19.06.2014 Views

slovenská verzia - SACR

slovenská verzia - SACR

slovenská verzia - SACR

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

Región Trenín


malá<br />

krajina


Treniansky kraj sa nachádza v západnej asti<br />

Slovenska, susedí s eskou republikou. Väšinu územia<br />

kraja tvorí široké údolie stredného toku rieky Váh,<br />

nad ktorým sa z oboch strán dvíhajú pahorky Malých<br />

a Bielych Karpát, z druhej strany Považský Inovec<br />

a Strážovské vrchy. Východnú as územia kraja tvorí<br />

hornonitrianska kotlina so svojimi ložiskami uhlia.<br />

pútavé legendy, pri poúvaní ktorých sa vám farbisto<br />

pripomenie slávna história tohto krásneho regiónu.<br />

Množstvo pahorkov s miernym prevýšením<br />

a pozvonými stúpaniami dáva v tomto kraji<br />

predpoklad pre príjemné turistické prechádzky<br />

alebo cyklotúry. Okrem návštev historických hradov<br />

môžete pri týchto výletoch pozorova krásu okolitej<br />

Rieka Váh tvorila v minulosti prirodzenú západnú<br />

hranicu Uhorského kráovstva. Spolu s viacerými<br />

mohutnými hradmi poskytovala ochranu krajine pred<br />

vojenskými útokmi. Hrady boli zárove centrami<br />

rozvoja obchodu a remesiel. Do dnešných ias<br />

sa zachovali iba niektoré z nich, väšinu alších<br />

už môžeme obdivova iba poda dobových kresieb<br />

a zvyškov ruín. Z tých najvýznamnejších hradov<br />

spomeme aspoachtický, Beckov, Treniansky,<br />

Vršatec, Považský. Ku každému z hradov sa viažu<br />

krajiny, navštívi viaceré významné pamätné miesta,<br />

i nadýcha sa atmosféry tradícií a udových zvykov.<br />

Nielen pri návšteve kúpených miest môžete by<br />

svedkom zaujímavých kultúrnych podujatí. Treniansky<br />

kraj je známy svojimi tradinými festivalmi a bohatou<br />

ponukou kultúrnych programov. Do tohto rámca<br />

patrí aj niekoko významných výstav a vetrhov<br />

na Trenianskom výstavisku.


Trenín<br />

Mestská veža<br />

Meštianske domy<br />

O osídlení trenianskej lokality už v staršej dobe kamennej<br />

svedia viaceré archeologické nálezy. Originálnym dokladom<br />

o prítomnosti rímskych legionárov na území Slovenska<br />

je nápis vytesaný do trenianskej hradnej skaly. Je spomienkou<br />

na víazstvo cisára Marka Aurélia nad Kvádmi v roku 179.<br />

Zaiatky mesta pod mohutným hradom možno hada v trhovej<br />

osade spomínanej už v roku 1111 na starej ceste od vážskeho<br />

brodu pod kopcom Brezina. K najväšiemu rozkvetu došlo<br />

po roku 1275, ke sa hrad dostal do vlastníctva Matúša áka,<br />

pána takmer celého územia dnešného Slovenska. V období<br />

stredoveku získal Trenín rôzne výsady a práva, rozvíjali<br />

sa remeslá a obchod, konali sa výroné jarmoky a od roku 1380<br />

sa tu varilo i pivo. Krá Žigmund povýšil mesto Trenín v roku<br />

1412 na slobodné kráovské mesto.


Synagóga


Piaristický kostol<br />

Piaristický kostol


Hotel Tatra<br />

Trenín neobchádzali mnohé katastrofy a asto trpelo i vojnami.<br />

Morový stp v strede námestia bol postavený na pamä morovej<br />

nákazy v roku 1710. V barokovom duchu ho v roku 1712<br />

vytvorili viedenskí kamenárski majstri. Vývoj mesta to však<br />

nezastavilo a od druhej polovice 19. storoia sa Trenín stal<br />

významným obchodným a priemyselným centrom Považia. Dnes<br />

má mesto takmer 60.000 obyvateov a je sídlom kraja.<br />

Návštevníci prichádzajú do mesta, aby uvideli hrad v jeho<br />

plnej kráse a vypouli si známu poves o Studni lásky. Honosná<br />

je výstava rodovej galérie rodiny Ilešháziovcov v paláci<br />

Zápoských takmer so stovkou olejomalieb zo 16. až 19.<br />

storoia. Dominantou Štúrovho námestia je fontána s vodníkom<br />

Valentínom, ktorá sa v zimných mesiacoch premení na adové<br />

klzisko. Priamo v centre mesta je vstup do lesoparku Brezina,<br />

v ktorom sa nachádzajú náuné chodníky.


