DOC - Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky

Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave 

833 16 Bratislava, Matúškova 21 

Tel.: 02/59 880 200, 54 775 369, Fax: 02/59 880 800 

E-mail: uksup@uksup.sk 

Č. j.: OOR/254/2011 

METODICKÝ POKYN č . 9/2011 

Metodika detekčného prieskumu škodlivých organizmov 

v roku 2011 

Vypracoval: odbor ochrany rastlín 

Ing. Peter Vrabček 

Schválila: Ing. Anna Vitáriusová 

riaditeľka ústavu 

Účinnosť: od: 22.3.2011 

Metodický pokyn č. 9/2011 s účinnosťou od 22.3.2011 ruší a nahrádza Metodický pokyn č. 

4/2010 zo dňa 8.4.2010 pod názvom: Metodika detekčného prieskumu škodlivých 

organizmov v roku 2010. 

Odbor ochrany rastlín strana 1 (62) Metodický pokyn č. 9/2011 

Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Fax: 02 - 64 46 20 84, e-mail: ochrana@uksup.sk

Všeobecná časť 

Pokiaľ nie je v tejto metodike uvedené inak, pre pozorovanie škodlivých organizmov 

platia pokyny uvedené vo všeobecnej časti. 

Všetci fytoinšpektori sú povinní zapisovať výsledky pozorovania do 

registračného informačného systému (RIS) v elektronickej forme a do Záznamu 

o vykonaní kontroly uvedeného v prílohe č. 1. 

1. Tlačivá vypĺňané pri prieskume škodlivých organizmov 

Fytoinšpektor pri prieskume škodlivých organizmov vypĺňa nasledovné tlačivá: 

a) Záznam o vykonaní kontroly - A – toto tlačivo musí byť vyplnené, nakoľko každé 

pozorovanie je zamerané na zistenie prítomnosti karanténneho škodlivého organizmu 

na území SR a v prípade potreby musí kontrolný ústav následne postupovať podľa § 4 

zákona NR SR č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti. Pre monitoring treba 

používať výlučne vzor Záznamu o vykonaní kontroly - A uvedený v prílohe č. 1. Na 

druhú stranu záznamu treba urobiť mapku (situačný náčrt) miesta monitoringu (ručne, 

v počítači, z podkladov VÚPOP a pod.) vrátane označenie miesta odberu vzorky. 

Miesto odberu vzorky treba popísať slovne aj v zázname – A. 

Mapka (situačný náčrt) ako samostatná príloha Záznamu – A je nevyhnutná aj v prípade 

zistenia pozitívneho výskytu škodlivého organizmu, kde čitateľne a prehľadne vyznačí presnú 

polohu a rozsah zamoreného územia spolu s legendou. Náčrt označí názvom „Príloha“ (v 

prípade potreby prílohy čísluje), ktoré uvedie aj v Zázname o vykonaní kontroly - A. 

b) Záznam o odbere vzorky - B – toto tlačivo musí byť vyplnené a priložené ku každej 

odobratej vzorke, ktorá je následne laboratórne rozborovaná. Všetky údaje vrátane 

dátumu odberu vzorky zapísané do Záznamu o odbere vzorky – B musia byť 

zhodné s údajmi, ktoré sú zadané do programu RIS. 

Podrobnosti pre Záznam – B v prípade odberu pôdnych vzoriek na RZ a HZ: 

- na každý hon sa vypisuje nový, iba jeden Záznam o odbere vzorky – B, pretože na 

každý hon je vypísaný jeden výsledok laboratórneho rozboru; 

- do okienka „Typ odobratého materiálu“ – vpísať ,,pôda“; 

- do okienka „Množstvo“ – vpísať veľkosť vzorky vždy pri prieskume, pri kontrole 

pozemkov vpísať veľkosť vzorky vtedy, ak sú všetky vzorky rovnakej veľkosti, 

v prípade rôznej veľkosti vzoriek nepísať nič. Vždy musí byť dôkladne vypísaný 

počet vzoriek a ich objem v papierovej forme Záznamu – B (napr. 8 vzoriek 2 000 

ml, 12 vzoriek 800 ml); 

- do okienka „Celkové množstvo“ – vpísať výmeru pozemku v ha, z ktorého sú 

odobraté vzorky (ak nie sú zemiaky na celej výmere pozemku, vpísať iba tú 

výmeru, na ktorej sa pestujú zemiaky), 

- vypísať v Zázname ,,B“ „Hromadný odber“; aj keď je odobratá iba jedna vzorka. 

Záložku otvoríme hore na zelenej lište, klikneme pridať nový záznam 

o hromadnom odbere toľkokrát, koľko je odobratých vzoriek; po otvorení okna 

hromadný odber sa automaticky pridá jeho nasledujúce číslo, netreba nič 

vypisovať, iba stlačiť „Vložiť“. 

- ak bol pri kontrole pozemku objem odobratých vzoriek menší ako 2000 ml, do 

okna “doplňujúce informácie“ vpísať podmienky, ktoré boli splnené pre znížený 

objem vzoriek 

c) Monitoring – toto tlačivo v elektronickej forme (v RIS-e) fytoinšpektor vypĺňa 

v súlade s predvolenými kolonkami. Do každého „riadku“ vpisuje údaje z každého 

pozorovania! 



d) Spoplatnené vzorky – ku všetkým vzorkám, ktoré majú byť spoplatnené je 

potrebné, aby fytoinšpektor okrem Záznamu o odbere vzorky – B zabezpečil 

a priložil vypísanú a podpísanú objednávku od subjektu. 

2. Pokyny k vypĺňaniu “Monitoringu“ v RIS-e. 

Údaje treba uviesť nasledovne: 

- Objekty kontroly – vypĺňať iba pri Monitoringu (sem nahrávať aj SRK a konzumné 

zemiaky). Je tu linka „Pridať nový záznam o objekte kontroly“, na ktorý kliknete a vypĺňa 

sa nasledovne: 

o Objekt kontroly – vyberie sa škodlivý organizmus. 

o Množstvo – znamená skontrolované množstvo + správne vybrať jednotky (ks – 

najčastejšie, kg – v sklade, km – vodný tok, m 3 – drevo!). Pre zemiaky a rajčiaky je 

to 100 rastlín na 1 ha a pre burinné hostitele z čelade Solanaceae min. 10 rastlín na 1 

kontrolovaný porast. 

o Podozrivé množstvo – údaj o zistených podozrivých rastlinách a pod. (nie hľuzách), 

ktoré sa vzorkujú a zasielajú do diagnostického laboratória. Je to povinný údaj (sivé 

pole), takže vypĺňať aj nulu v prípade nezisteného podozrenia. 

o Počet hľúz – táto kolonka sa týka iba hľúz zemiakov, znamená počet 

rozkrajovaných vzoriek. Väčšinou sa bude jednať o 200 (prípadne 400, 600 atď.) 

hľúz v rámci daného pozorovania. 

o Počet podozrivých hľúz – táto kolonka sa týka iba hľúz zemiakov, napísať skutočný 

počet rozkrojených hľúz s viditeľnými príznakmi. 

o Celková výmera (povinný údaj) – znamená celkovú výmeru kontrolovaného honu 

v ha (pozor na m 2 v skleníkoch!). 

o Celková skontrolovaná výmera (povinný údaj) – znamená iba výmeru skontrolovanú 

počas monitoringu v ha (pozor na m 2 v skleníkoch!). 

o 

o 

o 

o 

o 

o 

Typ výsadby a Dôvod kontroly (povinný údaj) – vybrať z číselníka. 

Druh (povinný údaj) – vybrať pomocou tlačítka „Vybrať“. V prípade „príbuzných“ 

druhov, ktoré sa vyskytujú v číselníku viackrát, treba vybrať skutočne kontrolovaný 

druh. 

Odroda (povinný údaj) – vybrať z číselníka, ktorý je vyselektovaný na danú plodinu. 

V prípade viacerých odrôd zadať najviac zastúpenú odrodu, prípadne žiadnu. 

Účel plodiny – vybrať z číselníka. 

Poznámka – akákoľvek poznámka. 

Stlačiť „ Vložiť“ – okno sa zavrie. V okne Zameranie kontroly sa už nemusí stlačiť 

„Uložiť“, ale radšej „Zrušiť“, čím sa okno hneď zavrie a ušetrí sa 1 klik. 

Ďalší objekt kontroly (monitoring) je vtedy, keď sa mení druh kontrolovaného 

škodlivého organizmu alebo druh kontrolovanej plodiny (nie odroda) v rámci toho istého 

škodlivého organizmu. 

o Ani v prvom okne Záznamu – A sa už nemusí dať „Uložiť“, ale možno pokračovať 

v ďalších záložkách 



Prehliadka: FLORSAD, 

spol. s r.o. 0500/49/06-A Záznam A Prevádzka GPS Záznamy B, 

C a D 

Výkony 

Objekt kontroly 

Objekt kontroly: 

Množstvo: 

Podozrivé 

množstvo: 

Počet hľúz: 

ks 

Počet podozrivých hľúz: 

ks 

Celková výmera: 

ha 

Celková skontrolovaná výmera: 

ha 

Objekt kontroly 

Typ výsadby: 

Dôvod 

kontroly: 

Druh: 

Odroda: 

Účel plodiny: 

Poznámka 

Ostatné potrebné údaje, ako pestovateľ, obec, okres a dátum kontroly sú predvolené 

v Zázname – A a v Zázname – B. V prípade kontroly okolia (1 000 m) sa uvedie k akému 

pestovateľovi sa toto okolie vzťahuje. 

Podozrivé množstvo - ak fytoinšpektor nájde rastlinu podozrivú z napadnutia 

škodlivým organizmom, odoberie z nej vzorku, vypíše „ZÁZNAM O ODBERE VZORKY – B“ a spolu 

ich odošle do príslušného diagnostického laboratória. 

PRÍKLAD: V ovocnom sade s jabloňami vysadenými na ploche 15 ha pozorovateľ prehliadol 

plochu 5 ha. Na tejto ploche skontroloval 5000 stromov jabloní, z toho 100 stromov bolo 

podozrivých z výskytu Erwinia amylovora. Z týchto rastlín odobral vzorku a vyplnil „ZÁZNAM O 

ODBERE VZORKY“. 

Fytoinšpektori priebežne, najneskôr do 7 dní po vykonaní pozorovania, nahrávajú 

vykonané pozorovania do RIS-u. Týmto spôsobom sú výsledky okamžite (on-line) prístupné 

aj ústrediu v Bratislave. 

3. Pokyny k odberu, baleniu a odosielaniu vzoriek do diagnostického laboratória 

3.1. Odber vzoriek 

Pokiaľ nie je v špeciálnej časti pri jednotlivých škodlivých organizmoch uvedené inak, 

platia nasledovné pokyny pre odber vzoriek. 



Akékoľvek vzorkovanie v rámci monitoringu treba ukončiť a zaslať do 

diagnostického laboratória podľa mesačného plánu vzorkovania alebo podľa tejto 

metodiky. 

VZORKU NA DIAGNOSTICKÝ ROZBOR tvoria časti rastlín jedného druhu z jedného 

uceleného porastu (pole, skleník, škôlka) podozrivé z napadnutia škodlivým organizmom. 

Vzorky na kontrolu vírusových ochorení rastlín, ktoré nevytvárajú drevo (bylín) – 

odoberá sa rastlina alebo rastliny s príznakmi poškodenia (najvhodnejšia je celá časť rastliny 

aj s koreňmi) toho istého druhu, prípadne tej istej odrody. Pri kontrole vírusových ochorení na 

ovocných drevinách – odoberá sa z jedného stromu, jednej odrody a s príznakmi poškodenia 

na listoch a plodoch (alebo jednoročné výhonky). Pri kontrole vírusových ochorení zemiakov 

platia osobitné pokyny vydávané v spolupráci s Odborom osív a sadív. 

Vzorky určené na kontrolu baktériových ochorení na ovocných drevinách – odoberá 

sa časť rastliny jedného druhu a jednej odrody s typickými príznakmi ochorenia, na ktorej je 

jasne viditeľné rozhranie medzi zdravým a chorým pletivom. Pri rastlinách, ktoré nevytvárajú 

drevo (bylinách) – odoberá sa rastlina alebo rastliny s príznakmi poškodenia (najvhodnejšia je 

celá časť rastliny aj s koreňmi) jedného druhu a jednej odrody. 

Vzorky na kontrolu bakterióz zemiakov sa odoberajú v zmysle Nariadenia vlády SR 

č. 119/2007 Z. z. ktorým sa ustanovujú opatrenia na ochranu proti zavlečeniu hnedej hniloby 

zemiaka a Nariadenia vlády SR č. 113/2007 Z. z. o ochrane proti zavlečeniu baktériovej 

krúžkovitosti zemiaka. V zásade jednu vzorku predstavuje 200 hľúz. 

Vzorky určené na kontrolu fytoplazmových ochorení rastlín, resp. bylín, ktoré 

nevytvárajú drevo – odoberá sa rastlina alebo rastliny s príznakmi poškodenia (najvhodnejšia 

je celá časť rastliny aj s koreňmi alebo hľuzami) toho istého druhu, prípadne tej istej odrody. 

Pri kontrole fytoplazmových ochorení na ovocných drevinách – odoberá sa predovšetkým 

z jedného stromu, jednej odrody a s príznakmi poškodenia. 

Vzorky určené na kontrolu hubových ochorení - odoberá sa poškodená časť rastliny, 

prípadne celá rastlina. 

Ostatné vzorky (napr. listové háďatká) - odoberá sa predovšetkým poškodená časť 

rastliny. 

Škodcov odchytávame do priehľadnej uzatvárateľnej nádoby tak, aby sa nepoškodili. 

Lepové pásy na identifikáciu mikroskopických škodcov v rýchliarňach zasielame tak, 

aby sa plocha s lepidlom neprilepila o obal. Odporúča sa lepové pásy zasielať v krabiciach, 

prehnuté lepivou plochou dovnútra. 

Vzorky na kontrolu rakovinovca a háďatka zemiakového sa odoberajú podľa prílohy č. 2 

Nariadenia vlády SR č. 507/2009 Z. z. o opatreniach proti šíreniu rakoviny zemiaka 

a háďatka zemiakového (strana 3886 a 3887). 

Kontrola sa vykonáva kontrolou pozemkov a prieskumom. 

Kontrola pozemkov (doteraz množenie zemiakového sadiva, škôlky, skleník)– rozbor je 

spoplatnený. 

Prieskum (doteraz monitoring konzumných zemiakov, orientačný prieskum - OP, detailný 

prieskum - DP, ohniská) – rozbor je nespoplatnený. 

Počet odobratých vzoriek závisí od výmery pozemku. 

Objemy odobratých zmesných vzoriek sú rozdielne podľa účelu odberu. 

Podrobnejšie je odber vzoriek rozpísaný v Metodickom pokyne k odberu pôdnych vzoriek 

na zisťovanie rakovinovca zemiakového (RZ) a háďatka zemiakového (HZ) platnom od 

1.7.2010. 



Vzorky pôdy sa odoberajú za účasti fytoinšpektora! 

Vzorky pôdy sa neodoberajú, z veľmi mokrého pozemku (keď je na pozemku blato!) 

A. Kontrola pozemkov 

Kontrola sa vykonáva 

a) na pozemkoch alebo v skleníkoch, na ktorých sa majú vysadiť alebo skladovať 

rastliny uvedené v prílohe č. 1 NV SR č. 507/2009 Z. z. určené na pestovanie sadeníc 

alebo sadivové zemiaky určené na pestovanie sadivových zemiakov, 

b) na požiadanie na pozemkoch množiteľských porastov ovocných, viničových, 

okrasných a lesných rastlín (škôlky). 

Odber vzoriek pôdy sa vykonáva v období medzi zberom poslednej úrody na pozemku 

a vysadením sadivových zemiakov, semien alebo rastlín. Odber možno vykonať skôr, ak 

výsledky poslednej kontroly pozemkov potvrdzujú, že prítomnosť rakovinovca a háďatka sa 

nezistila a že zemiaky alebo iné hostiteľské rastliny uvedené v prílohe č. 1 prvom bode NV 

SR č. 507/2009 Z. z. neboli v čase vykonávania kontroly pozemkov prítomné a od poslednej 

kontroly sa nepestovali. Za tieto sa považujú aj výsledky kontroly pozemkov, ktorá sa 

vykonala pred 1. júlom 2010. 

Odber vzorky zahŕňa vzorku pôdy z minimálne 100 vpichov na hektár z hĺbky 20 cm podľa 

možnosti v pravouhlej mriežke so šírkou väčšou ako 5 m a dĺžkou menšou ako 20 m medzi 

miestami odberu, ktoré sú rozmiestnené po celom pozemku. Čiastkové vzorky sa premiešajú 

a odoberie sa z nich jedna zmesná vzorka. 

Na rozbor sa použije celá vzorka. 

Základný objem odobratej zmesnej vzorky je 2 000 ml z každého hektára. 

Základný objem vzorky možno znížiť v prípade splnenia podmienok uvedených 

v nasledujúcej tabuľke (tabuľka je uvedená aj v NV SR č. 507/2009 Z. z. strana 3886): 

P. č. 

Objem odobratej pôdnej 

vzorky z 1 ha 

Podmienky 

1 800 ml/ha Existuje doklad o tom, že počas šiestich rokov pred 

kontrolou pozemku sa na pozemku nepestovali 

zemiaky alebo iné hostiteľské rastliny uvedené 

v prílohe č. 1 prvom bode. 

2 800 ml/ha Počas poslednej kontroly pozemkov sa vo vzorke 

s objemom 2 000 ml/ha nenašla žiadna cysta háďatka 

a na pozemku, okrem sadivových zemiakov, sa 

nepestovali žiadne zemiaky ani iné hostiteľské rastliny 

uvedené v prílohe č. 1 prvom bode od poslednej 

kontroly pozemkov. 

Výsledky rozborov vzoriek pôdy z plôch určených na 

množenie sadiva zemiakov vykonaných pred 1. júlom 

2010 možno považovať za výsledky kontroly 

pozemkov. 

3 800 ml/ha Počas posledných dvoch po sebe nasledujúcich 

kontrolách pozemku sa vo vzorkách s objemom 1 500 

ml/ha nenašlo žiadne háďatko a žiadne zemiaky alebo 

iné hostiteľské rastliny uvedené v prílohe č. 1 prvom 

bode, okrem rastlín, pre ktoré sa vyžaduje kontrola 

pozemku podľa písmena a), sa na pozemku po jeho 

prvej kontrole nepestovali, 



4 Prvých 8 ha – 2 000 ml/ha, 

každý ďalší hektár 800 ml/ha 

5 Prvých 4 ha – 800 ml/ha, 

každý ďalší hektár 600 ml/ha 

Pri výmere pozemku väčšej ako 8 ha. 

Pri výmere pozemku väčšej ako 4 ha a po splnení 

podmienok uvedených v druhom riadku tejto tabuľky. 

6 600 ml/ha Pozemok sa nachádza v oblasti vyhlásenej za oblasť 

bez výskytu háďatka a je označený, a udržiavaný a pod 

dohľadom v súlade s príslušnými medzinárodnými 

normami pre rastlinolekárske opatrenia. 

Pri pestovaní rastlín uvedených v prílohe č. 1 druhom a treťom bode NV SR č. 507/2009 Z. z. 

sa pôdne vzorky neodoberajú, ak 

a) na základe výsledkov testovania neexistuje za obdobie posledných 12 rokov žiadny 

záznam o výskyte rakovinovca a háďatka na pozemku 

alebo 

b) podľa záznamov o pestovaných plodinách sa na pozemku počas posledných 12 rokov 

nepestovali žiadne zemiaky ani iné hostiteľské rastliny uvedené v prílohe č. 1 prvom 

bode NV SR č. 507/2009 Z. z.. 

Pestovateľ si vedie „Evidenciu o hnojení pozemku, jeho vlastnostiach, striedaní plodín 

a agrotechnike v priebehu desiatich rokov na poľnohospodárskych pozemkoch“ (knihu 

honov), ktorú predloží a fytoinšpektor si v nej splnenie podmienok pre znížený objem vzoriek 

preverí. Ak pestovateľ nevie predložiť k nahliadnutiu fytoinšpektorovi písomné doklady 

potrebné pre zníženie objemu vzoriek, objem vzoriek sa neznižuje!! 

Na Zázname o odbere vzorky - B, okrem základných údajov, MUSÍ BYŤ písomne 

uvedené: 

- počet a objem odobratých vzoriek; 

- v riadku ,,doplňujúce informácie“ uvedený dôvod zníženia objemu vzorky, ak je objem 

vzorky menší ako 2 000 ml/ha; kópie dokladov, na základe ktorých sa odoberá 

znížený objem vzorky prikladá fytoinšpektor k Záznamu o vykonaní kontroly – A; 

- podpis fytoinšpektora v pravom dolnom rohu. Splnenie podmienok a preverenie ich 

písomného zdokladovania potvrdzujete svojim podpisom v pravom spodnom rohu 

Záznamu o odbere vzorky - B. 

Rozbory vzoriek zo škôlok sa zasielajú na rozbor iba do laboratória vo Vígľaši! 

Rozbory vzoriek z kontroly pozemkov určených na pestovanie sadivových zemiakov môže 

vykonávať okrem laboratória vo Vígľaši i laboratórium EL spol. s r.o. Spišská Nová Ves, 

ktoré je poverené kontrolným ústavom na rok 2011 na vykonávanie laboratórnych skúšok. 

Rozbory vzoriek vykonáva poverené pracovisko pod dohľadom kontrolného ústavu. Dohľad 

kontrolného ústavu je vykonávaný rozborom jednej kontrolnej vzorky z každého pozemku. 

Ak budú vzorky z kontroly pozemkov z plôch určených na pestovanie sadivových zemiakov 

zaslané na rozbor do povereného laboratória EL spol. s r.o. Spišská Nová Ves, pri odbere 

vzoriek z pozemku bude odobratá jedna kontrolná vzorka. Jedna vzorka, ktorákoľvek, 

bude odobratá z každého pozemku dvakrát. Z vedierka s čiastkovými vzorkami bude 

odobratá jedna vzorka pre 

EL spol. s r.o. Spišská Nová Ves a z toho istého vedierka jedna vzorka – kontrolná vzorka – 

bude odobratá pre laboratórium vo Vígľaši. Kontrolná vzorka bude vysušená, zabalená 

v igelitovom sáčku, na vonkajšej strane bude označená názvom katastra, názvom pozemku 

a číslom vzorky, ktoré bude zhodné s číslom vzorky odobratej pre rozbor v poverenom 

laboratóriu ( EL). 

KONTROLNÁ VZORKA SA ODOBERÁ IBA AK SÚ VZORKY ZASLANÉ NA 

ROZBOR DO POVERENÉHO LABORATÓRIA EL spol. s r.o. Spišská Nová Ves! 



Kontrolná vzorka bude zaslaná na rozbor do laboratória vo Vígľaši na náklady 

pestovateľa. 

Rozbor kontrolnej vzorky je nespoplatnený! 

B. Prieskum 

Pôdne vzorky z prieskumu sa posielajú na rozbor do laboratória vo Vígľaši. 

Prieskum sa vykonáva podľa nasledujúcej tabuľky: 

výber pozemkov 

kontrolova 

-ný druh 

odberová 

jednotka 

počet 

vpichov 

hĺbka 

vpichu 

veľkosť 

vzorky 

A konzumné zemiaky (min. 2,5% 

výmery v obvode) RZ+HZ 1 ha 100 20 cm 800 ml 

B v prípade potreby v škôlkach RZ+HZ 1 ha 100 20 cm 800 ml 

C Ak pri odbere podľa B nie je v 

blízkosti škôlky orná pôda HZ 1 ha 100 5 cm 400 ml 

D pri podozrení na výskyt RZ na účely 

biologických testov RZ 0,33 ha 60 20 cm 3000 ml 

E po zistení výskytu na účely 

biologických testov 

F pravdepodobne zamorené a ohrozené 

pozemky bezprostredne po zistení 

výskytu 

RZ ohnisko 20 cm 3000 ml 

HZ ohnisko 5 cm 5000 ml 

RZ 0,33 ha 60 20 cm 400 ml 

HZ 1 ha 100 5 cm 400 ml 

RZ ohnisko 20 cm 3000 ml 

HZ ohnisko 5 cm 5000 ml 

G z ohnísk výskytu pred zrušením 

karantény 

H pred zrušením rastlinolekárskych 

opatrení 

1.a - 10 rokov po vyhlásení karantény RZ 0,33 ha 60 20 cm 400 ml 

1.b - 6 rokov po vyhlásení karantény HZ 1 ha 100 5 cm 400 ml 

2.a - 5 rokov po asanácii zamorených 

pozemkov RZ 0,33 60 20 cm 400 ml 

2.b - 3 roky po asanácii zamorených 

pozemkov HZ 1 ha 100 5 cm 400 ml 

I po zrušení karantény na zamorenom 

pozemku, odber z pravdepodobne 

zamorených a ohrozených pozemkov 

RZ 0,33 ha 60 20 cm 400 ml 

HZ 1 ha 100 5 cm 400 ml 

J Cielený odber vzoriek -na pozemkoch 

po zistení viditeľných príznakov na 

poraste alebo v sklade po zbere úrody RZ 0,33 ha 60 20 cm 400 ml 

Cielený odber vzoriek - na pozemkoch 

po zistení viditeľných príznakov na 

koreňoch HZ 1 ha 100 5 cm 400 ml 

Príloha č. 1 k NV SR č. 507/2009 Z. z. 

HOSTITEĽSKÉ RASTLINY HÁĎATKA A RAKOVINOVCA A INÉ RASTLINY 

1. Hostiteľské rastliny s koreňmi: 

a) paprika (Capsicum spp.), 

b) rajčiak jedlý [Lycopersicon lycopersicum (L.) Karsten ex Farw.], 

c) ľuľok baklažánový - baklažán (Solanum melongena L.). 

