Uzemny generel dopravy - PieÅ¡Å¥any

2010 

STU Bratislava, Katedra DOS Stavebnej fakulty – Územný generel dopravy mesta Piešťany – Návrh, 2010 

Slovenská technická univerzita v Bratislave 

Stavebná fakulta 

Katedra dopravných stavieb 

ÚZEMNÝ GENEREL DOPRAVY 

MESTA PIEŠŤANY 

Etapa: II.e) 

Návrh rozvoja 

Energeticky, ekonomicky a environmentálne úsporné pozemné 

komunikácie a dopravné plochy, VEGA, č. 1/0401/10 

Objednávateľ: Mesto Piešťany, Referát územného rozvoja 

Námestie SNP 3, 921 45 Piešťany 

Zhotoviteľ: STU Bratislava, Vazovova 5, 812 43 

Bratislava, pracovisko: Katedra dopravných 

stavieb, Stavebná fakulta, Radlinského 11, 

813 68 Bratislava 

Číslo zákazky: Zmluva o dielo č. P221 

Zodpovedný riešiteľ úlohy: RAKŠÁNYI Peter, Ing., PhD. 

marec 2010 

1


Tabuľkové prílohy správy: 

1 – Porovnanie variantného zaťaženie KS mesta 

2



2 – Návrh etapizácie opatrení a zámerov rozvoja 

dopravnej infraštruktúry 

3



3 – Návrh zmien územného plánu mesta Piešťany 

a jeho doplnkov 

(nových zámerov) dopravnej infraštruktúry 

4

Objednávateľ: 

Zhotoviteľ: 

Číslo zákazky: 

Mesto Piešťany, Referát územného rozvoja 

Námestie SNP 3, 921 45 Piešťany 

STU Bratislava, Vazovova 5, 812 43 Bratislava 

pracovisko: Katedra dopravných stavieb, 

Stavebná fakulta, Radlinského 11, 813 68 Bratislava 

Zmluva o dielo č. P221 

ÚZEMNÝ GENEREL DOPRAVY 

MESTA PIEŠŤANY 

Etapa: II.e) 

Návrh rozvoja 

Bratislava, marec 2010

STU v Bratislave, Katedra dopravných stavieb, Stavebná fakulta - Návrh ÚGD mesta Piešťany 2 

Objednávateľ: 

Zhotoviteľ: 

Mesto Piešťany, Námestie SNP 3, 921 45 Piešťany 

STU Bratislava, Vazovova 5, 812 43 Bratislava 

pracovisko: Katedra dopravných stavieb, Stavebná fakulta, 

Radlinského 11, 813 68 Bratislava 

Číslo zákazky: 

Zmluva o dielo č. P221 

MsÚ zmluva č: 3280803 

ÚZEMNÝ GENEREL DOPRAVY MESTA PIEŠŤANY 

Pracovná etapa II.e): 

NÁVRH ROZVOJA 

Aplikácia výskumu: Energeticky a ekonomicky úsporné, environmentálne únosné 

pozemné komunikácie a dopravné plochy, VEGA: 1/0401/10 

Zodpovedný riešiteľ úlohy: 

Riešiteľský kolektív: 

Ing. Peter RAKŠÁNYI, PhD. 

Ing. Milan ONDROVIČ, PhD., chodci/cyklisti/grafika 

Ing. Peter ĽOS 

– alternatívne systémy 

Ing. arch. Peter VAŠKOVIČ – urbanizmus 

Ing. Oto JANÍK, CSc. 

– trendy, prognóza 

Ing. Tomáš KYSEĽ 

– prepravné vzťahy 

Odborná spolupráca: Doc. Ing. Katarína BAČOVÁ, PhD. – konštrukcie 

RNDr. Michal BABIAR 

– demografia 

Ing. Dušan MRVA 

– energetika 

Ing. Ľudovít AUGUSTÍN 

– ţeleznice 

Mgr. art. Lucia BOLJEŠIKOVÁ – UP Moravany 

Ing. František STOLÁRIK – letecká doprava 

Ing. Ján BELEŠ 

- splavnenie rieky Váh 

Ing. Peter MUŠEC 

– PC grafika 

Vedúci Katedry dopravných stavieb: Prof. Ing. Bystrík BEZÁK, PhD. 

Bratislava, marec 2010


Obsah 

1. ÚVOD, ZADANIE ÚLOHY strana : 6 

2. METODIKA UGD 6 

3. VÝCHODISKÁ PRE ÚGD mesta Piešťany 8 

3.1 Zhodnotené známe dodané podklady 9 

3.2 Literatúra 10 

3.3 Vymedzenie územia 10 

3.4 Širšie – nadregionálne vzťahy, Záväzná časTI: KURS, ÚP-VUC TSK, 11 

3.5 Socio-demografické podmienky rozvoja mesta Piešťany 15 

3.5.1 Prognóza vývoja obyvateľstva 15 

3.5.2 Prognóza vývoja trhu práce a zamestnanosti 17 

3.5.3 Denne prítomné obyvateľstvo 18 

3.6 Hospodársky potenciál mesta a subregiónu Piešťany 19 

3.7 Ekologické podmienky rozvoja mesta 20 

3.8 Územno-technické podmienky 21 

3.9 Ţelezničná infraštruktúra 22 

3.10 Potenciál zóny letiska Piešťany 23 

4. PROGNÓZA A SCENÁRE ROZVOJA 24 

4.1 Prognóza dopravy a dopady na komunikačnú sieť podľa ÚP 24 

4.2 Varianty vízie a ciele udrţateľnosti pre mesto Piešťany 30 

5 DVA KONCEPTY ROZVOJA 43 

5.1 Invariantné prvky konceptov ÚGD 43 

5.2 Charakteristiky dvoch konceptov ÚGD mesta Piešťany 43 

6 NÁVRH ÚGD MESTA PIEŠŤANY 47 

6.1 KVALITA DOPRAVNEJ SIETE A ZARIADENÍ 47 

6.1.1 Rozvoj ţelezničnej dopravy, Rozvoj leteckej dopravy, Rozvoj vodnej dopravy 48-51 

6.1.4 Regionálne cestné komunikácie v meste 51 

6.2 Ekologické zásady na dopravnej sieti mesta 51 

6.3 Územný priemet návrhu komunikačnej siete mesta 53 

6.3.1 ZAKOS – základná komunikačná sieť 53 

6.3.2 B3 - zberno-obsluţný polokruh centra mesta – súčasť ZAKOS 54 

6.3.3 Mestské bulváre B3 – súčasť ZAKOS 54 

6.3.4 Zberno-obsluţné komunikácie B3 – súčasť ZAKOS 55 

6.4 CMZ, ulice a námestia s upokojenou dopravou 56 

6.4.1 Rozšírenie jestvujúcej pešej zóny Námestie Slobody-Winterova 57 

6.4.2 Pešie zóny miestneho významu 58 

6.5 DOKOS – doplnková komunikačná sieť 60 

6.5.1 Obchodné ulice funkcie C1 61 

6.5.2 Obsluţné komunikácie funkcie C2 62 

6.5.3 Obsluţné prístupové MK – C3 63 

6.6 Hromadná doprava 63 

6.7 Alternatíva cyklisti a chodci, fiakre a rikše 67 

6.7.1 Cyklistická doprava 67 

6.7.2 Pešie a netradičné dopravné druhy v kúpeľnom meste 69 

6.7.3 Záchytné parkoviská, parkovacie garáţe a city-logistika 70 

7. NÁVRH ETAPIZÁCIE ROZVOJOVÝCH ZÁMEROV 72 

8. NÁVRH NA ZMENY A DOPLNKY ÚPD 74 

9. ODPORÚČANIA ÚGD MESTU PIEŠŤANY 75


Poďakovanie 

Územný generel dopravy mesta Piešťany je dielo integrovaného plánovania dopravy, ktoré 

spočíva v harmonizácii vzťahov podstatných zložiek priestoru, predovšetkým urbánnej 