Treniansky hrad<br />

Treniansky hrad je pomerne rozsiahly zrenovovaný hrad,<br />

ktorý sa týi na strmom vápencovom brale priamo nad<br />

mestom Trenín. Hrad je charakteristickou a neodmyslitenou<br />

dominantou nielen Trenína, ale aj celého Stredného Považia.<br />

Je národnou kultúrnou pamiatkou. História hradného brala<br />

siaha až do obdobia Rímskeho impéria, oho dôkazom je i nápis<br />

na hradnej skale, hlásajúci víazstvo II. rímskej légie nad<br />

Germánmi pri Laugariciu z roku 179 n. l.


Dnešný hrad vznikol pravdepodobne na mieste hradiska.<br />

Koncom 13. storoia sa Treniansky hrad dostal do majetku<br />

palatína Matúša áka, ktorý ovládal veké územia a stal<br />

sa legendárnym „pánom Váhu a Tatier“. Na nádvorí<br />

hradu sa zachovala Studa lásky, ktorú poda povesti mal<br />

vlastnými rukami do skaly vyhbi turecký mládenec Omar,<br />

aby si tak vykúpil svoju milovanú Fatimu. Hoci tento príklad<br />

nekonenej lásky je pútavý, v skutonosti vznikla studa<br />

prozaickejším spôsobom.


Bojnický zámok<br />

Bojnický zámok je romantický zámok s iastone ponechaným<br />

pôvodne gotickým a renesanným základom hradu. Je dobre<br />

viditený z vekej asti horného Ponitria a leží na západnom<br />

okraji mesta Bojnice. Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul<br />

a zmenila hrad na arokrásny zámok. V súasnosti je na zámku<br />

as zbierky Slovenského národného múzea. Súasou koncepcie<br />

zámku je aj okolitý park a priahlý lesopark s vemi obúbenou<br />

zoologickou záhradou.<br />

sa zo staršieho hradiska. V druhej polovici 17. storoia bol hrad<br />

prestavaný v barokovom slohu. Posledná rozsiahla prestavba<br />

v neogotickom štýle sa uskutonila v rokoch 1889 - 1910


Beckovský hrad je rekonštruovaná zrúcanina hradu na strmom,<br />

70 metrov vysokom brale. Silueta hradu je dobre viditená<br />

už zaleka. Hrad vybudovali pôvodne ako pohraniný strážny<br />

hrad, ktorý kontroloval vekú as stredného Považia. Prelom<br />

14. a 15. storoia je pre hrad charakterizovaný honosnou<br />

prestavbou, pri ktorej zvýšili hradné veže a postavili horný<br />

gotický palác s rytierskou sieou a kaplnkou. V polovici<br />

16. storoia hrad v dôsledku tureckého nebezpeenstva<br />

opevovali. Vtedy postavili v dolnom nádvorí delovú vežu<br />

Beckov<br />

a zvýšili obvodové múry hradu. Požiar, ktorý vypukol na hrade<br />

roku 1727, zniil väšinu budov a od toho asu je hrad opustený.<br />

Ruiny horného a dolného hradu sú pozostatkom palácov,<br />

hospodárskych a obranných budov a opevnenia.


achtický hrad<br />

Bol postavený v druhej polovici 13. storoia a patril medzi<br />

prvé hrady, ktoré mali za úlohu zabezpei západnú hranicu<br />

Uhorska. Vybudovaný na brale, na jeho najvyššom mieste, stál<br />

palác a okolo horného nádvoria postupom asu vznikali alšie<br />

budovy hradu. Dolné nádvorie, ktoré slúžilo najmä obrane, bolo<br />

prístupné z horného hrebea ponad priekopu vysekanú v skale.<br />

V 17. storoí tu sídlila aj známa Alžbeta Bátoriová, ktorej život<br />

je opradený povesami o jej hrôzostrašných inoch.


