1 Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej ... - SACR
1 Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej ... - SACR 1 Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej ... - SACR
službami na Slovensku sa postupne mení k lepšiemu. Zlepšila sa kvalita reštauračného stravovania najmä vo veľkých mestách, celoplošne možno hovoriť o pozitívnom posune v kvalite ubytovacích zariadení a rozvoji informačných služieb. Podľa zistených priemerných celkových výdavkov na osobu a deň bol urobený odborný odhad výdavkov zahraničných návštevníkov na Slovensku za rok 2005, ktorý sa pohyboval od 65 - 84 miliárd Sk. Berúc do úvahy spodnú hranicu výdavkov je to o 76 % viac, ako sú oficiálne výsledky. Z týchto údajov možno dedukovať, že význam odvetvia cestovného ruchu v ekonomike Slovenska postupne narastá. V činnosti cestovných kancelárií a cestovných agentúr prevláda ich výrazná orientácia na pasívny zahraničný cestovný ruch, teda na vycestovanie našich občanov do zahraničia. Služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr pri organizovaní domáceho dovolenkového pobytu využilo iba niečo viac ako 250 tis. klientov, pričom tento spôsob zabezpečovania dovolenky má klesajúcu tendenciu. Prostredníctvom slovenských cestovných kancelárií v roku 2005 vycestovalo do zahraničia takmer 490 tis. slovenských občanov, čo je oproti roku 2004 o 6,5 % viac. Cestovný ruch organizovaný prostredníctvom cestovných kancelárií a cestovných agentúr v SR Ukazovateľ 2003 2004 2005 Index 05/04 zahraničný CR - aktívny - zahraniční návštevníci 111 286 152 271 133 095 87,4 - pobytové dni 380 903 545 872 460 528 84,4 - priemerná doba pobytu 3,4 3,6 3,5 97,2 zahraničný CR - pasívny - vycestovania slov. občanov 407 571 456 543 486 161 106,5 - pobytové dni 3 556 224 4 352 045 4 401 522 101,1 - priemerná doba pobytu 8,7 9,5 9,1 95,8 domáci CR - počet osôb 300 757 271 829 251 830 92,6 - pobytové dni 653 716 594 722 503 922 84,7 - priemerná doba pobytu 2,2 2,2 2,0 90,9 Na Slovensku je priestor na podnikanie v cestovnom ruchu, pričom pretrváva aj zvýšený záujem o podnikanie v tejto oblasti. Problémom však je nie vždy dostatočná kvalita poskytovaných služieb, ich komplexnosť a nedostatočná je aj prezentačno-marketingová činnosť. Je potrebné motivovať podnikateľov predovšetkým v oblasti aktívneho zahraničného a domáceho cestovného ruchu. Potrebné je podstatne zlepšiť koordináciu verejnej a súkromnej sféry zahŕňajúcej tak oblasť podnikania ako aj neziskové aktivity. Tomu môže napomôcť príprava zákona o zakladaní a financovaní združení cestovného ruchu. 1.4. Prírodný, kultúrny a historický potenciál cestovného ruchu na Slovensku Územie Slovenska je síce rozlohou neveľké, avšak bohato obdarené atraktivitami cestovného ruchu. Z hľadiska kontinentálnej polohy a rozmanitosti turistických atraktivít je Slovensko podobné vnútroeurópskym krajinám, ako je Rakúsko a Švajčiarsko. Potenciál cestovného ruchu Slovenska je pomerne rozsiahly, pokrývajúci temer všetky rozhodujúce druhy a formy cestovného ruchu. Z hľadiska celoročného využitia je dôležité, že na 6
Slovensku je deväť národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí, početné jazerá, rozsiahle lesy, temer 4000 jaskýň, z ktorých je 12 sprístupnených aj verejnosti, a to Belianska, Bystrianska, Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská ľadová jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa, Domica, Driny, Gombasecká jaskyňa, Harmanecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa a Važecká jaskyňa. V súčasnosti je na Slovensku približne 12 tisíc kilometrov značkovaných turistických chodníkov, žiaľ, ich dĺžka postupne klesá. Na Slovensku sa tak môže rozvíjať v rôznych podobách letný cestovný ruch