annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

Krátko po revolúcii, na začiatku roka 1851, keď boli myšlienky nepokoja,
sklamania i averzie ešte stále príliš živé a silné, vyslovil S. Vozár túžbu po
slovensko-maďarskom uzmierení a obnovení harmonického spolužitia. Cestu
k nim však podmieňoval nutnosťou maďarskej politiky zbaviť sa aristokratizmu,
s ním aj pocitu nadradenosti, predsudkov voči Slovanom, zvlášť Slovákom
a prijatím cesty demokratizmu. Z Vozárovej práce i z reakcie Štúra na ňu
sa zračí aj osobnejší pohľad na Ľudovíta Košuta. Vozár vysoko ocenil jeho
význam a osobnosť, predovšetkým v jarných týždňoch roku 1848, nazval ho
dokonca, čo sa vtedy však zvyklo robiť, géniom svojho národa. Vyčítal mu
však predsudky voči Slovákom a sociálnu pýchu. Štúr, reagujúc na Vozárov
spis Hlas spod Tatier formou rozsiahlej recenzie, bol ku Košutovi podstatne
kritickejší. Svojimi sklamanými porevolučnými očami ho charakterizoval nasledovne:
„Kossuth bol človek schopností nevšedných, advokátskej vycibrenosti
veľkej, rečník kvetistý, ale človek bez veľkej idey a hlbších náhľadov, politik
neslýchane menistej farby a nepoctivý, maďarskému panstvu všetko, i najľudskejšie
ohľady obetujúci a pritom človek plašlivý.“ 17 Vyčítal mu aj prehnanú
citovú zaujatosť a samoľúbosť, podriaďovanie sa móde verejnej mienky a kvôli
emigrácii aj slaboduchosť. Neblahé skúseností z predchádzajúcich rokov priviedli
Štúra k opačnému záveru ako Vozára: rezignoval na cestu porozumenia
a hľadania priateľstva medzi Maďarmi a Slovákmi.
Ak S. Vozár úprimne volal po tom, aby sa maďarská politika poučila z tragédie
rokov 1848/49, v 60. rokoch politický prúd, ktorý sa nazýval Nová škola
slovenská, rovnako úprimne vychádzal z toho, že maďarská politika sa z chýb
už poučila a slovensko-maďarskému zmiereniu a spolužitiu, ako tvrdil napríklad
J. Palárik, už nestoja v ceste žiadne vážnejšie prekážky, vyžaduje to len
dobrú vôľu. 18 Isto z tejto viery vyvierala aj spomínaná iniciatíva J. N. Bobulu
s listom adresovaným Košutovi do Turína. Bobula ho vyzdvihol ako veľkú autoritu
a informoval sa, či a ako by sa dal jeho princíp konfederatívnosti uplatniť
aj v rámci Uhorska a v prípade Slovákov. Košutova odpoveď však bola v tomto
smere záporná a Bobulu sklamala.
Slovenskí autori radi porovnávali postoje a názory Košuta s ďalšími maďarskými
politikmi a osobnosťami: predovšetkým s grófom Š. Séčenim, konzervatívcami
grófmi Johannom Majlátom (Majláth) a Aurelom Dežöfim (Dessewfy),
ale aj s Arthurom Görgeym. V konfrontácii s ich názormi, činmi a vlastnosťami
vyznieval obraz Košuta zväčša negatívnejšie. U týchto osobností vyzdvihovali
predovšetkým rozvahu, zdržanlivosť, väčší zmysel pre realitu, väčšiu
mieru tolerancie voči Nemaďarom. Najmä Séčeni, ktorého zvykli označovať
17 Štúr, Ľ.: Úvahi o spise ,,Hlas od Tatijer“... Slovenskje pohladi..., 25. mája 1851, s. 152.
18 Palárik, J.: Za reč a práva ľudu, s. 36.
116