slovenská verzia - SACR
slovenská verzia - SACR
slovenská verzia - SACR
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Región Trenín
malá<br />
krajina
Treniansky kraj sa nachádza v západnej asti<br />
Slovenska, susedí s eskou republikou. Väšinu územia<br />
kraja tvorí široké údolie stredného toku rieky Váh,<br />
nad ktorým sa z oboch strán dvíhajú pahorky Malých<br />
a Bielych Karpát, z druhej strany Považský Inovec<br />
a Strážovské vrchy. Východnú as územia kraja tvorí<br />
hornonitrianska kotlina so svojimi ložiskami uhlia.<br />
pútavé legendy, pri poúvaní ktorých sa vám farbisto<br />
pripomenie slávna história tohto krásneho regiónu.<br />
Množstvo pahorkov s miernym prevýšením<br />
a pozvonými stúpaniami dáva v tomto kraji<br />
predpoklad pre príjemné turistické prechádzky<br />
alebo cyklotúry. Okrem návštev historických hradov<br />
môžete pri týchto výletoch pozorova krásu okolitej<br />
Rieka Váh tvorila v minulosti prirodzenú západnú<br />
hranicu Uhorského kráovstva. Spolu s viacerými<br />
mohutnými hradmi poskytovala ochranu krajine pred<br />
vojenskými útokmi. Hrady boli zárove centrami<br />
rozvoja obchodu a remesiel. Do dnešných ias<br />
sa zachovali iba niektoré z nich, väšinu alších<br />
už môžeme obdivova iba poda dobových kresieb<br />
a zvyškov ruín. Z tých najvýznamnejších hradov<br />
spomeme aspoachtický, Beckov, Treniansky,<br />
Vršatec, Považský. Ku každému z hradov sa viažu<br />
krajiny, navštívi viaceré významné pamätné miesta,<br />
i nadýcha sa atmosféry tradícií a udových zvykov.<br />
Nielen pri návšteve kúpených miest môžete by<br />
svedkom zaujímavých kultúrnych podujatí. Treniansky<br />
kraj je známy svojimi tradinými festivalmi a bohatou<br />
ponukou kultúrnych programov. Do tohto rámca<br />
patrí aj niekoko významných výstav a vetrhov<br />
na Trenianskom výstavisku.
Trenín<br />
Mestská veža<br />
Meštianske domy<br />
O osídlení trenianskej lokality už v staršej dobe kamennej<br />
svedia viaceré archeologické nálezy. Originálnym dokladom<br />
o prítomnosti rímskych legionárov na území Slovenska<br />
je nápis vytesaný do trenianskej hradnej skaly. Je spomienkou<br />
na víazstvo cisára Marka Aurélia nad Kvádmi v roku 179.<br />
Zaiatky mesta pod mohutným hradom možno hada v trhovej<br />
osade spomínanej už v roku 1111 na starej ceste od vážskeho<br />
brodu pod kopcom Brezina. K najväšiemu rozkvetu došlo<br />
po roku 1275, ke sa hrad dostal do vlastníctva Matúša áka,<br />
pána takmer celého územia dnešného Slovenska. V období<br />
stredoveku získal Trenín rôzne výsady a práva, rozvíjali<br />
sa remeslá a obchod, konali sa výroné jarmoky a od roku 1380<br />
sa tu varilo i pivo. Krá Žigmund povýšil mesto Trenín v roku<br />
1412 na slobodné kráovské mesto.
Synagóga
Piaristický kostol<br />
Piaristický kostol
Hotel Tatra<br />
Trenín neobchádzali mnohé katastrofy a asto trpelo i vojnami.<br />
Morový stp v strede námestia bol postavený na pamä morovej<br />
nákazy v roku 1710. V barokovom duchu ho v roku 1712<br />
vytvorili viedenskí kamenárski majstri. Vývoj mesta to však<br />
nezastavilo a od druhej polovice 19. storoia sa Trenín stal<br />
významným obchodným a priemyselným centrom Považia. Dnes<br />
má mesto takmer 60.000 obyvateov a je sídlom kraja.<br />
Návštevníci prichádzajú do mesta, aby uvideli hrad v jeho<br />
plnej kráse a vypouli si známu poves o Studni lásky. Honosná<br />
je výstava rodovej galérie rodiny Ilešháziovcov v paláci<br />
Zápoských takmer so stovkou olejomalieb zo 16. až 19.<br />
storoia. Dominantou Štúrovho námestia je fontána s vodníkom<br />
Valentínom, ktorá sa v zimných mesiacoch premení na adové<br />
klzisko. Priamo v centre mesta je vstup do lesoparku Brezina,<br />
v ktorom sa nachádzajú náuné chodníky.
