europe“, aby sa stotožnila s utvorením samostatného
maďarského štátu, ktorý by šíril západnú kultúru vo východnej časti
Európy. 31 V Košutovom pláne dunajskej konfederácie z 1.5.1862 videl prejav
cieľavedome prezentovaných úmyslov vytvoriť takú podobu spojenia štátnych
útvarov, v ktorých by Uhorsko malo fakticky vedúcu pozíciu a tak by si zabezpečili
hegemóniu aj maďarské politické záujmy. 32
V obsiahlej analýze politickej situácie v Uhorsku na začiatku 20. storočia
sa J. Botto niektorými myšlienkami vrátil k maďarským politickým ašpiráciám
od revolúcie 1848 – 1849 a uviedol, že Ľ. Košut v emigrácii v roku 1866
„konšpiroval proti habsburskej dynastii s Itáliou a s Pruskom, …aby v Uhorsku
boly revolučné nepokoje“, pričom rátal, že k revolúcii by sa mali pridať
aj národnosti „povstaním proti Rakúšanom“. 33 Napriek týmto snahám získať
verejnú mienku Európy monarchia nestratila veľmocenské postavenie, pričom
však vyrovnaním v roku 1867 dosiahli Maďari v Uhorsku hegemóniu nad nemaďarskými
národmi. Vzhľadom na známe Košutove postoje v národnostnej
otázke počas revolúcie 1848 – 1849 sa však predstavitelia nemaďarských národov
k jeho vyhláseniam v tzv. Kütahyjskom programe a v pláne dunajskej
konfederácie postavili s nedôverou. Hoci v maďarských politických kruhoch si
získal značnú podporu, výsledky rokovania o vyrovnaní ho neuspokojili, lebo
v zásade dezavovali myšlienku nezávislosti Uhorska a jeho vedúcu pozíciu
v štáte. 34 To však neznamenalo, že v maďarskej politike stratila táto myšlienka
kontinuitu, pretože ju aj v podmienkach dualizmu udržiavala politická strana,
ktorá sa programovo hlásila k hodnotám a tradíciám maďarskej revolúcie
1848 – 1849. Pragmatické konanie jej predstaviteľov, medzi ktorými bol na
poprednom mieste F. Košut, však muselo rešpektovať existujúci ústavný stav
a preto sa dostávalo do kontroverzných situácií a určitého lavírovania. J. Botto
kvalifikoval niektoré zjavné kroky predstaviteľov tejto línie ako opustenie ideí
revolúcie 1848 – 1849 maďarskou politikou na začiatku 20. storočia a príklon
k habsburskej dynastii a dualizmu, čo vykreslil na príklade fiktívneho rozhovoru
Ľ. Košuta so synom Františkom v roku 1913. 35
Bottove práce o udalostiach súvisiacich s revolúciou 1848 – 1849 v Uhorsku
môžeme charakterizovať ako najvýznamnejší príspevok slovenskej historickej
spisby k uvedenej problematike v predmetnom období. Rezumujúc Košutove
názory a odozvu jeho koncepcií vo vtedajších mocensko-politických pome-
31 Tamže, č. 5, s. 257.
32 Tamže, s. 261, 263.
33 BOTTO, J.: Malá revolúcia. Rozprava dejepisná. Slovenské pohľady 1910, č.1, s. 1-3.
34 Tamže, s. 5.
35 BOTTO, J.: Košútov sen o maďarskej republike. Fantázia a história. Slovenské pohľady 1913,
č. 10-11, s. 650-656.
127