Bol postavený koncom 13. storoia ako odpove na vpád<br />

Tatárov. Uhorský krá Béla IV. dal vtedy postavi viaceré<br />

kamenné hrady na Považí. Dlhé roky patril významnému rodu<br />

Podmanických, od roku 1571 Ondrejovi Balašovi, ktorý bol<br />

hlavným kráovským komorníkom a novohradským županom.<br />

Jeho syn Imrich dal pod hradom postavi kaštie v roku 1631<br />

a opustil hrad, ktorý v roku 1623 vyhorel.<br />

Odvtedy sú z hradu ruiny.<br />

Považský hrad


Myjava<br />

Táto as Záhoria dostala tiež pomenovanie kopanice.<br />

Je charakteristická množstvom malých usadlostí roztrúsených<br />

po údoliach medzi pahorkami Malých Karpát. Pri výletoch,<br />

i už pešo alebo na bicykli, môžete obdivova krásy tunajšej<br />

prírody a pamiatky udovej architektúry. Myjava a celý<br />

kopaniiarsky región má bohaté folklórne tradície a tradiná<br />

udová kultúra je tu stále živá. Dôkazom sú asté a atraktívne<br />

kultúrne podujatia, ktoré sa v Myjave uskutoujú.<br />

Najväším podujatím tohto druhu je každoroný trojdový<br />

medzinárodný folklórny festival a festival európskej tradinej<br />

kultúry. Zúastuje sa na om pravidelne okolo 1400<br />

úinkujúcich – tanené súbory, udové hudby, sólisti –<br />

nielen zo Slovenska, ale z celej Európy, ba i z celého sveta.<br />

Neodmyslitenou súasou festivalu je tradiný „jarmek“.<br />

Tu sa odohrávajú udové rozprávania, divadelné predstavenia<br />

pre deti i dospelých, ochutnávky regionálnych špecialít<br />

a koštovky páleného, udové tanené zábavy. Festivalovú<br />

atmosféru dotvárajú stánky udových umelcov a remeselníkov.


Brezová<br />

pod Bradlom<br />

V najzápadnejšej oblasti Slovenska, lemovanej na východ<br />

severnými výbežkami Malých Karpát a na západe riekou<br />

Moravou, v malebnom pahorkovitom kraji, leží Brezová<br />

pod Bradlom so svojim blízkym zázemím. S týmto regiónom<br />

sa viaže meno významného slovenského štátnika generála<br />

Milana Rastislava Štefánika. Tento zaslúžilý vedec a výskumník,<br />

generál Francúzskych légií bol aj spoluzakladateom prvej<br />

eskoslovenskej republiky. V roku 1919, krátko po tejto<br />

významnej udalosti pre dejiny slovenského národa, generál<br />

Štefánik tragicky zahynul.


Mohyla na vrchu Bradlo bola slávnostne odhalená pri príležitosti<br />

desiateho výroia jeho tragickej smrti. Pamätník je vyvrcholením<br />

tvorby architekta Dušana Jurkovia a predstavuje jeden<br />

zo skutoných vrcholov pamätníkovej monumentálnej tvorby<br />

medzivojnového obdobia v stredoeurópskom meradle. Výber<br />

lokality na severnom výbežku Malých Karpát nad rodiskom<br />

generála zaruili prirodzenú dominantnos pamätníka celému<br />

okoliu. Múzeum v Košariskách, rodnej obci generála, vám priblíži<br />

vo svojej expozícii Fragmenty zo Štefánikovho života.


Uhrovec<br />

V tejto nevekej obci sa v tom istom dome narodili dve<br />

z najvýznamnejších osobností slovenských dejín - udovít<br />

Štúr a Alexander Dubek. Rodný dom oboch významných<br />

mužov Slovenska je dnes múzeom. Prvá expozícia tu bola<br />

otvorená pri príležitosti osláv 150. výroia narodenia udovíta<br />

Štúra, zachytáva životné osudy tohto myslitea a politika,<br />

spoluzakladatea spisovnej sloveniny. O 106 rokov po . Štúrovi<br />

sa v tom istom dome narodil aj Alexander Dubek (1921-1992),<br />

významný európsky politik. as expozície je venovaná aj jeho<br />

životu a dielu.


Kaštie Lednické Rovne<br />

Tradícia<br />

výroby skla<br />

Tradíciu výroby skla na Slovensku zachytáva Slovenské sklárske<br />

múzeum v obci Lednické Rovne, v blízkosti mesta Púchov.<br />

V roku 1892 tu založil Jozef Schreiber skláre. Odvtedy sa stále<br />

rozširovala a výrobky dnešného závodu sa prezentujú oraz<br />

viac za hranicami Slovenska. Návštevníkov Lednických Rovní<br />

zaujme krásny barokový kaštie, zrekonštruovaný v roku 1860<br />

v romantickom slohu, v ktorom sa v súasnej dobe múzeum<br />

nachádza.