Treniansky hrad<br />
Treniansky hrad je pomerne rozsiahly zrenovovaný hrad,<br />
ktorý sa týi na strmom vápencovom brale priamo nad<br />
mestom Trenín. Hrad je charakteristickou a neodmyslitenou<br />
dominantou nielen Trenína, ale aj celého Stredného Považia.<br />
Je národnou kultúrnou pamiatkou. História hradného brala<br />
siaha až do obdobia Rímskeho impéria, oho dôkazom je i nápis<br />
na hradnej skale, hlásajúci víazstvo II. rímskej légie nad<br />
Germánmi pri Laugariciu z roku 179 n. l.
Dnešný hrad vznikol pravdepodobne na mieste hradiska.<br />
Koncom 13. storoia sa Treniansky hrad dostal do majetku<br />
palatína Matúša áka, ktorý ovládal veké územia a stal<br />
sa legendárnym „pánom Váhu a Tatier“. Na nádvorí<br />
hradu sa zachovala Studa lásky, ktorú poda povesti mal<br />
vlastnými rukami do skaly vyhbi turecký mládenec Omar,<br />
aby si tak vykúpil svoju milovanú Fatimu. Hoci tento príklad<br />
nekonenej lásky je pútavý, v skutonosti vznikla studa<br />
prozaickejším spôsobom.
Bojnický zámok<br />
Bojnický zámok je romantický zámok s iastone ponechaným<br />
pôvodne gotickým a renesanným základom hradu. Je dobre<br />
viditený z vekej asti horného Ponitria a leží na západnom<br />
okraji mesta Bojnice. Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul<br />
a zmenila hrad na arokrásny zámok. V súasnosti je na zámku<br />
as zbierky Slovenského národného múzea. Súasou koncepcie<br />
zámku je aj okolitý park a priahlý lesopark s vemi obúbenou<br />
zoologickou záhradou.<br />
sa zo staršieho hradiska. V druhej polovici 17. storoia bol hrad<br />
prestavaný v barokovom slohu. Posledná rozsiahla prestavba<br />
v neogotickom štýle sa uskutonila v rokoch 1889 - 1910
Beckovský hrad je rekonštruovaná zrúcanina hradu na strmom,<br />
70 metrov vysokom brale. Silueta hradu je dobre viditená<br />
už zaleka. Hrad vybudovali pôvodne ako pohraniný strážny<br />
hrad, ktorý kontroloval vekú as stredného Považia. Prelom<br />
14. a 15. storoia je pre hrad charakterizovaný honosnou<br />
prestavbou, pri ktorej zvýšili hradné veže a postavili horný<br />
gotický palác s rytierskou sieou a kaplnkou. V polovici<br />
16. storoia hrad v dôsledku tureckého nebezpeenstva<br />
opevovali. Vtedy postavili v dolnom nádvorí delovú vežu<br />
Beckov<br />
a zvýšili obvodové múry hradu. Požiar, ktorý vypukol na hrade<br />
roku 1727, zniil väšinu budov a od toho asu je hrad opustený.<br />
Ruiny horného a dolného hradu sú pozostatkom palácov,<br />
hospodárskych a obranných budov a opevnenia.
achtický hrad<br />
Bol postavený v druhej polovici 13. storoia a patril medzi<br />
prvé hrady, ktoré mali za úlohu zabezpei západnú hranicu<br />
Uhorska. Vybudovaný na brale, na jeho najvyššom mieste, stál<br />
palác a okolo horného nádvoria postupom asu vznikali alšie<br />
budovy hradu. Dolné nádvorie, ktoré slúžilo najmä obrane, bolo<br />
prístupné z horného hrebea ponad priekopu vysekanú v skale.<br />
V 17. storoí tu sídlila aj známa Alžbeta Bátoriová, ktorej život<br />
je opradený povesami o jej hrôzostrašných inoch.