štruktúry, krajiny, a záujmov vlastníkov, správcov aj občanov. Dovoľujeme si preto vysloviť 

poďakovanie za tvorivý prístup a spoluprácu na predmetnej úlohe v rokoch 2008 – 2010 

najmä pracovníkom Mestského Úradu Piešťany a komisiám Mestského Zastupiteľstva pre 

dopravu a bezpečnosť, životné prostredie, rozvoj, záujemcom o zlepšenie systému MHD 

a SAD, zástupcom Policajného zboru, Cyklistického klubu, ochrany prírody a krajiny, 

podnikateľom s jasnými zámermi, ale najmä tým občanom, ktorí formulovali svoje 

požiadavky a konštruktívne pripomienkovali naše návrhy v jednotlivých fázach tvorby ÚGD. 

Verím, že dielo bude mať pokračovanie v nami naznačených krokoch, s cieľom dosiahnutia 

dlhodobo udržateľnej kvality života v uliciach a námestiach mesta. Európsky projekt 

SNOWBALL otvoril možnosti spolupráce slovenských miest s partnermi v Holandsku, 

Nemecku, Španielsku, Taliansku. Medzinárodné aktivity chceme ďalej rozvíjať 

na modelových lokalitách viacerých slovenských miest v novom projekte mestských 

bulvárov, rozšírením pôvodného tímu o mestá z Rakúska, Čiech, Slovinska a Maďarska. 

Garantom riešenia bezpečnosti na prieťahoch ciest mestami by mala byť Slovenská správa 

ciest a CDV Brno. Piešťany s bulvármi ciest I/61 a II/499, námestiami a obchodnými ulicami 

plnými chodcov, cyklistov a zelene, môžu túto spoluprácu obohatiť vlastnými skúsenosťami. 

Venovanie 

Počas riešenia tejto úlohy som často myslel na môjho otca. 

Ing. Mikuláš Rakssányi (1919-1996), venoval celý svoj produktívny život Piešťanom: 50-te 

roky z Bratislavy najprv na Banku, neskôr sťahovanie sa s manželkou Valériou a dvomi 

deťmi do Lesníckej kolónie, ktorej dostavbu, ale aj úpravy životného prostredia si lesní 

inžinieri Lesostavu a Taxácie organizovali sami. Tak vzniklo (1960) aj „Rakšániho“ námestie 

v starých Piešťanoch, dnes priestor Pod Párovcami – Bodona – kostol Sv. Štefana. Roky 

1960-1970 boli pre Lesy transformačné, vznikol PSTR a neskôr Poľnohospodárske stavby s 

kvalitatívnou prestavbou zóny Za Bodonou a prvé átriové domy Za valom. Aktivity volejbalových 

turnajov spolu so známymi osobnosťami: Dušek, Dubovský, Cicuttovci, Zelenay, Lipka, 

Čentík, prinášali otcovi radosť, ale aj nové možnosti projektovo-sadovníckej realizácie vo 

voľnom čase. Mali sme tú česť, hoci v neprajných politických a hospodárskych podmienkach, 

budovať niečo pre naše zamilované Piešťany: zameranie a terénno-sadovnícke úpravy 

priestoru amfiteátra, projekty MK v Moravanoch a na Banke, projekt a realizácia cesty, 

chodníkov a schodov na Červenú vežu. Asi najzaujímavejší projekt bola doprava termálnej 

vody do bazénov rekreačného areálu Sĺňava II. Aj parcelácia kopca Červená Veža mala 

svoje plody. Hmotné v podobe 2-podlažnej chaty, duchovné v inšpiratívnych pohľadoch na 

krajinu zhora. Mikuláš Rakssányi totiž celý život popri rodine, zasvätil aj krajinomaľbe. 

Pohľadom z Červenej Veže predchádzali olejomaľby kúpeľnej kaplnky, kolonádového mosta, 

ale aj silueta Zárub, Vítka či zákutí piešťanských parkov a meandrov Váhu. 

Rodák z Oravy, pôvodom Turčan si zamiloval Alexyho Piešťany, mame Valérii sa nepodarilo 

Mikuláša prehovoriť k návratu do jej Bratislavy. Tam za nimi smútim ja. 

Česť ich pamiatke! 

V Bratislave, 31. marca, 2010 

P.R.


V textovej, tabuľkovej a grafickej časti ÚGD sa pouţívali nasledovné jednotné a špecifické značky 

a skratky z terminológie územného a dopravného plánovania a legislatívy: 

Všeobecné 

ÚPD 

ÚPP 

ÚGD 

GDP 

ÚPN 

CMO 

CMZ 

UO 

UR 

ZAKOS 

DOKOS 

IAD 

HD 

MHD 

RD 

SAD 

ŢSR 

SSC 

LÚ 

ČSPL 

ISHD 

MOK 

MUK 

Územnoplánovacia dokumentácia 

Územnoplánovacie podklady 

Územný generel dopravy 

Generálny dopravný plán 

Územný plán mesta 

centrálny mestský okruh 

centrálna mestská zóna – riešené centrum mesta 

urbanistický obvod 

územné rozhodnutie 

základná komunikačná sieť 

doplnková komunikačná sieť 

individuálna automobilová doprava 

hromadná doprava 

mestská hromadná doprava 

regionálna doprava 

Slovenská autobusová doprava 

Ţeleznice Slovenskej republiky 

Slovenská správa ciest 

Letecký úrad Bratislava 

čerpacia stanica pohonných látok 

integrovaný systém hromadnej dopravy 

malá okruţná kriţovatka, 

ale aj kategória: miestna obsluţná komunikácia a krajnicou 

mimoúrovňová kriţovatka 

Dopravné prieskumy, prognóza, posúdenie komunikačnej siete 

B 

bicykle 

M 

motocykle 

OA osobné automobily, malé úţitkové vozidlá 

BUS autobusy 

NA nákladné automobily a prívesy nákladných automobilov 

T 

ťaţké vozidlá spolu, alebo zvlášť traktory a iné špeciálne vozidlá 

sk.voz. skutočné vozidlá 

j.voz. jednotkové vozidlá 

sk.voz./h skutočné vozidlá za hodinu 

j.voz./h jednotkové vozidlá za hodinu 

MOV medziokrskové vzťahy 

ZCV zdrojové a cieľové vzťahy 

TV tranzitné vzťahy 

HDP hlavný dopravný priestor „medzi obrubníkmi + 2x0,5m bezpeč. odstup 

NKC zámer: Nové Kúpeľné Centrum v Moravanoch nad Váhom


1. ÚVOD, ZADANIE ÚLOHY 

Mesto Piešťany vo výberovom konaní verejnej súťaţe na vypracovanie 

Územného generelu dopravy mesta Piešťany určilo za zhotoviteľa územnoplánovacej 

podkladovej dokumentácie ÚPP - Územný generel dopravy mesta 

Piešťany (ďalej UGD) Stavebnú fakultu STU v Bratislave, oznamom o prijatí ponuky 

STU v Bratislave, listom č.j. Dopr./1012/22/2008 zo dňa 017.10.2008. 