a možno realizovať pobyty účastníkov cestovného ruchu pri vode i v prírode. Desiatky hradov, zámkov, bohatá história a kultúra, 19 mestských pamiatkových rezervácií i 5 prírodných a kultúrnych pamiatok zapísaných do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO (jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu, Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Spišský hrad a pamiatky okolia, Rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec, Historické jadro mesta Bardejov a židovské suburbium a lokality kultúrneho dedičstva vytypované na zápis do Zoznamu svetového dedičstva - drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka, Pevnostný systém na sútoku riek Dunaja a Váhu v Komárne – Komárome, Pamiatky Veľkej Moravy: Slovanské hradisko v Mikulčiciach – Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch, Limes Romanus – rímske antické pamiatky na strednom Dunaji, Gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami, Pamätník Chatama Sofera, Tokajská vinohradnícka oblasť, súbor vinohradníckych pivníc, koncept šošovkovitého historického jadra mesta Košice, rozšírenie lokality Spišský hrad a pamiatky okolia o Levoču a dielo Majstra Pavla na Spiši), folklórne festivaly a jarmoky i skanzeny, nespočetné múzeá a zachovanie ľudových remesiel vytvárajú rámec pre rozvoj kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu. K perlám kultúry a histórie patria sakrálne pamiatky na celom Slovensku. Unikátne sú veľmi osobité a cenné drevené kostolíky na východnom Slovensku. Takmer 62 % územia krajiny tvoria hory a horské oblasti, čo dáva Slovensku veľmi dobré predpoklady pre rozvoj zimného cestovného ruchu. Toto je jedna z málo konkurenčných výhod, ktoré má Slovensko aj v porovnaní s okolitými krajinami (okrem Rakúska).V týchto horských oblastiach máme už v súčasnosti 350 lyžiarskych areálov vybavených vyše tisíckou lanoviek a vlekov. Našich 20 najvýznamnejších horských lyžiarskych stredísk má veľmi dobrú vybavenosť a medzinárodný charakter. Technicky zasnežované lyžiarske zjazdové i bežecké trate majú celkovú dĺžku viac ako 150 km a celkovú plochu viac ako 750 hektárov. Zimné strediská na seba viažu ďalšie investície ako ubytovanie, stravovanie, požičovne športových potrieb, lyžiarske školy, dopravu a ďalšie služby, ktoré vytvárajú oveľa viac pracovných miest ako u samotných prevádzkovateľov lyžiarskych zariadení. Efektívny a intenzívny rozvoj lyžovania (lyžiarskych aktivít) si vyžaduje dobudovať strediská najmä s medzinárodným významom. V kombinácii s kúpeľníctvom možno potom zabezpečiť celoročné vyťaženie týchto zimných horských stredísk. Veľmi dôležité je aj dobudovanie infraštruktúry hlavne v doprave a v údržbe komunikácií. Pretože približne dve tretiny územia Slovenska majú vidiecky charakter, máme možnosti rozvíjať vidiecky cestovný ruch a v rámci neho agroturistiku. Do tejto oblasti možno zaradiť aj postupne budované vínne cesty – Malokarpatská, Nitrianska a pod. Na Slovensku sa nachádza vyše 1 200 termálnych a minerálnych prameňov, čím sú vytvorené predpoklady pre celoročný rozvoj kúpeľného i zdravotného cestovného ruchu. Na báze prírodných liečivých vôd je už vybudovaných 19 prírodných liečebných kúpeľov a na báze klimatických podmienok vhodných na liečenie je vybudovaných 6 prírodných liečebných kúpeľov s celkovou kapacitou vyše 12 tisíc lôžok, vo viacerých prípadoch až medzinárodného významu. Pomerne rýchlym tempom sa do popredia dostáva aj preventívna stránka kúpeľného 7
- Page 1 and 2: Nová stratégia rozvoja cestovnéh
- Page 3 and 4: starších ako päťdesiat rokov, c
- Page 5: Krajina Najdôležitejšie vysielaj
- Page 10 and 11: Nosné formy cestovného ruchu v je
- Page 12 and 13: Pobyt na vidieku (vidiecky turizmus
