annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...
Share Embed Flag
Download ePaper

annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ... annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

unipo.sk
22.10.2014 Views

Neprekvapuje preto, že J. Botto charakterizoval Ľ. Košuta v metaforickej podobe ako „štátnika s dvoma dušičkami“. V tomto výraze mu išlo o gnómicky formulovanú rozpornosť Košutových postojov v principiálnych otázkach. Prvá sa týkala Košutovho zásadného odporu k „Austrii“ a habsburskej dynastii, lebo najprv ostro odsudzoval ruskú intervenciu, ale neskôr ponúkol uhorskú korunu práve ruskému cárovi a po revolúcii rátal s možnou pomocou Ruska vo vystúpení proti Rakúsku. 28 Druhá sa týkala prijatia tzv. národnostného zákona 28. 7. 1849. Pripomína, že Ľ. Košut sa najprv dehonestujúco vyjadroval o nemaďarských národnostiach a potom, keď už ruská intervencia priamo ohrozovala jeho postavenie, zaujal navonok zmierlivé, konciliantné postoje. Tie však vyplývali len z vypočítavosti, pretože predstavitelia nemaďarských národností nemali vtedy racionálny dôvod, aby mohli reálne predpokladať, že vládnej moci ide o skutočné zmierenie s národnosťami a nastolenie národnostnej rovnoprávnosti. V odôvodňovaní tejto tézy argumentoval J. Botto tým, že snem, ktorý od januára 1849 zasadal v Debrecíne, potom krátko v Pešti a Segedíne, nemal legitímne právomoci, aby prijímal zákony. Zároveň dal do popredia i argument, že Ľ. Košut, ktorý si uvedomoval dôležitosť podpory Nemaďarov pre úspech odporu proti Habsburgovcom, považoval národnostný zákon len za „medový motúzik“, aby si získal ich náklonnosť, ale len v prospech maďarskej revolúcie. 29 Za neúčelný a nerealizovateľný označil J. Botto v podstate aj tzv. Kütahyjský program Ľ. Košuta z roku 1851 o usporiadaní Uhorska a riešení národnostnej rovnoprávnosti. Uznal síce, že v jazykovej otázke znamenal uvedený plán nesporný pokrok oproti príslušným zákonom z roku 1848, ale nebol postavený na zákonnej báze uhorského štátu a teda reálne mohol plniť pre Ľ. Košuta len propagandistickú úlohu. Ďalším podstatným argumentom J. Bottu, ktorým spochybňoval hodnotu a hodnovernosť uvedeného plánu, bolo, že národnostnú otázku rieši na základe individuálnych práv jednotlivcov a nie na základe práv národných celkov. Pre etnické národy, ktoré, ako bolo známe, už deklarovali v programoch, že majú tiež svoje národnopolitické záujmy, tak neuznáva nijaké politické práva. Názory a vyhlásenia Ľ. Košuta o separatizme uhorských Nemaďarov odmietol ako vecne neopodstatnené, pretože v rokoch 1848 a 1861 žiadali práva vždy v rámci uhorskej ústavy a pri potvrdzovaní celistvosti štátu, preto teda nemohlo ísť o dezintegráciu Uhorska. 30 J. Botto si dobre uvedomoval medzinárodné súvislosti maďarskej revolúcie a, prirodzene, i neskoršie Košutove snahy dosiahnuť v zahraničí čo najširšiu podporu. V uvedených zámeroch taktiež videl z maďarskej strany „medový 28 BOTTO, J.: Štátnici s dvoma dušičkami. Dejepisná rozprava. Slovenské pohľady 1909, č. 3, s. 177-189. 29 Tamže, s. 193-195, 197. 30 Tamže, s. 199, 203-205. 126

motúzok, podávaný západnej Europe“, aby sa stotožnila s utvorením samostatného maďarského štátu, ktorý by šíril západnú kultúru vo východnej časti Európy. 31 V Košutovom pláne dunajskej konfederácie z 1.5.1862 videl prejav cieľavedome prezentovaných úmyslov vytvoriť takú podobu spojenia štátnych útvarov, v ktorých by Uhorsko malo fakticky vedúcu pozíciu a tak by si zabezpečili hegemóniu aj maďarské politické záujmy. 32 V obsiahlej analýze politickej situácie v Uhorsku na začiatku 20. storočia sa J. Botto niektorými myšlienkami vrátil k maďarským politickým ašpiráciám od revolúcie 1848 – 1849 a uviedol, že Ľ. Košut v emigrácii v roku 1866 „konšpiroval proti habsburskej dynastii s Itáliou a s Pruskom, …aby v Uhorsku boly revolučné nepokoje“, pričom rátal, že k revolúcii by sa mali pridať aj národnosti „povstaním proti Rakúšanom“. 33 Napriek týmto snahám získať verejnú mienku Európy monarchia nestratila veľmocenské postavenie, pričom však vyrovnaním v roku 1867 dosiahli Maďari v Uhorsku hegemóniu nad nemaďarskými národmi. Vzhľadom na známe Košutove postoje v národnostnej otázke počas revolúcie 1848 – 1849 sa však predstavitelia nemaďarských národov k jeho vyhláseniam v tzv. Kütahyjskom programe a v pláne dunajskej konfederácie postavili s nedôverou. Hoci v maďarských politických kruhoch si získal značnú podporu, výsledky rokovania o vyrovnaní ho neuspokojili, lebo v zásade dezavovali myšlienku nezávislosti Uhorska a jeho vedúcu pozíciu v štáte. 34 To však neznamenalo, že v maďarskej politike stratila táto myšlienka kontinuitu, pretože ju aj v podmienkach dualizmu udržiavala politická strana, ktorá sa programovo hlásila k hodnotám a tradíciám maďarskej revolúcie 1848 – 1849. Pragmatické konanie jej predstaviteľov, medzi ktorými bol na poprednom mieste F. Košut, však muselo rešpektovať existujúci ústavný stav a preto sa dostávalo do kontroverzných situácií a určitého lavírovania. J. Botto kvalifikoval niektoré zjavné kroky predstaviteľov tejto línie ako opustenie ideí revolúcie 1848 – 1849 maďarskou politikou na začiatku 20. storočia a príklon k habsburskej dynastii a dualizmu, čo vykreslil na príklade fiktívneho rozhovoru Ľ. Košuta so synom Františkom v roku 1913. 35 Bottove práce o udalostiach súvisiacich s revolúciou 1848 – 1849 v Uhorsku môžeme charakterizovať ako najvýznamnejší príspevok slovenskej historickej spisby k uvedenej problematike v predmetnom období. Rezumujúc Košutove názory a odozvu jeho koncepcií vo vtedajších mocensko-politických pome- 31 Tamže, č. 5, s. 257. 32 Tamže, s. 261, 263. 33 BOTTO, J.: Malá revolúcia. Rozprava dejepisná. Slovenské pohľady 1910, č.1, s. 1-3. 34 Tamže, s. 5. 35 BOTTO, J.: Košútov sen o maďarskej republike. Fantázia a história. Slovenské pohľady 1913, č. 10-11, s. 650-656. 127