2. Iné rastliny s koreňmi: 

a) pór pestovaný (Allium porrum L.), 



) repa obyčajná (Beta vulgaris L.), 

c) kapusta (Brassica spp.), 

d) jahoda (Fragaria L.), 

e) asparágus lekársky – špargľa (Asparagus officinalis L.). 

3. Cibule, hľuzy a podzemky, ktoré nie sú predmetom opatrení podľa § 5 ods. 1 písm. c), rastú 

v pôde a sú určené na pestovanie, okrem takých, u ktorých je z obalu alebo iným spôsobom 

zrejmé, že sú určené na predaj konečným spotrebiteľom: 

a) šalotka kuchynská (Allium ascalonicum L.), 

b) cibuľa kuchynská (Allium cepa L.), 

c) georgína (Dahlia spp.), 

d) mečík - gladiola (Gladiolus Tourn. Ex L.), 

e) hyacint (Hyacinthus spp.), 

f) kosatec (Iris spp.), 

g) ľalia (Lilium spp.), 

h) narcis (Narcissus L.), 

i) tulipán (Tulipa 

V prípade, že akákoľvek vzorka po doručení do laboratória nebude spĺňať 

požiadavky na rozbor, laboratórium má právo vyžiadať si opakovaný odber materiálu. 

3.2. Balenie vzoriek 

Balenie vzoriek závisí od predpokladanej diagnostickej analýzy nasledovne: 

1. podozrenie na výskyt vírusových, viroidových, fytoplazmových, baktériových 

a hubových ochorení a parazitických rastlín – vzorky nesmú byť ani suché, ani 

premočené alebo zhnité. Koreňový systém sa môže zabaliť do vlhkého papiera 

a následne celá rastlina alebo jej časť do mikroténového, prípadne do PVC vrecka 

pevne uzavretého lepiacou páskou. 

Poznámky: 

Inšpektor dezinfikuje pracovné náradie (nôž, nožnice) po každom odbere vzorky 

denaturovaným liehom, prípadne minimálne 3 minúty nad plameňom, napr. zo zapaľovača. 

Ruky, prípadne hrubšie gumové rukavice si umýva po každej vzorke denaturovaným liehom 

alebo používa jednorazové chirurgické rukavice. 

Pre vzorky zemiakov na zisťovanie prítomnosti karanténnych baktériových ochorení platia 

osobitné vnútorné pokyny OOR a OD. 

2. výskyt škodcov a háďatiek (živí alebo mŕtvi škodcovia) – balia sa do uzavretých 

nádobiek (liekovka, krabička z kinofilmu a pod.). Živí škodcovia (aj háďatká) sa môžu 

zabaliť s časťami rastlín, na ktorých parazitujú. 

3. výskyt semien burín - balia sa do uzavretých nádobiek. 

4. lepové dosky s nalepeným a nachytaným hmyzom treba vložiť do papierovej krabice 

tak, aby sa časť s nachytaným hmyzom zachovala nepoškodená. 

Inšpektor balí vzorky podozrivé na prítomnosť karanténnych škodlivých organizmov 

tak, aby nedošlo k úniku škodlivých organizmov a k ich rozšíreniu v prostredí. 

Vzorky musia byť zabalené tak, aby sa vylúčila ich vzájomná kontaminácia, zámena 

resp. poškodenie. Každá vzorka musí byť označená. 

3.3. Uchovávanie vzoriek 

1. Vzorky podozrivé na výskyt vírusových, viroidových a fytoplazmových ochorení sa 

uchovávajú v chladničke pri 4°C (nikdy ich nemrazíme) a odosielajú sa v prenosnej 



chladničke, ktorá slúži iba na čas prepravy. Výnimku tvoria rastliny s koreňmi – vyžadujú 

sa však osobitné telefonické konzultácie s laboratóriom, ktoré bude vykonávať testy. 

2. Vzorky podozrivé na výskyt baktériových ochorení, húb, škodcov, háďatiek, semená burín 

a parazitické rastliny sa uchovávajú pri bežnej izbovej teplote. 

3.4. Odosielanie vzoriek 

Odber a odoslanie vzoriek treba vykonať začiatkom pracovného týždňa (najmä 

v pondelok a utorok), aby bolo možné odoslanú vzorku doručiť do diagnostického 

laboratória v priebehu týždňa, v ktorom sa uskutočnil odber. Vzorky je možné skladovať 

podľa pokynov uvedených v časti 3.3. Uchovávanie vzoriek počas 2 – 3 dní pred ich 

odoslaním do diagnostického laboratória. Vzorky je vhodné odosielať najneskôr v stredu. 

Tabuľka prehľadu ŠO s určením miesta ich laboratórneho rozboru 

P. č. Druh škodlivého organizmu Laboratórium 

1. Vírus mozaiky pepina (Pepino mosaic virus) Bratislava 

2. Viroid vretenovitosti zemiakov (Potato spindle tuber Haniska 

viroid) na okrasných rastlinách 

3. Európska žltačka kôstkovín (European stone fruit Bratislava, Haniska 

phytoplasma) 

4. Stolbur zemiaka (Potato stolbur phytoplasma) Bratislava 

6. Bakteriózy zemiakov (Clavibacter michiganensis podľa aktuálneho rozpisu 

subsp. sepedonicus - CORBSE a Ralstonia Bratislava a Haniska 

solanacearum - PSDMS3) 

7. Spála jadrovín (Erwinia amylovora) Bratislava a Haniska 

8. Tracheomykózne odumieranie platanov Bratislava, Zvolen a Košice 

(Ceratocystis fimbriata f. sp. platani) 

9. Rakovina javora (Eutypella parasitica) Bratislava, Zvolen a Košice 

10. Monilióza (Monilinia fructicola, konídiové štádium: Bratislava 

Monilia fructicola)) 

11. Sypavky na borovici (Mycosphaerella dearnessii) Bratislava, Zvolen a Košice 

a (M. pini) 

12. Náhle odumieranie dubov (Phytophthora ramorum) Bratislava 

13. Rakovinovec zemiakový (Synchytrium Vígľaš 

endobioticum) 

14. Háďatká zemiakové (Globodera spp.) Vígľaš 

15. Háďatko ryžové (Aphelenchoides besseyi) Bratislava, Zvolen a Košice 

16. Háďatko borovicové (Bursaphelenchus xylophilus) Bratislava, Zvolen a Košice 

17. Háďatko (Ditylenchus destructor) Bratislava, Zvolen a Košice 

18. Strapka Palmiho (Thrips palmi) Bratislava, Zvolen a Košice 

19. Molica tabaková (Bemisia tabaci) Bratislava, Zvolen a Košice 

20. Hrčiarka gaštanová (Dryocosmus kuriphilus) Bratislava, Zvolen a Košice 

21. Mínerky (Liriomyza huidobrensis, L. trifolii, L. Bratislava, Zvolen a Košice 

bryoniae, L. sativae) 

22. Kukuričiar koreňový (Diabrotica virgifera - 

virgifera) 

23. Nosánik palmový (Rhynchophorus ferrugineus) Bratislava, Zvolen a Košice 

24. Mazľavka (Tilletia indica) Bratislava, Zvolen a Košice 

25. „Živicová rakovina borovice“ ( Gibberella circinata, Bratislava, Zvolen a Košice 



konídiové štádium: Fusarium circinatum) 

26. Pleseň na drevinách ( Phytophthora kernoviae) Bratislava 

27. Fúzače ( Anoplophora chinensis a Anoplophora Bratislava, Zvolen a Košice 

glabripennis) 

28. Psota rajčiaková ( Tuta absoluta) Bratislava, Zvolen a Košice 

Škodlivé organizmy kontrolované v rámci monitoringu v predošlých rokoch 

Biela hrdza chryzantém (Puccinia horiana) Bratislava, Zvolen a Košice 

Strapka západná (Frankliniella occidentalis) Bratislava, Zvolen a Košice 

Mora bavlníková (Helicoverpa armigera) 

Bratislava, Zvolen a Košice 

Mora banánovníková (Opogona sacchari) 

Bratislava, Zvolen a Košice 

Škodlivé organizmy kontrolované v rámci „množenia“ 

Červená hniloba koreňa jahody (Phytophthora 

fragariae var. fragariae) 

Bakterióza na lucerne (Clavibacter michiganensisi 

subsp. insidiotus) 

Škodlivé organizmy, ktoré nie sú súčasťou monitoringu 

Antraknóza jahody (Colletotrichum acutatum) 

Bratislava 

Bratislava 

Bratislava 

Ďalšie pokyny: 

Pred odoslaním vzorky (okrem vzoriek zemiakov) je vhodné poradiť sa s vedúcim 

oddelenia všeobecnej a karanténnej diagnostiky (Ing. Rastislav Bartoš), resp. s regionálnymi 

diagnostičkami o spôsobe dopravy a príjme zásielky, najmä pri preprave citlivých zásielok, 

ktoré je potrebné prepravovať v chlade. 

Zásielky možno poslať poštou, vlakom a v prípade podozrenia na vírusové, viroidné 

a fytoplazmózne ochorenia podľa možností osobne doručiť v chladničke. Zasielanie vzoriek 

určené na zisťovanie vírusových, viroidových a fytoplazmových poškodení možno vykonať aj 

bez chladničky, okrem letného obdobia, vždy však po dohovore s vedúcim pracovníkom 

laboratória. 

Vzorky rastlín poškodené nekaranténnymi škodlivými organizmami sa diagnostikujú 

v laboratóriách v Bratislave, Zvolene a Košiciach. 

3.5. Odosielanie dokladov 

Každú vzorku musí sprevádzať vyplnený „ZÁZNAM O ODBERE VZORKY - B“, ktorý je 

priložený ku vzorke z vonkajšej strany. Vyplnené tlačivá inšpektor nevkladá do vnútra 

vzorky, aby nedošlo k znehodnoteniu papiera, príp. jeho nečitateľnosti. Originál dokladov 

zašle so vzorkou a kópiu si fytoinšpektor založí na pracovisku, ku ktorej si neskôr priloží 

Výsledok laboratórneho rozboru. 

4. Zoznam vedúcich pracovníkov odboru diagnostiky: 

• Ing. Alexandra Družkovská riaditeľka oboru diagnostiky v Bratislave, Zvolene, 

Vígľaši, Košiciach a Haniske. 

• Ing. Rastislav Bartoš vedúci oddelenia všeobecnej a karanténnej diagnostiky v 

Bratislave 

• RNDr. Ľubomír Horváth vedúci oddelenia molekulárnej biológie v Bratislave. 

• RNDr. Ján Smutný vedúci oddelenia všeobecnej a karanténnej diagnostiky v Haniske. 

Adresy laboratórií, kde sa vykonávajú laboratórne rozbory: 



4.1. Odbor diagnostiky ÚKSÚP 

Oddelenie všeobecnej a karanténnej diagnostiky (OVKD) 

Hanulova 9/A 

844 29 Bratislava 42 

Kontaktná osoba: 

RNDr. Nadežda Ondejková - mykológ 

Ing. Rastislav Bartoš – všeobecný diagnostik 

Ing. Martin Kárník – bakteriológ 

Ing. Mária Makúchová – bakteriológ 

Ing. Viera Vajciková - virológ 

Telefón/fax 02/64 46 20 89 

Telefón: 02/69 20 44 36, 37, 57, 36 


Oddelenie molekulárnej biológie 

Kontaktné osoby: 

RNDr. Ľubomír Horváth 

Mgr. Miroslava Feketová – GMO 

Telefón/fax 02/64 46 20 89 

Telefón: 02/69 20 44 44, 30, 31, 


Laboratórium diagnostiky OVKD 

Ul. J. Kráľa 2223 

961 09 Zvolen 


Ing. Viera Slosiarová – všeobecný diagnostik 

tel.: 045/5242 266, - 246 

fax: 045/5242 213 



962 02 Vígľaš 


Ing. Alena Hubinská 

tel.: 045/5380 557 



Letná 3 

040 01 Košice 


Ing. Kristína Darnadyová – všeobecný diagnostik, nematológ 

tel.: 055/7901 253, 211, 215, 



044 57 Haniska 




RNDr. Ján Smutný – molekulárny biológ 

RNDr. Richard Malík, PhD. - bakteriológ 

Ing. Radana Galyová - virológ 

tel/fax.: 055/6930 291 

5. Všeobecné opatrenia vydávané OOR – platí, že v prípade podozrenia z výskytu 

škodlivého organizmu je zákaz manipulácie a uvádzania na trh s predmetnými 

rastlinami alebo rastlinnými produktmi. Toto uvádza fytoinšpektor v Zázname o vykonaní 

kontroly – A. Pri sústavnej rastlinolekárskej kontrole v prípade odobratia vzoriek nie je SRK 

ukončená, a teda nemožno podpísať „Prihlášku a záznam z prehliadky porastov 

množiteľského a výsadbového materiálu ...“. Naopak v Zázname – A sa táto skutočnosť 

slovne uvedie, napr. podozrenie z výskytu, odobratých 5 vzoriek, zákaz akejkoľvek 

manipulácie a uvádzania na trh a pod. Po vykonaní poslednej kontroly a obdržaní negatívnych 

laboratórnych výsledkov je SRK ukončená a možno podpísať „Prihláška a záznam 

z prehliadky porastov množiteľského a výsadbového materiálu ...“. Podobne sa toto uvedie aj 

v poslednom Zázname – A, napr. kontroly v roku ... bez závad, a následne možno vystavovať 

rastlinné pasy. V prípade pozitívneho laboratórneho výsledku opatrenia ukladá ústredie 

v Bratislave formou rozhodnutia zaslaného subjektu a fytoinšpektorovi spolu s termínom 

vykonania opatrení. Opatrenia je potrebné vykonať pod dohľadom fytoinšpektora, prípadne 

pri rozsiahlejších opatreniach (likvidácia tisícov stromov) fytoinšpektor vykoná kontrolu po 

ukončení realizácie uložených opatrení. Z následnej kontroly sa vypisuje Záznam – A 

s podrobným popisom vykonaných opatrení. Podobný postup je aj v sadoch, súkromných 

záhradách, voľnej prírode a pod. Konzumné zemiaky majú pri podozrení z výskytu 

karanténnych bakterióz osobitný postup opatrení. Detaily rozličné pri jednotlivých škodlivých 

organizmoch sú uvádzané v rozhodnutiach. 



Špeciálna časť 

Vírus mozaiky pepina (Pepino mosaic potexvirus) 

BAYER KÓD: 

Hostiteľské rastliny 

Vírus bol prvýkrát zistený na ľuľku mäkkoostnatom (Solanum muricatum) v Peru. 

V Európe bol jeho výskyt zistený na rastlinách a plodoch rajčiaka jedlého (Lycopersicon 

esculentum). V Španielsku bol ale vírus detekovaný aj na prirodzene infikovaných burinách: 

Amaranthus sp., Malva parviflora, Nicotiana glauca, Solanum nigrum, Sonchus oleraceus. 

Opis príznakov z napadnutia škodlivým organizmom 

Pôvodne popísaný vírus v Peru spôsoboval mozaiku rastliny – pepino - ľuľka 

mäkkoostnatého (Solanum muricatum). V súčasnosti napáda rajčiak jedlý (Lycopersicon 

esculentum). Výskyt vírusu sa zaznamenal v rýchliarňach mnohých krajín EU. Vírus má viac 

kmeňov, ktoré spôsobujú rozdielne príznaky podľa kultivaru a vývojového štádia rastlín. 

Infikované rastliny môžu byť aj bez príznakov. U postihnutých rastlín v rannom štádiu môže 

dôjsť k zabrzdeniu vývoja, k deformácii rastov vrchola (žihľavovitosť), prípadne k defomácii 

celých rastlín. Na listoch je príznačná slabá chlorotická mozaika až žltá škvrnitosť listov 

(najmä na starších listoch), kučeravosť (často sprevádzaná tmavozelenou mozaikou), listová 

deformácia, vyduté medzižilové pletivá. Zriedka bývajú nekrotické prejavy. Plody 

nepravidelne dozrievajú, majú nevyfarbené žlté a oranžové škvrny zasahujúce do vnútra 

pletív, mramorovanie niektorých plodov trsu. Choroba sa šíri veľmi rýchlo a vírus môže 

spôsobovať významné straty na úrode, ak sa rýchlym ochranným zásahom nezamedzí šíreniu 

infekcie. Vírus je prenosný mechanicky (znečisteným náradím, rukami, šatmi, priamym 

kontaktom rastlinou o rastlinu) a vegetatívnym rozmnožovaním (vrúbľovaním, rezkovaním). 

Prenos osivom a hmyzom je nepravdepodobný. 

Dátum a počet pozorovaní 

Pozorovanie treba vykonávať najmä v skleníkoch či fóliovníkoch. Porasty treba 

v priebehu vegetácie pozorovať dvakrát. Prvýkrát v období od výsadby (resp. zapojenia 

porastu) do obdobia po odkvitnutí. Druhýkrát v období od tvorby plodov po ich dozrievanie. 

Pozorovanie je nutné vykonať v každej výsadbe založenej z dovezeného výsadbového 

materiálu (t.j. predpestovaných priesad). Krajiny s výskytom sú Francúzsko, Holandsko, 

Veľká Británia a Peru. 

Spôsob odberu vzoriek 

Na diagnostický rozbor je najvhodnejšie odobrať celú rastlinu s podozrivými listami 

a plodmi (najlepšie aj s koreňom). Vzorku po odobratí zabaliť do mikroténového vrecka tak, 

aby nevyschla a aby nedošlo k deaktivácii vírusu teplom, zhnitím alebo vyschnutím 

a v prenosnej chladničke čím skôr doručiť do virologického laboratória OD ÚKSÚP 

v Bratislave. 

Nezabudnút vyplniť v RISe (v objekte kontroly): 

Do poznámky v objekte kontroly uviesť či sa jedná o: 

- osivo – krajina pôvodu, 

- rastliny, priesady – krajina pôvodu, 

- plody – krajina pôvodu, domáca produkcia alebo obchodná sieť. 



Viroid vretenovitosti zemiakov na okrasných rastlinách (Potato spindle tuber viroid) 

Skratka: PSTVd 


V literatúre sa uvádza až 138 druhov hostiteľských rastlín. Hlavným hostiteľom sú 

zemiaky, ale choroba postihuje tiež rajčiak. Z okrasných rastlín sú najmä tieto druhy: 

ľuľok jazmínokvetý (Solanum jasminoides), 

durman (Brugmansia spp.), 

petúnka hybridná (Petunia hybrida), 

gynura oranžová (Gynura aurantica) – izbová rastlina. 

Geografické rozšírenie: 

Hlavné hostiteľské rastliny: krajiny EPPO: Poľsko, Turecko, bývalý ZSSR. 

Na okrasných rastlinách: diagnostikované v Holandsku, Slovinsku, Belgicku 

a Nemecku na rastlinách pôvodom z Izraela. 


Z dostupnej literatúry nemáme nič ohľadom príznakov na okrasných rastlinách, preto 

uvádzame príznaky na zemiakoch a rajčiakoch: 

Na zemiaku: Celé rastliny sú silne zakrpatené, vrcholové listy sú silne redukované 

a vyháňajú bočné výhonky. Rastliny majú celkove malý počet výhonkov (1 až 3). Na hlavnej 

stonke a listoch sa neskoršie vytvárajú nekrózy. Hľuzy z napadnutých rastlín sú pretiahnuté. 

V poraste môže byť zreteľné otáčanie vňate v smere hodinových ručičiek pri priamom 

pohľade na rastliny zhora. Vňať je vretenovitá a veľmi vzpriamená, listy sú často tmavozelené 

a mierne vráskovité. Môže dochádzať k hromadeniu pigmentu na vrchole výhonku, obyčajne 

sprevádzanému skrúcaním vrcholových lístkov smerom nahor. Rastliny sú zakrpatené, 

postranné pupene môžu proliferovať a vytvárať príznaky podobné metlovitosti. Hľuzy sú 

malé, cylindricky pretiahnuté, vretenovité alebo v tvare činky, s vystúpnutými očkami 

rovnomerne rozmiestnenými na hľuze. 

Na rajčiaku: Epinastia a vráskatosť apikálnych listov je nasledovaná nekrózou 

stredných žiliek lístkov a žltnutím lístkov v strednej časti rastliny. Pri ťažkom chronickom 

štádiu choroby je celá rastliny zakrpatená, apikálne listy sú malé a zhluknuté a stredné listy 

odumierajú. 

Viroid sa prenáša na krátke vzdialenosti mechanickým prenosom v porastoch plodín. 

Na dlhšie vzdialenosti sa najpravdepodobnejšie prenáša hľuzami zemiakov a tiež materiálom 

zárodočnej plazmy vrátane semien zemiakov a iných druhov rodu Solanum. Môže sa tak isto 

prenášať semenom rajčiaka. 


- máj až september; 

- obchodná sieť, veľkosklady a okrasné škôlky. 

Vzorkovať rastliny dovezené z Holandska, najmä pôvodom z Izraela! 


Vzorky po odobratí musia byť zabalené do mikroténového vrecka tak, aby nevyschli 

a aby nedošlo k ich znehodnoteniu uschnutím alebo zhnitím. Vzorky doručiť do laboratóriá 

OD ÚKSÚP, Haniska. Odoberať malé rastliny aj s koreňovým systémom a z veľkých rastlín 

odrezky do 30 cm. 



Nezabudnút vyplniť v RISe (v objekte kontroly): 

• Typ výsadby – škôlky a záhradné centrá, verejná zeleň, lesné oblasti. 

• Druh. 

Európska žltačka kôstkovín – Apricot chlorotic leafroll phytoplasma (syn. 

European stone fruit phytoplasma-ESFY) 

BAYER KÓD: ABCLRX 


Hlavnými hostiteľskými rastlinami sú marhuľa, broskyňa a Prunus salicina. Príznaky 

sa na slivkách prejavujú menej. Väčšina druhov rodu Prunus spp. môže byť experimentálne 

infikovaná a niektoré z nich sa prejavujú vážnymi príznakmi choroby. Niektoré buriny ako 

napr. pupenec roľný (Convolvulus arvensis) a prstnatec obyčajný (Cynodon dactylon) môžu 

byť prirodzene infikované. 

Opis príznakov napadnutia škodlivým organizmom 

Príznaky choroby je možné pozorovať v priebehu celého roka, pretože jedným 

z vplyvov je stimulácia nových prírastkov v priebehu zimného kľudu (v latentnom stave). 

Toto je však blokované mrazom. Najvhodnejší čas na pozorovanie príznakov je obdobie pred 

kvitnutím a koncom leta. Na napadnutých stromoch sa na jar objavujú listy už pred otvorením 

kvetných púčikov. Pokles zimnej teploty pod –5°C spôsobí zhnednutie, stmavnutie 

a stučnenie strednej vrstvy kôry, ktorého intenzita závisí od sily mrazov. Na jar vonkajšia 

strana kôry vyzerá normálne, aj keď kambium môže byť napadnuté. Kôra ostáva zelená, ak je 

korková vrstva dostatočne tenká. O jeden až dva mesiace neskôr vonkajšia časť kôry vysychá. 

Zvinovanie listov sa prejavuje v priebehu leta, pričom najviac je viditeľné koncom septembra 

(okrem prípadov silného napadnutia hrdzou). Čepeľ listu sa zvinuje pozdĺž žilky dohora, 

pričom zvinovanie prebieha od stopky listu k jeho špičke. Dotykom na okraj listu na jednom 

alebo dvoch bodoch sa vytvorí buď lievikovitý alebo mnohouholníkovitý obrys. Okrem toho 

je možné vidieť aj nepravidelnú vnútrožilkovú chlorózu a antokyanové sfarbenie žíl a okrajov 

listov. Taktiež je možné vidieť proliferáciu zakrpatených púčikov na konci krátkych 

výhonkov a strom má tendenciu rašiť z púčikov na starom dreve. 

Príznaky na Prunus salicina sú podobné ale menej typické. Listy sú menšie 

a červenkasté a zvinujú sa skôr cylindricky ako kónicky. 

Dátum, počet a miesto pozorovania 

Pozorovanie treba vykonávať v priebehu roka jedenkrát, najlepšie v období máj až 

september, najmä v škôlkach, matečných sadoch a v intenzívnych výsadbách hostiteľských 

rastlín. Okrem toho sa treba zamerať aj na ostatné miesta s výskytom hostiteľov. 


Vzorka zaslaná na diagnostický rozbor musí pozostávať z piatich jednoročných 

letorastov (najlepšie s listami) dlhých maximálne 30 cm (aby bolo možné letorasty vložiť do 

prenosnej chladničky), ktoré je najvhodnejšie odrezať zo strednej časti, nikdy nie z dolnej 

časti pri päte letorastu. Jedna vzorka predstavuje jeden strom v sade alebo v matečnici (strom 

musí byť kedykoľvek spätne identifikovateľný), ale aj z jedného škôlkárskeho výpestku. 

Príklad: lokalita: Nová Trstená, Broskyňa obyčajná / Cresthaven, hon 1, riadok 1, strom č. 

001,. Vzorka po odobratí musí byť osobitne zabalená do mikroténového vrecka, aby sa 

zabránilo vyschnutiu a kontaminácii. Vzorku je potrebné uchovávať v chlade (ideálna je 

teplota 4°C), nie v mraze. Pre presnú diagnostiku je potrebné vzorku čo najrýchlejšie dopraviť 



na spracovanie do diagnostických laboratórií odboru Diagnostiky ÚKSÚP v Bratislave (odd. 

molekulárnej biológie) a v Haniske (odd. všeobecnej a karanténnej diagnostiky). 