- Page 14 and 15: Návšteva podujatí Účasť na ko
- Page 16 and 17: sezónnych pracovných miest. Až 1
- Page 18 and 19: 2. SWOT analýza cestovného ruchu
- Page 20 and 21: astúci počet víkendových ciest
- Page 22 and 23: • koexistencia medzi záujmami š
- Page 24 and 25: V prípade dodržania podmienok na
- Page 26 and 27: T: 31. 12. 2007 Z: MŽP SR • na z
- Page 28 and 29: • dobudovať a skvalitniť inform
- Page 30 and 31: • vytvoriť priaznivé investičn
službami na Slovensku sa postupne mení k lepšiemu. Zlepšila sa kvalita reštauračného<br />
stravovania najmä vo veľkých mestách, celoplošne možno hovoriť o pozitívnom posune v kvalite<br />
ubytovacích zariadení a rozvoji informačných služieb.<br />
Podľa zistených priemerných celkových výdavkov na osobu a deň bol urobený odborný<br />
odhad výdavkov zahraničných návštevníkov na Slovensku za rok 2005, ktorý sa pohyboval od<br />
65 - 84 miliárd Sk. Berúc do úvahy spodnú hranicu výdavkov je to o 76 % viac, ako sú oficiálne<br />
výsledky. Z týchto údajov možno dedukovať, že význam odvetvia cestovného <strong>ruchu</strong> v ekonomike<br />
Slovenska postupne narastá.<br />
V činnosti cestovných kancelárií a cestovných agentúr prevláda ich výrazná orientácia na<br />
pasívny zahraničný cestovný ruch, teda na vycestovanie našich občanov do zahraničia. Služby<br />
cestovných kancelárií a cestovných agentúr pri organizovaní domáceho dovolenkového pobytu<br />
využilo iba niečo viac ako 250 tis. klientov, pričom tento spôsob zabezpečovania dovolenky má<br />
klesajúcu tendenciu. Prostredníctvom slovenských cestovných kancelárií v roku 2005<br />
vycestovalo do zahraničia takmer 490 tis. slovenských občanov, čo je oproti roku 2004 o 6,5 %<br />
viac.<br />
Cestovný ruch organizovaný prostredníctvom cestovných kancelárií a cestovných agentúr v SR<br />
Ukazovateľ 2003 2004 2005 Index 05/04<br />
zahraničný CR - aktívny<br />
- zahraniční návštevníci 111 286 152 271 133 095 87,4<br />
- pobytové dni 380 903 545 872 460 528 84,4<br />
- priemerná doba pobytu 3,4 3,6 3,5 97,2<br />
zahraničný CR - pasívny<br />
- vycestovania slov. občanov 407 571 456 543 486 161 106,5<br />
- pobytové dni 3 556 224 4 352 045 4 401 522 101,1<br />
- priemerná doba pobytu 8,7 9,5 9,1 95,8<br />
domáci CR<br />
- počet osôb 300 757 271 829 251 830 92,6<br />
- pobytové dni 653 716 594 722 503 922 84,7<br />
- priemerná doba pobytu 2,2 2,2 2,0 90,9<br />
Na Slovensku je priestor na podnikanie v cestovnom <strong>ruchu</strong>, pričom pretrváva aj zvýšený<br />
záujem o podnikanie v tejto oblasti. Problémom však je nie vždy dostatočná kvalita<br />
poskytovaných služieb, ich komplexnosť a nedostatočná je aj prezentačno-marketingová činnosť.<br />
Je potrebné motivovať podnikateľov predovšetkým v oblasti aktívneho zahraničného a domáceho<br />
cestovného <strong>ruchu</strong>.<br />
Potrebné je podstatne zlepšiť koordináciu verejnej a súkromnej sféry zahŕňajúcej tak<br />
oblasť podnikania ako aj neziskové aktivity. Tomu môže napomôcť príprava zákona o zakladaní<br />
a financovaní združení cestovného <strong>ruchu</strong>.<br />
1.4. Prírodný, kultúrny a historický potenciál cestovného <strong>ruchu</strong> na Slovensku<br />
Územie Slovenska je síce rozlohou neveľké, avšak bohato obdarené atraktivitami<br />
cestovného <strong>ruchu</strong>. Z hľadiska kontinentálnej polohy a rozmanitosti turistických atraktivít je<br />
Slovensko podobné vnútroeurópskym krajinám, ako je Rakúsko a Švajčiarsko.<br />
Potenciál cestovného <strong>ruchu</strong> Slovenska je pomerne rozsiahly, pokrývajúci temer všetky<br />
rozhodujúce druhy a formy cestovného <strong>ruchu</strong>. Z hľadiska celoročného využitia je dôležité, že na<br />
6
Change language