annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

v celom Uhorsku – problém zatápania štôlní a s ním spojená nutnosť vysokých
finančných investícií do banského podnikania a následného zakladania a rozvoja
banských spoločností.
Dátum sporu 7. apríl 1388 spadá do obdobia nového rozvoja banského podnikania,
obchodu a remesiel, do obdobia bezprostredne po smrti Ľudovíta I.
z dynastie Anjouovcov, ktorá sa na uhorský trón dostáva po vymretí dynastie
Arpádovcov v roku 1301. S menom prvého panovníka tejto dynastie Karolom
Róbertom je spojená reforma baníctva – zemepanská banská sloboda, umožňujúca
jednotlivcom alebo komunitám ťažiť vo vlastnej réžii (ako to na príklade
z Banskej Bystrice vykonávali banské spoločnosti Petra z Rábu a Petra Sartora
alebo banská spoločnosť ťažiara Henricha Rulanta 18 ), a reforma banskej
správy. Banské komory, existujúce v jednotlivých mestách, mali zabezpečovať
vrchný dozor nad ťažbou strategických nerastov - striebrom a zlatom, pričom
vykonávali akýchsi prostredníkov medzi kráľom a banským mestom. Kráľ
svoj dohľad nad banskou ťažbou vykonával podľa zachovaných správ aj priamo
pomocou inštitúcie banského majstra (scansor regius). 19 Okrem nich sa Karol
Róbert pričinil aj o vybudovanie dvoch mincových komôr - kremnickej a smolníckej.
Do kompetencie kremnickej mincovne patrila razba a výmena mincí aj
na území Zvolenskej župy. 20
Do obdobia vlády Anjouovcov spadá okrem oživenia banskej ťažby aj rozvoj
obchodu. V prípade Banskej Bystrice ide o výnosný obchod s meďou, ktorej
hlavným odberateľom sa stala Benátska republika. 21 Hoci mestský archív
o tom neposkytuje nijaké priame dôkazy, informujú nás zachované colné tarify
a uznesenia benátskeho senátu, ktorý mal na starosti jeho reguláciu a záležitosti
s ňou spojené. 22 Obchod s meďou sa určite aj vďaka podpore panovníka
Ľudovíta Veľkého rozvíjal najmä v druhej polovici 14. storočia. Meď prúdila
z Uhorska dvoma cestami. Jednak suchozemskou cestou, kde sa ako obchodníci
spomínajú najmä Nemci, a jednak morskou cestou prechádzajúcou, cez
dalmátske prístavy do Benátok. 23 Tu prechádzala nespracovaná meď tzv. scedzovaním
a následne tvorila jeden z hlavných vývozných artiklov Benátčanov
v obchode smerujúcom na východ. 24
18 Správu o nej obsahuje najstaršia mestská kniha – „Henricus Rulant et sui concultores“,
FEJÉRPATAKY, L.: c. d, s. 87.
19 FEJÉRPATAKY, L.: c. d, s. 89.
20 CZAMBEL, Samuel: Dejiny Slovenska I. do roku 1526. Bratislava : SAV, 1986, s. 342.
21 ŠTEFÁNIK, Martin: Pramene o banskobystrickej medi v Benátkach z druhej polovice 14.
storočia (ďalej iba Pramene...). In: Acta Historica Posoniensia I. Bratislava : Katedra všeobecných
dejín FF UK, 2001, s. 48-63.
22 ŠTEFÁNIK, M.: Pramene... s. 48.
23 ŠTEFÁNIK, M.: Pramene... s. 51.
24 ŠTEFÁNIK, M.: Pramene...s. 49.
103