Územný generel dopravy mesta sa vypracováva v troch vecných a časových etapách 

1ab) Prieskumy a rozbory ÚGD, 2c) Prognóza a scenáre rozvoja, 3de) Koncepty a 

Návrh ÚGD v zmysle Zmluvy o dielo č.j. 3280803 mesta Piešťany resp. ZoD č. P221 

uzavretej dňa 10. 10. 2008 medzi objednávateľom, ktorým je Mesto Piešťany 

a zhotoviteľom, ktorým je Katedra dopravných stavieb Stavebnej fakulty STU 

v Bratislave. 

Predkladaná dokumentácia Návrh rozvoja územia a dopravy je výslednou 

etapou UGD mesta Piešťany, vypracovaná v zmysle vlastnej metodiky územného 

generelu dopravy, zakotvenej v Prílohe č.1 Zmluvy o dielo. Metodika bola 

vysvetľovaná na pracovných stretnutiach s objednávateľom a na prerokovaniach 

čiastkových výsledkov úlohy: Prieskumy a rozbory, Scenáre a prognóza, Koncepty 

ÚGD mesta Piešťany. Metodika scenárov je súčasťou výsledkov vedecko-výskumnej 

činnosti Katedry dopravných stavieb, najmä v úlohách „Reintegrácia dopravného 

priestoru“ [4] a „Trvalo udrţateľná kvalita mestskej dopravnej infraštruktúry“ [5]. 

V dokumentácii sa aplikujú čiastkové výsledky: projektov EU-RTD: LEDA [8], EU- 

EIE: ECOCITY [7] a SNOWBALL [9] a výskumných úloh: Energeticky a 

ekonomicky úsporné, environmentálne únosné pozemné komunikácie 

a dopravné plochy, VEGA: 1/0401/10 [14]. 

2. METODIKA UGD 

Do procesu plánovania rozvoja územia vstupujú rovnakou mierou poţiadavky 

ochrany prírody a človeka, jeho historických, kultúrnych a zdravotných potrieb. 

Potreby pre ţivot človeka moţno zhrnúť do subjektov hlavných funkčných zloţiek 

územia a tieto sa dajú agregovať do skupín: bývanie, výroba, infraštruktúra sluţieb, 

zotavenie a doprava. Skladbu funkcií v urbanizovanom priestore, jej územné a 

technické predpoklady moţno zhodnotiť vo vzťahu k potenciálu územia, 

k rozmiestneniu, kapacitám a prevádzkovej spôsobilosti slúţiť uţívateľom. Vhodná 

skladba funkcií sa hodnotí aj ako podmienka ďalšieho rozvoja územia. Cieľom 

usmerňovania jednotlivých zloţiek ţivotného priestoru je dosiahnutie stavu 

vyváţenosti, harmónie potrieb a čerpania zdrojov tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu 

ţiadnej jeho zloţky. Hovoríme o dlhodobo udrţateľnom rozvoji územia, dopravy 

a iných činností v priestore, ktoré sa vzájomne podmieňujú. Plánovací proces, ktorý 

zohľadňuje udrţateľný rozvoj, moţno nazvať integrované plánovanie prierezové, 

alebo komprehenzívne, či kooperatívne. 

Cieľom územného plánovania je podľa Stavebného zákona a zákona 

o ţivotnom prostredí harmonizácia rôznych záujmov, potrieb rozvoja a obmedzení 

v území. Doprava a kontaktné územie sú vo vzájomnom vzťahu, v interakcii. 

Špecifickým dokumentom v zmysle Stavebného zákona je územnoplánovací 

podklad ÚPP - územný generel vtedy, keď sa vypracováva v komplexnom


rozsahu a pre identické územie vymedzené územným plánom. V problematike 

dopravy hovoríme o územnom genereli dopravy (regiónu, mesta, dopravne náročnej 

zóny). Územný generel dopravy, ÚGD sa vypracováva ako prierezová 

dokumentácia, čo znamená, ţe jeho predmetom je riešenie vzájomných vzťahov 

rôznych druhov dopráv, ale aj hlavných funkcií vo vymedzenom území. Metodický 

postup spracovania UGD spočíva v etapách, kde sa inventarizujú a analyzujú 

rozvojové zámery, nadväzne sa hodnotia účinky nárokov dopravy na územie, 

stanovujú sa ekologické, priestorové, prípadne ekonomické obmedzenia 

a podmienky a na podklade ich vyhodnotenia sa navrhujú varianty rozvoja 

dopravného systému a jeho častí v riešenom území. V kaţdej etape ÚGD sa vytvára 

priestor na spoluúčasť odbornej a občianskej verejnosti, participácia, ktorej úlohou 

je uplatňovať vlastné poţiadavky na rozvoj, alebo ochranu častí riešeného územia. 

Obdobou ÚGD je kooperatívne tzv. komprehenzívne plánovanie zjednocujúce, 

ktoré v Nemecku a Rakúsku označujú „Gesamtverkehrskonzept“. 

Podľa odporúčaní Svetovej cestnej asociácie WRA (AIPCR) a tieţ podľa IFHP 

(International Federation of Housing and Planning) má dopravné plánovanie a 

priestorové plánovanie spolupôsobiť v priestore a čase. Znamená to vypracovávanie 

koordinovanej dokumentácie a tento proces nazývajú integrované, niekde aj 

komprehenzívne, prierezové plánovanie. Medzi plánovaním rozvoja územia, 

ochrany ţivotného prostredia, plánovaním ekonomického rastu a dopravnej 

infraštruktúry v priestore je úzky vzťah. Je preto potrebné, aby bol proces 

plánovacích postupov navzájom koordinovaný. Odborníci priznávajú potrebu 

integrovaného postupu, aby mestský, regionálny a ekonomický rozvoj zabezpečoval i 

sociálne potreby ľudí v urbanizovanom a krajinnom prostredí. 

Filozofia metodológie územného generelu dopravy spočíva v postupe, 

ktorým sa eliminuje značný rozsah rozporov medzi poţiadavkami rôznych 

nárokovateľov a uţívateľov riešeného priestoru regiónu, mesta, alebo zóny. 