Stolbur zemiaka (Potato stolbur phytoplasma) 

BAYER KÓD: POSBXX 


Je to hospodársky veľmi nebezpečné ochorenie nielen zemiakov, ale aj rajčiakov 

a ďalších ľuľkovitých rastlín predovšetkým v teplejších a suchších oblastiach strednej a južnej 

Európy. Dôležitým hostiteľom je pupenec roľný (Convonvulus arvensis), ktorý je jedným 

z rezervoárov stolburu v prírode. Rezervoárom sú tiež ďalšie druhy, z ktorých najväčší 

význam majú ďateliny (Trifolium spp.), kukučina (Cuscuta spp.), durman (Datura sp.), 

niektoré druhy z čeľade astrovitých (Asteraceae), vinič (Vitis vinifera) a iné. 

Vektor. 

Prenášačmi fytoplazmózy sú viaceré druhy cikádiek, z ktorých najvýznamnejšia je 

cikádka žilnatka vírusonosná (Hyalesthes obsoletus) z čeľade žilnatkovitých (Cixiidae). Je 

to hlavný vektor pre strednú a východnú Európu. Pravdepodobnosť prenosu stolburu 

mechanicky je veľmi malá. Hľuzami sa prenáša v malom rozsahu, pretože hľuzy veľmi zle 

klíčia. 


Príznaky choroby na zemiakoch 

Prvé príznaky ochorenia sa objavujú zvyčajne až v druhej polovici leta. Pri včasnom 

napadnutí nie je úroda. Na začiatku infekcie dochádza k farebným zmenám vrcholových 

listov, ktoré sa sfarbujú do fialova, žlta, prípadne červena a lievikovite sa zvinujú pozdĺž 

hlavnej žilky, podobne ako je to pri vírusovej zvinutke. Z pazúch vyrastajú výhonky v ostrom 

uhle oproti hlavnej byle. V kolienkach stoniek dochádza k výrazným kyjakovitým 

zhrubnutinám. V pazuchách spodných listov sa vytvárajú adventívne hľúzky a na vrchole so 

zhlukom zakrpatených lístkov. V krčkovej časti stonky dochádza k nekrotizácii parenchýmu 

a lyka. Rastliny zakrpatievajú, majú skrátené internódiá a metlovitejú. Silne napadnuté 

rastliny postupne vädnú a odumierajú. Korunné lupienky zelenajú (fylódie) a jednotlivé 

kvetné časti sú redukované. Hľuzky sú malé, mäkké, deformované, špongiovitej konzistencie. 

Napadnuté hľuzy vytvárajú na jar mnoho slabých tenkých a nitkovitých klíčkov a často aj 

z pupkových očiek. 

Príznaky choroby na rajčiakoch 

Na rajčiakoch sa vytvárajú nápadné zmeny. Dochádza k vertikálnemu rastu, 

skracovaniu internódií a redukcii všetkých orgánov. Potlačený je rast vegetačného vrcholu 

a zvýšené vyrastanie výhonkov v pazuchách, čím vzniká metlovitosť a ružicovité 

nahromadenie listov. Listy sa stáčajú nahor pozdĺž hlavnej žilky, majú antokyanové sfarbenie, 

sú redukované (malolistosť) a predčasne uvädnuté. Zvýšená je tvorba adventívnych 

korienkov. Kvety zostávajú abnormálne vzpriamené, korunné lupienky sú nazelenalé 

(zelenokvetosť), kalich môže byť slabo fialový, kališné lístky sú kompletne zrastené a kalich 

sa zväčšuje. Plody pomaly dozrievajú, zasychajú, sú malé a objavujú sa na nich nekrotické 

body. 

Možnosti zámeny s inými chorobami 

Stáčanie listov zapríčiňuje aj vírusové ochorenie – zvinutka zemiaka, ale tu dochádza 

neskôr k zvinovaniu spodných listov, pričom pri stolbure postupuje stáčanie listov od vrcholu 

nadol. Stáčanie listov môže byť aj fyziologického pôvodu spôsobené poveternostnými 

podmienkami. Niektoré príznaky môže vyvolať tiež žltačka astier. Podobné je aj 

odumieranie spôsobené hubou Verticilium sp. 




Rozsah a uskutočňovanie prieskumu 

Stolbur je možné očakávať predovšetkým v nižinných a teplých oblastiach štátu (do 

400 m. n. m.), v prípade teplého vegetačného obdobia to nie je podmienkou, a preto prieskum 

zameriame predovšetkým na tieto oblasti. 

Prieskum je potrebné organizovať popri kontrole porastov a hľúz na háďatko 

(Ditylenchus destructor) a bakteriózy zemiakov – krúžkovitosť (Clavibacter michiganensis 

subsp. sepedonicus) a hnedú hnilobu zemiaka (Ralstonia solanacearum). 

Prieskum sa robí 

V porastoch zemiakov sa pozorovanie robí jedenkrát v priebehu vegetačného obdobia 

súčasne s pozorovaním výskytu plesne zemiakovej (Phytophthora infestans) alebo pásavky 

zemiakovej (Leptinotarsa decemlineata). Optimálne obdobie je jún – júl, pretože neskôr sú 

príznaky málo zreteľné. 

V skladoch alebo klíčiarňach sa robí prehliadka jedenkrát od naskladnenia zemiakov 

do konca marca. Na najmenej 10 náhodne vybraných miestach uskladnenej partie zemiakov 

sa urobí vizuálna prehliadka 100 hľúz zemiaka. 


Hľadajú sa rastliny s príznakmi z napadnutia stolburom v porastoch konzumných 

zemiakov a v skladoch alebo klíčiarňach. Príznaky z napadnutia sa hľadajú na vňati, listoch 

a hľuzách hostiteľských rastlín. Vzorku tvorí vždy celá rastlina (listy, vňať, hľuzy) a zasiela 

sa do diagnostického laboratória molekulárnej biológie OD ÚKSÚP v Bratislave. 

Spála jadrovín (Erwinia amylovora) 

BAYER KÓD: ERWIAM 


o ovocné druhy: 

1. jabloň (Malus spp.), 

2. hruška (Pyrus spp.), 

3. dula (Cydonia spp.), 

4. mišpuľa (Mispulus sp.), 

5. jarabina (Sorbus sp.); 

o okrasné druhy: 

1. hlohy (Crataegus spp.), 

2. skalníky (Cotoneaster spp.), 

3. hlohyne (Phyracantha spp.), 

4. dulovec (Chaenomeles spp.), 

5. muchovník (Amelanchier spp.), 

6. Stranvaesia sp. 


- Na kvetoch – odumieranie jednotlivých kvetov alebo celých súkvetí, ktoré hnednú alebo 

červenejú, ale neopadávajú. Na kvetných stopkách v závislosti od klimatických 

podmienok (vlhkosť, teplota) a fázy napadnutia možno vidieť kvapôčky baktériového 

slizu. 

- Na listoch – výrazné nekrózy listovej čepele, sú akoby „spálené“, neopadávajú. 

- Na plodoch – na mladých plodoch a stopkách možno vidieť kvapôčky baktériového slizu, 

infekcie starších plodov majú výrazné tmavohnedé alebo hnedočervené lemy. 



- Na konároch – najmladšie pletivá – jednoročné výhonky sú typicky hákovito ohnuté (tvar 

pastierskej palice), kôra a kmeň starších konárov pozdĺžne praská a vyteká z nich 

baktériový sliz, ktorý časom zasychá. Na konároch okolo listov, ale aj v miestach 

rozkonárovania sa tvoria „zimné ložiská“ baktérií, tzv. lézie. 

- Na koreňovom krčku a koreňoch – choroba sa prejavuje načervenalým sfarbením dreva. 

Baktériový sliz v suchších klimatických podmienkach zasychá a na mladých výhonkoch, 

prípadne plodoch sa tvoria baktériové povrazce. 


Obdobie pozorovania: 

- 1. krát v období apríl – máj (obdobie kvitnutia), 

- 2. krát v období jún – júl, 

- 3. krát v období august – september. 

1. Prieskum s 3 termínmi pozorovania: 

a) oblasti so zisteným výskytom spály jadrovín v predošlom roku – na miestach 

s výskytom v prípade, ak sa na nich ešte pestujú hostiteľské rastliny; 

b) intenzívne ovocné sady – kontrola sa vykonáva na celej pestovateľskej ploche tak, 

že pozorovateľ prejde minimálne každým druhým radom a vykoná vizuálnu 

kontrolu každej hostiteľskej rastliny. 

2. Prieskum s 2 termínmi pozorovania (apríl – jún a júl – september): 

a) množiteľský materiál – porasty ovocných a okrasných škôlok a porasty 

matečných výsadieb, kontrolujú sa všetky rastliny; 

b) obce vyňaté z chránenej zóny a ich nárazníkové zóny – kontrola všetkých 

hostiteľov nachádzajúcich sa v dotknutých lokalitách (špecialny monitorovací 

režim) 

c) extenzívne ovocné sady, záhrady, záhradkárske osady, okrasné parky a voľná 

príroda (vzorkujú sa iba príznakové rastliny). 

Kontrolujú sa všetky intenzívne aj extenzívne sady vedené v registri sadov ÚKSÚP. 

Vypracovanie náčrtku – v prípade kontroly miest s výskytom v predošlom roku, okolia 

škôlok v okruhu do 1 000 m a lokalít s hostiteľskými rastlinami v obciach v ochranných 

(nárazníkových) zónach, si fytoinšpektor vypracuje prehľadný náčrtok situácie celého 

kontrolovaného pozemku. V ňom vyznačí: šípkou zemepisnú orientáciu (sever), názov 

pestovateľa, ktorý rastliny pestuje, kontrolovaný porast a všetky hostiteľské rastliny 

nachádzajúce sa v blízkosti kontrolovaného porastu do vzdialenosti 1 000 m. V prípade, že 

tento okruh zasahuje obec, schematicky vyznačí aj objekty, ako sú záhradky, budovy, cesty, 

rieky, železnicu a pod. 

Okrem toho sa vykonáva prieskum potvrdzujúci dobrý zdravotný stav množiteľského 

materiálu v: 

a) dovezenom množiteľskom materiáli (vrúble, podpníky) z iných krajín EÚ alebo z tretích 

krajín (v škôlkach po dovoze), ale aj v dovezenom rastlinnom materiáli určenom na ďalšie 

pestovanie (vypestované sadenice do sadov, kontrola 2-x počas nasledujúceho vegetačného 

obdobia); 

b) rastlinnom množiteľskom materiáli určenom na vývoz za účelom preveriť neprítomnosť 

baktérií Erwinia amylovora v epifytnom alebo latentnom stave. Prieskum sa vykonáva 

podľa potreby vtedy, keď musí byť potvrdená neprítomnosť baktérie Erwinia amylovora 

v oblasti pestovania. Prieskum vyžaduje odber vzoriek zo zdravého materiálu 

hostiteľských rastlín. 



Špeciálny monitorovací režim pre spálu jadrovín na územiach vyňatých z chránenej zóny. 

Slovensko má v súčasnosti až na niekoľko vyňatých území status chránenej zóny pre 

spálu jadrovín, čo znamená, že je pokladané za územie bez výskytu spály. Z chránenej zóny 

sú vyňaté obce Blahová, Horné Mýto a Okoč v okrese Dunajská Streda, Hronovce a Hronské 

Kľačany v okrese Levice, Veľké Ripňany v okrese Topoľčany, Málinec v okrese Poltár, 

Hrhov v okrese Rožňava a Kazimír, Luhyňa, Malý Horeš, Svätuše a Zatín v okrese Trebišov, 

kde sa považuje spála za udomácnenú. 

Z týchto 13 obcí v posledných rokoch nebol potvrdený pozitívny výskyt spály jadrovín 

v 9 obciach, ktoré preto chceme vrátiť naspäť do CHZ, a tým rozšíriť územie CHZ. Preto od 

roku 2010 treba klásť dôraz na monitoring a vzorkovanie v týchto obciach a nárazníkových 

zónach okolo nich. 

1/ V obciach vyňatých z chránenej zóny, na ktorých bude monitoring vykonávaný 

v dvoch pozorovacích termínoch. Pre monitoring v roku 2010 je to územie obcí v tabuľke č.1. 

Tabuľka č. 1 

Okres 

Rožňava 

Levice 

Trebišov 

Trebišov 

Poltár 

Trebišov 

Trebišov 

Topoľčany 

Trebišov 

Obec vyňatá z CHZ 

Hrhov 

Hronovce 

Kazimír 

Luhyňa 

Málinec 

Malý Horeš 

Svätuše 

Veľké Ripňany 

Zatín 

Na územiach nárazníkových zón, na ktorých nebol v posledných rokoch potvrdený 

pozitívny výskyt spály jadrovín bude monitoring vykonávaný v dvoch pozorovacích 

termínoch. Pre monitoring v roku 2010 je to územie obcí v tabuľke č. 2. 


Okres 

Rožňava 

Levice 

Obec vyňatá z 

CHZ 

Hrhov 

Hronovce 

Obce v nárazníkovej zóne 

Včeláre, Dvorníky nad Turňou, Zádiel, Bôrka, 

Lúčka pri Hrhove, Kováčová pri Hrhove, 

Jabloňov nad Turňou 

Želiezovce, Vozokany nad Hronom, Pohronský 

Ruskov, Čajakovo, Čata, Malé Ludince, Šalov, 

Zalaba, Keť, Nýrovce 

Trebišov Kazimír Kuzmice, Brezina, Byšta, Lastovce, Michaľany 

Trebišov Luhyňa Veľaty, Hrčeľ, Kysta, Veľká Tŕňa, Čerhov 

Poltár 

Málinec 

Hradište pri Uhorskom, Krná, Uhorské, 

Rovňany, Turíčky, Ozdín, Bystrička pri 

Ozdíne, Cinobaňa 

Trebišov Malý Horeš Príbeník, Veľký Horeš 

Trebišov Svätuše Svinice, Rad, Malý Horeš, Kráľovský Chlmec, 

Topoľčany Veľké Ripňany Malé Ripňany, Biskupová, Kapince, Čermany, 



Trebišov 

Zatín 

Obsolovce, Horné Obdokovce, Lužany, Hajná 

Nová Ves, Krtovce, Radošina, Nitrianska 

Blatnica, Bzince, Behynce, Orešany, 

Tekolďany, Merašice, Horné Otrokovice 

Kucany, Oborín, Veľké Raškovce, Beša, 

Soľnička, Bôľ, Vojka, Poľany 

2/ Počet vzoriek – z každej obce v tabuľke č. 3 (obec vyňatá z CHZ aj obec 

v nárazníkovej zóne) bude odobraná jedna vzorka (príznakové vzorky budú odoberané 

všetky). 


Obec vyňatá 

z CHZ 

Vzorkované obce (vyňatá + nár. zóna) Okres Počet vzoriek 

Hrhov, Bôrka, Lúčka pri Hrhove, Kováčová RV 5 

Hrhov pri Hrhove, Jabloňov nad Turňou 

Včeláre, Dvorníky nad Turňou, Zádiel KE 3 

Hronovce, Želiezovce, Vozokany nad Hronom, LV 11 

Hronovce Pohronský Ruskov, Čajakovo, Čata, Malé 

Ludince, Šalov, Zalaba, Keť, Nýrovce 

Kazimír 

Kazimír, Kuzmice, Brezina, Byšta, Lastovce, TV 6 

Michaľany 

Luhyňa 

Luhyňa, Veľaty, Hrčeľ, Kysta, Veľká Tŕňa, TV 6 

Čerhov 

Málinec, Hradište pri Uhorskom, Krná, PT 9 

Málinec Uhorské, Rovňany, Turíčky, Ozdín, Bystrička 

pri Ozdíne, Cinobaňa 

Malý Horeš Malý Horeš, Príbeník, Veľký Horeš TV 3 

Svätuše 

Svätuše, Svinice, Rad, Malý Horeš, Kráľovský TV 6 

Chlmec 

Zatín 

Zatín, Soľnička, Bôľ, Vojka, Poľany TV 5 

Kucany, Oborín, Veľké Raškovce, Beša MI 4 

Spôsob pozorovania 

Pri kontrole sa hľadajú podozrivé rastliny s viditeľnými príznakmi z napadnutia spálou 

jadrovín. O každej kontrole vypracuje fytoinšpektor „ZÁZNAM O VYKONANÍ KONTROLY“, v ktorom 

podrobne zaznamená skontrolované časti pozemku s hostiteľskými rastlinami (počet radov, 

párny, nepárny rad, kontrolované druhy – v RIS-e nahrávať v okne „Objekt kontroly“ do 

poznámky) tak, aby mohla byť na základe toho urobená tak následná kontrola, ako aj 

superkontrola. K tomuto záznamu treba priložiť vypracovaný náčrtok podľa prípadov 

uvedených vyššie. Uvedené dokumenty fytoinšpektor založí na pracovisku. 

Fytoinšpektor je povinný v Zázname o odbere vzorky – B označiť, či sa jedná 

o vzorku symptomatickú alebo nesymptomatickú. 


Bezpríznakovú vzorku tvorí v zásade 100 ks výhonkov dlhých 10 cm nasledovne: 

- z jednoročných alebo dvojročných výpestkov v škôlke sa odoberá po 1 výhonku z 1 

rastliny ako priemerná vzorka z jednej dávky, v množstve 100 kusov výhonkov. V 

každom prípade treba zvážiť podľa situácie a po dohode s pestovateľom odber celých 

stromčekov alebo jednotlivých konárikov z viacerých stromčekov tej istej dávky. 



- z materských rastlín sa odoberá minimálne 5 ks a maximálne 100 ks výhonkov dlhých 10 

cm vždy iba z jedného stromu, 

- zo sadov sa odoberá po 1 výhonku z 1 rastliny v množstve 100 výhonkov v rámci jednej 

odrody (v prípade, ak by bolo možné dokladovať pôvod, tak odber urobiť z jednej dávky). 

Náradie je potrebné pred odberom jednotlivej vzorky dôkladne dezinfikovať 70 % 

etanolom alebo ponorením do dezinfekčného prostriedku SAVO v riedení 1:10 s vodou. 

Poznámka: Snažiť sa vyberať stromčeky (konáriky) s poškodením (fyziologickým, 

mechanickým a pod.) na ktorých je vyššia pravdepodobnosť vstupu / výstupu infekcie 

a potenciálneho šírenia baktérie do okolia. 

Príznakovú vzorku tvorí minimálne 5 ks výhonkov dlhých okolo 30 cm. Výber 

vzorkovaných rastlín sa riadi rovnakými pravidlami ako pri bezpríznakových vzorkách. 

Vzorky odoberáme rezom na konárový krúžok alebo skrátením osi výhonku na iný 

vhodne rastúci letorast. 

V prípade odberu vzorky z kôry starších konárov (zimné lézie) postupujeme tak, že 

žabkou (alebo iným vhodným nožom) vyrežeme postihnutú časť kôry až do zdravého pletiva 

a ranu následne zatrieme štepárskym voskom, alebo zmesou latexu a širokospektrálneho 

fungicídu. 

Náradie je potrebné po každom reze príznakovej časti dôkladne dezinfikovať 70% 

etanolom alebo ponorením do dezinfekčného prostriedku SAVO v riedení 1:10 s vodou. 

Najvhodnejším termínom odberu je obdobie 3-5 dní po daždi. V dlhotrvajúcom 

suchom období niekoľkých týždňov je odber nevhodný. 

Počiatočná eradikácia formou orezávania príznakových výhonkov bude v prípade 

príznakových rastlín vykonávaná okamžite alebo tesne po odbere vzorky ešte pred vydaním 

laboratórneho výsledku rozboru samotnými pestovateľmi za účasti fytoinšpektora. 

Nezabudnúť vyplniť v RISe (v objekte kontroly): 

• Množstvo. 

• Výmera. 

• Typ výsadby. 

• Druh. 

Baktériová krúžkovitosť zemiaka (Clavibacter michiganensis subsp. 

sepedonicus), Hnedá hniloba zemiaka (Ralstonia solanacearum) 

BAYER KÓD: CORBSE 

BAYER KÓD: PSDMS3 

UPOZORNENIE: TÁTO METODIKA SA TÝKA PRIESKUMU VYKONÁVANÉHO V PORASTOCH POČAS 

VEGETÁCIE ! 


Clavibacter michiganensis subsp. sepedonicus 

1. Zemiak – rastliny a hľuzy sadivových zemiakov, konzumných zemiakov; 

samovysadených zemiakov na pozemkoch v bezpečnostnom pásme. 

Ralstonia solanacearum 

Hostiteľské rastliny, na ktorých sa prejavujú viditeľné príznaky z napadnutia 

hnedou hnilobou zemiaka: 



a) Zemiak – rastliny a hľuzy sadivových zemiakov, konzumných zemiakov; 

samovysadených zemiakov na pozemkoch v bezpečnostnom pásme. 

b) Rajčiak – najmä porasty priesad určené na výsadbu na účely ďalšieho 

pestovania. Taktiež porasty rajčiakov pestované z predpestovaných priesad 

a z priameho výsevu. 

c) Buriny z čeľade ľuľkovité (Solanaceae): ľuľok sladkohorký (Solanum 

dulcamara) a ľuľok čierny (Solanum nigrum). 

d) Závlahová voda používaná na zavlažovanie porastov zemiakov alebo 

rajčiakov a odpadová voda z priemyselných prevádzok spracovávajúcich 

zemiaky, napr. na lupienky alebo na výrobu polotovarov). 


Clavibacter michiganensis subsp. sepedonicus 

Na infikovaných rastlinách sa choroba prejavuje rôznymi príznakmi. Keďže sa 

prejavujú neskôr v priebehu vegetácie (pri dokvitaní), ľahko sa môžu zameniť za pleseň 

zemiakovú (Phytophthora infestans), vädnutie (Verticillium albo-atrum) alebo s usychaním. 

Prvé príznaky vädnutia sa objavujú na spodných listoch buď na celej rastline alebo iba na 

jednej strane jednej stonky. Okraje listov sa zvinujú smerom nahor a ich povrch stráca svetlo 

lesklý vzhľad. Farba listov sa mení na nevýrazne svetlo zelenú, neskôr na sivozelenú 

s náhodnou strakatosťou, potom na žltú až nakoniec listy hnednú a usychajú. Na priečnom 

reze infikovanej stonky nevidieť na cievnych zväzkoch farebné zmeny. Pri suchom a teplom 

počasí sa príznaky zvýrazňujú. 

K infekcii hľúz dochádza cez stolóny. Prvé infekcie sa dajú zistiť na priečnom reze 

pupočnej strany hľuzy, ako úzke sklovité až krémovo žlté oblasti najmä okolo cievnych 

zväzkov, v blízkosti oblastí kde stolóny končia. Pri neskorších infekciách je typické, že všetky 

cievne zväzky sú obklopené úzkou, žltkastou až svetlo hnedou oblasťou. V neskorších fázach 

táto oblasť aj prstence cievnych zväzkov mäknú. Charakteristické je, že po stlačení hľuzy sa 

pletivo vo vnútri cievneho zväzku ľahko oddelí od pletiva vo vnútri a vytekajú prúžky 

krémovo sfarbeného slizu, ktorý sa podobá na syr a nezapácha. V týchto pokročilejších 

štádiách je možné pozorovať taktiež vonkajšie príznaky. Patria k nim hrdzavé, až hnedé 

škvrny vytvárajúce sa okolo očiek. Na šupke vznikajú nepravidelné, zvyčajne hviezdicovité 

praskliny. Popraskané hľuzy sú veľmi náchylné na sekundárne infekcie hnilobnými 

mikroorganizmami, ktoré prekrývajú príznaky krúžkovitosti. Mierne infekcie náchylných aj 

tolerantných odrôd môžu spôsobovať tzv. latentnú infekciu dcérskych hľúz. Prítomnosť 

latentnej infekcie je možné zistiť iba pomocou špeciálnych diagnostických metód. 

Príznaky na hľuzách sa zamieňajú s príznakmi spôsobenými baktériami Ralstonia 

solanacearum. 

Baktéria sa šíri napadnutými hľuzami. Infekcia sa rozširuje aj mechanicky náradím pri 

krájaní hľúz pred výsadbou. Baktériová krúžkovitosť zemiaka je nebezpečné ochorenie, ktoré 

znehodnocuje sadivo a znižuje úrodu. 


Na zemiakoch 

Prvým viditeľným príznakom na nadzemnej časti rastliny je vädnutie listov na 

koncoch stoniek počas horúcich dní a ich opätovné vzpriamenie sa v priebehu noci. Rastlina 

napokon nie je schopná prijímať dostatok vody a hynie. S rozvojom choroby sa na stonkách 

môžu objaviť pruhovité hnedé vpadnuté miesta 2,5 cm nad povrchom pôdy. Listy majú 

bronzovité zafarbenie. Ak sú cievne zväzky rozrezané a stlačené, vyteká z nich do biela 

sfarbený bakteriálny sliz. Vonkajšie príznaky môžu, ale nemusia, byť viditeľné, v závislosti 

na vývoji choroby môžu byť príznaky zamenené s krúžkovitosťou (Clavibacter 



michiganensis subsp. sepedonicus). Avšak R. solanacearum je možné rozoznať podľa 

bakteriálneho slizu, ktorý obyčajne vyteká z očiek v mieste pripojenia stonky k pupočnej časti 

napadnutej hľuzy. Keď tento bakteriálny sliz vyschne, zemina pri očkách sa prilepí k hľuze. 

Na priereze hľuzy je možné vidieť hnednutie, odumieranie prstenca vodivých pletív 

a pletiva v okolí 0,5 cm po obidvoch stranách cievnych zväzkov. Na reznej ploche sa na 

prstenci cievnych zväzkov obvykle objaví krémový bakteriálny sliz. Pletivo hľuzy zostáva 

pevné. Na povrchu hľuzy sú tmavo purpurové škvrny. V neskoršom štádiu infekcie sa 

nekrózy sfarbujú do tmavohneda a pletivo sa rozkladá, pričom sa vytvárajú duté miesta. 

Uvedené príznaky sa odlišujú od príznakov baktériovej krúžkovitosti, ktorá sa začína 

prejavovať žltnutím, niekedy sklovitosťou pletiva cievnych zväzkov až do niekoľkých mm od 

cievneho zväzku. Toto okolité pletivo sa sfarbuje do žlta až žltohneda a je zhnednuté alebo 

rozpadnuté. Po jemnom stlačení hľuzy, vyteká z nej svetlo krémová hmota podobajúca sa na syr. 

