annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...
Share Embed Flag
Download ePaper

annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ... annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

unipo.sk
22.10.2014 Views

otázky, na spojencov, atribúty Slovákov a podobu ich postavenia v Uhorsku. Rozdeľovali ich tiež postoje k okolitým národom a pod. Diferencovanosti národného hnutia zodpovedal aj pohľad na Ľ. Košuta. Názory naň a ich motívy boli podstatne štrukturovanejšie, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Takmer ako dnešné efektné, no povrchné bonmoty pôsobia dva krajné, proti sebe vyhranene stojace postoje k osobe Ľ. Košuta. Prvý ho idealizoval, ba sakralizoval, druhý, naopak, tú istú osobnosť démonizoval. Oba mu prisudzovali jednoznačné, pritom úplne opačné hodnotenia a charakteristiky, oba Košutovo miesto v dobovom dianí vnímali jednostranne a zjednodušene. Podotýkam, že tieto dva krajné prístupy sa presadili predovšetkým počas rokov 1848/49. Tí, ktorí sa postavili na stranu uhorskomaďarskej revolučnej moci, Košuta idealizovali ako pozitívneho hrdinu až génia národa, ospevovali ho ako otca a záruku slobody. Napríklad profesor na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici Štefan Launer tvrdil, že „otec vaší (Slovákov – pozn. autora) svobody jest ten muž, který za vás již toliká pronasledování trpěl, tento otec vaší svobody jmenuje se Kossuth. Jméno toto budiž vám svaté... Zvěčnite jeho památku, on jest váš největší přítel a dobrodinec...“ 2 Podľa opačného, negatívneho prístupu bol Košut vykresľovaný ako rebelant, diktátor, slovenský renegát, fanatik, prepiaty maďaroman, maďarský pohyb sa expresívne označoval za košutovské barbarstvo. 3 Slovenská elita vnímala Ľudovíta Košuta intenzívne, najčastejšie spomedzi maďarských politikov. Bolo to logické, veď tento politik hral v maďarskom reformnom, resp. liberálno-šľachtickom hnutí a tým aj na politickej scéne Uhorska takú významnú rolu, že nepredstavoval len jeho hlavný symbol, ale ho priam stelesňoval, stával sa synonymom tohto hnutia. Preto nie div, že niektorí slovenskí publicisti ho nazývali aj košutiádou. 4 Aj v slovenských textoch sa neraz hovorilo o Košutovi a myslelo sa na maďarskú politiku, resp. opačne, písalo sa o maďarskej politike a evidentne sa tým myslel Košut. Prvé verejné zmienky o Košutovi ako politikovi a publicistovi sa na slovenskej strane objavili v roku 1841 v spojitosti so začatím vydávania novín Pesti hírlap a v súvislosti s neskrývanými nacionálnymi maďarsko-slovenskými potýčkami na pôde evanjelickej cirkvi, ktoré prepukli po tom, čo nový generálny 1 Dohnány, M.: Historia povstaňja slovenskjeho z roku 1848. Skalica 1850, s. 68; Seberíni, O.: Dielo, zv. 1. Na vyd. pripr. O. Štefanko. Nadlak 1996, s. 15. 2 Našim milým Slovákum. In: Rapant, D.: Slovenské povstanie roku 1848/49. Diel prvý, časť druhá - Dokumenty. Turčiansky Sv. Martin, 1937, s. 155. 3 Pozri Dohnány, M.: cit. dielo, s. 78, 79; Listy Ľudovíta Štúra I. Pripr. J. Ambruš. Bratislava 1954, s. 282, 327; Listy Ľudovíta Štúra IV. Dodatky. Pripr. V. Matula. Bratislava 1999, s. 26; Vozár, S.: Hlas spod Tatijer. Banská Bystrica 1851, s. 32; Hodža, M. M.: Der Slowak. In: Ormis, J. V.: O reč a národ. Bratislava 1973, s. 779. 4 Slovenskje národňje novini, 1846, č. 48, s. 190. 112