Základné podmienky potrieb uţívateľov a rozvoja územia je potrebné mať na 

zreteli počas všetkých etáp vypracovania územného generelu dopravy mesta alebo 

regiónu a sú nimi najmä tieto: 

• Sociodemografické podmienky a hospodársky potenciál územia 

• Ekologické podmienky funkčnosti územia, jeho častí a prvkov 

• Územnotechnické podmienky celku a jeho funkčných častí, t.zn. rozloţenie 

základných funkcií v priestore a ich vzájomné vzťahy 

• Nadregionálne a regionálne priestorové poţiadavky 

• Dopravnoplánovacie predpoklady bilancií trendov dopravy. 

Vhodne postavená stratégia rozvoja mesta po zhodnotení územného a dopravného 

potenciálu môţe mať viacero trajektórií realizácie v priestore a čase, na čo sa v ÚGD 

reaguje zostavením rozvojových scenárov s územným priemetom (grafika). V tejto 

etape sa uplatňujú participačné kroky a evaluácia, ktorých výsledkom je výber 

optimálneho scenára, na ktorý sa navrhnú 1 – 2 koncepty rozvoja dopravy a územia. 

Predmetom návrhu územného generelu dopravy, rovnako ako v ÚPD, je návrh 

rozvoja dopravnej sústavy v súlade s poţiadavkami ochrany a rozvoja územia tak, 

aby boli harmonizované záujmy všetkých uţívateľov verejného priestoru. Z hľadiska 

dopravných systémov pôjde o zariadenia nadregionálneho významu a mestotvorné 

zariadenia, ktoré tvoria komunikačnú kostru územia (cesty, ţeleznice, trasy MHD 

a dopravné prevádzkové areály: stanice, vozovne, garáţe, parkovacie a manipulačné 

plochy osobnej, nákladnej a hromadnej dopravy).


3. VÝCHODISKÁ PRE ÚGD MESTA PIEŠŤANY 

Územný generel dopravy mesta Piešťany sa vypracovával v časovej 

postupnosti 10 rokov po schválenom Územnom pláne mesta Piešťany (1998), 

ktorému predchádzali nevyhnutné prieskumy, územné analýzy a DID – dopravnoplánovacie 

podklady. V roku 2001 bol vypracovaný a schválený ÚP-CMZ, ktorý 

špecifikoval ďalší rozvoj mesta a jeho dopravnej infraštruktúry, nad rámec ÚP-O. 

ÚGD mesta Piešťany je územnoplánovací podklad, ktorý má prehĺbiť analýzu 

a harmonizovať nároky interakcie územia a dopravy vo vymedzenom, najmä 

zastavanom priestore mesta, s ohľadom na jeho stratégiu a dlhodobú udrţateľnosť. 

V 1. etape ÚGD sa zhodnocovali záväzné a informatívne materiály rozvoja mesta 

a regiónu tak, aby sa: 

3.1 kvantifikoval súčasný územný a dopravný potenciál mesta, 

3.2 odhalili disproporcie nárokov záväzných a novších štúdií častí sídla, 

3.3 stanovila variantnosť rozvojových zámerov. 

Takto zhodnotené podklady boli podkladom pre stratégiu a scenáre rozvoja mesta 

a jeho dopravnej infraštruktúry do budúcnosti. 

Dokumentácia ÚGD mesta Piešťany bola objednávaná v čase a termíne, keď 

bolo potrebné naplánovať komplexný generálny dopravný prieskum v podmienkach 

nevhodného počasia (neskorá jeseň) a charakteristík dopravy v čase, ako aj krátkosti 

plnenia etapy prieskumov a rozborov, stanovených objednávateľom na 3 posledné 

mesiace v kalendárnom roku 2008. Zhotoviteľ spolu s objednávateľom preto rozhodli 

o doplňovaní prieskumov a zhodnocovaní analýz, pokračujúcich v roku 2009. 

Etapu prieskumov a analýz z hľadiska metodiky povaţujeme za otvorený 

proces aţ do termínu uzavretia konceptov ÚGD. V tomto období prác (2008-2009) v 

rámci ÚGD bolo moţné prijímať rôzne podnety a návrhy od všetkých účastníkov 

územnoplánovacieho procesu, ktorými sú obyvatelia, investori, záujmové skupiny 

aj autori súbeţne spracovávaných ÚPP a ÚPD niţších územných celkov, štúdie, 

projekty, štatistiky. Z týchto dôvodov objednávateľ a riešiteľ ÚGD zvolávali porady 

nad projektom po kaţdej ukončenej etape, aby sa dohodli na potrebe rozšírenia 

východiskových podkladov v priebehu riešenia. 

3.1 ZHODNOTENÉ ZNÁME DODANÉ PODKLADY 

1. GDP – Generálny dopravný plán mesta Piešťany, koncept návrhu, (TTE-Consulting, 1993); 

2. Územný plán mesta Piešťany, (Hladký, Arpáš a kol., Bratislava, 1998); 

3. Územný plán centrálnej mestskej zóny mesta Piešťany, (Pleidl, 2001); 

4. ÚP mesta Piešťany, digitalizácia, Pleidl a kol., Šaľa, 2001 

5. Organizácia a riadenie dopravy v CMZ vrátane dopravných prieskumov vo vybraných 

kriţovatkách, (CESTPROJEKT, Braun, 2001);


6. Štúdia a PD kriţovatky Sasinkova - Nám. 1.mája – Radlinského – Štúrova, vrátane prieskumu, 

(Chmelo, 2006); 

7. Štúdia kriţovatky Sasinkova – Palárikova – A.Hlinku, vrátane prieskumu; 

8. Štúdia kriţovatkového uzla Bratislavská – Krajinská cesta, vrátane prieskumu, (Chmelo, 2006); 

9. Overovacia štúdia Piešťany I/61 Ţilinská – Bratislavská, vrátane prieskumu, (Rakšányi, 2006); 

10. PD kriţovatka Krajinská – Dominika Tatarku – Dlhá, vrátane prieskumu, (Chmelo, 2006); 

11. TŠ a Zámer EIA „Cesta II/499 Piešťany – Juţný obchvat“, CEMOS, Bratislava, 2003, 

12. TŠ – dopracovanie Zámeru „Cesta II/499 Piešťany–Juţný obchvat“, CEMOS, Federičová,2009 

13. Projekt optimalizácie MHD, prieskumy a návrhy, (VUD Ţilina, 2002); 

14. Štúdie cyklistických trás: 

- Sídlisko A.Trajana – CMZ v Piešťanoch, (Mitske a kol., 1999) 

- Prednádraţie – CMZ v Piešťanoch, (Mitske a kol., 2000) 

- Trieda A.Hlinku – Piešťany, (Mitske, Kollárová, Mošovský, 2001) 

- Priestor potoka Dubová v Piešťanoch, (Mitske, a kol., 2001) 

- Prednádraţie – sídlisko A.Trajana, (Mitske, Kollárová, Mošovský, 2001) 

- Kriţovatka I/61 – Sasinkova ulica, (Mitske, Kollárová, Mošovský, 2001) 