V neskoršom štádiu sa vonkajšia časť môže oddeliť od vnútornej časti. Vonkajší povrch hľuzy môže 

byť popraskaný. Rastliny, ktorých nadzemné orgány uhynuli v dôsledku R. solanacearum môžu 

poskytovať zdravé aj choré hľuzy. Na rozdiel od toho rastliny bez akýchkoľvek príznakov choroby na 

nadzemných orgánoch môžu produkovať napadnuté hľuzy. 

Pri napadnutí hľúz uvedenými baktériozami dochádza v neskorších fázach k ich 

sekundárnym hnilobám. 

Na rajčiakoch 

Na rastlinách rajčiaka bývajú ako prvé napadnuté mladé listy. Na pohľad ostávajú 

povädnuté avšak bez príznakov. Ak sú pre patogéna vytvorené vhodné podmienky (teplota 

pôdy asi 25 o C pri nasýtenej vzdušnej vlhkosti), vädnutie celej rastliny môže byť okamžité. 

V prípade menej priaznivých podmienok pre patogéna (teplota pôdy pod 21 o C) sa choroba 

prejavuje pomalšie a na stonke sa vytvorí veľký počet postranných korienkov. Na stonke 

možno pozorovať slizovitý pás, čo je viditeľným znakom nekrózy cievneho systému. Cievne 

zväzky sú zhnednuté a po priečnom prerezaní stonky môžu z nich vytekať kvapky bieleho 

alebo žltkastého baktériového slizu. 


Na zemiakoch 

Príznaky baktériovej krúžkovitosti (Clavibacter michiganensis subsp. sepedonicus) sú 

v klimatických podmienkach Európy zriedkavo spozorovateľné na poli a často iba koncom 

ročného obdobia. Príznaky sú často zastreté a zameniteľné s príznakmi iných chorôb alebo 

mechanického poškodenia. Kontrolu a súčasne odber vzorky zemiakov na prítomnosť 

bakterióz zemiakov je potrebné vykonať jedenkrát v priebehu roka (pre Ralstonia 

solanacearum je vhodný už jún) v období, keď sú hľuzy vyvinuté, to znamená najskôr 1 

mesiac, avšak najneskôr 2 týždne pred zberom. 

Pri kontrole pestovateľov s výskytom treba mať vypracovanú mapu pestovateľa pre 

každý hospodársky rok od zaznamenaného výskytu so zaznačeným osevným postupom 

s osobitným dôrazom na kontaminovaný pozemok, na ktorom sa musí sledovať aj 

samovýsadba zemiakov. Pravdepodobne kontaminované pozemky taktiež podliehajú 

sprísnenej kontrole. 

Upozorňujeme na priebežné vypĺňanie „Tabuliek výskytu bakterióz zemiakov 

k opatreniam pre pozemky“ podľa zápisu z porady v októbri 2008 v časti Ing. Csandu. 




Na rajčiakoch a iných miestach potenciálneho výskytu patogéna – pozorovanie treba vykonať 

jedenkrát za sezónu. 

Rastliny rajčiaka treba pozorovať v produkčných porastoch v skleníkoch, 

fóliovníkoch, ako aj na poliach. 

Rastliny ľuľka sladkohorkého (Solanum dulcamara) treba pozorovať najmä v blízkosti 

tokov povrchovej vody a iných lokalitách, ktoré sú jeho prirodzeným biotopom. Každé 

pracovisko oblastnej fytoinšpekcie v obvode svojej pôsobnosti skontroluje 1 tok v dĺžke 

minimálne 1,0 km. Jednu vzorku tvorí 1 až 2 rastliny. 

Rastliny ľuľka čierneho (Solanum nigrum) treba pozorovať na poľnohospodárskej 

pôde, najmä v porastoch zemiakov a rajčiakov. Jednu vzorku tvorí 10 rastlín. 

Zdroje povrchovej vody určenej na zavlažovanie alebo zdroje odpadových vôd, ktoré 

sa odvádzajú zo zariadení na spracovanie a balenie (ďalej len „závlahové a odpadové vody“), 

treba kontrolovať najmä v prípadoch, keď sa tieto používajú na zavlažovanie porastov 

rajčiakov a zemiakov alebo tvoria odpad z prevádzok spracovávajúcich zemiaky (napr. na 

výrobu lupienkov alebo iných polotovarov). 

Rozpis počtu vzoriek vody 

1. Závlahová voda – minimálne od 3 pestovateľov v mesiacoch V. – VIII., najmä počas 

zavlažovania, teplota vody má byť nad 15 o C, preprava v chladničke pri teplote do 4-10 o C. 

Jeden odber pozostáva z 2 alebo 3 vzoriek o objeme 100 ml.; vrchný prúd cca 30 cm pod 

hladinou a spodný prúd toku v mieste čerpania + v prípade zavlažovania aj v mieste 

výstreku zo zavlažovača. Vzorkovať budú najmä oblasti SC, DS, GA, KN, LV, NZ, TT, 

VK, LC, RS, KS, TV a MI. 

2. odpadová voda – v mesiacoch VI.-IX., 1 vzorka o objeme 100 ml. 

Rozpis podnikov spracúvajúcich zemiaky: 

sídlo podniku 

okres 

Kráľová pri Senci 

BA 

Veľký Biel 

BA 

BA 01 

BA 

Plavecké Podhradie – Studienka SE 

Imeľ 

KN 

Hurbanovo 

KN 

Žiar n/H 

ZH 

Trstená 

DK 

Smižany 

SN 

Spišská Belá 

PP 

Do Záznamu o odbere vzorky – B treba napísať poznámku „Monitoring RS“. 

Fľaštička so vzorkou musí byť uzavretá a označená papierovým samolepiacim štítkom. 

Vzorky treba zasielať na identifikáciu do diagnostického laboratória v Bratislave, iba 

v nevyhnutných prípadoch pre blízke okolie môžu byť zaslané do diagnostického laboratória 

v Haniske. 

Vzorky treba odoberať raz mesačne. Vzhľadom na jednoznačnú potrebu doručenia 

vzoriek do laboratória do 24 hodín, vzorky treba odoberať deň pred poradou, pričom 

odvoz z pobočky Zvolen sa bude riešiť vždy individuálne pri konkrétnom odbere 

vzorky. 



Pozorovanie a spôsob odberu vzoriek 

Rýchly skríningový test cievnych zväzkov sa vykoná nasledovne: Odrežte stonku tesne 

nad zemou a reznú plochu vložte do kadičky s vodou. Krátko potom začnú z cievnych zväzkov 

samovoľne prúdiť vlákna baktériového slizu baktérií Ralstonia solanacearum. Žiadny iný 

druh baktérie, spôsobujúci infekciu cievnych zväzkov pri zemiakoch a rajčiakoch, takýto 

príznak nevyvoláva. 

Postup pri kontrole porastov zemiakov 

Fytoinšpektor v poraste zemiakov vizuálne kontroluje zdravotný stav rastlín 

prechádzaním cez porast tak, že kontroluje súčasne 2 riadky vpravo a 2 riadky vľavo. Každá 

dávka (zemiaky rovnakej odrody, stupňa množenia a pôvodu) sa kontroluje samostatne, 

pričom sa kontroluje 100 rastlín (po 10 rastlín na 10 miestach) na každom hektári. 

V prípade nájdenia podozrivej rastliny fytoinšpektor vykoná „Rýchly skríningový 

test“ cievnych zväzkov. Následne vykope hľuzy podozrivej rastliny a pozdĺžnym rezom 

vykoná ich vizuálnu kontrolu. Po rozrezaní hľúz fytoinšpektor čepeľ noža dôkladne 

vydenzifikuje 70 % etanolom, aby nepreniesol prípadnú infekciu na iný porast. V prípade 

pozitívneho Rýchleho skríningového testu alebo viditeľných príznakov na rozrezaných 

hľuzách odoberie hľuzy z ďalších rastlín zemiaka, a to najmä v okolí podozrivej rastliny, ako 

aj z iných rastlín v poraste tak, aby z každej dávky odobral vzorku 200 hľúz. Hľuzy zemiaka 

musia byť vkladané do papierového vreca. Po odobratí 200 hľúz fytoinšpektor vrece zviaže 

špagátom a spolu s vyplneným Záznamom o odbere vzorky – B odošle do diagnostického 

laboratória v Bratislave alebo v Haniske, podľa toho ktoré je bližšie. Pracoviská zo západného 

Slovenska a pracoviská MT, VK, PB, PD, ZA, CA a ZH na strednom Slovensku odošlú 

vzorku do Bratislavy, pracoviská BB, DK, LM, LC, RS a ZV na strednom Slovensku 

a pracoviská východného Slovenska odošlú vzorky do Hanisky. 

Postup pri kontrole rajčiaka jedlého 

Fytoinšpektor v poraste rajčiaka vizuálne skontroluje zdravotný stav rastlín 

prechádzaním porastom tak, že kontroluje súčasne 2 riadky vpravo a 2 riadky vľavo. Na 

každý hektár porastu skontroluje 100 rastlín (po 10 rastlín na 10 miestach). V prípade, že 

porast je menší ako 1 ha, skontroluje 10% z celkového počtu rastlín. 

V prípade výskytu príznakov na priesadách rajčiaka treba odobrať celé rastliny alebo 

ich časti. Pri kontrole dospelého porastu rajčiaka vypestovaného z priesad v skleníku, 

fóliovníku alebo priamou sejbou na poli je potrebné čistým dezinfikovaným nožom odobrať 

výhonok umiestnený na najnižšej časti rastliny. Priamo na mieste produkcie ihneď po 

odrezaní rastliny fytoinšpektor vykoná rýchly skríningový test cievnych zväzkov. Vždy treba 

odoberať najmä tie časti rastliny, ktoré sa prejavujú príznakmi z napadnutia hnedou hnilobou 

zemiaka. Avšak v prípade, že sa takéto rastliny nenachádzajú, treba odobrať výhonky 

maximálne z 5 rastlín rajčiaka. Náradie treba dezinfikovať po každom odbere vzorky. Vzorku 

treba zabaliť do vlhkého papiera, vložiť do vrecka z PVC a zaslať na laboratórne vyšetrenie. 

Postup pri kontrole ľuľka sladkohorkého – Solanum dulcamara alebo ľuľka čierneho – 

Solanum nigra 

Rastliny ľuľka sladkohorkého aj ľuľka čierneho treba odobrať aj s koreňmi, ktoré 

treba umyť od pôdy. Z jedného pozorovacieho miesta treba odobrať 1-2 rastliny ľuľka 

sladkohorkého alebo 10 ks rastlín ľuľka čierneho. Vzorku treba zabaliť do vlhkého papiera, 

vložiť do vrecka z PVC a zaslať na laboratórne vyšetrenie. Pre každú vzorku musí byť 

vypísaný Záznam o odbere vzorky a uvedená poznámka „Monitoring RS“. 



Požadované údaje 

− Samostatné pozorovanie pre účely RIS-u tvorí pozorovanie: 

o každej dávky pri pozorovaní porastov zemiakov, 

o každého porastu pri pozorovaní porastov rajčiaka, 

o každého miesta s výskytom sledovaných burín z čeľade Solanaceae, 

o každého zdroja povrchovej vody alebo odpadovej vody pri ich pozorovaní. 

Fytoinšpektor je povinný v Zázname o odbere vzorky – B označiť, či je vzorka 

symptomatická alebo nesymptomatická (platí pre hľuzy a rastliny zemiaka a iné 

hostiteľské rastliny). 

Tracheomykózne odumieranie platanov (Ceratocystis fimbriata f. sp. platani) 

BAYER KÓD: CERAFP 


Hostiteľskými rastlinami pôvodcu tejto hubovej choroby sú; platan západný (P. 

occidentalis), platan východný (P. orientalis) a ich kríženec platan javorolistý (Platanus x 

hybrida, synonymum P. acerifolia). 


V aleji platanov môžu byť napadnuté niektoré stromy, alebo skupiny stromov. 

Choroba sa na začiatku prejavuje ojedinelými riedko olistenými konármi s viac-menej 

chlorotickými listami. Na tej strane stromu, kde konár prirastá ku kmeňu alebo na konári 

samom sa objavujú výrazné lézie a z ich stredu sa odumierajúca kôra sfarbuje do svetlohneda, 

praská a drží na strome. Na okraji rany sa hojivý kalus nevytvára, často sa vytvárajú 

modročierne vlákna alebo žilky oranžovej farby. Tieto príznaky z napadnutia sa najčastejšie 

vyskytujú vo vyšších častiach stromu. Lézie sa šíria v strome rýchlosťou 1 – 2 m/rok. Ak sa 

lézia rozšíri po celom obvode stromu alebo hlavného konára, začne sa kôra na vyčerpaných 

častiach stromu sfarbovať do červenohneda. Na priečnom reze napadnutých konárov vidieť 

modročierne, neskôr hnedé škvrny vretenovitého tvaru, ktoré sa šíria radiálne resp. viac menej 

do strán. 


Pozorovanie treba vykonať v priebehu vegetačného obdobia, keď sú platany olistené 

v období máj až september. V priebehu obdobia pozorovania postačuje jedna kontrola každej 

lokality s výskytom platanov. Platany treba kontrolovať aj v okrasných škôlkach, prípadne 

materských výsadbách určených pre rozmnožovanie. 


Keďže pôvodca tejto choroby napáda najmä drevo hostiteľských rastlín, na 

diagnostický rozbor treba zasielať piliny alebo kúsky dreva z rastlín podozrivých z napadnutia 

touto chorobou. Po odstránení kôry sa odoberie vzorka dreva z rozhrania zdravého 

a napadnutého pletiva. Piliny alebo kúsky dreva je možné odobrať vrtákom (napr. 

nebožiecom), sekerkou alebo nožíkom. V prípade podozrenia z napadnutia rastliny v okrasnej 

škôlke treba odobrať celú rastlinu nakoľko vyššie uvedený spôsob odberu vzorky je 

nepraktický. Vzorky po odobratí musia byť zabalené do mikroténového vrecka tak, aby 

nevyschli a aby sa z nich piliny nedostali pri prevoze do vonkajšieho prostredia. Vzorka po 

odobratí musí byť čím skôr doručená do diagnostického laboratória v Bratislave, Zvolene 

a Košiciach. 



PREHĽAD LOKALÍT S VÝSKYTOM PLATANOV NA SLOVENSKU 

podľa F. BENČAŤ: Atlas rozšírenia cudzokrajných drevín na Slovensku a rajonizácia ich pestovania. VEDA, 1982 

platan západný - Platanus occidentalis L. 

Okres Lokality s výskytom platana západného - Platanus occidentalis L. 

Bardejov Giraltovce (kúpeľný park – Bardejov) 

Bratislava-mesto Bratislava (botanická záhrada, parková zeleň na námestiach a uliciach, sad 

Janka Kráľa – Petržalka) 

Bratislavaokolie 

sociálnej starostlivosti) a ostatná zeleň v obciach Marianka, Modra a Nová 

Malacky (park MsNV), Rusovce (park SĽUK-u), Stupava (park Ústavu 

Lipnica. 

Dunajská Streda Čakany (parčík v obci), Gabčíkovo (park), Hubice (park), Kráľovičove 

Kračany (park SPTŚ), Lehnice (park ZŠ), Opavský Sokolec (park Ústavu 

sociálnej staristlivosti) a ostatná zeleň v obciach Dunajská Streda, Šamorín, 

Vojka nad Dunajom a Veľká Paka. 

Galanta Abrahám (park OÚNZ – liečebňa TBC), Galanta (park ONV), Košúty 

(park), Sereď (park MsNV), Tomášikovo (park POU) a ostatná zeleň v obci 

Kráľová nad Váhom. 

Komárno Brestovec (parčík pri materskej škole), Komárno (Leninove sady) a ostatná 

zeleň v obci Zlatná na Ostrove – Veľký Lél 

Košice Barca (park SPTŠ), Budimír (park pri kaštieli), Drienovec (park pri kaštieli 

POU), Jasov (park Ústavu sociálnej starostlivosti), Košice (park pri 

železničnej stanici), Nižná Kamenica (park pri kaštieli), Šemša (park 

Ústavu sociálnej starostlivosti) a ostatná zeleň v obci Hraničná pri Hornáde. 

Levice Bohunice (park), H. Semerovce (park ZŠ), Lontov (parčík Ústavu sociálnej 

starostlivosti), Svodov (park Ústavu sociálnej starostlivosti) a ostatná zeleň 

v obciach Bielovce, Kukučínov, Levice, Nová Dedina a Turá. 

Lučenec Čeláry (park Ústavu sociálnej starostlivosti), Nenince (parčík ZŠ), Nová 

Ves (park Ústavu sociálnej starostlivosti), Sečianky (park JRD), Záhorce 

(park LZ – Modrý Kameň). 

Martin Martin (park ZŠ), Necpaly (park Detského domova) a ostatná zeleň v obci 



Nitra 

Prešov 

Prievidza 

Senica nad 

Myjavou 

Spišská Nová 

Ves 

Topoľčany 

Trenčín 

Trnava 

Zvolen 

Žiar nad 

Hronom 

Rakovo. 

Beladice (park SOU), Horné Lefantovce (park Pamiatkostavu Bratislava), 

Chrašťany (parčík MNV), M. Vozokany (park), Nitra (park Učebnorekreačného 

strediska), Sľažany (park ZŠ), Tajná (park pri Detskom 

domove), Topoľčianky (park Štátnych lesov), Výčapy – Opatovce (parčík 

POU), Zlaté Moravce (park MsNV) a ostatná zeleň v obciach Beladice, 

Klasov, Lúčnica nad Žitavou, Nemčiňany, Vráble a Zlaté Moravce. 

Malý Šariš (park SPTŠ), Orkucany (parčík SPTŠ) a ostatná zeleň v obciach 

Prešov a Veľký Šariš. 

Bojnice (kúpeľný park) 

Smrdáky (park Čsl. štátnych kúpeľov), Veľké Leváre (park Ústavu 

sociálnej starostlivosti) a ostatná zeleň v obciach Popudinské Močidlany 

a Radimov. 

Bijacovce (park SOU) 

Ostatná zeleň v obciach Bánovce nad Bebravou a Podlužany. 

Kočovce (park Učebno-rekreačného strediska), Trenčianske Teplice 

(kúpeľný park), Záblatie (park POU) a ostatná zeleň v obci Trenčín. 

Hlohovec (park Ústavu sociálnej starostlivosti), Chtelnica (park ZŠ), 

Piešťany (park na Ostrove a park Vojenského liečebného ústavu), Rakovice 

(park POU), Sokolove (park Ústavu sociálnej starostlivosti), Trnava (park 

MsNV), Voderady (park POU) a ostatná zeleň v obci Bučany. 

Sliač (kúpeľný park), Zvolen (park Červenej armády) 

Banská Štiavnica (botanická záhrada) 

platan východný - Platanus orientalis L. 

Okres Lokality s výskytom platana východného - Platanus orientalis L. 

Bratislav-mesto Bratislava (botanická záhrada, medická záhrada, parková zeleň na 

námestiach a na uliciach, park pri dome pionierov KG, sad J. Kráľa – 

Petržalka). 


Malacky (park MsNV). 

Dunajská Streda Gabčíkovo (park), Hubice (park), Kráľovičove Kračany (park SPTŠ), 

Rohovce (park ZŠ), Šamorín (ostatná zeleň), Veľká Paka (ostatná zeleň). 

Galanta Sládkovičovo (parčík pri knižnici). 

Komárno Čičov (park ZŠ), Dolný Peter (park), Komárno (Leninove sady), Zlatná na 

Ostrove – Veľký Lél (ostatná zeleň). 

Košice Košice (parčík u Dómu a Národného divadla, park J. A. Komenského, 

parčík na nám. J. Fučíka, park pri nemocnici, park pri železničnej stanici, 

park veterinárnej fakulty). 

Levice Želiezovce (park MsNV), Žemberovce (park). 

Lučenec Veliká n/Ipľom (ostatná zeleň), Vidiná (park Novohradského múzea). 

Martin Turčianska Štiavnička (park MNV). 

Nitra 

Báb (park pri Výskumnom ústave tabaku), Beladice (park SOU), Lužianky 

(ostatná zeleň), Mojmírovce (park ZŠ), Neverice (ostatná zeleň), Nitra 

(mestské parky), Nové Sady (parčík), Topoľčianky (park Štátnych lesov), 

Zlaté Moravce (park MsNV). 



Nové Zámky 

Považská 

Bystrica 

Prievidza 

Rožňava 

Senica nad 

Myjavou 

Topoľčany 

Trnava 

Zvolen 

Štúrovo (ostatná zeleň) 

Pruské (park SOU). 

Nováky (park MsNV) 

Betliar (park okolo kaštieľa). 

Veľké Leváre (park Ústavu sociálnej starostlivosti) 

Koniarovce (bývalá súkromná záhrada Siebertovej) 

Hlohovec (park Ústavu sociálnej starostlivosti, ostatná zeleň), Piešťany 

(zeleň na kúpalisku Eva, park na Ostrove), Trnava (park MsNV), Voderady 

(park POU). 

Kováčová (kúpeľný park), Krupina (parčík MsNV) 

platan javorolistý - Platanus x hybrida BROT. (P. acerifolia (Ait.) Willd. 



Okres Lokality s výskytom platana javorolistého - Platanus x acerifolia (Ait.) 

Willd.. 

Banská Bystrica Banská Bystrica (park MNV), 

Bardejov Lipová (parčík Ústavu sociálnej starostlivosti), Komárov (park pri JRD), 

Bratislava-mesto Rusovce (park SĽUK-u), Bratislava (Botanická záhrada, parková zeleň na 

námestiach a uliciach, PKO-park kultúry a oddychu, Sad J. Kráľa – 

Petržalka) 


Bernolákovo (park SPTŠ), 

Čadca - 

Dolný Kubín - 

Dunajská Streda Kráľovičove Kračany (park SPTŠ), 

Galanta Sereď (park MsNV), Sládkovičovo (parčík pri knižnici) Tomášikovo (park 

POU). 

Humenné Jabloň (park Ústavu sociálnej starostlivosti), Snina (park SOU), Udavské 

(park štátnych lesov), Humenné (park MNV), Kamenica nad Cirochou 

(park MNV), 

Komárno Hurbanovo – Sesíleš (parčík ŠM), Zlatná na Ostrove – Horná Zlatná (parčík 

pri JRD), Číčov (park ZŠ), Nová Stráž (park Ústavu sociálnej 

starostlivosti), Komárno (parčík hotela Európa), Kravany nad Dunajom 

(park POU), 

Košice Košice (botanická záhrada P. J. Šafárika, parčík u Dómu a Národného 

divadla, park pri nemocnici), Slanec (park MNV), 

Levice Krškany (záhrada OÚNZ), 

Liptovský - 

Mikuláš 

Lučenec Kokava nad Rimavicou (parčík ZŠ), Halič-Zámok (park Ústavu sociálnej 

starostlivosti), Lučenec (park MsNV), 

Martin Turčianska Štiavnička (park MNV), Martin (botanická záhrada), 

Turčianske Teplice (kúpeľný park 

Michalovce Rakovec nad Ondavou (park (ZŠ), Michalovce (parky MsNV), Sobrance 

(kúpeľný park), Jenkovce (park MNV), Bracovce (park ZŠ), Pavlovce nad 

Uhom (park MNV), 

Nitra 

Topoľčianky (park štátnych lesov), Vieska nad Žitavou (Arborétum 

Mlyňany), Ivanka pri Nitre (park MNV). 

Nové Zámky Komjatice (bývalý park), Veľká Maňa (park), Trávnica (park ZŠ), Lipová 

(parčík Ústavu sociálnej starostlivosti), Palárikovo (park), Nové Zámky 

(park nemocnice), Rúbaň (park charitného domu), Šarkan (park pri JRD), 

Poprad - 

Považská 

Bystrica 

Dolný Lieskov (park Ústavu sociálnej starostlivosti), Horovce (park 

OÚNZ), Ladce (park Osobitného odborného učilišťa), Pruské (park SOU), 

Klobušice (park reštaurácií Pov. Bystrica /býv. POU), 

Prievidza Bystričany-Chalmová (park SPTŠ), 

Rimavská 

Sobota 

Leváre-Strelnice (park odevných závodov Šafárikovo), Hrachovo (park 

osobitnej internátnej školy), Veľký Blh (park Ústavu sociálnej 

starostlivosti), Valice-Nižná Valice (park MNV), Tornaľa-Šafárikovo (park 

MNV), Tornaľa-Behynce (parčík MNV), Rimavská Sobota (park SPTŠ), 

Rožňava Betliar (park okolo kaštieľa), Licince (park ŠM) 

Senica nad Rohov (park Ústavu sociálnej starostlivosti pre deti), Cerová-Lieskové 

Myjavou (park MNV), Veľké Leváre (park Ústavu sociálnej starostlivosti) 

Spišská Nová Spišský Hrhov (park Detského domova) 

Ves 

Topoľčany Uhrovec-Látkovce (parčík ŠM), Šišov (park ZŠ), Veľké Uherce (park 

štátnych lesov), Kuzmice-Vítkovce (park Školského majetku SPTŠ), 

Tovarníky (park MsNV), Hajná Nová Ves (park osobitnej internátnej 

školy), Solčany (park MNV), Nitrianska Streda (park Obuva n. p.), Kovarce 

Odbor ochrany rastlín (park MNV), Horné strana Obdokovce 31 (62) (park Ústavu Metodický sociálnej pokyn starostlivosti), 

č. 9/2011 

Tel. č.: 02 - 69 20 44 76, Kamanová Fax: 02 - 64 46 (parčík 20 84, e-mail: SÚPSOP ochrana@uksup.sk Bratislava), Oponice (park MNV), 

Brodzany(park) 

Trebišov Trebišov (park V. I. Lenina), Kazimír (park MNV), Biel (park MNV),

Rakovina javora (Eutypella parasitica) 

BAYER KÓD: 


Najčastejšie sa vyskytuje na javore cukrodarnom (Acer saccharum) a javore červenom 

(A. rubrum). Občas sa vyskytuje na javore jaseňolistom (A. negundo), javore mliečnom (A. 

platanoides), javore cukrovom (A. saccharinum), javore horskom (A. pseudoplatanus), A. 

nigrum a A. pennsylvanicum. V Európe sa vyskytuje na javore horskom (A. pseudoplatanus) 

a javore poľnom (A. campestre). 


