annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

chovala ani jediná zmienka. V zachovaných správach vystupuje kráľ iba ako
ochranca záujmov mesta a ako jeho prípadná podpora v sporoch s okolitým
svetom.
Prvýkrát sa zásah kráľovského dvora spomína v mestských prameňoch až
7. apríla 1388 v súvislosti so sporom, ktorý vznikol medzi dvoma spoločnosťami
ťažiarov. Spoločnosti viedli Peter Sartor a Peter z Rábu. 13 Obaja sú na
základe záznamov v najstaršej zachovanej mestskej knihe známi ako bohatí
mešťania, vlastniaci domy na námestí, na ktoré sa viaže mestské právo i právo
ťažiť. Najmä Peter z Rábu patrí podľa záznamu o finančných príspevkoch do
mestskej pokladnice medzi najbohatších banskobystrických mešťanov, v jednom
prípade zaplatil napr. až 50 zlatých 14 , a je spolu s ďalšími mešťanmi Jakubom
Hosenytzerom, Petrom Kirchenelom a Hausmanom Goldnerom uvedený
ako vlastník časti tzv. Hlbokej štôlne. 15 Spor medzi ním a Petrom Sartorom
vznikol kvôli výnosom zo zatopenej bane a riešil sa na úrovni spoločenstva
6 stredoslovenských banských miest v Banskej Štiavnici. Na súdnom spore sa
zúčastnil kráľovský zástupca (scansor regius) Bernard, prvýkrát predstavujúci
kráľovský dvor vo funkcii sudcu nad banskými mestami. Spor medzi banskými
spoločnosťami sa vtedy vyriešil vymedzením hranice (flachmarscheyd) 16 medzi
znepriatelenými banskými stranami. A tak časť, ktorá sa nachádzala pod
hranicou a viedla k dedičnej stôlni Petra z Rábu, mala patriť jeho spoločnosti
a časť nad hranicou ťažiarstvu Petra Sartora. Peter Sartor sa zároveň zaviazal
odovzdať druhej strane bez akéhokoľvek odporu 7. diel z vyťaženej rudy. Zúčastnené
mestá spolu s kráľovským zástupcom zároveň stanovujú aj pokutu
100 mariek striebra pre toho, koho by usvedčili z narúšania uvedeného dohovoru.
Poškodený záznam v mestskej knihe ďalej pokračuje nariadením, že všetko
to, čo sa Petrovi z Rábu podarí odvodniť, bude patriť k jeho štôlni a ak by sa
niekto (z mešťanov) následne rozhodol raziť šachtu v okolí zatopenej štôlne
a bude mať úspech, má povinnosť uspokojiť pôvodných vlastníkov banského
územia podľa banského práva (secundum ius montanorum). 17 Uvedený banský
spor je zároveň dokladom všeobecného problému, s ktorým zápasilo baníctvo
13 FEJÉRPATAKY, László: Magyarországi városok régi szamadáskonyvei. Beszterczebánya
1386 – 1399 (ďalej len c. d.). Budapest : A Magyar tudományos Akadémia, 1885, s. 89.
14 FEJÉRPATAKY, L.: c.d, s. 84.
15 ... „des tyfen stollen“, záznamy mlčia o tom, kde by sa mohla nachádzať, ale vzhľadom na
to, že sa majetky Petra z Rábu nachádzali na „Silberch“ (v Strieborných horách), môžeme sa
domnievať, že išlo o oblasť niekde v dnešných Starých horách, Pieskoch alebo Španej Doline,
kde sa, ako je známe, sústredili banské podniky banskobystrických mešťanov. FEJÉRPATA-
KY, L.: c. d, s. 90-94.
16 „...flachmarscheyd..“- (Flachmarscheid) - deliaca čiara, pozri: MATULAY, C.: Katalóg,
s. 32, č. 57.
17 FEJÉRPATAKY, L.: c. d, s. 89.
102