Bol postavený koncom 13. storoia ako odpove na vpád<br />
Tatárov. Uhorský krá Béla IV. dal vtedy postavi viaceré<br />
kamenné hrady na Považí. Dlhé roky patril významnému rodu<br />
Podmanických, od roku 1571 Ondrejovi Balašovi, ktorý bol<br />
hlavným kráovským komorníkom a novohradským županom.<br />
Jeho syn Imrich dal pod hradom postavi kaštie v roku 1631<br />
a opustil hrad, ktorý v roku 1623 vyhorel.<br />
Odvtedy sú z hradu ruiny.<br />
Považský hrad
Myjava<br />
Táto as Záhoria dostala tiež pomenovanie kopanice.<br />
Je charakteristická množstvom malých usadlostí roztrúsených<br />
po údoliach medzi pahorkami Malých Karpát. Pri výletoch,<br />
i už pešo alebo na bicykli, môžete obdivova krásy tunajšej<br />
prírody a pamiatky udovej architektúry. Myjava a celý<br />
kopaniiarsky región má bohaté folklórne tradície a tradiná<br />
udová kultúra je tu stále živá. Dôkazom sú asté a atraktívne<br />
kultúrne podujatia, ktoré sa v Myjave uskutoujú.<br />
Najväším podujatím tohto druhu je každoroný trojdový<br />
medzinárodný folklórny festival a festival európskej tradinej<br />
kultúry. Zúastuje sa na om pravidelne okolo 1400<br />
úinkujúcich – tanené súbory, udové hudby, sólisti –<br />
nielen zo Slovenska, ale z celej Európy, ba i z celého sveta.<br />
Neodmyslitenou súasou festivalu je tradiný „jarmek“.<br />
Tu sa odohrávajú udové rozprávania, divadelné predstavenia<br />
pre deti i dospelých, ochutnávky regionálnych špecialít<br />
a koštovky páleného, udové tanené zábavy. Festivalovú<br />
atmosféru dotvárajú stánky udových umelcov a remeselníkov.
Brezová<br />
pod Bradlom<br />
V najzápadnejšej oblasti Slovenska, lemovanej na východ<br />
severnými výbežkami Malých Karpát a na západe riekou<br />
Moravou, v malebnom pahorkovitom kraji, leží Brezová<br />
pod Bradlom so svojim blízkym zázemím. S týmto regiónom<br />
sa viaže meno významného slovenského štátnika generála<br />
Milana Rastislava Štefánika. Tento zaslúžilý vedec a výskumník,<br />
generál Francúzskych légií bol aj spoluzakladateom prvej<br />
eskoslovenskej republiky. V roku 1919, krátko po tejto<br />
významnej udalosti pre dejiny slovenského národa, generál<br />
Štefánik tragicky zahynul.
Mohyla na vrchu Bradlo bola slávnostne odhalená pri príležitosti<br />
desiateho výroia jeho tragickej smrti. Pamätník je vyvrcholením<br />
tvorby architekta Dušana Jurkovia a predstavuje jeden<br />
zo skutoných vrcholov pamätníkovej monumentálnej tvorby<br />
medzivojnového obdobia v stredoeurópskom meradle. Výber<br />
lokality na severnom výbežku Malých Karpát nad rodiskom<br />
generála zaruili prirodzenú dominantnos pamätníka celému<br />
okoliu. Múzeum v Košariskách, rodnej obci generála, vám priblíži<br />
vo svojej expozícii Fragmenty zo Štefánikovho života.
Uhrovec<br />
V tejto nevekej obci sa v tom istom dome narodili dve<br />
z najvýznamnejších osobností slovenských dejín - udovít<br />
Štúr a Alexander Dubek. Rodný dom oboch významných<br />
mužov Slovenska je dnes múzeom. Prvá expozícia tu bola<br />
otvorená pri príležitosti osláv 150. výroia narodenia udovíta<br />
Štúra, zachytáva životné osudy tohto myslitea a politika,<br />
spoluzakladatea spisovnej sloveniny. O 106 rokov po . Štúrovi<br />
sa v tom istom dome narodil aj Alexander Dubek (1921-1992),<br />
významný európsky politik. as expozície je venovaná aj jeho<br />
životu a dielu.
Kaštie Lednické Rovne<br />
Tradícia<br />
výroby skla<br />
Tradíciu výroby skla na Slovensku zachytáva Slovenské sklárske<br />
múzeum v obci Lednické Rovne, v blízkosti mesta Púchov.<br />
V roku 1892 tu založil Jozef Schreiber skláre. Odvtedy sa stále<br />
rozširovala a výrobky dnešného závodu sa prezentujú oraz<br />
viac za hranicami Slovenska. Návštevníkov Lednických Rovní<br />
zaujme krásny barokový kaštie, zrekonštruovaný v roku 1860<br />
v romantickom slohu, v ktorom sa v súasnej dobe múzeum<br />
nachádza.