Napadnutá kôra odumiera, mierne sa prepadáva a postupne sa odlupuje, pričom pri 

staršej infekcii opadáva, tmavne do hneda a na okrajoch nekróz je ťažšie rozlíšiteľná 

zatvrdnutá zdurenina (kalus). Kvôli pomalému progresu choroby sú príznaky v prvých rokoch 

napadnutia málo výrazné. Nekróza rastie spolu so stromom a vzniká typická rakovina. Po 5 až 

8 rokoch sa v centrálnej časti rakovinového nádoru začínajú objavovať peritéciá v ťažko 

rozlíšiteľnej stróme. U niektorých hostiteľov napr. javor cukrodarný (A. saccharum) je okraj 

nádoru často deformovaný a nádor má elipsovitý alebo predĺžený tvar. U javora horského (A. 

pseudoplatanus), javora jaseňolistého (A. negundo) a javora mliečneho (A. platanoides) je 

zatvrdnutie (kalusový nádor) obyčajne v tvare pravidelnej elipsy, aj keď niekedy môže byť aj 

v tvare kruhu s nedeformovanými okrajmi. Strom, ktorý je dlhšie napadnutý Eutypella 

parasitica môže mať úplne zdeformovaný kmeň a nechránené drevo môžu napádať ostatné 

patogény. Charakteristický znak napadnutia Eutypella parasitica sú početné hýfové 

prerastenia kôry v oblasti rakovinovej rany, obzvlášť na okrajoch nádoru, s tvorbou malých 

tenkých výbežkov mycélia bielej až slabo krémovej farby. Zvyčajne sa vyskytuje jeden nádor 

na jednom strome, ktorý je lokalizovaný na spodnejšej časti kmeňa. 


Pozorovanie treba vykonať 1-x do roka v období január – október. Odber vzoriek máj 

až september. 


Keďže pôvodca tejto choroby napáda najmä drevo hostiteľských rastlín, na 

diagnostický rozbor treba zasielať piliny alebo kúsky dreva z rastlín podozrivých z napadnutia 

touto chorobou (najmä z miest kde sa vytvoril nádor). Po odstránení kôry sa odoberie vzorka 

dreva z rozhrania zdravého a napadnutého pletiva. Piliny alebo kúsky dreva je možné odobrať 

vrtákom (napr. nebožiecom) sekerkou prípadne nožíkom. Vzorky po odobratí musia byť 

zabalené do mikroténového vrecka tak, aby nevyschli a aby sa z nich piliny nedostali pri 

prevoze do vonkajšieho prostredia. Vzorka po odobratí musí byť čím skôr doručená do 

diagnostického laboratória v Bratislave, Zvolene a Košiciach. 

Monilióza (Monilinia fructicola (Winter) Honey, konídiové štádium: Monilia 

fructicola Batra) 

BAYER KÓD: MONIFC 




Hlavnými hostiteľskými rastlinami tejto choroby sú ovocné stromy z čeľade ružovité 

(Rosaceae), kam patria najmä broskyňa a iné druhy rodu Prunus spp., v menšej miere jablone 

a hrušky; huba sa môže objaviť aj na dulovci (Chaenomeles), hlohu (Crataegus), duli 

(Cydonia) a mišpuli (Eriobotrya). V Japonsku nedávno zistili výskyt M. fructicola aj na 

hrozne. 


Monilinia fructicola môže byť principiálne odlíšená od inej moniliózy len na základe 

laboratórneho rozboru. Choroba sa vyskytuje častejšie na broskyniach a nektarínkach, ale aj 

na iných kôstkovinách, a tiež na jadrovinách. Podobne ako domáce druhy M. laxa a M. 

fructigena spôsobuje M. fructicola hnilobu plodov, pričom sa na plodoch vytvárajú hnilobné 

škvrny, ktoré sa postupne rozrastajú a dochádza k hnilobe celého plodu. Na nekrotických 

častiach plodov sa vytvárajú vankúšiky a povlaky konídií. Pri M. fructicola a M. laxa sú 

väčšinou sivo sfarbené, pri M. fructigena majú vankúšiky spór skôr žltohnedé sfarbenie. 

Napadnuté plody často mumifikujú. Patogén spôsobuje aj poškodenie kvetov, letorastov 

a vetvičiek, kde spôsobuje moníliovú spálu. Infikované kvety hnednú, vädnú a v konečnej 

fáze odumierajú. Na napadnutých vetvičkách sa tvoria oválne lézie, vetvičky nad miestom 

infekcie hnednú a odumierajú. 


Pozorovanie treba vykonávať v ovocných sadoch a matečniciach. Výskyt príznakov 

z napadnutia treba v priebehu vegetácie pozorovať dvakrát. Prvýkrát v období krátko po 

odkvitnutí, keď je možné pozorovať uschnuté kvety v dôsledku infekcie. Druhýkrát v období 

dozrievania (možnosť pozorovať nápadne rozsiahle infekcie na dozrievajúcom ovocí) až do 

konca novembra (možnosť pozorovania mumifikovaných plodov). 


Keďže pôvodca tejto choroby sa prejavuje na konárikoch, listoch a plodoch 

hostiteľských rastlín, na diagnostický rozbor treba zasielať tieto časti rastlín podozrivých 

z napadnutia. Podozrivé časti rastlín treba odtrhnúť alebo odstrihnúť (konáriky, listy, plody). 

Zamerať sa treba aj na obchodnú sieť, hlavne pôvodom z mimoeurópskych krajín. Vzorky po 

odobratí musia byť zabalené do mikroténového vrecka tak, aby nevyschli a aby nedošlo k ich 

znehodnoteniu. Vzorka po odobratí musí byť čím skôr doručená do diagnostického 

laboratória OD ÚKSÚP v Bratislave. 

Krajiny s výskytom – India, Japonsko, Južná Kórea, Taiwan, Jemen, Zimbabwe, 

Karibik všeobecne, Stredná Amerika všeobecne, Južná Amerika všeobecne, Argentína, 

Bolívia, Brazília, Kanada, Ekvádor, Guatemala, Mexiko, Panama, Paraguaj, Peru, Spojené 

Štáty, Uruguaj, Venezuela, Austrália, Nová Kaledónia a Nový Zéland. 

Zaznamenané výskyty v Európe: Francúzsko, Rakúsko, Taliansko, Španielsko, 

Grécko, Česká republika, Maďarská republika, Slovenská republika (r. 2006, 2007 – vzorky 

z dovozu, 2008 – dovoz aj vzorka domáceho pôvodu, 2009 – vzorka z dovozu). 


• Druh. 


• Typ výsadby – sad, škôlka, voľná príroda, záhrada, obchodná sieť. 



Sypavky na borovici – Mycosphaerella dearnessii M. E. Barr (syn. Scirrhia 

acicola (Dearness) Siggers,) a Mycosphaerella pini E. Rostrup (syn. Scirrhia 

pini Funk et K. Parker) 

BAYER KÓD: SCIRAC, SCIRPI 

Mycosphaerella dearnessii – je karanténna na všetkých rastlinách borovice, okrem plodov 

a osiva. 

Mycosphaerella pini – je karanténna na rastlinách borovice určených na pestovanie, okrem 

osiva. 


Mycosphaerella dearnessii 

Hostiteľskými rastlinami môžu byť všetky druhy rodu borovica Pinus sp. V oblasti 

EPPO regiónu majú najväčší význam borovica lesná (P. sylvestris), borovica stočená (P. 

contorta), borovica hladká – vejmutovka (P. strobus), borovica halepská (P. halepensis), P. 

miricana, borovica močiarna (P. palustris), borovica prímorská (P. pinaster), borovica 

píniová (P. pinea), P. radiata, P. taeda. Niektoré druhy, ako napr. borovica Banskova (P. 

banksiana), sa prejavujú vysokou odolnosťou, a smrek biely (Picea glauca) po umelej 

infekcii čiastočnou citlivosťou voči patogénovi. 

Mycosphaerella pini 

Hlavnými hostiteľskými rastlinami sú druhy rodu borovica Pinus sp. a množstvo 

ďalších, medzi ktoré Gibson zaradil aj duglasku tisolistú (Psedotsuga menziesii) a smrekovec 

opadavý (Larix decidua). Medzi najvýznamnejšie druhy z oblasti EPPO regiónu patria 

borovica lesná (P. sylvestris), borovica čierna (P. nigra), P. canariensis, borovica stočená (P. 

contorta), borovica halepská (P. halepensis), P. muricata, borovica píniová (P. pinea), 

borovica ťažká (P. ponderosa), P. radiata, P. thunbergii. Mnohé druhy borovíc, ktoré 

pochádzajú zo Strednej Ameriky sú odolné alebo imúnne. Borovica čierna (P. nigra) sa 

v Európe (južné Nemecko) prejavuje ako čiastočne citlivá, zatiaľ čo borovica lesná (P. 

sylvestris) býva málo napadnutá a to aj vtedy ak bola pod infekčným tlakom napadnutej 

borovici čiernej (P. nigra). Prvýkrát popísal na smreku túto chorobu Lang v roku 1987. 


Mycosphaerella dearnessii 

Prvé príznaky napadnutia na borovici lesnej (Pinus sylvestris) sú viditeľné začiatkom 

augusta až v septembri a to na starších ihliciach, na ktorých sa vytvárajú žlté živicou nasýtené 

škvrny s priemerom cca. 3 mm, ktoré neskôr hnednú uprostred a sú ohraničené zreteľne žltooranžovým 

okrajom. Neskôr poškodené miesta splývajú a ihličie charakteristickým spôsobom 

uschýna, pričom celá ihlica zhnedne a predčasne opadne v období neskorej jesene až 

skorej zimy. V slabo napadnutých lesných porastoch opadáva iba 2 – 3 ročné ihličie. Ako 

náhle sa však intenzita napadnutia zvyšuje, stromy zhadzujú aj nové ihličie. Pri 

niekoľkoročnom opakovaní tejto situácie, môže dôjsť k odumieraniu konárov alebo celých 

stromov. Príznaky môžu byť zamenené aj s inými patogénmi, vrátane M. pini a niektorými 

sypavkami z rodu Lophodermium a Ploioderma. 

Mycosphaerella pini 

Choroba sa podobne ako M. dearnessii objavuje prvýkrát na starších ihliciach 

v podobe žltých alebo žltohnedých škvŕn v mieste infekcie. Tieto škvrny neskôr tmavnú 

(hrdzavejú až hnednú) a rozširujú sa po celom obvode ihlíc. Na hostiteľských rastlinách 

s vysokou citlivosťou voči patogénovi sa prejavujú ako červené pruhy (hýfami huby je 

v napadnutom ihličí produkovaný fytotoxín dothistromin), zatiaľ čo na iných hostiteľských 

rastlinách môžeme vidieť iba jednotlivé sčervenané alebo zažltnuté ihličie. Najnápadnejšie sú 



príznaky v máji až júni, kedy sa na ihliciach infikovaných ešte v predchádzajúcom roku 

vytvárajú bradavičnaté útvary, pod ktorými sa vyvíjajú plodnice imperfektného štádia – 

acervuly. Typické acervuly v počte 1 – 30 sú pozorovateľné predovšetkým na odumretých 

ihliciach, čo je dôležité pre medzisezónne prežívanie huby. Ako náhle sa choroba rozvinie, 

postupuje aj ich následné opadávanie smerom od bázy konárov k novým prírastkom. 

Konečné potvrdenie patogénov je možné iba na základe laboratórneho rozboru zrelých 

konídií. 


Pozorovanie treba vykonávať priebežne počas celého roka, pričom sa treba zamerať na 

zdravotný stav ihličia. Najvhodnejší čas pre odber vzoriek je august až november (dozrievanie 

konídií). Kontrolu treba vykonať jedenkrát v lesných a okrasných škôlkach, ako aj okrasných 

parkoch. Kontrolu je nevyhnutné vykonať tam, kde bol výsadbový materiál hostiteľských 

rastlín dovezený zo zahraničia. 

Krajiny s výskytom: 

- Mycosphaerella dearnessii – Česká republika, Rakúsko, Chorvátsko, Francúzsko, 

Nemecko, Švajčiarsko, Čína, Gruzínsko, Estónsko, Japonsko, Belize, Kanada, Kolumbia, 

Kostarika, Kuba, Guatemala, Honduras, Jamajka, Mexiko, Nikaragua a Spojené Štáty; 

- Mycosphaerella pini – Česká republika, Slovenská republika, Rakúsko, Bulharsko, 

Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Portugalsko, 

Rumunsko, Španielsko, Švajčiarsko, Veľká Británia, Juhoslávia, Brunejský sultanát, 

Gruzínsko, India, Japonsko, Kórejská ľudovodemokratická republika, Južná Kórea, Nepál, 

Pakistan, Filipíny, Srí Lanka (Cejlón), Keňa, Malawi, Južná Afrika, Svazijská republika, 

Tanzánia, Uganda, Zambia, Zimbabwe, Argentína, Brazília, Kanada, Chile, Kolumbia, 

Kostarika, Ekvádor, Guatemala, Honduras, Jamajka, Nikaragua, Spojené Štáty, Uruguaj, 

Austrália, Nový Zéland a Papua Nová Guinea. 


Keďže pôvodca tejto choroby sa prejavuje na ihliciach hostiteľských rastlín, na 

diagnostický rozbor treba zasielať tieto časti rastlín podozrivých z napadnutia. Podozrivé časti 

rastlín treba odtrhnúť (ihličie, konáriky). Vzorky po odobratí musia byť zabalené do 

mikroténového vrecka tak, aby nevyschli a aby nedošlo k ich znehodnoteniu pre účely 

následnej laboratórnej identifikácie zhnitím alebo uschnutím. Vzorka po odobratí musí byť 

čím skôr doručená do diagnostického laboratória OD ÚKSÚP v Bratislave, Zvolene alebo 

Košiciach. 

Náhle odumieranie dubov (Phytophthora ramorum) 

BAYER KÓD: PHYTRA 


Phytophthora ramorum má veľmi široký okruh hostiteľských rastlín (viac ako 130 druhov). 

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené niektoré z nich: 

slovenský názov 

brusnica obyčajná 

buk lesný 

douglaska tisolistá 

drimys 

dub cezmínolistý 

dub červený 

vedecký názov 

Vaccinium vitis-idaea 

Fagus sylvatica 

Pseudotsuga menziesii 

Drimys sp. 

Quercus ilex 

Quercus rubra 



dub kosákovitý 

gaštan jedlý 

hamamel virgínsky 

horčík 

jahodovec obyčajný 

javor 

jedľa 

kalmia širokolistá 

kamélia 

magnólia 

orgován obyčajný 

pagaštan konský 

pieris 

rododendron 

sekvoja vždyzelená 

smrek 

smrekovec 

tis obyčajný 

vavrín 

Quercus falcata 

Castanea sativa 

Hamamelis virginiana 

Picris sp. 

Arbutus unedo 

Acer sp. 

Abies sp. 

Kalmia latifolia 

Camellia sp. 

Magnolia sp. 

Syringa vulgaris 

Aesculus 

hippocastanum 

Pieris sp. 

Rhododendron spp. 

Sequoia sempervirens 

Picea sp. 

Larix 

Taxus baccata 

Laurus 

Pri monitoringu na území Slovenska je potrebné zamerať sa hlavne na všetky druhy 

rododendrónov (Rhododendron spp.) (pre niektoré druhy je synonymum azalka) a kalín 

(Viburnum spp.), kamélie, magnólie, duby, buky a v prípade podozrenia aj iné hostiteľské 

rastliny. 


Na duboch sú diagnostické znaky viditeľné najmä na väčších stromoch. Sprevádzané 

sú sfarbením vonkajšej kôry od hnedej po čiernu farbu v spodnej časti kmeňa s presakujúcou 

tmavočervenou miazgou (bežne nazývaná „krvácajúca rakovina stromov“). Táto nákaza sa 

často objavuje v nižších častiach kmeňa, ale poškodenia sa môžu vyskytnúť aj v 20-metrovej 

výške. Po odstránení vonkajšej kôry vidieť škvrnitú oblasť nekróz, odumreté a sfarbené 

pletivo pod kôrou ohraničené čiernou líniou okolo okraja. Poranené časti môžu byť časom 

osídlené chrobákmi. Výsledkom poškodenia kmeňa je často náhle odumretie stromu, 

sprevádzané rýchlymi farebnými zmenami na listoch. Ochorenie nepoškodzuje korene. Na 

živých rastlinách v Kalifornii sú príznaky rôzne, ale zvyčajne sú spojené so škvrnitosťou 

listov a odumieraním konárikov. 

Na rododendronoch (Rhododendron spp.) huba spôsobuje rany na konárikoch 

a listoch. Napadnuté konáriky sa sfarbujú od hnedej po čiernu farbu, ktorá sa rozširuje pozdĺž 

konárika a môže sa presunúť až do listu. Infekciu listov nemusí sprevádzať infekcia na 

konároch. Na infikovaných listoch sú viditeľné tmavohnedé škvrny. Na koreňoch sa 

Phytophthora ramorum, na rozdiel od iných druhov rodu Phytophthora, primárne nevyskytuje 

a nespôsobuje poškodenia, i keď bola izolovaná už aj z týchto častí. 

Na kalinách (Viburnum spp.) infekcia začína na báze kmeňa a rozširuje sa smerom 

nahor, zapríčiňujúc vädnutie a napokon odumretie. 


Termín – jedenkrát v období apríl až august (keď sú hostiteľské rastliny olistené). 

Kontrolované miesta: 



- okrasné škôlky, matečnice určené pre rozmnožovanie, 

- verejná zeleň (parky, mestská zeleň, botanické záhrady, cintoríny, ostatná 

zeleň). 


Keďže pôvodca tejto choroby napáda konáriky a listy hostiteľských rastlín, na 

diagnostický rozbor treba zasielať tieto časti rastlín podozrivé z napadnutia touto chorobou. 

Nakoľko rododendrony a kaliny sú kry, z podozrivých rastlín sa odstrihne celý podozrivý 

konárik aj s listami (neposielať iba listy). V prípade podozrenia z napadnutia rastliny 

v okrasnej škôlke je možné odobrať celú rastlinu, ak vyššie uvedený spôsob odberu vzorky je 

nepraktický. Vzorky po odobratí musia byť zabalené do mikroténového vrecka tak, aby 

nevyschli. Vzorka po odobratí musí byť čím skôr doručená do diagnostického laboratória OD 

ÚKSÚP v Bratislave. 

Háďatko ryžové (Aphelenchoides besseyi) 

BAYER KÓD: APLOBE 


Hlavnou hostiteľskou rastlinou v podmienkach Slovenska sú jahody. A. besseyi je 

známy ako škodca ryže, ktorá sa v oblasti južného Slovenska (okresy Komárno, D. Streda) 

pestovala približne 10 rokov od roku 1948. Rozšíreným je aj háďatko jahodové - 

Aphelenchoides fragariae ktoré sa vyskytuje približne na 96 % jahodových plantáží pričom 

spôsobuje až 30 % straty na úrode jahôd. 


Na jahodách 

Spôsobuje tzv. „letné krpatenie jahôd“. Príznaky na rastlinách sa prejavujú 

skučeravením listov rastového vrcholu, ktoré majú iba veľmi krátke skrútené petioly, a neskôr 

zhrubnutím celej rastliny. Stopky listov sú zhrubnuté a krátke. Rastliny majú zredukovaný 

počet plodov, ktoré sú znetvorené a nerovnomerne dozrievajú. Príznaky na rastlinách jahôd sa 

vyskytujú v lete, nakoľko A. besseyi vyžaduje pre svoj vývin teploty nad 25°C v porovnaní s 

háďatkom jahodovým Aphelenchoides fragarie, ktorému vyhovuje chladná a vlhká jar a 

príznaky sa vyskytujú skoro na jar. 

Na ďalších hostiteľských rastlinách 

A. besseyi sa môže živiť aj endoparaziticky napr. na Ficus elastica a Polianthes 

tuberosa pričom sa prejavuje padaním listov a odumieraním listového pletiva. 


Pozorovanie treba vykonať odberom postihnutých častí hostiteľskej rastliny koncom 

jari a v priebehu leta keď teploty dosiahnu 25°C. Nakoľko príznaky napadnutia háďatkom 

A. besseyi sa na rastlinách jahôd prejavujú redukciou plodov a znetvorením listov, rastových 

vrcholov a plodov, viditeľné sú v čase od kvitnutia do dozrievania jahôd. 


Na laboratórny rozbor je potrebné zaslať časti postihnutej rastliny, t.j. zdeformované 

zdurené listy, stonky a rastové vrcholy jahody. Zdeformované plody vzhľadom k tomu, že 

obsahujú cukor a značné množstvo vody, čo spôsobí ich rýchle plesnivenie až hnitie, 

nezasielať! Vzorku fytoinšpektor vloží do mikroténového vrecka a spolu s vyplneným 

Záznamom o odbere vzorky – B odošle čo najrýchlejšie na spracovanie do diagnostických 

laboratórií Odboru diagnostiky ÚKSÚP v Bratislave, Zvolene a Košiciach. 





• Skontrolovaná výmera. 

Háďatko borovicové – Bursaphelenchus xylophilus STEINER et BUHRER, 1934 

BAYER KÓD: BURSXY 


Bursaphelenchus xylophilus podľa EPPO Commodity-Specific Phytosanitary Measures 

Standard on Coniferae PM 8 ⁄ 2 (1) je hostiteľom na: 

Abies – jedľa, Chamaecyperis – cypruštek, Cryptomeria – kryptoméria, Juniperus – 

borievka, Larix – smrekovec, Picea – smrek, Pinus – borovica, Pseudotsuga – duglaska, 

Taxus – tis, Tsuga – jedľovec. 


Háďatko borovicové (pine wood nematode (PWN) Bursaphelenchus xylophilus) je 

pôvodcom vädnutia borovíc. Háďatko napáda domáce druhy borovíc v Japonsku (Pinus 

densiflora, Pinus thunbergii, Pinus luchuensis) už od začiatku 20. storočia. V Japonsku je 

škodcom číslo jeden a rozšíril sa do Číny, Kórei a na ostrov Tchaj-wan. Háďatko pochádza zo 

Severnej Ameriky (Kanada, USA, Mexiko) a predpokladá sa, že do Japonska sa zavlieklo 

dovozom dreva začiatkom 20. storočia. Najnovšie sa zistilo, že napáda cudzokrajné druhy 

borovíc vrátane Pinus sylvestris aj v USA, a to v teplejších, južne položených oblastiach 

krajiny. V Severnej Amerike je B. xylophilus veľmi rozšírený v prirodzených porastoch 

ihličín aj napriek obmedzenému výskytu vädnutia borovíc. V takýchto prípadoch 

Bursaphelenchus xylophilus žije saprofytickým spôsobom a na mŕtve alebo odumierajúce 

stromy sa prenáša prostredníctvom vektora, ktorým je v období kladenia vajíčok fúzač rodu 

Monochamus. Takýto spôsob prenosu je bežný, kladenie vajíčok a vývoj háďatka sú úzko 

prepojené, preto je rozšírenie tohto háďatka v rámci hostiteľského stromu veľmi obmedzené. 

V roku 1999 bol výskyt háďatka borovicového zistený v Portugalsku a v roku 2008 prvý 

výsky povrdený aj v Španielsku, a to na Pinus pinaster. Borovice (Pinus) sú najcitlivejším 

druhom. Určujúcimi činiteľmi vývoja háďatka a odumierania stromov sú izoterma letných 

teplôt a citlivosť stromov. Známym prenášačom háďatka sú vrzúniky rodu Monochamus spp. 

(Coleoptera, Cerambycidae). Bursaphelenchus xylophilus je na veľké vzdialenosti prenášaný 

ľudskou činnosťou. 


Pozorovanie lesných porastov borovíc treba vykonať jedenkrát v období júl až 

september. 


Odber vzoriek sa uskutočňuje v miestach poškodených požerkami drevokazných 

a lykokazných druhov hmyzu, najmä z miesta výletových otvorov po chrobákoch rodu 

Monochamus a z miesta napadnutých hubami, ktoré spôsobujú farebné zmeny na dreve, tzv. 

modranie dreva, z podozrivých stromov s príznakmi vädnutia a schnutia. Vzorky sa 

neodoberajú zo zdravých vitálnych stromov. Vzorku dreva – kúsky dreva, piliny, hobliny, 

štiepky a. i. je potrebné zabaliť do plastového vrecka a dôkladne uzavrieť, aby nevyschli, 

a skladujú sa pri izbovej teplote na tmavom mieste. Hmotnosť vzorky cca 150 gramov. 

Najvhodnejšie obdobie na odber vzorky je od júna do 15. septembra (v čase zberného 

stínania). Vzorky dreva je najvhodnejšie odoberať z čerstvo zoťatých ihličnatých drevín 



alebo drevín, ale aj zo spadnutých stromov a stromov nachádzajúcich sa v bezprostrednej 

blízkosti odumretých, spadnutých stromov. Podľa vlastného uváženia je možné pred 

prieskumom kontaktovať pracovníkov lesných závodov na zistenie údajov o prípadnom 

rozsiahlejšom nápadne rýchlom vädnutí borovíc v lesoch. V oblasti Záhoria a Spiša treba 

okrem toho odobrať aj po 3 vzorky pilín z píl, ktoré spracúvajú ihličnaté dreviny, pričom 

treba primerane zistiť aj lokalitu spracúvaného dreva. Cielene treba ovzorkovať borovicové 

porasty pozdĺž hlavných dopravných ciest a uzlov a ihličnaté porasty, v blízkosti ktorých sa 

nachádzajú sklady a miesta na spracovanie ihličnatých drevín. Takéto vzorky sa v poznámke 

záznamu B označujú „Monitoring BX“. 