- PD Dopravná – Sasinkova v Piešťanoch, (ARGUS, Trenčín, 2006 

15. Aktualizácia Pasportu dopravnej infraštruktúry mesta Piešťany, Chmelo, S., Piešťany, 12/2008 

16. Výsledky Celoštátneho sčítania cestnej dopravy v SR, 1990, 1995, 2000, 2005, Slovenská správa 

ciest, Bratislava, www.ssc.sk 

17. Aktualizácia územného plánu VUC Trnavského samosprávneho kraja, 2007, 

18. Regenerácia sídla, CMZ - MK Teplická, DSPaR, Argus, Ševčík, Trenčín, 05/2009 

17. 52 UR vydaných v rokoch 2004-2008 (AUPARK, PESCAN, ELEGANT, atd); 

18. Úprava kriţovatky Ţilinská/Mojmírova/Vodárenská, Projekt, (Slivkanič), 03/2009; 

19. Revitalizácia vodného toku Dubová, štúdia, regulatívy, AWE: Wernerová, Putrová, Gécová, 

Piešťany, 12/2004; 

20. Rekonštrukcia mestského parku Piešťany, Sad A. Kmeťa, SO04 chodníky a spevnené plochy, 

Projekt, Švecová, Piešťany, 12/2008; 

21. Šúdia predstaničného priestoru, Markovič, 2008; 

22. Stratégia rozvoja mesta Piešťany a obcí Banka a Moravany nad Váhom, Partnerská komisia pre 

rozvoj mesta a M.E.S.A.10, 2004 

23. Poţiadavky občanov v priebehu spracovávania ÚGD 

- skupina obyvateľov zóny bývania pod lodenicou 

- pani Chalúpková, obyvateľka Kalinčiakovej ulice 

- petícia občanov Jánošíkovej ulice 

- Petícia xyz 

- Pani z kriţovatky na Tatarkovej a Školskej ulice /nedeľa ráno 

24. Aktualizácia ÚP Obce Moravany nad Váhom, Mravec, Bolješiková a kol., 2008 

25. ÚP Obce Banka, Pernecký a kol., Piešťany, 2008, 

26. Váţska vodná cesta, MDPaT SR, 2002 

Vlastné práce v riešenom území: 

27. Prieskum územných a dopravno-technických charakteristík na ceste I/61 v Piešťanoch, (STU 

v Bratislave, Bezák, Rakšányi, Bratislava, 1999); 

28. Piešťany – Zásady riešenia reintegrácie cestného prieťahu, (STU v Bratislave, Bezák, 

Rakšányi, Nemček, Bratislava, 2000); 

29. Aktualizácia, dopracovanie a vyhodnotenie alternatívnych riešení VRT- vysokorýchlostnej 

trate Bratislava–Košice, Štúdia, AM Sudop, Bratislava, 1995 

30. ÚGD Západoslovenského kraja, I.etapa, Urbion, Rakšányi a kol., 1988


3.2 LITERATÚRA 

[1] Bezák, B. a kol K-DOS: Reintegrácia dopravného priestoru, VEGA, Bratislava, 1994-98 

[2] Bezák, B., Rakšányi. P. a kol. K-DOS: Trvalo udrţateľná kvalita mestskej dopravnej 

infraštruktúry, výskumný projekt VEGA 7127/20, SvF STU Bratislava, 2002 

[3] Prvky udrţateľného priestorového usporiadania cestných prieťahov, STUBA, Stavebná 

fakulta, Bezák, Nemček, Rakšányi, Bratislava, 2005 

[4] Bezák,B., Nemček a kol. K-DOS: „Parametre environmentálnej únosnosti dopravných stavieb“ 

výskumný projekt VEGA, č.1/3314/06, SvF STU Bratislava, 2006-2008 

[5] Rakšányi, P. a kol.: LEDA, Trvalo udrţateľná doprava v mestách, Legal and regulatory 

measures for sustainable transport in cities, EU-Projekt UR-97-SC-2171, 

Dortmund/Bratislava, 1999 

[6] Rakšányi, P. a kol.: ECOCITY, Rozvoj územia podporovaný vhodnou dopravnou 

infraštruktúrou, Urban development towards appropriate structures for sustainable transport, 

EU-Projekt EVK4-CT-2001-00056, Viedeň/Bratislava, 2002-5 

[7] SNOWBALL – Metódy integrovaného plánovania, environmentálnej bezpečnosti a úspor 

energií v doprave miest EU, Projekt EIE/105/SI2.419575, Deventer, Bratislava, 2006-2008 

[8] Koncepcia rozvoja cyklistickej infraštruktúry na západnom Slovensku, BiCYBA, Polis, STUBA, 

Bezák, Ondrovič, Rakšányi, Bratislava, 07/2005 

[9] STN 73 6110 Projektovanie miestnych komunikácií, SUTN, Bratislava, 2004, návrh zmien 

v norme podľa výsledkov výskumu STU-K-DOS, 2006, 

[10] KÚRS 2001, Koncepcia územného rozvoja Slovenska, schválená Nariadením vlády 

Slovenskej republiky č. 528/2002 Z.z. zo 14. augusta 2002 

[11] Prvá aktualizácia projektu E81 Váţskej vodnej cesty, TŠ, Hydroinvest Bratislava; 

[12] ÚP VÚC Trnavský samosprávny kraj, Záväzné časti a Verejnoprospešné stavby, vyhlásené 

Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 183/1998 Z.z. zo 7. apríla 1998 

[13] Rakšányi, Coplák: Plánovanie ekologických sídlisk, učebnica, ROAD Bratislava, 2009 

[14], Bačová, K., Rakšányi, P., kol.: Energeticky a ekonomicky úsporné, environmentálne únosné 

pozemné komunikácie a dopravné plochy, VEGA: 1/0401/10 – priebeţná VU; 

Za jeden z najdôleţitejších podkladov ÚGD sa povaţuje návrh K-DOS na 

definovanie funkcií MK v norme STN 73 6110 Projektovanie miestnych 

komunikácií (Bratislava, 2004), podľa ktorého sa posúdila funkčnosť 

a priestorové moţnosti súčasnej komunikačnej siete mesta Piešťany. 

3.3 VYMEDZENIE ÚZEMIA 

Podľa informácií Obstarávateľa v Súťaţných podmienkach verejnej súťaţe, B.1 Opis 

predmetu, sa riešené územie definuje takto: 

Riešeným územím predmetného Územného generelu dopravy mesta Piešťany je 

katastrálne územie Piešťany spolu s pričlenenou časťou k.ú. Krakovany (pôvodne 

samostatná obec). Rozloha katastrálneho územia Piešťany predstavuje 40,035 km 2 . 

Riešené územie je v predmetnom územnom genereli dopravy dokladované, 

prezentované a riešené na úrovni grafickej mierky 1:5 000. 

V predmetnom územnom genereli dopravy je záujmovým územím celý okres 

Piešťany, riešeným v rovine širších vzťahov na úrovni grafickej mierky 1: 100 000.


Základné charakteristiky riešeného územia a záujmové územie mesta Piešťany 

určil územný plán - ÚPN mesta Piešťany, podklad (2), na ktorý sa v ÚGD 

odvolávame. 

