annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...
annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ... annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...
to problematiky sa nám okrem literatúry a štúdií, ktoré boli k téme publikované, stali najmä listiny vydané kráľovskou kanceláriou v uvedenom období. Najstaršia zmienka o Banskej Bystrici je zároveň prvou listinou práv a povinností pre hostí „de nova villa Bystrice prope Lypcham“, ktorú v roku 1255 vydala kráľovská kancelária Bela IV. 1 Ako je známe, listina je jednou z mnohých, ktoré vydal Belo IV. pre uhorské a neskôr slovenské mestá. Všetky listiny obsahujú vo svojej úvodnej časti rovnaký dôvod svojho vydania, a to snahu „zväčšiť či rozmnožiť počet kráľovských služobníkov a zachovať tak vážnosť kráľovskej vznešenosti“ 2 , čo zároveň naznačuje jednoznačne kladný vzťah panovníka voči mestu ako zdroju svojich príjmov. Mestá znamenajú pre kráľa ale i oporu vo vojenských ťaženiach, pri obrane kráľovstva a najmä v období 14. storočia počas trvania feudálnej anarchie i v boji proti rozpínavosti šľachty. Hospodársky rozvoj miest napokon vyvrcholil vo formovaní ďalšieho stavu, ktorý sa vďaka svojej hospodárskej sile začína dôrazne prejavovať na politickej scéne a ovplyvňovať chod štátu. Je preto logické, že kráľ sa voči požiadavkám miest snaží vystupovať ústretovo, zodpovedne a mestám sa v maximálnej miere usiluje vyhovieť. Osobitnú kategóriu medzi mestami tvoria banské mestá. Poskytujú panovníkovi príjmy z banskej ťažby a z obchodu s vyťaženými nerastmi a tiež možnosť využitia nerastov v mincovníctve. V záujme kráľa je teda zabezpečiť prichádzajúcim i už usadeným baníkom nikým a ničím nerušené prostredie pre banskú ťažbu a príjmy pre seba. Na základe toho oslobodzuje Belo IV. banskobystrických mešťanov v otázke správy a súdnictva spod právomoci zvolenského župana a týmito funkciami poveruje richtára (villicus) a v ďalšej inštancii priamo seba, prípadne svojho zákonného zástupcu palatína. 3 Na tomto mieste treba uviesť, že by bolo zaujímavé bližšie preskúmať otázku potvrdenia mešťanmi zvoleného richtára vzhľadom na to, že listina práv a povinností o tejto skutočnosti nehovorí a ani neskôr zachované údaje sa tejto veci netýkajú. Ako východisko nám môže slúžiť napríklad privilegiálna listina Zvolena z 28. decembra 1243, kde sa nutnosť potvrdenia novozvoleného richtára panovníkom priamo uvádza. 4 Odpoveď na túto otázku môže tkvieť jednak v časovom odstupe medzi oboma vydanými listinami, ale i v charaktere a dôle- 1 MARSINA, Richard: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae II (ďalej len CDSl. II). Bratislava : SAV, 1987, s. 340-341. 2 „...numerus famulancium // augmentari, cum ex hoc honor excellencie regie conservetur.“ MARSINA, R.: CDSl. II, s. 341. 3 MARSINA, R.: CDSl. II, s. 341. 4 „Iudicem vero in eadem villa quemcunque voluerint de communi electione populorum habeant, quem electum regie maiestati presentare debeant confirmandum;" MARSINA, R.: CDSl. II, s. 94. 100
žitosti miest. V otázke potvrdzovania novozvoleného richtára v jeho funkcii sa rozchádzajú aj názory historikov. Pravdepodobným však bude, že potvrdenie voľby richtára panovníkom bolo nevyhnutným pre počiatočné obdobie vývoja mesta, pričom sa mohlo diať automaticky bez nutnosti zdôrazňovať to formou listiny alebo dokumentu. Pre rozvoj banského mesta malo nesmierny význam aj právo slobodného vyhľadávania a ťažby rúd na listinou presne vymedzenom území a mýtna sloboda (pozri ďalej). 5 Okrem privilegiálnych listín pre banskobystrických mešťanov sa v mestskom archíve z obdobia 13. storočia zachovali donácie kráľa Bela IV. prvému banskobystrickému richtárovi Ondrejovi za jeho úsilie pri zakladaní mesta. V roku 1256 mu panovník udelil opustené územie Kvačany v blízkosti dediny Sielnica na Liptove 6 a v roku 1263 les medzi Banskou Bystricou a dnešnou Slovenskou Ľupčou 7 , čím naznačuje, že si váži jeho námahu pri osídľovaní. O tejto skutočnosti svedčí aj Ondrejovo povýšenie do šľachtického stavu – titul comes. 