Okrem toho treba odobrať: 

- po 4 vzorky dreva alebo drevného obalového materiálu pôvodom z krajín EÚ a tretích krajín 

– v poznámke záznamu B označovať „Monitoring WPM“ 

- vzorky drevného obalového materiálu zo zaregistrovaných sušiarní a registrovaných 

výrobcov paliet v SR podľa prílohy č. 1 k prípisu 88/OOR/2011 – v poznámke záznamu B 

označovať „Monitoring SK“ 

Vzorky zasielajte do diagnostických laboratórií OD ÚKSÚP v Bratislave, Zvolene 

a v Košiciach. 


• Druh. 

• Typ výsadby – určiť, či sa jedná o lesy alebo risk areas, čo sú lokality okolo miest 

importu a drevospracujúceho priemyslu. 

Háďatko (Ditylenchus destructor) 

BAYER KÓD: DITYDE 


Hlavnou hostiteľskou rastlinou sú zemiaky, ale príležitostne sa háďatko môže 

vyskytovať aj na oddenkoch kosatca (Iris), na mrkve, petržlene, ďatelinovinách a na cesnaku. 

Spolu je známych asi 70 druhov pestovaných rastlín a burín považovaných za hostiteľské 

rastliny. 


Na zemiakoch 

Na nadzemných častiach rastlín zvyčajne nevidieť zreteľné príznaky napadnutia. 

Rastliny vyrastajúce zo silne napadnutých hľúz neskôr zvyčajne hynú. Prvé príznaky 

napadnutia sa na povrchu hľúz prejavujú malými sivými škvrnkami, ktoré sa rozširujú 

a tmavnú. Po ošúpaní hľúz, sa objavia malé špinavo biele škvrny v inak pomerne zdravej 

dužine. Tieto sa neskôr zväčšujú, tmavnú, sú hrubo zrnité a uprostred sa môže vytvoriť 

nebadateľná dutinka. 

Na silno napadnutých hľuzách sú zreteľné málo viditeľné vpadnuté plôšky 

s rozpraskanou a zvráskavenou šupkou, ktorá sa miestami oddeľuje od dužiny, je veľmi tenká 

tzv. papierová blana a vpadnutá do hľuzy. Dužina má vysušený a múkový vzhľad, a sfarbená 

býva od sivastej až po tmavohnedú alebo čiernu. Túto farebnú zmenu spôsobuje druhotné 

napadnutie hubami, baktériami a voľne žijúcimi háďatkami, ktoré môžu byť s druhom 

Ditylenchus destructor ľahko zamenené. 

Na kosatcoch a tulipánoch 



Napadnutie obyčajne začína v oblasti koreňového krčku a rozširuje sa do dužinatých 

šupiek. Spôsobuje sivé až čierne lézie: korene môžu byť čierne a listy slabo vyvinuté so 

žltými vrcholkami. 


Pozorovanie treba vykonať v skladoch a rýchliarňach od naskladnenia zemiakov do 

konca marca odberom hľúz hlavne s rozpraskanou zvráskavenou šupkou a počas vegetácie 

odberom celých rastlín (nadzemná + podzemná časť – korene, hľuzy) podozrivých 

z napadnutia. Odobrané hľuzy nesmú byť celé zahnité. Nakoľko príznaky napadnutia 

háďatkom sú na rastlinách zemiakov slabo viditeľné, treba si podozrivé hľuzy všímať pri 

monitoringu na CMS, RS a stolbure zemiaka, a to v porastoch aj v skladoch. Pozorovanie na 

iných hostiteľských rastlinách (mrkve, repe, cvikle), ako aj na hľuzách, cibuľkách 

a podzemkoch okrasných kvetov (dahlie, gladioly, irisy, tulipány atď.) treba vykonať 

v skleníkoch, fóliovníkoch, ako aj na poliach odberom podozrivých vzoriek. Odber pôdnych 

vzoriek treba vykonať počas vegetácie iba v prípade zistenia háďatiek rodu Ditylenchus 

v hľuzách vzorkovaných na jar v skladoch. V takomto prípade fytoinšpektor pri odbere 

pôdnych vzoriek postupuje rovnako ako pri odbere pôdnych vzoriek zeminy pri 

zisťovaní výskytu rakoviny a háďatka. 


Na laboratórny rozbor je potrebné zaslať hľuzy (minimálne 4 ks) hlavne 

s rozpraskanou zvráskavenou šupkou, prípadne celé rastliny aj s koreňmi a hľuzami, 

podozrivé hľuzy, cibule a podzemky okrasných rastlín. Vzorky po odobratí musia byť 

zabalené do mikroténového vrecka tak, aby nevyschli a aby nedošlo k ich znehodnoteniu pre 

účely následnej laboratórnej identifikácie uschnutím alebo zhnitím. Vzorku pôdy treba 

odobrať z miesta odberu podozrivej rastliny s nedostatkami v raste alebo lokálnym 

odumieraním z hĺbky koreňového systému. Pôdu treba vložiť do mikroténového vrecka, aby 

nevyschla. Vzorka pôdy nesmie vyschnúť (háďatká v suchom prostredí hynú) a taktiež nemá 

byť premočená. Za týmto účelom je vhodné vzorku pôdy zvlhčiť primeraným množstvom 

čistej vody. 

V prípade, ak fytoinšpektor nájde pri kontrole hľuzy podozrivé z výskytu háďatka 

Ditylenchus destructor, tieto vloží do mikroténového vrecka a spolu s vyplneným Záznamom 

o odbere vzorky – B odošle do diagnostického laboratória v Bratislave, Zvolene, Košiciach. 

Strapka Palmiho (Thrips palmi) 

BAYER KÓD: THRIPL 


Thrips palmi 

T. palmi môže napádať napr. papriku (Capsicum annuum), tekvicovité a okrasné 

skleníkové rastliny, napr. aubergínia, paprika, chryzantéma, tekvica, cyklámen (Cyclamen), 

fikus (Ficus) a orchidea (Orchideaceae). 

Opis škodlivého organizmu a poškodení ním spôsobovaných 

Thrips palmi 

Je to teplomilná strapka, ktorá je takmer na nerozpoznanie od druhu Thrips tabaci. 

Životný cyklus od vajíčka po vajíčko trvá pri teplote 25°C 17,5 dňa. Thrips palmi nemôže 

prezimovať v našich podmienkach vo voľnej prírode. Pupárium sa nachádza v pôde. V ňom 

sa vyvíjajú dospelce. Strapka je približne 1 mm veľká, telo je jasnožlté a štetiny sú černavé. 

Tykadlá majú len sedem článkov, najväčší je šiesty - predposledný, na ktorého konci je 



nepatrný kužeľček tzv. stylus. Tykadlové články I. a II. sú bledé, niekedy takmer biele, druhý 

je nepatrne tmavší, žltkastý, tretí až piaty sú pri tmavších jedincoch hnedé až červenohnedé, 

pri svetlejších v spodnej tretine až polovici svetlejšie až svetložlté. Šiesty článok je tmavý. 

Druhé larválne štádium sa sťahuje do pôdy. V našich skleníkových podmienkach by mohol 

celý vývinový cyklus trvať 4 až 6 týždňov a môže sa opakovať niekoľkokrát za rok. 

Ide predovšetkým o strapku kvetov, deformujúcu kvety a plody. Listy nadobúdajú 

v dôsledku cicania bronzový nádych. 


Pozorovania oboch druhov je potrebné vykonávať dvakrát za vegetačné obdobie 

v máji až v auguste na okrasných rastlinách (aj na zemine v kvetináčoch) v rýchliarňach, 

skleníkoch, ale aj vo voľnej prírode. 


Odoberať treba najmä kvety a kvetné púčiky, prípadne listy, stonky, vyvíjajúce sa 

plody, podozrivé z výskytu škodcu spolu so škodcom (vajíčka, larvy, imága). V prípade 

rastlín menšieho vzrastu treba odobrať celú rastlinu aj s koreňovým systémom a zabezpečiť 

rastlinu proti neprirodzenému odumretiu uschnutím, t. j. koreňový systém zbavený 

nadmerného množstva substrátu navlhčiť a zabaliť do plastového vrecka. Vzorky podozrivé 

na prítomnosť strapky Palmiho (Thrips palmi) fytoinšpektor odošle do diagnostického 

laboratória v Bratislave, Zvolene, Košiciach. 

Odchyt imág Thrips palmi sa vykonáva na modré lepové doštičky pričom na 10 - 200 

m 2 pripadá 1 lepová doštička zavesená tesne nad povrchom rastlín. Modré lepové doštičky je 

možné objednať u firmy Bio Tomal, 941 36 RÚBAŇ 23, tel./fax: 035/649 91 67. Lepové 

doštičky s nachytaným hmyzom treba v zmysle tejto metodiky po vymenení doručiť do 

príslušného diagnostického laboratória. 

Molica tabaková (Bemisia tabaci) 

BAYER KÓD: BEMITA 


Pôvodné hostiteľské rastliny sú tropické a subtropické druhy maniok, bavlník, 

povojník, tabak a rajčiak. Súčasne predstavuje okruh hostiteľských rastlín okolo 300 

rastlinných druhov zo 63 čeľadí. Polyfágny biotyp „B“ škodcu poškodzuje skleníkové 

zeleniny (paprika, tekvica, uhorky, šalát, rajčiak), okrasné rastliny (prýštec najkarší), približne 

asi 600 druhov z čeľadí astrovitých, kapustovitých, pupencovitých, tekvicovitých, 

prýštecovitých, vikovitých, slezovitých a ľuľkovitých. 


Imágo je približne 1 mm veľké. Telo je biele až žltkasté s dvoma pármi strechovito 

zložených krídel a poprášené bi1elym voskovým popraškom. Vajíčka sú 0,2 mm dlhé. Pri 

30°C sa z nich za 5-9 dní liahnu larvy. Pupárium je 0,7 mm dlhé a trvá 6 dní. Bemisia tabaci 

sa dá od molice skleníkovej rozlíšiť len v štádiu pupária. Molica skleníková (Trialeurodes 

vaporarium) má na rozdiel od Bemisia tabaci bočné steny kolmé k brušnej a chrbtovej stene, 

majú typický tvar „krabičky sardiniek“. Rozhranie medzi bočnou a chrbtovou stenou pupária 

molice skleníkovej je husto pokryté trichómami. Rozlíšenie dospelcov je možné len podľa 

genitálií. Kopulácia dospelcov nastáva 15 – 20 hodín po liahnutí. Samičky sa dožívajú 60 dní, 

samčekovia 9-17 dní. Samička nakladie približne 160 vajíčok. B biotyp škodcu má 11-15 

generácií do roka. 




Kontrola skleníkov, rýchliarní a fóliovníkov najmä registrovaných pestovateľov je 

v dvoch termínoch v mesiacoch júl až november. Skleníky s rastlinami určenými na ďalšie 

rozmnožovanie je potrebné kontrolovať 3-krát, a to v mesiacoch máj, júl a december. 


Odoberajú sa listy alebo ich časti podozrivé z výskytu Bemisia tabaci, Na 

identifikáciu sú potrebné pupáriá prilepené na liste, ktoré sa vyskytujú na spodnej strane 

listov spolu s vajíčkami. Odobratú vzorku treba doručiť do diagnostických laboratórií OD 

ÚKSÚP v Bratislave, Zvolene a Košiciach. 

Odchyt imág B. tabaci sa vykonáva na žlté lepové doštičky, pričom na každých 100 - 

200 m 2 pestovateľskej plochy je potrebné nad porast umiestniť 1 lepovú doštičku. Žlté lepové 

doštičky je možné objednať u firmy Bio Tomal, 941 36 RÚBAŇ 23, tel./fax: 035/649 91 67. 

Lepové doštičky s nachytaným hmyzom treba po vymenení doručiť do príslušného 

diagnostického laboratória v Bratislave, Zvolene a Košiciach. 

Hrčiarka gaštanová (Dryocosmus kuriphilus) 

BAYER KÓD: DRYCKU 


D. kuriphilus napáda gaštan japonský Castanea crenata, gaštan americký Castanea 

dentata, gaštan čínsky Castanea mollissima a gaštan jedlý Castanea sativa a ich hybridy. Nie 

sú známe napadnutia divorastúcich druhov Severnej Ameriky gaštan nízky Castanea pumila 

a Castanea alnifolia, ktoré veľmi často rastú popri napadnutých gaštanoch. Treba zdôrazniť, 

že hrčiarka napáda iba rastliny z rodu Castanea spp., z ktorých sa na Slovensku vyskytuje 

hlavne gaštan jedlý (Castanea sativa) a nie rastliny z rodu Aesculus spp. známe tiež ako 

pagaštan konský. 


Dryocosmus kuriphilus je jednogeneračný partenogeneticky sa rozmnožujúci hmyz – 

blanokrídlovce. Larvy prezimujú v skorých instarových štadiách v gaštanových púčikoch. Na 

jar v období pučania dorastajúce jedince vychádzajú a spôsobujú tvorbu hálok /hrčiek/ 

v priemere 5 – 20 mm veľkých, zeleno alebo červenkasto sfarbených, ktoré sa tvoria 

v polovici apríla na nových výhonkoch. Pred zakuklením larvy vyžierajú vnútro hálok 20 – 30 

dní. V závislosti na lokalite a odrode prebieha kuklenie od polovice mája do polovice júla 

a dospelce opúšťajú hálky od konca mája do konca júla. Všetko sú len samičky (samčekovia 

tohto druhu neboli nikdy pozorovaní). Samičky kladú v júni až júli v zhlukoch po 3 – 5 

vajíčok do vytvárajúcich sa púčikov. V niektorých púčikoch sa nachádza aj 20 – 30 vajíčok. 

Každá samička môže naklásť spolu viac ako 100 vajíčok.. Samičky žijú krátko, asi 10 dní, 

z toho si niekoľko dní vytvárajú chodbičku von z hálky. Hálky sú jednodutinové alebo 

viacmiestne, často obsahujú časti rozvíjajúcich sa listov a stoniek. Po opustení hálok 

dospelcami tieto schnú, zdrevnatejú a ostávajú na stromoch ešte viac ako dva roky. 

Vajíčka sú oválne, mliečne biele, veľké 0,1 – 0,2 mm a s dlhou stopkou. Dospelá larva 

D. kuriphilus je 2,5 mm veľká, mliečne biela, bez očí a beznohá. Kukla je čierna alebo 

tmavohnedá a 2,5 mm dlhá. Dospelá samička D. kuriphilus má v priemere 2,5 – 3 mm a 

čierne telo. Nohy, prvý a druhý tykadlový článok, vrch čelového štítka a hryzadlá sú 

žltohnedé. Tykadlá majú 14 článkov. 




Pozorovanie je potrebné vykonávať jedenkrát za vegetačné obdobie od polovice apríla 

do konca mája. 


Odoberať treba celé konáriky s podozrením na výskyt škodcu. Vzorky odobraté ako 

podozrivé z výskytu hrčiarky gaštanovej fytoinšpektor odošle do diagnostického laboratória 

v Bratislave, Zvolene a Košiciach. 



• Výmera. 

• Typ výsadby – lesy, parky a záhrady, produkčné sady /extenzívne, intenzívne/, škôlky. 

Mínerka juhoamerická (Liriomyza huidobrensis), mínerka chryzantémová 

(L. trifolii), mínerka rajčiaková (L. bryoniae), mínerka (L. sativae) 


Liriomyza huidobrensis 

Hlavné hostiteľské rastliny z okrasných rastlín sú astry, láskavce, georgíny, 

chryzantémy, gypsomilka, hrachor, prvosienka, kapucínka, železník a cínia. 

Liriomyza trifolii 

Má veľký okruh hostiteľských rastlín, ktorý predstavuje 25 čeľadí, najmä astrovité, 

kapustovité, ďalej paprika, uhorka, šalát, z okrasných rastlín je najdôležitejšia chryzantéma, 

gerbera, georgína, gypsomilka, hrachor, kapucínka, cínia a iné. 

Liriomyza bryoniae 

Škodca je európskym druhom polyfágnej listovej mínerky. V rýchliarňach sa môže 

premnožovať na hospodársku škodlivosť. Hlavné hostiteľské rastliny patria do čeľadí 

astrovitých (Asteraceae), kapustovitých (Brassicaceae), tekvicovitých (Cucurbitaceae) 

a ľuľkovitých (Solanaceae). 

Liriomyza sativae 

Druh L. sativae je zaradený medzi škodlivé organizmy, ktoré sa na území EU 

nevyskytujú a ich preprava a rozširovanie na územie všetkých členských štátov je zakázané. 

Najväčšia časť spektra hostiteľských rastlín patrí do troch čeľadí: Solanaceae (paprika, 

rajčiak, baklažán, zemiak), Fabaceae (fazuľa, hrachor) a Cucurbitaceae (uhorka, melón 

cukrový). Významné sú aj škody na okrasných rastlinách, napr. astrách (Aster spp.) 

a láskavcoch (Amaranthus spp.). 


Charakteristika a rozlišovanie 

Mínerky sú dvojkrídlovce (Diptera) z čeľade mínerkovitých (Agromyzidae), z ktorých 

sú pre nás zaujímavé dva rody: Phytomyza a Liriomyza. Mínerky sú veľmi malé mušky 

veľkosťou 0,9 až 4 mm, s masívnou hruďou a širokým zadočkom. Ich názov súvisí 

s vytváraním charakteristických chodbičkovitých alebo plošných „mín“ ich larvami. Väčšina 

druhov žije v parenchýme listov, niektoré na povrchu stoniek. Typickou vlastnosťou 

mínerkovitých je tzv. „úživný žer“ samičiek, čo sa prejavuje vo forme korálkovitých vpichov. 

Objavenie vpichov na povrchu hostiteľských rastlín prezrádza prítomnosť mínerkovitých. 

Vpichy robia samičky kladielkom. Samčekovia sa priživujú na rankách, vytvorených 

samičkami a živia sa tiež nektárom kvetov. Dospelce sa pária do 24 hodín po vyletení. 



Časť druhov je možné určiť podľa hostiteľskej rastliny. Tvar mín, zanechávanie trusu 

a spôsob kuklenia sú tiež charakteristickým znakom pri určovaní druhu. Tvoria typické 

súdočkovité pupáriá so zvýraznenými dýchacími otvormi. 

Mnohé druhy, najmä rody Cerodontha, Liriomyza, Paraphytomyza a Phytomyza, je 

možné spoľahlivo určiť len podľa genitálií dospelcov. Vonkajšia morfológia ja založená na 

charakteristických znakoch na hlave, hrudi a žilnatine krídel. Spoľahlivé rozlíšenie druhov 

rodu Liriomyza v súčasnej dobe umožňuje aj metóda gélovej elektroforézy. 

Liriomyza huidobrensis 

BAYER KÓD: LIRIHU 

Označuje sa ako listová americká mínerka, hrachová mínerka alebo serpentínová 

listová mínerka. Tvorí serpentínové nepravidelné míny so zvyškami trusu. Vajíčka sú 0,2-0,3 

mm x 0,10-0,15 mm veľké, biele, slabo priehľadné. Po 2-5 dňoch sa liahne bezhlavá larva, 

dĺžky 3,25 mm spočiatku bezfarebná, neskoršie až žltooranžová. Larválne štádium trvá pri 

teplote 18 – 19 °C asi 14 dní. Pupáriá ostávajú v listoch. Pupárium je oválne, mierne 

sploštené a farba je variabilná. Dospelce vyletujú pri teplote 20 – 30 °C po 7-14 dňoch. Sú 

sivočierne 1,3- 2,3 mm dlhé a žijú podobne ako L. bryoniae 15 – 30 dní. Scutulum je 

žiarivočierne a scutellum má žltý bod. 

Liriomyza trifolii 

BAYER KÓD: LIRITR 

Označuje sa ako americká listová mínerka chryzantém. Vytvára biele míny, ktoré sú 

vo vlhkom prostredí čierne a pri suchom hnedasté. Majú serpentínový tvar, sú nepravidelné, 

pretínajú žilnatinu. Míny sa rozširujú narastaním lariev. Môžu sa zamieňať s mínerkou 

Chromatomyia syngenesiae, ktorej míny sú však menej zakrivené a sú len biele. 

Vajíčka sú biele, priehľadné, veľkosti 0,2-0,3 x 0.10-0.15 mm. Larvy sa liahnu za 2 – 

3 dni v závislosti od teploty. Dospelá bezhlavá larva je dlhá až 3 mm, spočiatku je bezfarebná, 

neskoršie je žltooranžová. Pri teplote 24°C trvá larválne štádium 7 dní. Pupárium je oválne, 

sploštené, 1,3-2,3 x 0,5-0,75 mm dlhé, bledožlté až zlatohnedé. Kuklí sa na povrchu buď 

listov, alebo tesne pod povrchom pôdy. Pri uvedenej teplote po 10 dňoch vyletuje imágo. Pri 

nízkych teplotách môže pupárium pretrvávať aj niekoľko mesiacov. Imágo je tmavočierne 1,3 

– 2,3 mm dlhé. Samičky sú väčšie ako samčekovia. Štít je čierny so sivým odtieňom a štítok 

je jasne žltý. Imága žijú 15 – 30 dní. Odchytávajú sa na žlté lepové dosky. Žije zvyčajne 

v rýchliarňach. Žlté lepové dosky je možné objednať u firmy Bio Tomal, 941 36 RÚBAŇ 23, 

tel./fax: 035/649 91 67. Lepové dosky s nachytaným hmyzom treba po vymenení urýchlene 

doručiť do príslušného diagnostického laboratória. 

Liriomyza bryoniae 

BAYER KÓD: LIRIBO 

Tvorí na listoch stočené kľukaté míny s trusom, ktoré môžu pretínať žilnatinu. Kuklí 

sa na konci míny. Vajíčka sú oválne, biele, 0,25 mm dlhé. Bezhlavá larva sa vyvíja pri 

teplote 18 – 19 °C 4 až 5 dní a prakticky je nerozlíšiteľná od larvy L. huidobrensis. Staršie 

larvy sú žlté s bielou zadnou časťou. Pri uvedenej teplote trvá larválne štádium 8 – 9 dní, pri 

nižších teplotách dlhšie. Dospelé mušky sa liahnu o 7 – 14 dní po zakuklení a majú čierny 

lesklý štít (scutum) a žltý štítok (scutellum). Dospelce žijú 7 – 30 dní. 

Liriomyza sativae 

BAYER KÓD: LIRISA 

Míny na listoch a listových stopkách sa podobajú mínam druhu L. bryoniae. V jednom 

liste môže mínovať aj viac (až 80) lariev. Vajíčko je belavé, 0,25x0,125 mm veľké, je 



kladené tesne pod pokožku listu a vyvíja sa 2 – 5 dní. Larva žije 4 – 7 dní a dorastá do 3 mm. 

Spočiatku je biela, neskôr žltooranžová. Pred kuklením opúšťa list a zalieza tesne pod povrch 

pôdy, výnimočne sa kuklí na povrchu listu. Pupárium je oválne, naspodu mierne sploštené, 

asi 2,3 mm dlhé, žltooranžové až zlatohnedé. Imago sa liahne po 1 – 2 týždňoch, dĺžka tela sa 

pohybuje medzi 1,3 – 2,3 mm. Životný cyklus trvá priemerne 3 – 4 týždne, sled generácií je 

v prípade dostatku potravy v podstate kontinuálny. 


Kontrolovať treba skleníky a rýchliarne dvakrát v roku, a to v období máj až 

november. Kontrola skleníkov s rastlinami určenými na ďalšie rozmnožovanie je potrebná 

trikrát v roku v mesiacoch máj, júl a december. 


Odoberáme listy, prípadne stonky, kvetné púčiky, vyvíjajúce sa plody podozrivé 

z výskytu škodcu spolu so škodcom (míny, pupáriá, živé jedince a pod.). Odobraté vzorky 

treba doručiť do diagnostického laboratória OD ÚKSÚP v Bratislave, Zvolene, Košiciach. 

Odchyt imág míneriek sa robí na žlté lepové doštičky, pričom na 10 - 200 m 2 pripadá 1 

lepová doštička zavesená tesne nad povrchom rastlín. Žlté lepové doštičky je možné objednať 

u firmy Bio Tomal, 941 36 RÚBAŇ 23, tel./fax: 035/649 91 67. Lepové doštičky 

s nachytaným hmyzom treba po vymenení doručiť do príslušného diagnostického laboratória. 

Kukuričiar koreňový (Diabrotica virgifera virgifera) 

BAYER KÓD: DIABVI 

1. KDE A AKO INŠTALOVAŤ FEROMÓNOVÉ LAPÁKY CSOLOMON PAL 

a) Kde umiestniť lapák a vybrať pozorovacie miesto? 

Pre pozorovanie je vhodné uprednostniť porasty kukurice osiate hybridom kukurice 

pestovanej na zrno (podľa možnosti nie na siláž), ktorý nekvitne ani príliš skoro ani neskoro, 

aby sa vystihlo hlavné obdobie kvitnutia kukurice. Lapáky treba umiestniť v kukuričnom poli 

minimálne 10 m od okrajového riadku. 

V prípade predčasného pokosenia porastu zrnovej kukurice, lapáky premiestniť na 

najbližší porast podľa možnosti v katastri tej istej obce kde bol lapák inštalovaný. 

b) Ako inštalovať lapák? 

