annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

Západnú časť Európy zase pustošila ničivá storočná vojna a čierny mor,
ktoré po sebe zanechali mnohomiliónové straty na ľudských životoch a nevyčísliteľné
kultúrne i materiálne škody.
Byzantské dejiny – súčasnosť a perspektíva
Rozširovanie Európskej únie smerom na východ aktualizuje záujem a súčasne
štúdium byzantského kultúrneho dedičstva. V dôsledku toho prirodzene
vzrastá záujem o dejinný vývoj v Byzantskej ríši, ktorá bola pokračovateľkou
jednotného Rímskeho impéria, budovaného na kresťanských základoch, počínajúc
cisárom Konštantínom Veľkým. 1
Pred rozhodujúcou bitkou pri Mulvijskom moste mal cisár zjavenie, ktoré
zmenilo jeho vzťah ku kresťanstvu. Výsledkom toho bolo podpísanie Milánskeho
ediktu (r. 313), ktorý vydal spoločne s Licíniom, a následne dal v roku
330 vysvätiť nový Rím – Konštantínopol. Ten mal spoločne so starým Rímom
reprezentovať jednotu ríše s ideovým premostením od pohanského polyteizmu
ku kresťanskému monoteizmu.
Dejinný vývoj ukázal, že zámer cisára Konštantína vybudovať novú Rímsku
ríšu bol nerealizovateľný. Na scénu európskych dejín totiž rázne popri
Slovanoch vstúpili i početné germánske kmene a Huni, ktorí zapríčinili pád
západných provincií Rímskej ríše. Východné provincie dovtedy mohutného
impéria, ktoré v jednotnom štátnom útvare Východorímska ríša – Byzancia,
s hlavným politickým a spoločenským centrom Konštantínopol existovali napriek
mnohým ťažkostiam ešte približne 1100 rokov, barbarským nájazdom
úspešne odolávali.
Východorímska ríša – Byzancia svetové impérium
Východorímska – Byzantská ríša bola vybudovaná na kresťanských základoch
a v období stredoveku patrila medzi najrozvinutejšie štátne útvary.
Napriek mnohým záporným hodnoteniam byzantských dejín sa v poslednom
období objavujú aj kladné pohľady.
Dôležité je komplexné štúdium historického dedičstva Východorímskej
ríše, jej spoločensko-politického systému, kultúry, vzdelanosti, vzťahu štátnej
a cirkevnej moci a i.
Byzancia bola multikultúrnym a multietnickým impériom európskeho stredoveku.
Nádej na záchranu v nej videli aj ťažko skúšané západné provincie ríše,
ktoré museli často čeliť pustošivým nájazdom barbarských bojových kmeňov.
1 Život cisára Konštantína Veľkého opísal Eusebius Cezarejský v The history of The Curch
from Christ to Constantine. Translated by G. A. Wiliamson. New York, 1989, 434 s.
10