inšpektor tejto cirkvi gróf Karol Zay a s ním okrem iných aj Ľ. Košut otvorene zdôvodňovali potrebu, nutnosť a užitočnosť pomaďarčenia Slovákov, zvlášť evanjelických. Do osobného kontaktu sa s Košutom dostali stúpenci slovenského pohybu celkove štyrikrát. Prvýkrát sa tak stalo na dvoch evanjelických generálnych konventoch v Pešti v rokoch 1841 a 1842, druhýkrát sa s ním stretol Ľ. Štúr na poslednom uhorskom stavovskom sneme v Bratislave na prelome rokov 1847/48. Tretí kontakt s Košutom vyvinuli viacerí Slováci, ktorí sa počas revolúcie v rokoch 1848/49 angažovali na strane uhorskej revolučnej moci, a posledný - štvrtý raz na konci roka 1867 mladý podnikateľ a politik Ján Nepomuk Bobula, ktorý adresoval Košutovi do Turína list, na základe ktorého chcel získať bližšie informácie o jeho radikálnej koncepcii podunajskej konfederácie a o prípadnom postavení Slovákov v nej. Prirodzene, na postoje, názory i politické rozhodnutia Košuta o budúcnosti Uhorska, Nemaďarov v ňom, osudoch strednej Európy, ktoré vyjadroval príspevkami na stránkach Pesti hírlap ako poslanec uhorského snemu či na pôde evanjelickej cirkvi, reagovala slovenská strana takmer sústavne. V každom prípade aktuálne a nástrojmi, ktoré mala k dispozícii: článkami, politickými spismi, skromnou korešpondenciou i politickými rozhodnutiami (petície, intervencie u panovníka vo Viedni, spolupráca s rakúskymi Slovanmi a pod). Publicistické reakcie boli zväčša stručné. Pokusy o priblíženie Košutovho politického či ideového profilu sa spájali iba s niekoľkými dielami. Medzi ne patrí predovšetkým obsiahly polemický spis evanjelického farára Samuela Hojča. Vydal ho po nemecky v roku 1843 v Lipsku pod názvom Apológia uhorského slovanstva a s podtitulom Listy pánu Ľudovítovi Košutovi. Tu možno zaradiť i brožúru mladého štúrovca Sama Vozára Hlas od Tatier, ktorá vyšla v roku 1851 a na ktorú kriticky reagoval Ľ. Štúr; ďalej publikáciu rovnako mladého Mikuláša Dohnányho z roku 1850 Historia povstaňja slovenskjeho. Inak v tomto období do konca 60. rokov 19. storočia nevyšla v slovenskej publicistike žiadna špeciálna knižná práca či štúdia, ktorá by sa pokúsila vystihnúť Ľ. Košuta v celistvosti a v širšom kontexte. V spomínaných i ďalších dielach nebola kritika Košuta ani apriórna, ani bezvýhradná. Aj keď v nich prevažovali kritické postrehy, neraz sa prekrývali s oceneniami pozitívnych stránok jeho verejnej činnosti či aspoň s vyslovením nádejí v jeho zodpovednosť, pričom takéto vyjadrenia pochádzali aj z pera Košutových zanietených protivníkov. Potvrdzuje to napríklad aj český radikálny demokrat Josef Frič, podľa ktorého dokázal Štúr oceniť „mnohé skvelé vlastnosti maďarských vlastencov a najmä na demokratický smer dlhoročnej Košutovej agitácie“. 5 Frič ďalej dodáva, že na prelome rokov 1847/48 poďakoval 5 Súčasníci o Ľudovítovi Štúrovi. Zost. J. V. Ormis. Bratislava 1953, s. 269. 113

inšpektor tejto cirkvi gróf Karol Zay a s ním okrem iných aj Ľ. Košut otvorene<br />

zdôvodňovali potrebu, nutnosť a užitočnosť pomaďarčenia Slovákov, zvlášť<br />

evanjelických. Do osobného kontaktu sa s Košutom dostali stúpenci slovenského<br />

pohybu celkove štyrikrát. Prvýkrát sa tak stalo na dvoch evanjelických<br />

generálnych konventoch v Pešti v rokoch 1841 a 1842, druhýkrát sa s ním stretol<br />