Návod na inštaláciu lapákov je priložený k baleniu lapáka. V každom balení sa 

nachádzajú tri feromónové kapsle (zabalené v trojhrannom alumíniovom obale). Tieto tri 

kapsle sú určené pre monitorovanie škodcu na jednom pozorovacom bode v priebehu jedného 

roku. Prvú kapslu použijete pri inštalácii, druhú pri prvej výmene (po 30 dňoch) a tretiu pri 

druhej výmene opäť po uplynutí 30 dní. V každom pozorovacom mieste sa umiestni 1 kus 

lapáka (v prípade feromónového, 1 lapák s 1 feromónovou kapsulou). Feromónový lapák 

treba umiestniť vo vrchnej časti rastliny kukurice (približne v ¼ až 1/3 výšky rastliny tesne 

nad šúľkom), aby jeho výpary boli pre škodcu voľne prístupné. Feromónový lapák treba do 

porastu umiestniť tak, aby boli výpary z kapsule prevládajúcimi vetrami unášané do celého 

porastu. Na začiatku pozorovacieho obdobia keď je kukurica ešte pomerne slabá a nízka, 

upevníme lapák na palicu zapichnutú do pôdy približne vo výške vrchnej tretiny porastu. 

2. AKO ČASTO KONTROLOVAŤ LAPÁK? 

Lapáky musia byť kontrolované pravidelne každý týždeň (t j. po uplynutí 7 dní od 

poslednej kontroly). Pozorovateľ si určí deň v týždni keď bude lapáky pravidelne 

kontrolovať. Ak pozorovateľ nájde pri kontrole na lepiacej ploche lapáka chytených jedincov 



kukuričiara koreňového, zapíše ich počet na pripravený „Formulár o monitorovaní ...“. Potom 

všetkých chytených jedincov kukuričiara prípadne iný hmyz či nečistoty z lepiacej plochy 

odstráni, aby pri ďalšej kontrole mohol spoľahlivo stanoviť počet nových chytených jedincov. 

3. KEDY LAPÁK VYMENIŤ? 

Feromónovú kapslu treba vymeniť vždy po mesiaci nakoľko jeho aktívna časť 

„sexuálny feromón“ sa približne po 4- 6 týždňoch vyčerpá. Použitú kapslu feromónového 

lapáka treba zneškodniť takým spôsobom ako iné feromónové kapsule používané napríklad na 

signalizáciu obaľovačov. Lapák ktorý bude vymenený ako posledný, treba nechať v poraste 

až do konca septembra. Lepiacu plochu lapáka je možné vzhľadom na ich počet v balení 

vymieňať pri každej kontrole. 

Každá výmena lapáka musí byť zaznamenaná do Formulára o monitorovaní ... . 

TERMÍNY INŠTALÁCIE A VÝMEN LAPÁKOV 

Typ lapáka Inštalácia 

lapáka 

Prvá výmena 

lapáka 

Druhá výmena 

lapáka 

Feromónový 

lapák 

20. – 26.6. 2011 4. – 10. 7. 2011 8. – 14. 8. 2011 

4. AKO ČASTO HLÁSIŤ ÚDAJE O VÝSLEDKU MONITOROVANIA? 

Údaje o počte chytených dospelcov kukuričiara koreňového treba zapisovať do 

priloženého pozorovacieho formulára a každý týždeň nahlásiť do Bratislavy 

(jozef.kubik@uksup.sk) aktuálny počet chytených dospelcov od poslednej kontroly. 

5. POZOROVANIE NAPADNUTIA KOREŇOV KUKURICE LARVAMI KUKURIČIARA KOREŇOVÉHO. 

Larvy kukuričiara koreňového požierajú korene kukurice v dôsledku čoho rastliny poliehajú. 

Fytoinšpektor pri pozorovaní náletu dospelcov na lapáky hľadá podozrivé (t.j. poľahnuté 

rastliny alebo „husacie krky“) rastliny v poraste. Do pozorovacieho formulára fytoinšpektor 

každý týždeň zapisuje % poľahnutého porastu spôsobeného kukuričiarom koreňovým. 

6. AKO IDENTIFIKOVAŤ KUKURIČIARA KOREŇOVÉHO? 

Fytoinšpektori majú k dispozícii farebnú fotografiu kukuričiara koreňového v publikácii 

„Illustrations of Quarantine Pests for Europe“, farebný leták „Western Corn Rootworm – 

Diabrotica virgifera virgifera LeConte“ od IWGO, informačný leták vydaný Ministerstvom 

pôdohospodárstva SR a brožúrku vydanú FAO a ÚKSÚP. 

7. AKO USKLADNIŤ FEROMÓNOVÉ LAPÁKY? 

Feromónové kapsle treba uchovávať v tme a v chlade. Nesmú byť vystavené slnku 

resp. vysokým teplotám. 

8. V PRÍPADE VÁŽNEHO POŠKODENIA ALEBO STRATY, TREBA LAPÁK NAHRADIŤ NOVÝM! 



Formulár o monitorovaní kukuričiara koreňového (Diabrotica virgifera virgifera LE CONTE) 

v roku 2010 feromónovým lapákom CSOLOMON PAL 

Okres: 

Miesto pozorovania (obec): 

Dátum 

kontroly 

lapáka 

Počet chytených kusov 

kukuričiara koreňového 

(samčekov) 

Počet rastlín poľahnutých 

v dôsledku napadnutia larvami kukuričiara 

malé množstvá – uviesť počet rastlín 

veľké množstvá – uviesť % napadnutia porastu 

Poznámka 

- názov hybridu kukurice: ........................................................ 

- dátum začiatku kvitnutia kukurice: ........................................ 

- meno pozorovateľa: ............................................................... 

Predplodiny v roku: 2010 2009 2008 2007 



Nosánik palmový (Rhynchophorus ferrugineus (Olivier)) späť 

BAYER KÓD: RHYCFE 


Palmy (čeľaď Palmae). K náchylným druhom patrí Areca catechu, Arenga pinnata, 

Borassus flabellifer, Calamus merillii, Caryota maxima, Caryota cumingii, Cocos nucifera, 

Corypha gebanga, Corypha elata, Elaeis guineensis, Livistona decipiens, Metroxylon sagu, 

Oreodoxa regia, Phoenix canariensis, Phoenix dactylifera, Phoenix sylvestris, Sabal 

umbraculifera, Trachycarpus fortunei a Washingtonia spp. 

Za náchylné rastliny („susceptible plants“) sú považované rastliny týchto druhov, 

ktoré na báze kmeňa majú priemer viac ako 5 cm. 


Poškodenie paliem vzniká požerom lariev v kmeni a bázach výhonkov. Napadnutie je 

obtiažné zistiť v počiatočnej fáze, spravidla je objavené, až keď je palma vážne poškodená. 

Prítomnosť škodcu sa prejavuje týmito príznakmi: 

- výletové otvory chrobákov v kmeni alebo v korune, z ktorých sú vytlačované 

rozožraté vlákna (to môže byť sprevádzané výtokom hnedej viskóznej tekutiny); 

- pri priložení ucha ku kmeňu palmy môžeme počuť praskavý zvuk, ktorý larvy 

vydávajú pri žere; 

- konečnou fázou poškodenia je usychanie listov a postupne celej koruny. 

R. ferrugineus je robustný druh nosánika - dospelci merajú 2–4 cm, larva až 5 cm. 


Pozorovanie treba vykonať v období január až október najmä v skleníkoch 

botanických záhrad. Kontrolovať je potrebné aj palmy, ktoré sú počas letného obdobia 

umiestnené vonku. Ďalšími miestami, ktoré je možné kontrolovať, sú napríklad átriá väčších 

budov, veľké nákupné centrá a pod. 


Po dohode a posúdení stavu poškodenia s odborom diagnostiky, fytoinšpektor 

zabezpečí kontrolu rastlinného materiálu na mieste pestovania za prítomnosti odborného 

pracovníka odboru diagnostiky vrátane prípadného odberu vzorky. 

Mazľavka (Tilletia indica (Mitra) (syn: Neovossia indica (Mitra) Mundk.) späť 

BAYER KÓD: NEOVIN 


Uvedený druh rodu Tilletia napáda všetky druhy pšenice (Triticum aestivum, T. durum, T. 

dicoccum, T. spelta), môžu však napádať aj raž, tritikále, jačmeň a niektoré trávy. Monitoring 

sa bude vykonávať v porastoch pšenice ozimnej. 


Po napadnutí rastlín patogénom môže dochádzať k zakrpatievaniu rastlín. Príznaky 

poškodenia v počiatočných fázach nemusia byť pozorovateľné. Zrelé infikované klasy majú 

svetlejšiu farbu a často sú v porovnaní so zdravými klasmi slabo modrosivé. Typické príznaky 

sa objavujú v priebehu zrenia, kedy sa premieňa zrno obilky na hálku obsahujúcu tmavú masu 

teliospór a pod pokožkou je viditeľná ako "tmavé zrno". Pri raste zrna dochádza súčasne 

k rastu mycélia až do úplnej likvidácie všetkého pletiva vnútri zrna. Napadnuté obilky sú 

obvykle kratšie ako zdravé, viac odstávajú od klasového vretena, takže klas je neusporiadaný. 



Konečným príznakom je vytvorenie hálky pokrytej tenkou modifikovanou stenou zrna, ktorá 

je v dobe mliečnej zrelosti vyplnená silne páchnucou mazľavou hmotou a v dobe plnej 

zrelosti čiernohnedým "prachom", ktorý je tvorený teliospórami huby. 


Pozorovanie treba vykonať v období žatvy v porastoch pšenice. 


Pokiaľ budú nájdené sneťová hálky ešte v poraste, na laboratórny rozbor sa odoberie celý klas 

aj s hálkami. Ak sa v poraste nevyskytnú hálky, na rozbor sa odoberie jedna priemerná vzorka 

zrna o hmotnosti cca 1 kg. Vzorka sa odoberá po zbere kombajnom. Každé pracovisko 

odoberie po 1 vzorke. 

Odobrané vzorky zrna sa vložia do mikroténových vreciek označených číslom 

zhodujúcim sa s číslom Záznamu o odbere vzorky a zašlú do diagnostického laboratória OD 

ÚKSÚP v Bratislave, Zvolene a Košiciach. 

„Živicová rakovina borovice“ (Gibberella circinata Nirenberg & O’Donnell, 

konídiové štádium: Fusarium circinatum Nirenberg & O’Donnell) 

BAYER KÓD: GIBBCI 


Huba napáda vegetatívne aj generatívne orgány borovíc a tiež duglasku tisolistú 

(Pseudotsuga manziesii). Pôvodom je huba pravdepodobne z juhovýchodnej oblasti USA. 

Prvé nálezy boli zaznamenané v Severnej Karolíne a Virgínii v roku 1945. Od tej doby sa 

rozšírila do Mexika, Chile, Juhoafrickej republiky, Japonska a v roku 2005 ju identifikovali aj 

v Španielsku, v 2007 v Taliansku. Medzi prirodzených hostiteľov v Severnej Amerike patrí 

borovica Elliotova (Pinus elliotii), borovica bahenná (Pinus palustris), borovica montereyská 

(Pinus radiata) a mnoho ďalších. Dostupné údaje zahrňujú okolo 30 zástupcov z rodu Pinus 

ako hostiteľských rastlín. Z európskych a stredozemných druhov borovice sú napádané 

napríklad borovica halepská (Pinus halepensis), borovica prímorská (Pinus pinaster), 

borovica lesná (Pinus sylvestris), borovica pokrútená (Pinus contorta), borovica vejmutovka 

(Pinus strobus). 


Patogén je prenosný osivom. Huba môže kontaminovať povrch semena aj jeho 

vnútornú časť a napadnuté osivo potom môže byť zdrojom infekcie semenáčikov. 

U napadnutých semenáčikov dochádza ku hnilobám hypokotylu na úrovni povrchu pôdy 

alebo v jej blízkosti a rastliny následne odumierajú a dochádza k padaniu semenáčikov. 

Zdrojom infekcie semenáčikov môže byť aj pôda. Symptómy u semenáčikov nie sú 

charakteristické a významne sa neodlišujú od padania semenáčikov spôsobeného inými 

faktormi. Napadnutie koreňového systému je najčastejšie pozorované na mladých rastlinách 

borovíc v lesných škôlkach, ale môže sa vyskytovať aj na obnažených koreňoch starších 

stromov. Na nadzemnej časti spravidla symptómy nie sú pozorovateľné, pokiaľ huba 

nedosiahne koreňového krčku a neobklopí kmeň. V ďalšej fáze dochádza k strate farby 

ihličia, jeho žltnutiu a nakoniec k zhnednutiu. Po odlúpnutí kôry kmeňa pri povrchu pôdy je 

možné pozorovať pletivo presiaknuté živicou, ktoré je medovo hnedé až hnedo sfarbené (tzv. 

„smolenie“). Vetvy a kmene môžu byť infikované v akomkoľvek veku. Infekcia obvykle 

začína ako rakovina a odumieranie tenkých vetví. Nad miestom infekcie ihličie vädne, stáva 

sa chlorotické, neskôr sčervená a hnedne. Na povrchu vetiev sa tiež začne vyskytovať 

charakteristický výtok živice. Rozsiahlejšie napadnutie môže viesť k masívnemu vysychaniu 



stromu od vrcholu smerom dolu. Pri infekcii kmeňa a silnejších vetiev dochádza k produkcii 

veľkého množstva živice, čo rastlinu oslabuje a urýchľuje jej odumieranie. Napadnutie celého 

obvodu kmeňa môže viesť až k odumretiu stromu. 


Pozorovanie treba vykonať 1-x do roka v priebehu celého roka. Odoberať treba jednu 

vzorku na pracovisko. 


Na diagnostický rozbor treba zasielať semená (1 vzorka = 500 ks semien – vzhľadom 

na ich cenu okolo 7 €, treba odber vykonať iba vo väčších škôlkach po dohode s množiteľom, 

najlepšie v Liptovskom Hrádku alebo iným subjektom dodávajúcim osivá menším 

škôlkarom), kúsky dreva z rastlín podozrivých z napadnutia touto chorobou (z miest, kde sa 

vytvoril nádor) v období august až október, jednoročné semenáčiky (4-8 ks) alebo staršie 

sadenice 2 až 4-ročné, najlepšie v roku expedície, hlavne mimo SR (4 ks) aj s koreňmi 

v období jún až október. Ak je nádor vytvorený na kmeni, je potrebné odobrať pletivo 

z okraja lézie tak, aby vzorka obsahovala aj xylém aj floém. Ak sa nádor nachádza na konári, 

stačí odobrať cca 20 cm konáriku s nádorom. Kúsky dreva je možné odobrať sekerkou, 

prípadne nožíkom. Vzorky po odobratí musia byť zabalené do mikroténového vrecka tak, aby 

nevyschli a aby sa z nich kúsky dreva nedostali pri prevoze do vonkajšieho prostredia. Vzorka 

po odobratí musí byť čím skôr doručená do diagnostického laboratória v Bratislave, Zvolene 

a Košiciach. 



• Výmera. 

• Typ výsadby – škôlka, les. 

Pleseň na drevinách (Phytophthora kernoviae) 

BAYER KÓD: 


Phytophthora kernoviae napáda najmä listnaté dreviny. Doteraz bola potvrdená na 

buku lesnom (Fagus sylvatica), na dvoch druhoch dubu (Quercus ilex a Q. robur), ďalej na 

rastlinách Magnolia stellata, Liriodendron tulipifera, Rhododendron sp., Gevuina avellana, 

Pieris formosa, Michelia sp , Aesculus, Drimys, Ilex, Vaccinium a Sequoiadendron. 


Hlavným príznakom na bukoch a duboch sú vpadnuté lézie alebo vyvýšené nádory 

na kmeni. Tmavo hnedé až čierne lézie sú rôznej veľkosti, od niekoľkých centimetrov až do 

dĺžky viac ako tri metre. Môže byť spozorovaný aj výtok lepkavého hnedého až čierneho 

exudátu. Na ostatných hostiteľských rastlinách môžu byť pozorované obdobné príznaky na 

drevných častiach a tiež lézie na listoch. 

Na rododendronoch (Rhododendron spp.) sa objavuje najprv černanie listovej 

stopky, často prechádzajúce na bázu listu. Lézie sa v liste šíria ďalej a v konečnej fáze môže 

byť napadnutý celý list. Niekedy sa objavuje černanie špičiek listov. Na rozdiel od príznakov 

spôsobených inými druhmi rodu Phytophthora napadnuté listy v priebehu niekoľkých 

týždňov opadávajú. Môže dochádzať tiež k odumieraniu výhonkov a vytváraniu lézií na 

drevnatých častiach. Listy nad napadnutými časťami výhonkov vädnú. V niektorých 

prípadoch môžu odumrieť celé kríky. 



Na rastlinách Pieris formosa a Michelia sp. sa na listoch vytvárajú obdobné príznaky 

ako na rododendronoch, avšak sa u nich nevytvárajú zreteľné príznaky na vetvičkách. 


Termín – jedenkrát v období apríl až august (keď sú hostiteľské rastliny olistené). 

Kontrolované miesta: 

- okrasné škôlky, matečnice určené na rozmnožovanie, 

- verejná zeleň (parky, mestská zeleň, botanické záhrady, cintoríny, ostatná 

zeleň). 


Na diagnostický rozbor treba zasielať časti rastlín podozrivých z napadnutia touto 

chorobou tak, aby vzorka obsahovala napadnuté, ale aj zdravé pletivo. Nakoľko rododendrony 

sú kry, z podozrivých rastlín sa odstrihne podozrivý konárik aj s listami. V prípade 

podozrenia z napadnutia rastliny v okrasnej škôlke je možné odobrať celú rastlinu, ak vyššie 

uvedený spôsob odberu vzorky je nepraktický. Vzorky po odobratí musia byť zabalené do 

mikroténového vrecka tak, aby nevyschli. Vzorka po odobratí musí byť čím skôr doručená do 

diagnostického laboratória OD ÚKSÚP v Bratislave. 


• Druh. 


• Výmera. 

• Krajina pôvodu. 

Fúzače (Anoplophora chinensis, Anoplophora glabripennis) späť 

Status v SR 

Karanténne škodlivé organizmy – bez výskytu. 


a) Anoplophora chinensis (Forster) 1771 – podľa Rozhodnutia komisie 2008/840/ES: 

Acer – javor, Aesculus – pagaštan, Alnus – jelša, Betula – breza, Carpinus – hrab, Citrus – 

citrónovník, Corylus – lieska, Cotoneaster – skalník, Fagus – buk, Lagerstroemia – 

lagerstrémia, Malus – jabloň, Platanus – platan, Populus – topoľ, Prunus – slivka, Pyrus – 

hruška, Salix – vŕba, Ulmus – brest. 

b) Anoplophora glabripennis (Motschulsky) 1854 – podľa EPPO Data Sheets on Quarantine 

pests Anoplophora glabripennis, 1999: 

Acer – javor, Aesculus – pagaštan, Alnus – jelša, Betula – breza, Fraxinus – jaseň, Malus 

– jabloň, Morus – moruša, Platanus – platan, Populus – topoľ, Prunus – slivka, Pyrus – 

hruška, Robinia – agát, Rosa – ruža, Salix – vŕba, Sophora – sofora, Ulmus – brest. 


Technickí a veľmi agresívni škodcovia zdravých, chradnúcich alebo vyrúbaných 

drevín. Larvy vyžierajú chodby v lyku a dreve stromu, vytvárajú tzv. tunel v konároch a pni, 

spočiatku mínuje pod kôrou, neskôr prechádzajú do dreva, čo má za následok ich odumretie. 

Na prítomnosť škodcu poukazuje trus a drvina, ktoré sú vytláčané z diery. Vývoj A. chinensis 

prebieha predovšetkým na báze kmeňa a v koreňoch (naproti tomu druh A. glabripennis 

osídľuje celý kmeň a konáre). Napádajú stromy rôzneho veku a sú schopné vývoja aj 



v kmienku s priemerom okolo 2 cm. Vývoj trvá 1-2 roky, prípadne aj dlhšie. Výletové otvory 

sú prevažne v spodnej časti stromu alebo na hrubých koreňoch vyčnievajúcich ponad zem. 

Stromy sú náchylnejšie na prienik patogénov a poškodenie vetrom, často odumierajú. 

Poškodenie mladých stromov je vážnejšie. Olistenie na pôvodne zdravých rastlinách je redšie 

a farba bledšia. Dospelé jedince chrobákov poškodzujú požerom listy, listové stopky a mladú 

kôru na mladých výhonoch. Všetky druhy rodu Anoplophora spp. sú invázne druhy. 


pri dovoze vo vnútrozemí (napr. rastliny, bonsaje); 

v ovocných a lesných škôlkach – kontrola všetkých hostiteľských rastlín určených na 

pestovanie uvedených v písmene a) v rámci sústavnej rastlinolekárskej kontroly na výskyt 

Anoplophora spp. vizuálne 2-krát počas vegetačného obdobia najmä v apríli a máji + 

odobrať aspoň po 1 jednej vzorke zo škôlky. Pred vývozom alebo obchodovaním v rámci 

EÚ sú potrebné po 2 kontroly počas 2 vegetačných období! Rovnako v okolí týchto 

škôlok s polomerom 2 km treba vykonať 2 kontroly počas vegetačného obdobia, najmä v 

apríli a máji. 

ovocné sady a lesné porasty – 1-krát ročne počas vegetačného obdobia, najmä v apríli 

a máji. 


Ak sa zistí pri prehliadke opísané poškodenie dreviny, fytoinšpektor odoberie napadnuté časti 

spolu s vývinovými štádiami škodcu. Pri spracovaní dreva sa vzorka odoberá buď odberom 

časti drevnej hmoty s larválnym tunelom alebo komôrkou alebo odberom hoblín a pilín so 

škodcom v rôznych vývinových štádiách. Odobraté vzorky treba odoslať do diagnostického 

laboratória v Bratislave, Zvolene a Košiciach. 

Psota rajčiaková (Tuta absoluta) 

BAYER KÓD: GNORAB 

Systematické zaradenie: 

trieda: Insekta – Hmyz, rad: Lepidoptera – motýle, čeľaď: Gelechiidae - psotovité 


Tuta absoluta je oligofág, napáda len rastliny z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Jedná sa o 

drobného motýľa z čeľade psotovitých (Gelechiidae) pôvodom z Južnej Ameriky, kde je 

najčastejším škodcom poľných aj skleníkových kultúr rajčiakov. Ekonomicky 

najvýznamnejšími hostiteľskými druhmi v pôvodných oblastiach výskytu sú rajčiak, zemiaky 

a baklažán. V Európe bol prvýkrát jeho výskyt potvrdený v roku 2006 v Španielsku 

(Katalánsko), kam bol pravdepodobne zavlečený so zásielkami rajčín zo Strednej alebo Južnej 

Ameriky. Z prvého ohniska výskytu sa začal šíriť do ďalších európskych štátov v Stredomorí 

a v severnej Afrike. OD roku 2009 bol zachytený v Holandsku, Veľkej Británii, Albánsku, 

Francúzsku, Grécku, Líbyi, Malte, Portugalsku, Švajčiarsku, Taliansku, Tunisku, Bulharsku, 

Rumunsku. Maďarsko oficiálne oznámilo výskyt v marci 2010 a Slovenská republika 

v auguste 2010 (okr. Komárno). V súčasnosti v španielskych oblastiach s intenzívnym 

pestovaním poľných porastov rajčiakov sú hlásené veľké škody s hospodárskymi stratami 

vyššími ako 50%. 


Tuta absoluta má nenápadné šedohnedé sfarbenie. Rozpätie krídel je 10 mm. Pre psoty sú 

typické dlhé a hore pretiahnuté tykadlá, ktoré sú dobre viditeľné voľným okom. Škodlivým 



štádiom sú húsenice, ktoré prechádzajú štyrmi larválnymi instarmi. Spočiatku sú larvy belavej 

farby, neskôr sa sfarbujú do zelenej až ružovej. Majú tmavo hnedú hlavu a na predohrudi 

výrazný čierny prúžok. Dorastajú do veľkosti až 8 mm. Vývojový cyklus trvá 29 až 35 dní. 

Minimálna a maximálna teplota, pri ktorej môže škodca dokončiť svoj vývoj, je 14 a 30 ° C. 

Táto juhoamerická psota má veľký reprodukčný potenciál, v skleníkoch vytvára 10 až 12 

generácií za rok. Húsenice škodia žerom najmä na zelených častiach rastlín, ale môžu 

poškodzovať aj plody. Výrazne znižujú výnos a kvalitu plodov. Na listoch spôsobujú požerky 

v podobe charakteristických nepravidelných mín. Listové pletivo v okolí mín nekrotizuje a pri 

silnom napadnutí môžu usychať celé rastliny. Vnútri stoniek a v plodoch vyžierajú chodbičky. 

V tesnej blízkosti poškodenia sú vždy zreteľné kopčeky s tmavým zrnitým trusom. Znečistený 

povrch rastlín je zdrojom sekundárnych patogénov. Tuta absoluta nepatrí medzi regulované 

škodlivé organizmy. Tento škodca nie je schopný prezimovať v chladnejších oblastiach 

mierneho podnebného pásu (okrem skleníkov), napriek tomu existuje reálna hrozba 

zavlečenia a jeho rozširovanie do ďalších členských krajín EÚ, predovšetkým 

prostredníctvom dovozu ohrozených rastlín zo štátov s preukázaným výskytom Tuta absoluta. 


Skleníkové rajčiaky treba kontrolovať celoročne viackrát (aj v zime). Pozorovanie 

fóliovníkových a poľných rajčiakov treba vykonávať dvakrát v priebehu roka v mesiacoch 

máj až september. Zamerať sa treba aj na poškodené plody z veľkoskladov, obchodnej siete, 

najmä pôvodom z krajín s výskytom. 