Neprekvapuje preto, že J. Botto charakterizoval Ľ. Košuta v metaforickej<br />

podobe ako „štátnika s dvoma dušičkami“. V tomto výraze mu išlo o gnómicky<br />

formulovanú rozpornosť Košutových postojov v principiálnych otázkach. Prvá<br />

sa týkala Košutovho zásadného odporu k „Austrii“ a habsburskej dynastii, lebo<br />

najprv ostro odsudzoval ruskú intervenciu, ale neskôr ponúkol uhorskú korunu<br />

práve ruskému cárovi a po revolúcii rátal s možnou pomocou Ruska vo vystúpení<br />

proti Rakúsku. 28 Druhá sa týkala prijatia tzv. národnostného zákona 28. 7.<br />

1849. Pripomína, že Ľ. Košut sa najprv dehonestujúco vyjadroval o nemaďarských<br />

národnostiach a potom, keď už ruská intervencia priamo ohrozovala jeho<br />

postavenie, zaujal navonok zmierlivé, konciliantné postoje. Tie však vyplývali<br />

len z vypočítavosti, pretože predstavitelia nemaďarských národností nemali<br />

vtedy racionálny dôvod, aby mohli reálne predpokladať, že vládnej moci ide<br />

o skutočné zmierenie s národnosťami a nastolenie národnostnej rovnoprávnosti.<br />

V odôvodňovaní tejto tézy argumentoval J. Botto tým, že snem, ktorý od<br />

januára 1849 zasadal v Debrecíne, potom krátko v Pešti a Segedíne, nemal legitímne<br />

právomoci, aby prijímal zákony. Zároveň dal do popredia i argument, že<br />

Ľ. Košut, ktorý si uvedomoval dôležitosť podpory Nemaďarov pre úspech odporu<br />

proti Habsburgovcom, považoval národnostný zákon len za „medový motúzik“,<br />

aby si získal ich náklonnosť, ale len v prospech maďarskej revolúcie. 29<br />

Za neúčelný a nerealizovateľný označil J. Botto v podstate aj tzv. Kütahyjský<br />

program Ľ. Košuta z roku 1851 o usporiadaní Uhorska a riešení národnostnej<br />

rovnoprávnosti. Uznal síce, že v jazykovej otázke znamenal uvedený plán<br />

nesporný pokrok oproti príslušným zákonom z roku 1848, ale nebol postavený<br />

na zákonnej báze uhorského štátu a teda reálne mohol plniť pre Ľ. Košuta<br />

len propagandistickú úlohu. Ďalším podstatným argumentom J. Bottu, ktorým<br />

spochybňoval hodnotu a hodnovernosť uvedeného plánu, bolo, že národnostnú<br />

otázku rieši na základe individuálnych práv jednotlivcov a nie na základe práv<br />

národných celkov. Pre etnické národy, ktoré, ako bolo známe, už deklarovali<br />

v programoch, že majú tiež svoje národnopolitické záujmy, tak neuznáva nijaké<br />

politické práva. Názory a vyhlásenia Ľ. Košuta o separatizme uhorských<br />

Nemaďarov odmietol ako vecne neopodstatnené, pretože v rokoch 1848 a 1861<br />

žiadali práva vždy v rámci uhorskej ústavy a pri potvrdzovaní celistvosti štátu,<br />

preto teda nemohlo ísť o dezintegráciu Uhorska. 30<br />

J. Botto si dobre uvedomoval medzinárodné súvislosti maďarskej revolúcie<br />

a, prirodzene, i neskoršie Košutove snahy dosiahnuť v zahraničí čo najširšiu<br />

podporu. V uvedených zámeroch taktiež videl z maďarskej strany „medový<br />

28 BOTTO, J.: Štátnici s dvoma dušičkami. Dejepisná rozprava. Slovenské pohľady 1909, č. 3,<br />

s. 177-189.<br />

29 Tamže, s. 193-195, 197.<br />

30 Tamže, s. 199, 203-205.<br />

126

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!