3.4 ŠIRŠIE – NADREGIONÁLNE VZŤAHY 

Dopravná infraštruktúra výrazne ovplyvňuje rozvoj územia, preto budú 

územnoplánovacie dokumentácie a ÚPP nadradených územných celkov hlavnými 

východiskami rozvoja mesta aj v budúcnosti. Mesto Piešťany je súčasťou vyšších 

sídelno-regionálnych jednotiek, pre ktoré boli vypracované dokumentácie, ktoré určili, 

alebo potvrdili mestu politickú, sociálnu, hospodársku, kultúrnu aj ekologickú váhu. 

Záväzné regulatívy a navrhované odporúčania vyšších dokumentácií pre rozvoj 

mesta Piešťany boli analyzované v I. etape ÚGD, preto pre formulovanie vízií 

a rozvojových scenárov vyberáme rozhodujúce informácie. 

Širšie regionálne vzťahy podľa ÚP mesta Piešťany sú dané polohou okresu a 

mesta v západoslovenskom priestore. Špecifikom západoslovenského priestoru je 

skutočnosť, ţe napriek atrakčnej sile Bratislavy sa v jej submestskej a okrajovej zóne 

do 80 km vyvinuli silné mestské centrá osídlenia s rozvinutou ekonomickou 

základňou spojené výkonnou dopravnou infraštruktúrou. Tým sa vytvorili podmienky 

funkčnej aglomerizácie sídiel a rovnocenné podmienky pre lokalizáciu a rozvoj 

ekonomických aktivít, a to najmä v urbanizačnej osi Bratislava – Tmava – stredné a 

severné Povaţie, ktorej súčasťou sú aj Piešťany. 

Z uvedeného vyplýva, ţe Piešťany so svojím spádovým územím sú, vzhľadom 

na prioritné komunikačné spojenia, súčasťou ekonomicky a demograficky silného 

regionálneho trhu, ktorého viac ako dvojmiliónové bipolárne jadro bude tvoriť výrazná 

aglomerácia Viedeň - Bratislava a jeho okrajové pôsobenie bude mať dosah aj na 

okresy v západnej časti Slovenskej republiky, na Maďarsko (Győr - Sopron) a juţnú 

Moravu (Znojmo – Břeclav – Hodonín). 

KURS s časťou medzinárodných väzieb stredoeurópskeho regiónu Viedeň-Bratislava 

- Györ, ÚPN-VÚC Trnavského samosprávneho kraja a ÚPD Bratislavského kraja. 

Na úrovni subregiónu okresu Piešťany boli východiská rozvoja hľadané v rámci ÚPN 

mesta Piešťany s regionálnymi väzbami, aktualizované štúdie prvkov dopravnej 

infraštruktúry ako aj novších podkladov: ÚP CMZ Piešťany, Stratégia rozvoja mesta 

Piešťany a ÚPM obcí s predpokladaným vyšším územným a dopravným 

potenciálom. 

Poznatky vyššie uvedených východísk, spolu s vlastnou Prognózou obyvateľstva 

a trhu práce, dopravnými prieskumami a analýzami trendov boli podkladmi pre 

prognózu dopravy v dvoch variantoch predpokladanej deľby dopravnej práce AD : 

HD medzi individuálnou a hromadnou dopravou. 

3.4.1 Záväzná časť Koncepcie územného rozvoja Slovenska (KURS – 2001), 

Vyhlásená Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 528/2002 Z.z. zo 14. augusta 2002. Pre mesto 

Piešťany sú obsiahnuté nasledovné relevantné záväzné zásady a regulatívy: 

v oblasti medzinárodných súvislostí usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry -- 

- rozvíjať ťaţiská osídlenia a sídla pozdĺţ spojníc katowickej a viedenskej aglomerácie, 

- rozvíjať bratislavsko-trnavské ťaţisko osídlenia ako súčasť vyššej celoeurópskej aglomerácie 

Viedeň – Bratislava – Győr ...,


v oblasti celoštátnych a nadregionálnych súvislostí usporiadania územia, osídlenia a rozvoja 

sídelnej štruktúry ako základnú koncepciu 

- formovať základnú makrokoncepciu sídelných štruktúr SR v smere vytvárania polycentrickej siete 

ťaţísk osídlenia a miest, ktorých prepojenia budú podporované rozvojovými osami - rozvojom 

polycentrickej sídelnej štruktúry sledovať naviazanie sa na celoeurópsku polycentrickú sídelnú sústavu 

a komunikačnú kostru prostredníctvom medzinárodne odsúhlasených dopravných koridorov, 

- podporovať predpoklady vytvorenia homogénneho bratislavsko – trnavsko – nitrianskeho 

ťaţiska osídlenia medzinárodného významu s prepojením na najvyššiu európsku polycentrickú 

sústavu aglomerácií a miest, 

- zabezpečovať rozvojovými osami pozdĺţ komunikačných prepojení medzinárodného 

a celoštátneho významu sídelné prepojenia na medzinárodnú sídelnú sieť, ako aj konzistenciu a 

rovnocennosť rozvojových podmienok ostatného územia Slovenskej republiky, 

- formovať sídelnú štruktúru na celoštátnej a nadregionálnej úrovni prostredníctvom regulácie 

priestorového usporiadania a funkčného vyuţívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťaţísk 

osídlenia, centier osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov, 

z hľadiska centier osídlenia podporovať rozvoj sídelných centier, ktoré tvoria základné terciárne 

centrá osídlenia, rozvojové centrá hospodárskych, obsluţných a sociálnych, 

- podporovať rozvoj centier druhej skupiny, ktoré tvoria prvú podskupinu s mestom Piešťany, 

- podporovať rozvoj kvartérnych centier, akým je bratislavsko – trnavsko – nitrianska 

aglomerácia, 

z hľadiska ťaţísk osídlenia podporovať ako ťaţiská osídlenia najvyššej úrovne bratislavsko – 

trnavské ťaţisko osídlenia ako najvýznamnejšiu aglomeráciu európskeho medzinárodného 

významu, 

- podporovať ťaţiská osídlenia ako rozvojové sídelné priestory vytváraním ich funkčnej komplexnosti 

so zohľadnením ich regionálnych súvislostí, 

- podporovať nástrojmi územného rozvoja diverzifikáciu ekonomickej základne ťaţísk osídlenia pri 

vyuţívaní špecifických daností a podmienok jednotlivých území, 

- sledovať pri decentralizácii riadenia rozvoja územia vytváranie polycentrických systémov - sietí miest 

a aglomerácií, ktoré efektívne podporujú vytváranie vyššej funkčnej komplexnosti regionálnych celkov, 

- formovať ťaţiská osídlenia uplatňovaním princípov dekoncentrovanej koncentrácie, 