K najvyhadávanejším a najznámejším slovenským kúpeom<br />
patria Trenianske Teplice, ktoré s obdivom vychvauje aj autor<br />
prvej balneografi e o uhorských kúpeoch Juraj Werhern už v roku<br />
1549. V súasnosti poskytujú kúpele Trenianske Teplice<br />
komplexnú liebu pre viac ako dvadsatisíc pacientov rone<br />
a v ponuke nájdete okolo 80 druhov procedúr.<br />
Trenianske<br />
Teplice<br />
Hlavným zameraním kúpeov v Trenianskych Tepliciach<br />
je protireumatická lieba. Miestne sírne pramene sú unikátne<br />
a ich teplota v rozmedzí od 37,7 - 40˚C umožuje priame<br />
použitie na vonkajšiu balneoterapiu bez potreby ich<br />
alšieho ohrievania i ochladzovania. Kúpele sa špecializujú<br />
na diagnostiku a liebu pohybového aparátu, ale sú vhodné<br />
aj pre pacientov s nervovými a reumatickými ochoreniami.
Hrad Bran<br />
Cykloturistika<br />
Mierne prevýšenia a najmä málo frekventované cesty v odahlých<br />
miestach kraja sú výborným predpokladom pre cykloturistiku.<br />
Vážska cykloturistická magistrála po ochranných hrádzach Váhu<br />
a Vážskeho kanála, Myjavská pahorkatina, Malé a Biele Karpaty<br />
i Považský Inovec ponúkajú návštevníkom nádherné výhady<br />
na krajinu, kopaniiarske osídlenia a prírodné krásy.<br />
Cyklisti môžu navštívi vea zaujímavých historických pamiatok<br />
- staré kostoly v obciach, mohylu generála M. R. Štefánika<br />
na Bradle, Gazdovský dvor v Myjave - Turej Lúke, hrady Bran,<br />
achtický hrad, Beckov, ruiny opevneného kostolíka v Haluziciach<br />
a mnohé alšie. Turisti si môžu vybra z vekého množstva<br />
znaených trás - od tých najjednoduchších, ktoré zvládnu aj deti,<br />
až po najnáronejšie urené pre zdatných cyklistov.
Biele Karpaty<br />
Vršatec
Najvýznamnejší festival modernej hudby a tanca pod holým<br />
nebom na Slovensku sa na trenianskom letisku koná vždy<br />
zaiatkom leta. Vytvára priestor pre skupiny a spevákov<br />
produkujúcich rôzne moderné hudobné žánre nielen<br />
zo Slovenska, ale z celého sveta. Je zárove príležitosou<br />
najmä pre množstvo mladých udí na nevšedný zážitok<br />
z niekokohodinovej hudobnej šou.<br />
Festival<br />
Pohoda
Medzinárodný fi lmový festival v Trenianskych Tepliciach<br />
prezentuje nové trendy v svetovej kinematografi i – nielen<br />
profesionálne, ale aj práce študentov na umeleckých<br />
školách. Hodnotenie fi lmov v súažných kategóriách sa odohráva<br />
za úasti medzinárodných odborníkov. Najlepší celoveerný<br />
hraný fi lm v hlavnej súažnej kategórii si odnáša prestížnu<br />
cenu Modrý anjel.<br />
ARTFILM<br />
Súasou festivalu je aj ocenenie Hercova misia – za významné<br />
pôsobenie v oblasti svetovej fi lmovej tvorby je tabuka<br />
s umelcovým menom pripevnená natrvalo na Moste slávy.<br />
Tabuku s menom na Moste slávy okrem najvýznamnejších<br />
slovenských a eských hercov majú aj svetové osobnosti<br />
fi lmového umenia - Sophia Loren, Ornella Muti, Jean Paul<br />
Belmondo, Franco Nero a mnohí alší.