Ľ. Štúr na poslednom uhorskom stavovskom sneme v Bratislave na prelome<br />

rokov 1847/48. Tretí kontakt s Košutom vyvinuli viacerí Slováci, ktorí sa počas<br />

revolúcie v rokoch 1848/49 angažovali na strane uhorskej revolučnej moci,<br />

a posledný - štvrtý raz na konci roka 1867 mladý podnikateľ a politik Ján Nepomuk<br />

Bobula, ktorý adresoval Košutovi do Turína list, na základe ktorého<br />

chcel získať bližšie informácie o jeho radikálnej koncepcii podunajskej konfederácie<br />

a o prípadnom postavení Slovákov v nej.<br />

Prirodzene, na postoje, názory i politické rozhodnutia Košuta o budúcnosti<br />

Uhorska, Nemaďarov v ňom, osudoch strednej Európy, ktoré vyjadroval príspevkami<br />

na stránkach Pesti hírlap ako poslanec uhorského snemu či na pôde<br />

evanjelickej cirkvi, reagovala slovenská strana takmer sústavne. V každom<br />

prípade aktuálne a nástrojmi, ktoré mala k dispozícii: článkami, politickými<br />

spismi, skromnou korešpondenciou i politickými rozhodnutiami (petície, intervencie<br />

u panovníka vo Viedni, spolupráca s rakúskymi Slovanmi a pod).<br />

Publicistické reakcie boli zväčša stručné. Pokusy o priblíženie Košutovho politického<br />

či ideového profilu sa spájali iba s niekoľkými dielami. Medzi ne patrí<br />

predovšetkým obsiahly polemický spis evanjelického farára Samuela Hojča.<br />

Vydal ho po nemecky v roku 1843 v Lipsku pod názvom Apológia uhorského<br />

slovanstva a s podtitulom Listy pánu Ľudovítovi Košutovi. Tu možno zaradiť<br />

i brožúru mladého štúrovca Sama Vozára Hlas od Tatier, ktorá vyšla v roku<br />

1851 a na ktorú kriticky reagoval Ľ. Štúr; ďalej publikáciu rovnako mladého<br />

Mikuláša Dohnányho z roku 1850 Historia povstaňja slovenskjeho. Inak v tomto<br />

období do konca 60. rokov 19. storočia nevyšla v slovenskej publicistike žiadna<br />

špeciálna knižná práca či štúdia, ktorá by sa pokúsila vystihnúť Ľ. Košuta<br />

v celistvosti a v širšom kontexte.<br />

V spomínaných i ďalších dielach nebola kritika Košuta ani apriórna, ani<br />

bezvýhradná. Aj keď v nich prevažovali kritické postrehy, neraz sa prekrývali<br />

s oceneniami pozitívnych stránok jeho verejnej činnosti či aspoň s vyslovením<br />

nádejí v jeho zodpovednosť, pričom takéto vyjadrenia pochádzali aj z pera Košutových<br />

zanietených protivníkov. Potvrdzuje to napríklad aj český radikálny<br />

demokrat Josef Frič, podľa ktorého dokázal Štúr oceniť „mnohé skvelé vlastnosti<br />

maďarských vlastencov a najmä na demokratický smer dlhoročnej Košutovej<br />

agitácie“. 5 Frič ďalej dodáva, že na prelome rokov 1847/48 poďakoval<br />

5 Súčasníci o Ľudovítovi Štúrovi. Zost. J. V. Ormis. Bratislava 1953, s. 269.<br />

113

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!