8 Ďalšie obnovenia už spomenutej privilegiálnej listiny z roku 1255 pochádzajú z kráľovskej kancelárie Štefana V. (1271) 9 , Ladislava IV. (1287) 10 a Ondreja III. (1293) 11 a majú takmer identické znenie. Spomenutí panovníci z dynastie Arpádovcov pokračujú v politike voči mestu v línii Bela IV. Hoci nemáme konkrétne doklady sporov medzi rozvíjajúcim sa mestom a županom či okolitými šľachtickými rodmi, na základe početnosti konfirmácií listiny práv a povinností z roku 1255 a najmä zdôraznenia časti o vyňatí mesta spod kompetencie zvolenského župana je zrejmé, že vývoj mesta nebol nerušený a veľký problém mu zrejme spôsoboval práve zvolenský župan. Vzhľadom na urburu 12 , ktorú odvádzali banskobystrickí mešťania každoročne do kráľovskej pokladnice, vojenskú povinnosť, povinnosť descenzu a každoročnú výmenu mincí nemal kráľ dôvod brániť hosťom v usídľovaní sa na kráľovskom území, v baníčení, vo vykonávaní remesiel či v obchodovaní. Otvorenou otázkou zostáva priama kontrola správy a chodu mesta, o čom sa v dokumentoch z 13. storočia neza- 5 MARSINA, R.: CDSl. II, s. 341. 6 MARSINA, R.: CDSl. II, s. 371. 7 MATULAY, Ctibor: Mesto Banská Bystrica. Katalóg administratívnych a súdnych písomností, (ďalej len Katalóg), I, (1020) 1255 – 1536, Bratislava : Vydavateľstvo Archívnej správy MV SSR. 1918, s. 16, č. 8. 8 Titul comes sa podľa zachovaných dokumentov vyskytuje pri mene Ondreja (comiti Andree villico Besterzebanya) prvýkrát v roku 1256 v súvislosti s donáciou na opustené územie Kvačany blízko dediny Sielnica na Liptove od kráľa Bela IV. MARSINA, R.: CDSl. II, s. 371. 9 MATULAY, C.: Katalóg, s. 17, č. 10. 10 MATULAY, C.: Katalóg, s. 18, č. 14. 11 MATULAY, C.: Katalóg, s. 20, č. 17. 12 „...decimam, de argento vero et de aliis omnibus metallis octavam partem solvere teneantur.“ MARSINA, R.: CDSl. II, s. 341. 101
- Page 51 and 52: Tyto metody modlitby mysli byly na
- Page 53 and 54: Lidé po pádu ztratili možnost do
- Page 55 and 56: Člověk po pádu potřeboval vylé
- Page 57 and 58: V období Ondřeje Krétského byly
- Page 59 and 60: Text je velikou a mnohokrát opakov
- Page 61 and 62: Přikryt jsem šatem hanby jako lis
- Page 63 and 64: Komu stala jsi se podobnou, duše m
- Page 65 and 66: Bdi, duše má, buď statečná jak
- Page 67 and 68: Bohorodičen 4. písně: I rodíš
- Page 69 and 70: SZENT MÁRTON TISZTELETÉNEK MAGYAR
- Page 71 and 72: az István nevet kapta a keresztsé
- Page 73 and 74: Mainz Márton patrociniuma is erre
- Page 75 and 76: Szent István Koppány és a pogán
- Page 77 and 78: Ewig 1962. = Ewig, E.: Der Martinsk
- Page 79 and 80: Tóth E. 1976. = Tóth E.: Savaria
- Page 81 and 82: Aj po vymretí Arpádovcov zostal s
- Page 83 and 84: Gut anzutasten, begann er, sich an
- Page 85 and 86: diesbezügliches Verbot des Papstes
- Page 87 and 88: metern noch unterstrichen und gehob
- Page 89 and 90: hätten 19 . Doch vermögen Roberts
- Page 91 and 92: Kleriker, Mönche und Laien in die
- Page 93 and 94: wähnte) Patriarch Johannes X. Kama
- Page 95 and 96: Ein weiteres, deutliches Zeichen vo
- Page 97 and 98: Jetzt erst lebe ich würdig, seit m
- Page 99 and 100: Maier, C. T., Preaching the crusade
- Page 101: ODRAZ POLITIKY PANOVNÍCKEHO DVORA
- Page 105 and 106: v celom Uhorsku - problém zatápan
- Page 107 and 108: Ľubietová a Zvolen. Obidva prípa
- Page 109 and 110: darovacej listiny je jasný vzťah
- Page 111 and 112: jeden z prvých banskobystrických
- Page 113 and 114: ĽUDOVÍT KOŠUT OČAMI SLOVENSKÝC
- Page 115 and 116: inšpektor tejto cirkvi gróf Karol
- Page 117 and 118: hlavne mal stredné zemianstvo, jeh
- Page 119 and 120: za najšľachetnejšieho medzi Maď
- Page 121 and 122: zložiek vplyvných politických s
- Page 123 and 124: národnej individuality Slovákov.