K najvyhadávanejším a najznámejším slovenským kúpeom<br />

patria Trenianske Teplice, ktoré s obdivom vychvauje aj autor<br />

prvej balneografi e o uhorských kúpeoch Juraj Werhern už v roku<br />

1549. V súasnosti poskytujú kúpele Trenianske Teplice<br />

komplexnú liebu pre viac ako dvadsatisíc pacientov rone<br />

a v ponuke nájdete okolo 80 druhov procedúr.<br />

Trenianske<br />

Teplice<br />

Hlavným zameraním kúpeov v Trenianskych Tepliciach<br />

je protireumatická lieba. Miestne sírne pramene sú unikátne<br />

a ich teplota v rozmedzí od 37,7 - 40˚C umožuje priame<br />

použitie na vonkajšiu balneoterapiu bez potreby ich<br />

alšieho ohrievania i ochladzovania. Kúpele sa špecializujú<br />

na diagnostiku a liebu pohybového aparátu, ale sú vhodné<br />

aj pre pacientov s nervovými a reumatickými ochoreniami.


Hrad Bran<br />

Cykloturistika<br />

Mierne prevýšenia a najmä málo frekventované cesty v odahlých<br />

miestach kraja sú výborným predpokladom pre cykloturistiku.<br />

Vážska cykloturistická magistrála po ochranných hrádzach Váhu<br />

a Vážskeho kanála, Myjavská pahorkatina, Malé a Biele Karpaty<br />

i Považský Inovec ponúkajú návštevníkom nádherné výhady<br />

na krajinu, kopaniiarske osídlenia a prírodné krásy.<br />

Cyklisti môžu navštívi vea zaujímavých historických pamiatok<br />

- staré kostoly v obciach, mohylu generála M. R. Štefánika<br />

na Bradle, Gazdovský dvor v Myjave - Turej Lúke, hrady Bran,<br />

achtický hrad, Beckov, ruiny opevneného kostolíka v Haluziciach<br />

a mnohé alšie. Turisti si môžu vybra z vekého množstva<br />

znaených trás - od tých najjednoduchších, ktoré zvládnu aj deti,<br />

až po najnáronejšie urené pre zdatných cyklistov.


Biele Karpaty<br />

Vršatec


Najvýznamnejší festival modernej hudby a tanca pod holým<br />

nebom na Slovensku sa na trenianskom letisku koná vždy<br />

zaiatkom leta. Vytvára priestor pre skupiny a spevákov<br />

produkujúcich rôzne moderné hudobné žánre nielen<br />

zo Slovenska, ale z celého sveta. Je zárove príležitosou<br />

najmä pre množstvo mladých udí na nevšedný zážitok<br />

z niekokohodinovej hudobnej šou.<br />

Festival<br />

Pohoda


Medzinárodný fi lmový festival v Trenianskych Tepliciach<br />

prezentuje nové trendy v svetovej kinematografi i – nielen<br />

profesionálne, ale aj práce študentov na umeleckých<br />

školách. Hodnotenie fi lmov v súažných kategóriách sa odohráva<br />

za úasti medzinárodných odborníkov. Najlepší celoveerný<br />

hraný fi lm v hlavnej súažnej kategórii si odnáša prestížnu<br />

cenu Modrý anjel.<br />

ARTFILM<br />

Súasou festivalu je aj ocenenie Hercova misia – za významné<br />

pôsobenie v oblasti svetovej fi lmovej tvorby je tabuka<br />

s umelcovým menom pripevnená natrvalo na Moste slávy.<br />

Tabuku s menom na Moste slávy okrem najvýznamnejších<br />

slovenských a eských hercov majú aj svetové osobnosti<br />

fi lmového umenia - Sophia Loren, Ornella Muti, Jean Paul<br />

Belmondo, Franco Nero a mnohí alší.