- upevňovať vnútroštátne sídelné väzby medzi ťaţiskami osídlenia, 

z hľadiska rozvojových osí podporovať budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváţenej 

hierarchizovanej sídelnej štruktúry, podporovať ako rozvojovú os prvého stupňa: povaţskú 

rozvojovú os – Bratislava – Trnava – Trenčín – Ţilina, 

- podporovať ako rozvojové osi tretieho stupňa: rozvojovú os – Piešťany – Topoľčany, 

v oblasti rozvoja vidieckeho priestoru a vzťahu medzi mestom a vidiekom 

- podporovať vzťah urbánnych a rurálnych území v novom partnerstve zaloţenom na integrácii 

funkčných vzťahov mesta a vidieka a kultúrno-historických a urbanisticko-architektonických daností, 

- vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, 

- podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných 

informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné 

prostredie voči urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s 

poţiadavkami na moderný spôsob ţivota, 

v oblasti zachovania, zhodnotenia a vyuţívania kultúrneho dedičstva 

- posudzovať pri rozvoji územia význam a hodnoty jeho kultúrno-historických daností v nadväznosti na 

všetky zámery v sociálno-ekonomickom rozvoji, 

- rešpektovať objekty, súbory alebo areály objektov, ktoré sú navrhované na vyhlásenie za kultúrne 

pamiatky, ako aj územia navrhované na vyhlásenie za pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny 

a ochranné pásma, 

v oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody, prírodných zdrojov 

a tvorby krajinnej štruktúry 

- zabezpečovať nástrojmi územného plánovania ekologicky optimálne vyuţívanie územia 

pri rešpektovaní a skvalitňovaní územného systému ekologickej stability, biotickej integrity krajiny a 

biodiverzity na úrovni národnej, regionálnej aj lokálnej, 

- eliminovať nadmerné čerpanie neobnoviteľných zdrojov, regulovať vyuţívanie obnoviteľných zdrojov 

v súlade s mierou ich samoreprodukcie a revitalizovať narušené prírodné zdroje, (úspory energií 

v doprave) 

v oblasti rozvoja rekreácie a turizmu 

- podporovať tie druhy a formy turizmu, ktoré sú predmetom medzinárodného záujmu 

(kúpeľný, poznávací, kultúrny, horský letný a zimný, tranzitný turizmus a poľovníctvo),


- nadviazať na medzinárodný turizmus, a to najmä sledovaním turistických tokov a dopravných trás 

prechádzajúcich, resp. končiacich na Slovensku - venovať väčšiu pozornosť aktívnemu zahraničnému 

turizmu, cezhraničným vzťahom a malému prihraničnému turizmu, 

- zabezpečovať v liečebných kúpeľoch únosný pomer funkcie liečebnej, turisticko-rekreačnej, 

kultúrno-spoločenskej a ich funkčných plôch, 

v oblasti rozvoja sociálnej infraštruktúry - zdravotníctvo 

- rozšíriť kapacitu odborných liečebných ústavov a liečební v súlade s potrebami obyvateľstva 

v regiónoch, 

- podporovať tie druhy a formy turizmu, ktoré sú predmetom medzinárodného záujmu 

(kúpeľný, poznávací, kultúrny, horský letný a zimný, tranzitný turizmus a poľovníctvo), 

v oblasti rozvoja nadradeného dopravného vybavenia 

- rešpektovať dopravné siete a zariadenia alokované v trasách multimodálnych koridorov (hlavná sieť 

TINA): multimodálny koridor č. V.a. Bratislava – Ţilina – Prešov/Košice/Čierna nad Tisou – 

Ukrajina, lokalizovaný pre cestné komunikácie a pre trate ţelezničnej a kombinovanej dopravy, 

VRT - vysokorýchlostná ţelezničná trať juh – sever Rakúsko – Bratislava – Ţilina – Poľsko ..., 

Váţska vodná cesta v úseku Sereď – Ţilina, ... 

Zo zásad a regulatívov KURS vyplýva, ţe Piešťany sú povaţované za centrum osídlenia - zaradené 

medzi základné terciárne centrá osídlenia. 

3.4.2 Záväzná časť Územného plánu Veľkého územného celku Trnavského kraja 

Vyhlásená Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 183/1998 Z.z. zo 7. apríla 1998: Pre Piešťany 

boli obsiahnuté relevantné záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia: 

v oblasti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry 

- podporovať rozvoj centier osídlenia regionálneho významu v mestách Senica, Skalica, Holíč, 

Piešťany, Vrbové, Hlohovec, Leopoldov, Galanta, Dunajská Streda, Šamorín a Sereď; 

v týchto centrách podporovať predovšetkým rozvoj 

o verejnej správy a súdov regionálneho významu, 

o stredných škôl s maturitou, 

o špeciálnych škôl, 

o inštitútov vzdelávania dospelých, 

o zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia, 

o kultúrnych zariadení vyššieho významu, 

o sluţieb podporujúcich rôzne podnikateľské aktivity, 

o nákupných a obchodných stredísk, 

o zariadení na vyuţívanie voľného času a rekreácie uspokojujúcich potreby regionálnej a 

nadregionálnej úrovne, 

- podporovať rozvoj regionálnych rozvojových pólov centier ťaţísk osídlenia; usmerňovať 

umiestnenie časti funkcií centier ťaţísk osídlenia do obcí leţiacich v ich bliţšom záujmovom území: 

o obytné funkcie s primeraným štandardom občianskej vybavenosti, 

o výrobné funkcie, 

o rekreačné aktivity, 

pri novej výstavbe zachovať jestvujúce vojenské objekty a rešpektovať ich ochranné pásma, 

v oblasti rekreácie a turistiky: 

- podporovať a prednostne rozvíjať ťaţiskové oblasti rekreácie, ktoré majú pre rozvoj v danom 

území najlepšie predpoklady – pobyt pri vode (na báze vodných plôch, tokov a geotermálnych 

prameňov), tranzitnú, poznávaciu, vidiecku, vodnú a cyklistickú turistiku v severnej časti Trnavského 

okresu a Piešťanského okresu a horskú turistiku v juhovýchodnej časti Senického okresu, 

- usmerňovať tvorbu funkčno-priestorového systému na vytváranie súvislejších rekreačných 

území, tzv. rekreačno-krajinných celkov, konkrétne rekreačno-krajinné celky Piešťany s okolím 

(Sĺňava, Bezovec) a v strednej časti Malých Karpát Smolenice – Buková a menší celok pri Dobrej 

Vode, 

- prepojiť rekreačnú turistiku s poznávacou turistikou, 

- prednostne rozvíjať najvýznamnejšie rekreačné priestory medzinárodného a regionálneho 

významu, ktorými sú prírodné liečebné kúpele Piešťany, pri ktorých treba dosiahnuť funkčné 

prepojenie s mestom a jeho okolím, 

- zabezpečiť na hlavných tranzitných turistických trasách potrebnú obsluţnú vybavenosť a napojenie 

na blízke rekreačné a turistické ciele, 

- zabezpečiť prímestskú rekreáciu pre obyvateľov väčších miest v ich záujmovom území, 

predovšetkým v Trnave a Piešťanoch, 

- zabezpečiť nadštandardnú vybavenosť na hlavných turistických dopravných trasách,