Považský Inovec<br />
Bojnice<br />
Turisticko-informaná kancelária<br />
Hurbanovo námestie 47, 972 01 Bojnice<br />
+421 46 543 0303<br />
tik.bojnice@stonline.sk<br />
Považská Bystrica<br />
Turistická informaná kancelária<br />
Štúrova 5/9, 017 01 Považská Bystrica<br />
+421 42 426 0598<br />
tikpb@stonline.sk<br />
Handlová<br />
Turisticko-informaná kancelária ZOHD<br />
Námestie baníkov 5, 972 51 Handlová<br />
+421 46 518 6102<br />
tik@handlova.info<br />
Prievidza<br />
Turisticko-informaná kancelária Horná Nitra<br />
Námestie Slobody 4, 971 01 Prievidza<br />
+421 46 16 186<br />
tik@prievidza.sk
Púchov<br />
Nimnica<br />
Lednické<br />
Rovne<br />
Dubnica<br />
nad Váhom<br />
Trenianske Teplice<br />
Považský<br />
hrad<br />
Považská<br />
Bystrica<br />
ŽILINA<br />
PREŠOV<br />
Myjava<br />
Nové Mesto<br />
nad Váhom<br />
TRENČÍN<br />
Bojnice<br />
Brezová pod<br />
Bradlom<br />
achtice<br />
Beckov<br />
Uhrovec<br />
Partizánske<br />
Prievidza<br />
BANSKÁ<br />
BYSTRICA<br />
KOŠICE<br />
TRNAVA<br />
NITRA<br />
BRATISLAVA<br />
Stará Turá<br />
INFOTUR - informaná kancelária mesta<br />
SNP 254/49, 916 01 Stará Turá<br />
+421 32 776 3893<br />
infotur@stonline.sk<br />
Trenín<br />
Kultúrno-informané centrum<br />
Sládkoviova 1, 911 01 Trenín<br />
+421 32 743 3505<br />
kic@trencin.sk
Slovenská agentúra pre cestovný ruch<br />
Námestie . Štúra 1, P. O. Box 35<br />
974 05 Banská Bystrica<br />
Tel.: +421/48/413 61 46<br />
Fax: +421/48/413 61 49<br />
E-mail: sacr@sacr.sk<br />
Slovenská agentúra pre cestovný ruch<br />
Pracovisko Bratislava<br />
Dr. V. Clementisa 10<br />
821 02 Bratislava<br />
Tel.: +421/2/50 700 801, 821<br />
Fax: +421/2/55 571 654<br />
E-mail: sacrba@sacr.sk<br />
Slovenská agentúra pre cestovný ruch<br />
Regionálne pracovisko Nitra<br />
Ing. Ronald Turek<br />
Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja<br />
Kupecká 3<br />
949 01 Nitra<br />
Tel.: +421/37/ 69 259 23<br />
Mobil: +421 918 336 238<br />
E-mail: turcek@sacr.sk<br />
Slovenská agentúra pre cestovný ruch<br />
Regionálne pracovisko Prešov<br />
Michaela Rafajová, BSBA<br />
Úrad Prešovského samosprávneho kraja<br />
Nám. Mieru 2<br />
080 01 Prešov<br />
Mobil: +421 918 336 236<br />
E-mail: presov@sacr.sk<br />
Slovenská agentúra pre cestovný ruch<br />
Regionálne pracovisko Trenín<br />
Mgr. Peter Pastier<br />
Úrad Trenianskeho samosprávneho kraja<br />
Hviezdoslavova 1<br />
911 50 Trenín<br />
Tel.: +421/32/ 65 37 218<br />
Mobil: +421 918 336 237<br />
E-mail: pastier@sacr.sk<br />
Slovenská agentúra pre cestovný ruch<br />
Regionálne pracovisko Žilina<br />
Mgr. Martin Vataj<br />
Úrad Žilinského samosprávneho kraja<br />
Komenského 48<br />
011 09 Žilina<br />
Mobil: +421 918 336 277<br />
E-mail: vataj@sacr.sk<br />
ZAHRANINÉ ZASTÚPENIA <strong>SACR</strong><br />
eská republika<br />
Slovenská agentura pro cestovní ruch<br />
Ing. Klára Badinková<br />
Jilská 16<br />
110 00 Praha 1<br />
eská republika<br />
Tel./Fax: +420 224 946 082<br />
Mobil: +420 776 7654 77<br />
E-mail: sacrpraha@seznam.cz<br />
ína<br />
Slovak Tourist Board<br />
China PR & Consultancy Agency<br />
Mrs. Maria Boyd<br />
B&B International<br />
