annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

Ľubietová a Zvolen. Obidva prípady, pochádzajúce z najstaršej mestskej knihy,
uvádzajú spory, ktoré sa netýkajú priamo banskej ťažby, ale skôr občianskoprávnych
sporov mešťanov mesta Banská Bystrica. Ako teda bolo stanovené
v Kremnici, je zrejmé, že inštitúcia magistra taverníkov je hlavnou odvolacou
inštitúciou mesta a mešťania sa na ňu obracajú vo všetkých svojich sporoch ako
na kráľovského zástupcu. Inštitúcia magistra taverníkov sa s najväčšou pravdepodobnosťou
netýka len banských miest, ale aj obchodno-remeselných. To je
zrejmé v druhom prípade, kedy sa ako zástupca pri napomenutí dvoch banskobystrických
mešťanov magistrom taverníkom Jakschom uvádza nielen jedno
z miest skupiny stredoslovenských banských miest, ale aj mesto Zvolen.
Panovník Žigmund Luxemburský je v histórii známy aj svojou dvojakou
politikou voči mestám. Na jednej strane ich ako dôležitý zdroj príjmov pozdvihuje
medzi ostatné oficiálne uhorské stavy, ako o tom svedčí v roku 1405
vydané Decretum minus 34 , a na druhej strane nimi bezohľadne láta medzery vo
financovaní svojej výbojnej politiky, čoho dôkazom je okrem iného zálohovanie
13 spišských miest za 37 tisíc kôp českých grošov Poľsku.
Do života Banskej Bystrice vstupuje Žigmund v porovnaní s doterajšími
uhorskými panovníkmi pomerne výrazne. Do dlhotrvajúceho územného sporu
medzi mestom a rodom Radvanských prostredníctvom kráľovskej komisie na
čele s vacovským arcibiskupom Mikulášom zasahuje už v roku 1404. 35 O rok
neskôr v roku 1405 sa formou nariadenia 36 usiluje podporiť baníkov v Banskej
Bystrici a zároveň aj v ostatných banských mestách. 37 Prostredníctvom tohto
kráľovského mandátu sa každá bezúhonná osoba s náležitými odbornými znalosťami
smie venovať banskej ťažbe, otvárať bane a slobodne ich užívať rok
od objavenie ložiska. Ťažiarov má v ich činnosti podporovať kráľovská dozorná
inštitúcia komorského grófa v osobe Jakuba z Bátoviec a kráľovský banský
úradník Ondrej Hollabrecht. 38 Je zaujímavé, že pri charakteristike osoby, ktorá
sa podľa nariadenia smie venovať baníctvu, nie je uvedené, že by malo ísť
o právoplatného mešťana toho-ktorého mesta. Na právo ťažby sa totiž vzťahovalo
aj vlastníctvo domu na námestí, čoho podmienkou bolo zasa nadobudnutie
práv mešťana. 39
34 MATULAY, C.: Katalóg, s. 62, č. 188.
35 MATULAY, C.: Katalóg, s. 61, č. 185.
36 Okresný archív v Banskej Bystrici, fond MBB – 1/14. b, over odpis z r. 1838.
37 Kremnice, Banskej Štiavnice, Ľubietovej, Novej Bane a Pukanca. Okresný archív v Banskej
Bystrici, fond MBB – 1/14. b, over odpis z r. 1838.
38 Okresný archív v Banskej Bystrici, fond MBB – 1/14. b, over. odpis z r. 1838.
39 Táto podmienka vyplývala už z najstaršej listiny práv a povinností pre banskobystrických
hostí udelenej Belom IV. v roku 1255, kde je uvedené právo hľadať a dobývať rudy na celom
území Zvolenskej župy. MARSINA, R.: CDSl. II, s. 341.
105