Považský Inovec<br />

Bojnice<br />

Turisticko-informaná kancelária<br />

Hurbanovo námestie 47, 972 01 Bojnice<br />

+421 46 543 0303<br />

tik.bojnice@stonline.sk<br />

Považská Bystrica<br />

Turistická informaná kancelária<br />

Štúrova 5/9, 017 01 Považská Bystrica<br />

+421 42 426 0598<br />

tikpb@stonline.sk<br />

Handlová<br />

Turisticko-informaná kancelária ZOHD<br />

Námestie baníkov 5, 972 51 Handlová<br />

+421 46 518 6102<br />

tik@handlova.info<br />

Prievidza<br />

Turisticko-informaná kancelária Horná Nitra<br />

Námestie Slobody 4, 971 01 Prievidza<br />

+421 46 16 186<br />

tik@prievidza.sk


Púchov<br />

Nimnica<br />

Lednické<br />

Rovne<br />

Dubnica<br />

nad Váhom<br />

Trenianske Teplice<br />

Považský<br />

hrad<br />

Považská<br />

Bystrica<br />

ŽILINA<br />

PREŠOV<br />

Myjava<br />

Nové Mesto<br />

nad Váhom<br />

TRENČÍN<br />

Bojnice<br />

Brezová pod<br />

Bradlom<br />

achtice<br />

Beckov<br />

Uhrovec<br />

Partizánske<br />

Prievidza<br />

BANSKÁ<br />

BYSTRICA<br />

KOŠICE<br />

TRNAVA<br />

NITRA<br />

BRATISLAVA<br />

Stará Turá<br />

INFOTUR - informaná kancelária mesta<br />

SNP 254/49, 916 01 Stará Turá<br />

+421 32 776 3893<br />

infotur@stonline.sk<br />

Trenín<br />

Kultúrno-informané centrum<br />

Sládkoviova 1, 911 01 Trenín<br />

+421 32 743 3505<br />

kic@trencin.sk


Slovenská agentúra pre cestovný ruch<br />

Námestie . Štúra 1, P. O. Box 35<br />

974 05 Banská Bystrica<br />

Tel.: +421/48/413 61 46<br />

Fax: +421/48/413 61 49<br />

E-mail: sacr@sacr.sk<br />

Slovenská agentúra pre cestovný ruch<br />

Pracovisko Bratislava<br />

Dr. V. Clementisa 10<br />

821 02 Bratislava<br />

Tel.: +421/2/50 700 801, 821<br />

Fax: +421/2/55 571 654<br />

E-mail: sacrba@sacr.sk<br />

Slovenská agentúra pre cestovný ruch<br />

Regionálne pracovisko Nitra<br />

Ing. Ronald Turek<br />

Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja<br />

Kupecká 3<br />

949 01 Nitra<br />

Tel.: +421/37/ 69 259 23<br />

Mobil: +421 918 336 238<br />

E-mail: turcek@sacr.sk<br />

Slovenská agentúra pre cestovný ruch<br />

Regionálne pracovisko Prešov<br />

Michaela Rafajová, BSBA<br />

Úrad Prešovského samosprávneho kraja<br />

Nám. Mieru 2<br />

080 01 Prešov<br />

Mobil: +421 918 336 236<br />

E-mail: presov@sacr.sk<br />

Slovenská agentúra pre cestovný ruch<br />

Regionálne pracovisko Trenín<br />

Mgr. Peter Pastier<br />

Úrad Trenianskeho samosprávneho kraja<br />

Hviezdoslavova 1<br />

911 50 Trenín<br />

Tel.: +421/32/ 65 37 218<br />

Mobil: +421 918 336 237<br />

E-mail: pastier@sacr.sk<br />

Slovenská agentúra pre cestovný ruch<br />

Regionálne pracovisko Žilina<br />

Mgr. Martin Vataj<br />

Úrad Žilinského samosprávneho kraja<br />

Komenského 48<br />

011 09 Žilina<br />

Mobil: +421 918 336 277<br />

E-mail: vataj@sacr.sk<br />

ZAHRANINÉ ZASTÚPENIA <strong>SACR</strong><br />

eská republika<br />

Slovenská agentura pro cestovní ruch<br />

Ing. Klára Badinková<br />

Jilská 16<br />

110 00 Praha 1<br />

eská republika<br />

Tel./Fax: +420 224 946 082<br />

Mobil: +420 776 7654 77<br />

E-mail: sacrpraha@seznam.cz<br />

ína<br />

Slovak Tourist Board<br />

China PR & Consultancy Agency<br />

Mrs. Maria Boyd<br />

B&B International<br />