- Page 125 and 126: pretože prišla až v čase, keď
- Page 127 and 128: Zbavenie habsburskej dynastie uhors
- Page 129 and 130: motúzok, podávaný západnej Euro
- Page 131 and 132: ANGAŽOVANOSŤ ANDREJA HALAŠU V N
- Page 133 and 134: V Martine pracoval v Kníhtlačiare
- Page 135 and 136: ho podielu na činnosti strany. V p
- Page 137 and 138: Národné aktivity A. Halašu sa ne
- Page 139 and 140: k Slovákom k realizácii myšlienk
- Page 141 and 142: A. Halašovi napísal, že sa stali
- Page 143 and 144: mať vandrovných učiteľov, spolk
- Page 145 and 146: Práve do tejto kategórie podnikan
- Page 147 and 148: „Hneď na začiatku nášho úči
- Page 149 and 150: na správnej rady. Na účet spolku
- Page 151 and 152: ná doba trvania spolku až do roku
žitosti miest. V otázke potvrdzovania novozvoleného richtára v jeho funkcii sa<br />
rozchádzajú aj názory historikov. Pravdepodobným však bude, že potvrdenie<br />
voľby richtára panovníkom bolo nevyhnutným pre počiatočné obdobie vývoja<br />
mesta, pričom sa mohlo diať automaticky bez nutnosti zdôrazňovať to formou<br />
listiny alebo dokumentu.<br />
Pre rozvoj banského mesta malo nesmierny význam aj právo slobodného<br />
vyhľadávania a ťažby rúd na listinou presne vymedzenom území a mýtna sloboda<br />
(pozri ďalej). 5<br />
Okrem privilegiálnych listín pre banskobystrických mešťanov sa v mestskom<br />
archíve z obdobia 13. storočia zachovali donácie kráľa Bela IV. prvému<br />
banskobystrickému richtárovi Ondrejovi za jeho úsilie pri zakladaní mesta.<br />
V roku 1256 mu panovník udelil opustené územie Kvačany v blízkosti dediny<br />
Sielnica na Liptove 6 a v roku 1263 les medzi Banskou Bystricou a dnešnou Slovenskou<br />
Ľupčou 7 , čím naznačuje, že si váži jeho námahu pri osídľovaní. O tejto<br />
skutočnosti svedčí aj Ondrejovo povýšenie do šľachtického stavu – titul comes. 8<br />
Ďalšie obnovenia už spomenutej privilegiálnej listiny z roku 1255 pochádzajú<br />
z kráľovskej kancelárie Štefana V. (1271) 9 , Ladislava IV. (1287) 10 a Ondreja III.<br />
(1293) 11 a majú takmer identické znenie. Spomenutí panovníci z dynastie Arpádovcov<br />
pokračujú v politike voči mestu v línii Bela IV. Hoci nemáme konkrétne<br />
doklady sporov medzi rozvíjajúcim sa mestom a županom či okolitými<br />
šľachtickými rodmi, na základe početnosti konfirmácií listiny práv a povinností<br />
z roku 1255 a najmä zdôraznenia časti o vyňatí mesta spod kompetencie<br />
zvolenského župana je zrejmé, že vývoj mesta nebol nerušený a veľký problém<br />
mu zrejme spôsoboval práve zvolenský župan. Vzhľadom na urburu 12 , ktorú<br />
odvádzali banskobystrickí mešťania každoročne do kráľovskej pokladnice,<br />
vojenskú povinnosť, povinnosť descenzu a každoročnú výmenu mincí nemal<br />
kráľ dôvod brániť hosťom v usídľovaní sa na kráľovskom území, v baníčení,<br />
vo vykonávaní remesiel či v obchodovaní. Otvorenou otázkou zostáva priama<br />
kontrola správy a chodu mesta, o čom sa v dokumentoch z 13. storočia neza-<br />
5 MARSINA, R.: CDSl. II, s. 341.<br />
6 MARSINA, R.: CDSl. II, s. 371.<br />
7 MATULAY, Ctibor: Mesto Banská Bystrica. Katalóg administratívnych a súdnych písomností,<br />
(ďalej len Katalóg), I, (1020) 1255 – 1536, Bratislava : Vydavateľstvo Archívnej správy<br />
MV SSR. 1918, s. 16, č. 8.<br />
8 Titul comes sa podľa zachovaných dokumentov vyskytuje pri mene Ondreja (comiti Andree<br />
villico Besterzebanya) prvýkrát v roku 1256 v súvislosti s donáciou na opustené územie Kvačany<br />
blízko dediny Sielnica na Liptove od kráľa Bela IV. MARSINA, R.: CDSl. II, s. 371.<br />
9 MATULAY, C.: Katalóg, s. 17, č. 10.<br />
10 MATULAY, C.: Katalóg, s. 18, č. 14.<br />
11 MATULAY, C.: Katalóg, s. 20, č. 17.<br />
12 „...decimam, de argento vero et de aliis omnibus metallis octavam partem solvere teneantur.“<br />
MARSINA, R.: CDSl. II, s. 341.<br />
101
Change language