Právoplatné rozhodnutia za 17. týždeň 2013 - Štátna veterinárna a ...

V Slovenskej republike chýba procesný predpis, ktorý by upravoval zásady správneho
trestania.
Z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách z
13. februára 1991, ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pre
ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných.
Podľa štrasburskej judikatúry má administratívne trestanie trestnoprávny charakter, preto
treba vychádzať analogicky z Trestného zákona, resp. zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v platnom znení, ktoré upravujú postup pri ukladaní sankcií pri súbehu trestných
činov/priestupkov.
Podľa § 41 ods. 1 trestného zákona: „Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac
trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje
na trestný čin najprísnejšie trestný.“
Podľa § 37 trestného zákona: „Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ ... h)
spáchal viac trestných činov,...“
Podľa § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch: „Za viac priestupkov toho istého páchateľa
prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na
priestupok najprísnejšie postihnuteľný; ...“
Na základe analógie je teda potrebné aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu,
t. j. správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na
správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je
delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Pri rovnakej sadzbe pokút správny
orgán uloží úhrnnú sankciu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávažnejší delikt.
Bolo by v rozpore s uvedenými zásadami vyjadriť pri súbehu správnych deliktov
výšku pokuty za každé protiprávne konanie, túto výšku odôvodniť zo všetkých ustanovených
hľadísk a následne vyjadriť celkovú pokutu ako súčet čiastkových sankcií - teda uložiť
súhrnnú sankciu tak, ako to požaduje odvolateľ.
Treba tiež podotknúť, že uložením úhrnnej sankcie sa sleduje primeranosť postihu,
nakoľko uplatnenie kumulačnej (sčítacej) zásady by mohlo viesť k neúmerne vysokej pokute
a teda takýto postup je v prospech účastníka konania.
Takýto postup je v súlade s judikatúrou slovenských a českých súdov (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Sžo 28/2007, rozsudok Nejvyššího správního soudu č.j. 6 As
57/2004 - 54, č. j. 4 As 47/2004 – 87, č.j. 1 As 27/2008 – 67, č. j. 8 As 17/2007 -135, č. j. 5 A
98/2001 – 36, usnesení Nejvyššího správního soudu č.j. 2 As 34/2006-73). Správnosť
aplikácie absorpčnej zásady pri ukladaní sankcie za zbiehajúce sa správne delikty v súvislosti
so žalobami Kaufland Slovenská republika v.o.s. vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutí
ŠVPS SR vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 4Sžo/49/2012 zo dňa
30.10.2012 a v rozsudku č. 2Sžo/2/2012 zo dňa 19.12.2012.
Odvolací orgán konštatuje, že vo výrokovej časti rozhodnutia vydaného RVPS
Humenné č. j. 2013/00085-02 zo dňa 22.02.2013, sú podrobne popísané skutky (vrátane času
a spôsobu ich spáchania), za ktoré bol účastník konania postihnutý úhrnnou sankciou vo
výške 15 000 eur. Ďalej každý z týchto skutkov je subsumovaný pod príslušnú skutkovú
podstatu uvedenú v § 28 zákona o potravinách účinného v čase spáchania správnych deliktov
( § 28 ods. 1 písm. a), § 28 ods. 2 písm. i), § 28 ods. 2 písm. f)), pričom zo znenia výroku
vyplýva, že prvostupňový správny orgán za najzávažnejší delikt považoval umiestňovanie na
trh potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Ako je v rozhodnutí uvedené, pokuta
bola uložená podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný
a spáchanie ďalších deliktov považoval správny orgán za priťažujúcu okolnosť. V odôvodnení
na str. 15 však správny orgán nesprávne uviedol, že ukladá pokutu za iný správny delikt
podľa § 28 ods. 2 písm. l) zákona o potravinách. Účastník konania vo svojom odvolaní
17