annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

sledovať rad ďalších otázok, ktoré sa priamo alebo nepriamo viažu na pôsobenie
Ľ. Košuta. Zaujímavé by napríklad bolo priblížiť takto pohľady a názory
Svetozára Hurbana Vajanského, Jozefa Škultétyho, Milana Hodžu a ďalších
autorov. Máme však pritom na zreteli, že slovenskú verejnosť v názoroch na
Ľ. Košuta ovplyvňovali aj autori, ktorí stáli na pozíciách uhorskej (maďarskej)
štátnej myšlienky a v slovenčine publikovali práce, kde v tomto duchu vyzdvihovali
jeho miesto v uhorských dejinách. Najznámejšou z nich je publikácia,
ktorú o revolučných rokoch 1848 – 1849 vydal Adolf Pechány. 2
Najväčšiu pozornosť osobnosti Ľ. Košuta zo slovenských autorov historických
prác venovali Jozef Miloslav Hurban (1817 – 1892) a Július Botto (1848
– 1926). Práve na základe ich myšlienok demonštrujeme niektoré základné
tézy obsahového zamerania predmetného príspevku, keďže obidvaja autori zaujímajú
v slovenskej historiografii aj určité reprezentatívne miesto.
Pri charakteristike prístupu J. M. Hurbana si treba uvedomiť, že vo svojich
názoroch na Ľ. Košuta a v hodnotení jeho činnosti využíval autopsiu, keďže
práve v období, ktorým sa zaoberá, vnímal pôsobenie Ľ. Košuta na pozadí
celkových politických pomerov v Uhorsku ako jeden z popredných činiteľov
slovenského emancipačného hnutia. Jeho pozícia podstatne ovplyvnila nielen
posudzovanie Košutovej politicko-programovej orientácie v aktuálnom čase,
ale premietla sa aj do retrospektívneho hodnotiaceho pohľadu na kontext politických
snáh, ktoré Ľ. Košut predstavoval. Ťažisková línia výkladu J. M. Hurbana
sa teda odvíja od chápania a vyhodnotenia poznatkov o situácii Slovákov
a národnostných pomeroch, ktoré tvorili jednu z určujúcich obsahových zložiek
predrevolučného vývinu a potom i revolučných pohybov v Uhorsku v rokoch
1848 – 1849.
J. Botto bol od J. M. Hurbana o jednu generáciu mladší, a preto ho v prístupe
k postave Ľ. Košuta nedeterminovali faktory, ktoré sú príznačné pre
priamych aktérov v zlomových dejinných udalostiach a zvratoch. Usiloval sa
s prirodzeným odstupom času osvetliť slovenský emancipačný proces v súvislostiach
s tendenciami v uhorskom politickom dianí, kde Ľ. Košut zaujímal
výnimočnú pozíciu. Je však evidentné, že aj J. Botto kládol hlavný dôraz na tie
otázky, ku ktorým slovenská historiografia pokladala za potrebné vyjadriť sa
zásadným spôsobom.
Uvedené otázky možno bližšie konkretizovať na základe funkcií, ktoré
v predmetnom období slovenská historiografia plnila. Jednou z prvoradých
bolo osvetľovanie emancipačného a národnopolitického vývinu, kde sa kládol
dôraz na jeho signifikantné prejavy. Vzhľadom na to sa autori zameriavali
na jednotlivé problémy minulosti cez prizmu manifestovania a uplatňovania
2 Dejiny uhorského boja za slobodu r. 1848 – 1849. Budapešť 1903.
120