Vzorky treba odoslať do diagnostických laboratórií OD ÚKSÚP v Bratislave, Zvolene 

a Košiciach. Odoberajú sa časti rastlín napadnuté húsenicami škodcu spolu s húsenicami 

(vajíčkami alebo kuklami): 

− poškodené plody, cca 1 kg, 

− 

− 

príznakové malé rastliny (priesady a pod.) s pôdou a črepníkom (kelímkom), cca 3 ks, 

z príznakových veľkých rastlín treba odobrať hrubšie a dlhšie časti stonky aj s listami, 

napr. 3 ks po 80 cm. 

Nevhodné vzorky sú napr.: malé časti rastlín, samotné listy a pod., nakoľko tieto môžu počas 

kultivácie rýchlo vyschnúť alebo zhniť, splesnivieť, čím sa vzorka znehodnotí. 

Vzorku treba zabaliť do mikroténového, prípadne do PVC vrecka pevne uzavretého, tak, aby 

nedošlo k úniku škodcu. 



Škodlivé organizmy kontrolované v rámci monitoringu v predošlých rokoch 

Biela hrdza chryzantém (Puccinia horiana) 

BAYER KÓD: PUCCHN 


Jediným hostiteľom sú chryzantémy. 


Na listoch 

Na vrchnej strane sa objavujú svetlozelené až žlté škvrny v priemere až 5 mm. Stred 

týchto škvŕn hnedne a odumiera. Na spodnej strane listu v oblasti škvŕn vyrastajú žltohnedé 

alebo ružovkasté voskovité kopčeky télií. Akonáhle sa škvrny na vrchnej strane viditeľne 

prepadajú, tieto kopčeky nápadne narastajú, blednú a vytvárajú basidiospóry. Télie je možné 

niekedy nájsť aj na vrchnej strane listu. Silne napadnuté listy vädnú, stáčajú sa stopkami dole 

a postupne celkove zasychajú. 

Na listeňoch a stonkách 

Ložiská sa niekedy objavujú najmä pri veľmi silnom napadnutí. 

Na kvetoch 

Infekcia vyzerá ako odumreté škvrny s občasnými vyvýšeninami télií. 


Kontrola skleníkov, rýchliarní a fóliovníkov sa robí dvakrát do roka, a to v máji až 

októbri. 


Odoberajú sa listy alebo všetky ostatné napadnuté časti rastlín. Odobraté vzorky treba 

odoslať do diagnostických laboratórií OD ÚKSÚP v Bratislave, Zvolene a v Košiciach. 

Strapka západná (Frankliniella occidentalis) 


Frankliniella occidentalis 

F. occidentalis je výnimočne polyfágny druh 2 244 rastlinných druhov z 62 čeľadí 

zaznamenaných ako hostitelia. V Európe sa bežne vyskytuje na skleníkových plodinách a na 

stále vzrastajúcom rozsahu hostiteľských rastlín, ale zvyčajne na chryzantémach, gerberách 

(Gerbera), ružiach a senpólii (Saintpaulia). 


Frankliniella occidentalis 

BAYER KÓD: FRANOC 

Drobný hmyz veľkosti 1 až 2 mm s dvoma pármi úzkych obrvených krídel. Samičky 

majú dĺžku 1,2 až 1,6 mm. V priebehu roka sú žlté, ku koncu vegetačného obdobia a staršie 

jedince sú sfarbené hnedo, najmä na článkoch bruška, ktoré tým nadobúda pruhovaný vzhľad. 

Hlava a hruď sú oranžové až hnedé. Samčeky sú štíhle svetložlté, dĺžky 0,9 mm. Určenie 

druhu vyžaduje mikroskopické vyšetrenie imág. Od strapky tabakovej (Thrips tabaci) sa 

odlišuje predovšetkým osemčlánkovým tykadlom, ktorého posledné dva články sú krátke a 

tvoria drobný kužeľ (stylus) na konci šiesteho článku. Strapka tabaková má 7-článkové 

tykadlo. 



Hlavnými príznakmi napadnutia rastlín sú zmena farby vrchnej stranu listov a ich zúbkovanie. 

Okrem toho sa môžu vyskytnúť i striebritosť, deformácie, vážne rastové chyby a hnedé 

poranenia na listoch okrasných rastlín. Vytvárajú sa aj iné symptómy tzv. ”haló bodky”, ktoré 

sú tvorené malými tmavými škvrnami ohraničenými bielym pletivom. V dôsledku cicania 

strapiek kvety a lupienky blednú a vytvárajú sa na nich jazvy. 


Pozorovania oboch druhov je potrebné vykonávať dvakrát za vegetačné obdobie 

v máji až v auguste na okrasných rastlinách (aj na zemine v kvetináčoch) v rýchliarňach, 

skleníkoch, ale aj vo voľnej prírode. 


Odoberať treba najmä kvety a kvetné púčiky, prípadne listy, stonky, vyvíjajúce sa 

plody, podozrivé z výskytu škodcu spolu so škodcom (vajíčka, larvy, imága). V prípade 

rastlín menšieho vzrastu treba odobrať celú rastlinu aj s koreňovým systémom a zabezpečiť 

rastlinu proti neprirodzenému odumretiu uschnutím, t. j. koreňový systém zbavený 

nadmerného množstva substrátu navlhčiť a zabaliť do plastového vrecka. Vzorky podozrivé 

na prítomnosť strapky západnej (Frankliniella occidentalis) fytoinšpektor odošle do 

diagnostického laboratória v Bratislave, Zvolene, Košiciach. 

Odchyt imág Frankliniella occidentalis sa vykonáva na modré lepové doštičky pričom 

na 10 - 200 m 2 pripadá 1 lepová doštička zavesená tesne nad povrchom rastlín. Modré lepové 

doštičky je možné objednať u firmy Bio Tomal, 941 36 RÚBAŇ 23, tel./fax: 035/649 91 67. 

Lepové doštičky s nachytaným hmyzom treba v zmysle tejto metodiky po vymenení doručiť 

do príslušného diagnostického laboratória. 

Mora bavlníková (Helicoverpa armigera) 

BAYER KÓD: HELIAR 


Húsenice tohto škodcu poškodzujú okrasné rastliny, buriny a viac druhov pestovaných 

plodín. V pôvodnom areáli výskytu je obávaným škodcom bavlníka (preto „bavlníková“). 

V našich podmienkach môže škodiť na kukurici, tabaku, rajčiakoch, paprike, fazuli, kŕmnom 

hrachu, lucerne, z okrasných rastlín na gladiolách, gerberách, klinčekoch, ružiach, muškátoch 

a rôznych burinách (napr. podslnečník). 


V trópoch a subtrópoch máva dve až štyri generácie za rok. V južnom Bulharsku má 

dve kompletné generácie a čiastočne aj tretiu. Prezimuje kukla v pôde. Dospelce prvej 

generácie sa liahnu v máji. Samička nakladie 3 180 vajíčok (457 za 24 hodín). Samičky kladú 

vajíčka jednotlivo, alebo v malých skupinkách na rastliny v blízkosti kvetov alebo plodov. 

Preto aj húsenice sa vyskytujú jednotlivo, len mladšie húsenice možno nájsť v menších 

skupinkách. Vajíčko je pologuľovité, 0,5 mm veľké, žltozelené s tmavším a priečnym 

prstencom v strednej časti. Tesne pred vyliahnutím húseníc má tmavohnedú farbu. Húsenica 

v dospelosti dosahuje dĺžku 30 až 50 mm. Jej farba závisí od potravy a kolíše od žltozelenej 

až po tmavofialovú. Na bokoch tela sa tiahne široký svetlý pás. Na chrbte sa nachádzajú tri 

pozdĺžne tmavšie pruhy, medzi nimi jemné vlnovky a čierne bradavičky. Mladé húsenice sú 

zvyčajne tmavšie sfarbené ako staršie. Staršie húsenice sa neznášajú a často dochádza medzi 

nimi ku kanibalizmu. Pri 25 °C sa larvy liahnu za 3 dni, pri chladnejšom počasí za 10 – 11 

dní. Húsenice žerú 24-36 dní. Druhá generácia sa vyvíja za 19-26 dní. Larvy sa sťahujú do 

pôdy a za 1 – 7 dní sa kuklia. Zimné kukly zostávajú v pôde 176 až 221 dní, pri prvej 



generácii len 13-19 dní, 8-15 dní v auguste a 44 dní pri chladnom počasí v septembri. Kukla 

je hnedá, 15 až 20 mm dlhá. Životnosť dospelca je 3 týždne. Imágo má predné krídla žltkasté, 

olivovozelené alebo oranžové. V strede tmavého okraja zadných krídel sa nachádza 

ružovkastá škvrna, alebo dve svetlé bodky. Samičky sú zvyčajne tmavšie ako samčekovia. 

V podmienkach Maďarska bol zaznamenaný v rokoch 1993 – 1994 slabý nálet 

motýľov do svetelných lapačov v júni a júli s tým, že išlo o jedince, ktoré prileteli z juhu. 

Silnejší nálet bol pozorovaný v auguste a v septembri a zistil sa aj pomerne silný výskyt 

húseníc v rôznych plodinách. Predpokladalo sa, že táto generácia sa vyvinula už v Maďarsku. 


Kontrola sa vykonáva dvakrát v mesiacoch júl až október. 


Pozorovanie sa robí na všetkých hostiteľských rastlinách pestovaných v poľných 

podmienkach, ale aj v skleníkoch a fóliovníkoch. Zisťuje sa podľa výskytu charakteristických 

poškodení spôsobených jej húsenicami. Kontrola sa vykonáva najmä v južných okresoch 

Slovenska. Húsenice sa vyskytujú zvyčajne samostatne a ukryté v dierach vyžraných do 

plodov. Z toho dôvodu treba napadnuté plody opatrne rozkrojiť, húsenicu vybrať a odoslať 

spolu s napadnutými nehnijúcimi časťami rastlín do diagnostických laboratórií OD ÚKSÚP 

v Bratislave, Zvolene a v Košiciach. Časti rastlín treba zabaliť do vlhkého filtračného papiera 

(v prípade núdze novinového papiera) a húsenice uložiť do vhodnej krabičky. Húsenice 

nesmú byť vkladané do liehu alebo iných látok používaných na usmrtenie hmyzu, nakoľko 

tieto môžu spôsobiť zmenu ich zafarbenia. 

Mora banánovníková (Opogona sacchari) 

BAYER KÓD: OPOGSC 


V skleníkoch Európy sú hlavné hostiteľské rastliny tropické a subtropické okrasné 

rastliny z čeľade kaktusovitých, dracéna, strelícia, alpínia, begónia, broméliovité, palmy, 

prýštec najkrajší, fikus, gloxínia, zornica, maranta, monstera, sansevieria a senpólia. Pri 

rastlinolekárskej kontrole importovaných rastlín býva škodca nájdený najmä na dracéne 

a juke. Napádané sú druhy drevnaté, dužinaté aj hľuznaté. 


Pri 15°C trvá životný cyklus 3 mesiace. Vajíčko sa vyvíja 12 dní, larválny vývin trvá 

50 dní, obdobie kukly 20 dní a dospelce žijú 6 dní. Môže mať 8 generácií do roka a samička 

nakladie 50 až 200 vajíčok. Larva robí tunely v dreve stonky drevnatých rastlín ako sú 

dracéna a juka, v hľuzách a v rôznych častiach bylinných druhov. V počiatočnom štádiu je 

ťažké škodcu v stonke nájsť. Pri odstránení kôry alebo šupky možno nájsť chodbičky 

vyplnené drťou a trusom. Larva je červenkastohnedá 21 až 26 mm (prípadne až 36 mm) dlhá 

s priemerom 3 mm. Kukla je hnedá, 10 mm dlhá, na konci s dvoma silnými háčikmi, uložená 

v kokóne dĺžky 15 mm. Nachádza sa na konci míny. Kukly tesne pred vyletením motýľov 

vyčnievajú čiastočne z pletiva. Larvy robia míny priemeru 15 mm. Dospelec je nočný motýľ, 

žltohnedej farby, s rozpätím krídel 18 až 25 mm. Má dlhé tykadlá smerujúce netypicky 

dopredu. Motýle lietajú len na krátke vzdialenosti. 




Skleníky a rýchliarne treba kontrolovať dvakrát v priebehu roka v mesiacoch máj až 

september. V skleníkoch pestujúcich rastliny dovezené z krajín s výskytom tohto škodcu treba 

kontrolu vykonať do 30 (max. 40) dní od ich dovezenia. 

Krajiny s výskytom – Taliansko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko, 

Švajčiarsko, Čína, juh Sahary všeobecne, tropická Afrika všeobecne, Kapverdská republika, 

Madagaskar, Mauricius, Maroko, Nigéria, Reunion, Svätá Helena, Seychely, Južná Afrika, 

Karibik všeobecne, stredná Amerika všeobecne, Severná Amerika všeobecne, Barbados, 

Bermudy, Brazília, Honduras, Peru, Spojené Štáty a Venezuela. 


Odoberajú sa časti skleníkových rastlín napadnuté húsenicami škodcu spolu 

s húsenicami. Húsenice sa nachádzajú v stonkách a prítomnosť najmä starších húseníc sa dá 

zistiť podľa charakteristickej zmesi drevených pilín a ich trusu trčiacich z vyžraných dier. 

Odobraté vzorky treba odoslať do diagnostických laboratórií OD ÚKSÚP v Bratislave, 

Zvolene a Košiciach. 



Škodlivé organizmy kontrolované v rámci „množenia“ 

Červená hniloba koreňa jahody (Phytophthora fragariae var. fragariae) 

BAYER KÓD: PHYTFR 


Hlavnými hostiteľmi P. fragariae var. fragariae sú pestované odrody jahody záhradnej 

(Fragaria x ananassa) a prirodzená infekcia bola zistená aj u kríženca maliny a černice 

(Loganberry). Potenciálnymi hostiteľmi sú však aj iné druhy rodu Fragaria a Rubus (vrátane 

krížencov) prípadne i ďalšie rody čeľade Rosaceae. 


Infekcia začína na podzemnej časti rastlín, kde dochádza ku zmenám koreňového systému. 

Korene najskôr červenejú, postupne hnijú a odumierajú. Hlavné korene odumierajú od špičky 

a celý koreňový systém má vzhľad tzv. „potkanieho chvosta“. Bočné korene sú zhnité, sivé, 

sivohnedé až hnedé, hnijú od špičky ku koreňovému krčku. Pri rozrezaní nezhnitých častí 

koreňov je viditeľné tehlové až vínovočervené sfarbenie centrálneho valca, odtiaľ pochádza aj 

názov „červená hniloba koreňa jahody“. Toto sfarbenie sa môže značne rozšíriť nad zhnitú 

časť koreňov a u vysoko citlivých odrôd často až do korunky. Takéto sfarbenie, ktoré môže 

byť až hnedočervené je u citlivých odrôd viditeľné na spodnej časti rezu koreňovým krčkom. 

U veľmi citlivých odrôd sa sfarbenie šíri aj do poplazov. 

Nadzemné časti rastlín slabnú, často zakrpatievajú, tvoria málo poplazov a v pokročilom 

štádiu choroby rastliny odumierajú. Mladé listy môžu mať tmavozeleno–modré sfarbenie, 

staršie listy žltnú, niekedy sa sfarbujú do červena a to najmä na okrajoch alebo na spodnej 

strane žilnatiny. V prípade infekcie sa tvoria zakrpatené plody alebo sa netvoria plody žiadne, 

pretože dôjde k predčasnému úhynu rastlín. 

Podobné príznaky vyvoláva na jahodách aj Phytophthora cactorum avšak nedochádza 

k takému výraznému červenému sfarbeniu koreňového systému. P. cactorum je bežný pôdny 

organizmus, ktorý je schopný vyvolať ochorenie viacerých rastlín. Na jahodách sa prejavuje 

šedým sfarbením listov, ktoré rýchle usychajú, od najstarších až po najmladšie. P. cactorum 

sa môže vyskytnúť aj na plodoch jahôd. Nezrelé plody hnednú, zrelé mäknú, nemajú 

prirodzenú farbu, rýchlo strácajú chuť a hnijú. 


Pozorovanie treba vykonávať hlavne na množiteľskom materiáli jahôd. Infekcia sa 

začína prejavovať v malých ohniskách a postupne sa šíri do okolia. Viditeľné príznaky na 

nadzemných častiach sa začínajú objavovať až koncom jari a začiatkom leta. 



a aby nedošlo k ich znehodnoteniu uschnutím alebo zhnitím. Vzorka (celé rastliny aj 

s koreňovým systémom) po odobratí musí byť čím skôr doručená do diagnostického 

laboratória OD ÚKSÚP v Bratislave. 

Bakterióza na lucerne (Clavibacter michiganensis subsp. insidiosus) 

BAYER KÓD: CORBIN 




Hlavnou hostiteľskou rastlinou je lucerna siata (Medicago sativa), ale infikované 

môžu byť aj druhy lucerna kosákovitá (Medicago falcata), komonica biela (Melilotus albus) 

a iné z rodu Medicago spp. 


Rozvoj choroby je ovplyvnený výživou rastlín. Vädnutie je silnejšie pri vysokej 

hladine dusíka a fosforu a nízkej hladine draslíka. Ako prvé sú obyčajne napádané ojedinelé 

rastliny alebo skupiny rastlín v nižšie položených častiach polí. Príznaky choroby sú zvyčajne 

v prvom roku neviditeľné a úrodu lucerny veľmi neovplyvňujú, preto sa patogén nazýva 

insidiosus (= zákerný). Mierne príznaky predstavuje listová škvrnitosť, lyžicovité skrucovanie 

okrajov listov hore a mierna zakrpatenosť. Stredne silné infekcie okrem toho spôsobujú aj 

zvýšenie počtov stoniek, rastlina potom pripomína metlu. Silne napadnuté rastliny sú vysoké 

iba niekoľko centimetrov, stonky sú tenké a vytiahnuté, lístky sú malé a hrubšie, často sú 

skrútené s vybielenými okrajmi alebo sú vybielené celé listy. Rastliny zvyčajne odumierajú. 

V prípade neprítomnosti príznakov na nadzemných orgánoch sa vyskytuje žlté až svetlo 

hnedé zafarbenie mladého drevnatého pletiva koreňa v mieste styku kôry kortexu 

s vaskulárnym cylindrom. Tieto príznaky sú viditeľné po odlúpení kôrovej vrstvy. Názov 

„bakteriálne vädnutie“ nie je celkom presný, pretože tieto príznaky sa vyskytujú iba počas 

horúceho počasia spolu s nekrózami bledosivej farby na okraji listov. Tieto príznaky sú 

v rozpore s príznakmi verticíliového vädnutia (Verticilium alboatrum), pre ktoré je 

charakteristické vädnutie a rýchle odumieranie bez zakrpateného vzrastu. 

Rozdiel medzi príznakmi poškodenia mrazom a príznakmi bakteriálneho vädnutia je v tom, že 

pri namrznutí sú poškodené najmä vrcholové púčiky pri koreňovom kŕčku. V strede koreňa 

možno pozorovať príznaky spály a trhanie pletiva. Nasleduje hniloba, tmavnutie koreňa 

a tvorba dutín. Niekedy mrzne aj vonkajšia časť dreva, avšak toto poškodenie sa nikdy nešíri 

ďaleko od kŕčka koreňa a má omnoho tmavšiu farbu. Poškodenie vädnutím je možné vždy 

pozorovať až do koreňovej špičky a bočných koreňov. Tieto príznaky sa môžu vyskytovať 

súčasne. 


Kontrolovať iba porasty lucerny siatej určené na výrobu osiva. Porasty sa v priebehu 

vegetácie kontrolujú jedenkrát. 


Štandardná veľkosť vzorky osiva lucerny je 5 000 semien (cca.13g). V prípade rastlín 

s príznakmi ochorenia je potrebné odobrať celé rastliny aj s koreňmi. Odobratú vzorku je 

potrebné čo najrýchlejšie doručiť do bakteriologického laboratória OD ÚKSÚP v Bratislave. 

Uvedené kontroly vykonávajú inšpektori odboru osív a sadív, pričom odbery vzoriek 

budú vykonávané taktiež inšpektormi odboru osív a sadív, iba v prípade potreby v spolupráci 

s fytoinšpektormi. 



Škodlivé organizmy, ktoré nie sú súčasťou monitoringu 

(všetky vzorky sú spoplatnené) 

Antraknóza jahody (Colletotrichum acutatum) 

BAYER KÓD: COLLAC 


Tento druh má veľmi široký okruh hostiteľov, ale hospodársky najvýznamnejšie sú 

jahody (Fragaria vesca). Medzi ďalších hostiteľov medzi kultúrnymi rastlinami tejto huby 

patria: Anemone coronaria, Malus pumila, Solanum melongena, Persea americana, Camellia 

spp., Capsicum annuum, Coffea arabica, Psidium guajava, Olea europea, Carica papaya, 

Pinus (P. radiata, P. elliottii), Cyphomandra betacea, Lycopersicon esculentum, Tsuga 

heterophylla, Zinnia spp. a iné. 

V Európe je výskyt potvrdený v niektorých štátoch, ako je Belgicko, Bulharsko, Česká 

republika (v roku 2005 na južnej Morave), Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Maďarsko, 

Nemecko, Nórsko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko a Veľká 

Británia. 

Táto choroba je celosvetovo významná na jahodách (tu je považovaná za druhého 

najdôležitejšieho patogénna po Botrytis cinerea). Vo Francúzsku choroba spôsobuje až 80 % 

strát na neošetrených porastoch jahôd, hlavne na stále rodiacich kultivaroch. Vo Veľkej 

Británii, kde choroba podlieha povinnej ohlasovacej povinnosti, si jej výskyt vynucuje 

spálenie napadnutých kultúr a fumigáciu pôdy. 


Choroba sa často šíri tak rýchlo, že do objavenia príznakov je plodina už vážne 

ohrozená. Najvýraznejšie symptómy sa objavujú na dozrievajúcich plodoch v podobe 

okrúhlych, vpadnutých, vodou nasýtených škvŕn, ktoré sa rozširujú až prekryjú celý plod 

behom 2-3 dní. Na nezrelých plodoch sú pozorovateľné nepravidelné škvrny a deformácia 

plodov. Na škvrnách sa vytvoria fruktifikačné orgány, ktoré produkujú ružovo – lososovú 

masu spór, ktorá je vo vlhku slizovitá a v suchu zasychá. Infekcia sa môže prejaviť aj na 

listových a kvetných stopkách v podobe malých, čiernych, oválnych vnorených škvŕn alebo 

v podobe malých nepravidelných škvŕn na listoch. Patogén je charakteristický kľudovým 

(inaktívnym) štádiom, kedy nevyvoláva na rastlinách symptómy, ale v priaznivých 

podmienkach sa infekcia môže začať veľmi rýchlo šíriť. 

Pri niektorých iných plodinách, napríklad veternica, zeler, je hlavným príznakom 

hniloba korunky a listová kučeravosť. Pri semenáčikoch borovíc sú postihnuté vyvíjajúce sa 

listy okolo terminálneho puku, na ktorých sa objavujú malé hnedé lézie, ktoré sa rýchlo 

rozširujú. V konečných dôsledkoch spôsobuje zakrpatenosť, nenapadnuté pletivo pod 

rastovým pletivom pokračuje vo vývoji. 


Pozorovanie treba vykonávať hlavne na množiteľskom materiáli jahôd. Príznaky sú 

viditeľné najmä v čase dozrievania plodov („odtlačok prsta“ = „black spot”) v máji a júni. Pri 

silnom infekčnom tlaku sú hnedé škvrny aj na nezrelých plodoch. Zamerať sa treba aj na 

obchodnú sieť (dovoz február až september), hlavne pôvodom z krajín s výskytom. 



a aby nedošlo k ich znehodnoteniu uschnutím alebo zhnitím. Vzorka (celá rastlina aj 



s plodmi) po odobratí musí byť čím skôr doručená do diagnostického laboratória OD ÚKSÚP 

v Bratislave. 



Príloha č. 1 

Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave, 

833 16 Bratislava, Matúškova 21 

Odbor ochrany rastlín 

Hanulova 9/A, 844 29 Bratislava 42, tel. č.: 02 / 69 20 44 91, 69 20 44 41, fax: 02 / 64 46 20 84 

Záznam o vykonaní kontroly 

č. / / 2011 - A 

Kontrola vykonaná podľa zákona NR SR č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení neskorších predpisov 

* hodiace sa označte „x“ 

Právnická alebo fyzická osoba - názov, adresa: ......................................................................................................... 

..................................................................................................................................................................................... 

Okres: ......................................... IČO: ................................. e-mail: ........................................................................ 

tel./mob.: .................................................................................... fax: ........................................................................ 

Meno zástupcu právnickej / fyzickej osoby: .......................................................…..................... 

Dátum kontroly: ......................................... 

Názov a adresa pracoviska ÚKSÚP: ...................................................................................................................... 

Meno pracovníka ÚKSÚP: ........................................................................................................................ 

Kontrola na mieste bola vopred oznámená * nie áno, dňa ............................... 

Kontrola na mieste bola oznámená z dôvodu/prostredníctvom ........................................................................... 

Kontrola na mieste bola umožnená v zmysle § 5 zákona NR SR č.193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti 

v znení neskorších predpisov: * 

áno nie (uviesť dôvod) ........................................................................................... 

Kontrola bola zameraná na: Monitoring: 

Pozorovanie č.: 

Výsledok kontroly: Miesto kontroly: 

Hostitelia (druh, skontrolované množstvo): 

Záznam o odbere vzorky – B: 

Návrh opatrení: 

Vyjadrenie zástupcu právnickej/ fyzickej osoby/: Súhlasí s kontrolou, nie sú námietky. 

Nesúhlasí s kontrolou, sú námietky (uviesť dôvod) 

Doba trvania kontroly v hodinách: hod., Spoplatnenie áno, suma: nie 

meno: 

funkcia: 

__________________________ ____________________________ 

podpis a odtlačok pečiatky podpis a odtlačok pečiatky 

zástupcu právnickej / fyzickej osoby zástupcu ÚKSÚP

DOC - Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?