Offi ce 26E, CITIC Building<br />
No. 19 Jianguomenwai Dajie, Chaoyang District<br />
Beijing 100004, P.R.C.<br />
tel.: +86 10 8526 1228<br />
fax: +86 10 8526 1227<br />
e-mail: bnbint@gmail.com, welcomeslovakia@vip.sina.com<br />
Holandsko<br />
Slowaaks Verkeersbureau<br />
Ing. Ingrid Stupavska<br />
´t Hotel, Leliegracht 18<br />
1015 DE Amsterdam<br />
Nederland<br />
Tel.:+31 20 423 0539<br />
Fax:+31 20 626 7873<br />
E-mail: info@slowaaks-verkeersbureau.nl<br />
Maarsko<br />
Szlovák Idegenforgalmi Hivatal<br />
Dipl. Ing. Soa Jelínková<br />
Rákoczi út 15<br />
H 1088 Budapest<br />
Magyarország<br />
Tel.: +36 1 4290049<br />
Fax: +36 1 4290050<br />
Mobil: +36 30 4341368<br />
E-mail: slovakiatourism@slovakiatourism.hu<br />
Nemecko<br />
Slowakische Zentrale für Tourismus<br />
Vertretung Deutschland<br />
Ing. Ingrid Sorat<br />
Zimmerstr. 27<br />
D - 10969 Berlin<br />
Deutschland<br />
Tel: +49/30/25 94 26 40<br />
Fax: +49/30/25 94 26 41<br />
E-mail: sacr-berlin@botschaft-slowakei.de<br />
tourismus@botschaft-slowakei.de<br />
Posko<br />
Narodowe Centrum Turystyki Sowackiej<br />
Ing. Ján Bošnovi<br />
ul. Krakowskie Przedmiecie 13 pok.17, (budynek hotelu Europejski)<br />
00-071 Warszawa<br />
Polska<br />
Tel./Fax: +48/22/827 00 09<br />
E-mail: sacr@poczta.onet.pl<br />
Rakúsko<br />
Daniel Luká<br />
Slowakische Zentrale für Tourismus<br />
Vertretung Österreich<br />
Parkring 12<br />
A - 1010 Wien<br />
Österreich<br />
Tel.: +43 1 5139569<br />
Fax: +43 1 5139763<br />
E-mail: sacr-wien@aon.at<br />
Ruská federácia<br />
Predstavitestvo Slovackovo Upravlenija po Turizmu<br />
Ing. ubica Alušicová<br />
Posolstvo Slovackoj Respubliky<br />
Ul. J. Fuíka 17-19,<br />
123 056 Moskva<br />
Rossijskaja Federacija<br />
Tel.: +7/495/251 76 31<br />
Fax: +7/495/251 76 45<br />
E-mail: sacrmow@comail.ru<br />
Veká Británia<br />
Slovak Tourist Board<br />
The Creative Connection UK Ltd<br />
Mary Stuart-Miller<br />
South Marlands<br />
Itchingfi eld, Horsham<br />
West Sussex RH13 0NN<br />
The United Kingdom<br />
tel.: 0844 700 5100<br />
e-mail: slovakiatourism@virgin.net<br />
www.tsk.sk<br />
www.slovakia.travel<br />
Autor: Slovenská agentúra pre cestovný ruch<br />
Projektový manažér: Karolína Parobeková, <strong>SACR</strong><br />
Texty: M.C. Triton, spol. s r.o. Praha, Accelerate, s.r.o. Bratislava<br />
Fotografi e: <strong>SACR</strong>, Slovakia.travel, R. Buga, P. Ondrek, A. Vojek,<br />
J. Tomko, M. Nikolaj, Š. Kaena, D. Bugár, J. Lacika, R. Millan,<br />
V. Rengevi, I. Hlobej, P. Grosch, Š. Kordoš, . Macík, M. Štalmach,<br />
J. Šperka, J. Gašpar, V. Veverka, P. Salminen, L. Novák, T. Nehera,<br />
M. Kohút, F. Petko, J. Miškovi, B. Molnár, P. Lovás, S. Staško,<br />
J. Pekárek, D. Hajdúch, D. Foríšeková, M. Benko, R. Malega, M.<br />
Kostka, Z. Kukuková, R. Kocián, mesto Trenín, C. Bachratý, Rona<br />
Lednické Rovne<br />
Grafi cký dizajn: Michaela Hybská, Zvolen<br />
Tla: Slovenská Grafi a, a.s. Bratislava<br />
Koordinátor projektu: Cortes, Smith & Co. Slovakia, s.r.o. Bratislava<br />
XI/2008<br />
Vydanie tejto brožúry bolo spolufi nancované z prostriedkov Európskej únie
malá<br />
krajina
www.tsk.sk<br />
www.slovakia.travel