Offi ce 26E, CITIC Building<br />

No. 19 Jianguomenwai Dajie, Chaoyang District<br />

Beijing 100004, P.R.C.<br />

tel.: +86 10 8526 1228<br />

fax: +86 10 8526 1227<br />

e-mail: bnbint@gmail.com, welcomeslovakia@vip.sina.com<br />

Holandsko<br />

Slowaaks Verkeersbureau<br />

Ing. Ingrid Stupavska<br />

´t Hotel, Leliegracht 18<br />

1015 DE Amsterdam<br />

Nederland<br />

Tel.:+31 20 423 0539<br />

Fax:+31 20 626 7873<br />

E-mail: info@slowaaks-verkeersbureau.nl<br />

Maarsko<br />

Szlovák Idegenforgalmi Hivatal<br />

Dipl. Ing. Soa Jelínková<br />

Rákoczi út 15<br />

H 1088 Budapest<br />

Magyarország<br />

Tel.: +36 1 4290049<br />

Fax: +36 1 4290050<br />

Mobil: +36 30 4341368<br />

E-mail: slovakiatourism@slovakiatourism.hu<br />

Nemecko<br />

Slowakische Zentrale für Tourismus<br />

Vertretung Deutschland<br />

Ing. Ingrid Sorat<br />

Zimmerstr. 27<br />

D - 10969 Berlin<br />

Deutschland<br />

Tel: +49/30/25 94 26 40<br />

Fax: +49/30/25 94 26 41<br />

E-mail: sacr-berlin@botschaft-slowakei.de<br />

tourismus@botschaft-slowakei.de<br />

Posko<br />

Narodowe Centrum Turystyki Sowackiej<br />

Ing. Ján Bošnovi<br />

ul. Krakowskie Przedmiecie 13 pok.17, (budynek hotelu Europejski)<br />

00-071 Warszawa<br />

Polska<br />

Tel./Fax: +48/22/827 00 09<br />

E-mail: sacr@poczta.onet.pl<br />

Rakúsko<br />

Daniel Luká<br />

Slowakische Zentrale für Tourismus<br />

Vertretung Österreich<br />

Parkring 12<br />

A - 1010 Wien<br />

Österreich<br />

Tel.: +43 1 5139569<br />

Fax: +43 1 5139763<br />

E-mail: sacr-wien@aon.at<br />

Ruská federácia<br />

Predstavitestvo Slovackovo Upravlenija po Turizmu<br />

Ing. ubica Alušicová<br />

Posolstvo Slovackoj Respubliky<br />

Ul. J. Fuíka 17-19,<br />

123 056 Moskva<br />

Rossijskaja Federacija<br />

Tel.: +7/495/251 76 31<br />

Fax: +7/495/251 76 45<br />

E-mail: sacrmow@comail.ru<br />

Veká Británia<br />

Slovak Tourist Board<br />

The Creative Connection UK Ltd<br />

Mary Stuart-Miller<br />

South Marlands<br />

Itchingfi eld, Horsham<br />

West Sussex RH13 0NN<br />

The United Kingdom<br />

tel.: 0844 700 5100<br />

e-mail: slovakiatourism@virgin.net<br />

www.tsk.sk<br />

www.slovakia.travel<br />

Autor: Slovenská agentúra pre cestovný ruch<br />

Projektový manažér: Karolína Parobeková, <strong>SACR</strong><br />

Texty: M.C. Triton, spol. s r.o. Praha, Accelerate, s.r.o. Bratislava<br />

Fotografi e: <strong>SACR</strong>, Slovakia.travel, R. Buga, P. Ondrek, A. Vojek,<br />

J. Tomko, M. Nikolaj, Š. Kaena, D. Bugár, J. Lacika, R. Millan,<br />

V. Rengevi, I. Hlobej, P. Grosch, Š. Kordoš, . Macík, M. Štalmach,<br />

J. Šperka, J. Gašpar, V. Veverka, P. Salminen, L. Novák, T. Nehera,<br />

M. Kohút, F. Petko, J. Miškovi, B. Molnár, P. Lovás, S. Staško,<br />

J. Pekárek, D. Hajdúch, D. Foríšeková, M. Benko, R. Malega, M.<br />

Kostka, Z. Kukuková, R. Kocián, mesto Trenín, C. Bachratý, Rona<br />

Lednické Rovne<br />

Grafi cký dizajn: Michaela Hybská, Zvolen<br />

Tla: Slovenská Grafi a, a.s. Bratislava<br />

Koordinátor projektu: Cortes, Smith & Co. Slovakia, s.r.o. Bratislava<br />

XI/2008<br />

Vydanie tejto brožúry bolo spolufi nancované z prostriedkov Európskej únie


malá<br />

krajina


www.tsk.sk<br />

www.slovakia.travel

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!