annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

Záznamy v najstaršej mestskej knihe sa o prosperujúcom obchode z tohto
obdobia zmieňujú iba nepriamo, a to napríklad prostredníctvom správ o finančných
príspevkoch do mestskej pokladnice, kde sa pri niektorých bohatých
mešťanoch uvádzajú pomerne vysoké čiastky. 25 Informovať nás môžu aj priezviská
niektorých banskobystrických mešťanov, svedčiace o ich cudzom pôvode,
ak by sme vychádzali z toho, že ich do Banskej Bystrice priviedli správy
o výnosnom banskom podnikaní, šíriace sa práve prostredníctvom obchodu,
alebo samotná možnosť obchodného podnikania. 26
Nástup Žigmunda Luxemburského po smrti Ľudovíta I. v roku 1387 sa podľa
zachovaných archívnych správ mesta odrazil najmä v oblasti správy. Na čele
správy banských miest sa do popredia dostáva inštitúcia magistra taverníkov.
V roku 1393 určuje Žigmund Luxemburský sídlu komory v Kremnici inštitúciu
magistra taverníkov ako vyššiu odvolaciu inštitúciu a zároveň sa všetkým
iným orgánom zakazuje väzniť kremnických obyvateľov pre dlhy s výnimkou
pohľadávok panovníka. 27 Z toho istého roku pochádza aj záznam v najstaršej
mestskej knihe Banskej Bystrice 28 , podľa ktorého sa Peter z Rábu a syn Petra
Karoliho Mikuláš pred tou istou osobou magistra taverníkov domáhajú vyplatenia
800 zlatých a 500 púrov 29 rudy, ktoré Petrovi Karolimu dlhoval istý Gottzel
30 . Spor sa konal v prítomnosti zástupcov miest Banská Bystrica a Ľubietová.
Peter z Rábu a syn Petra Karoliho od vyplatenia napokon upustili a Gottzel
bol zbavený žaloby. Magister taverníkov Mikuláš Kanizsai jeho oslobodenie
potvrdil vydaním listiny. 31
Podobne v roku 1399 magister taverníkov pán Jaksch vystupuje ako kráľovský
dozorca či zástupca v prípade napomenutia banskobystrických mešťanov
Mikuláša a Mateja, synov Manleta Smyta 32 , ktorí svojimi skutkami spôsobili
ujmu istému mešťanovi Karolimu. Magister taverníkov ich v prípade usvedčenia
mohol potrestať. 33 Napomenutie sa konalo za účasti zástupcov miest
25 Medzi mešťanmi vystupujú napríklad príspevky Mikuláša Karoliho – 30 zlatých, Petra z Rábu
– 50 zlatých, Rosenperghera 40 – zlatých a ďalších. FEJÉRPATAKY, L.: c. d, s. 84.
26 Medzi takých banskobystrických mešťanov patrili napríklad už zmienený Peter z Rábu, Ján
Teusewolt z Levoče, Ulman z Krupiny, Michal Kammer zo Zvolena, Tylo zo Spiša a podobne.
FEJÉRPATAKY, L.: c. d, s. 76-100.
27 MATULAY, C.: Katalóg, s. 47, č. 123.
28 FEJÉRPATAKY, L.: c. d, s. 81.
29 Podľa záznamu publikovaného Fejérpatakym je nejasné, či išlo o 500 púrov rudy, lebo
záznam je značne poškodený, je tam uvedené iba číslo: „quingentas....“, FEJÉRPATAKY, L.:
c. d, s. 81. Že išlo o rudu, je známe z: MATULAY, C.: Katalóg, s. 49, č. 132.
30 Podľa: MATULAY, C.: Katalóg, s. 49, č. 132, išlo asi o Gottzela Woltwurchta.
31 MATULAY, C.: Katalóg, s. 49, č. 132.
32 FEJÉRPATAKY, L.: c. d, s. 88, MATULAY, C.: Katalóg, s. 61, č. 183.
33 „..debet eosdem punire... si convicti fuerint fidedignis personis.“ FEJÉRPATAKY, L.: c. d,
s. 88
104