- na vybudovaných a pripravovaných diaľniciach a medzinárodných cestných trasách vybudovať 

komplexné objekty sluţieb pre motoristov, 

- na medzinárodných trasách ţelezničnej, leteckej a vodnej dopravy dobudovať komplexný systém 

sluţieb pre cestujúcich nadväzujúci na systém v krajinách Európskej únie, 

v oblasti sociálnej infraštruktúry v školstve: 

- riešiť zvýšené nároky na organizáciu a prevádzku verejnej dopravy v súvislosti s vývojom a 

rozloţením základného školstva, ktorý počíta v základnej školskej dochádzke s pohybom ţiakov do 

väčších sídel, 

- usmerňovať rovnomerné rozloţenie zariadení stredného školstva po celom území kraja, 

- podporovať rozvoj univerzít v Trnave a podľa poţiadaviek praxe zriaďovať bakalárske štúdium aj v 

ďalších mestách kraja s vhodnými podmienkami, 

v oblasti sociálnej infraštruktúry v zdravotníctve: 

- rozvíjať zdravotnú starostlivosť v preventívnej, liečebnej a rehabilitačnej oblasti, 

- rozvíjať zariadenia liečebnej starostlivosti v záujme optimálneho vyuţitia lôţkových kapacít v 

nemocniciach a riešiť nevyhovujúcu materiálno-technickú základňu niektorých zariadení, 

v oblasti kultúrno-historických hodnôt 

- nadväzovať na historicky vytvorenú štruktúru mestského a vidieckeho osídlenia s cieľom dosiahnuť 

ich funkčnú aj priestorovú previazanosť pri akceptovaní ich tvaru, obsahu a foriem, ako aj ich identity, 

špecifickosti a tradícií, 

- rešpektovať kultúrno-historické urbanistické celky, a to aj v širšom rozsahu, ako poţaduje ochrana 

pamiatok, 

- rešpektovať potenciál kultúrnych, historických, spoločenských, technických a hospodárskych hodnôt 

charakterizujúcich dané prostredie, a to ako vo forme hmotnej, tak aj nehmotnej, a vytvárať pre ne 

vhodné prostredie, 

- rešpektovať a uplatniť funkčnú a typovú profiláciu jednotlivých mestských a vidieckych sídel a ich 

častí, 

v oblasti lesného hospodárstva zabezpečiť dobudovanie lesného parku Piešťany, 

v oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry 

- cestné komunikácie a objekty v okrese Piešťany: 

a) rezervovať priestor pre výhľadové vedenie trasy cesty I/61 prieťahom okresného mesta v 

štvorpruhovom šírkovom usporiadaní ako mestskú komunikáciu, 

b) vybudovať novú trasu cesty II/499 od I/61 navrhovanej v kategórii S 9,5/60 v dĺţke 6,5 km s 

novým mostom cez Váh a mimoúrovňovou kriţovatkou s II/507 a rezervovať koridor pre 

prieťah tejto cesty od kriţovania so ţelezničnou traťou pozdĺţ ţelezničnej trate na I/61 

v dĺţke 4,1 km, 

c) upraviť cestu II/507 na kategóriu S 9,5/80, 

- ţelezničná doprava aj v okrese Piešťany: 

modernizovať trate 110, 120 a 130 a upraviť ich na traťovú rýchlosť 160 km/hod., 

VRT - rezervovať koridor pre vysokorýchlostnú trať, 

- vodná doprava 

- rezervovať priestor pre vybudovanie prekladiska v Piešťanoch, 

- vybudovať podporné technické a servisné zariadenia pre rozvoj športovej a turistickej plavby 

nadväzne na rekreačný priestor vodnej nádrţe Sĺňava, 

- vybudovať zariadenie pre športovú a turistickú plavbu v súvislosti s vybudovaním Váţskej vodnej 

cesty, 

- letecká doprava: 

pre výhľadový rozvoj civilnej dopravy na letisku v Piešťanoch rozšíriť servisné sluţby pre 

medzinárodné letisko, 

vytvoriť potrebný technický servis v okresných sídlach na vyuţívanie leteckej civilnej dopravy, 

- cyklistická doprava 

- vybudovať povaţskú trasu pre cykloturistiku vedenú po hrádzach Váhu v spojení s 

Medzinárodnou podunajskou cykloturistickou trasou, 

- vybudovať prepojenie Povaţskej cykloturistickej trasy na Piešťany a ich kúpeľný areál a 

rekreačné priestory, 

3.4.3 Verejnoprospešné stavby záväzných regulatívov ÚP-VÚC Trnavského kraja: 

cestná doprava: 

- nové premostenie v Piešťanoch na ceste II/499 a súvisiace preloţky ciest I/61 a II/499, 

ţelezničná doprava:


- vysokorýchlostné trate v Trnavskom kraji v juţno-severnom prepojení Bratislava – Ţilina – 

Katovice a v západo-východnom prepojení Bratislava – Nitra – Košice – Ukrajina, 

- modernizácia hlavných ţelezničných tratí zaradených do európskych multimodálnych koridorov Kúty 

– Bratislava – Štúrovo (trať. rýchlosť 160 km/hod.) a Bratislava - Púchov (trať. rýchlosť 160 km/hod.), 

letecká doprava – modernizácia letiska v Piešťanoch: 

vodná doprava 

- postupné splavnenie Váhu v úseku Komárno - Ţilina, ktoré obsahuje prekladisko Piešťany. 

Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb moţno, podľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom 

plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších zákonov, pozemky, stavby a 

práva k nim vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť. 

3.4.4 Trnavský samosprávny kraj, odbor dopravnej politiky 

upresňuje najnovšie rozvojové zámery listom 4040/2009/SHS-002/Ing. Silberhorn takto: 

- Preloţka cesty II/499 / CEMOS, varianty premostenia Váhu, - výber. obstar. TŠ, pozemky sú 

rezervované, 

- TSK nemá v súčasnosti ţiadne projektové zámery na rozšírenie cestnej siete v Piešťanoch, 

Moravanoch, 

- Priorita – schválená koncepcia: rekonštrukcie ciest II. a III.triedy 

- Zámer rekonštrukcie mosta cez Váh neplánuje, je prevádzkyschopný, ale treba vybudovať 

nový, 

- Rozvoj regionálnej autobusovej dopravy – snaha zosúladiť poţiadavky obyvateľov na mobilitu 

s prihliadnutím na rozvoj mesta a okolitých obcí, 

- Ţelezničná doprava: prechod kompetencií na TSK sa plánuje v r.2011-12, potom bude 

snaha TSK optimalizovať systémy ţelezničnej a autobusovej dopravy; 

3.5 SOCIO-DEMOGRAFICKÉ PODMIENKY ROZVOJA MESTA 

Mesto Piešťany zadalo pre východiská ÚGD k roku 2006 celkom 29 658 

obyvateľov mesta a pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 malo mesto 

30 606 obyvateľov, čo ho stále radí na 2. miesto v počte obyvateľov Trnavského 

samosprávneho kraja. Subregión Piešťany, v hraniciach okresu Piešťany mal 

východiskový počet 64 066 obyvateľov podľa okresnej štatistiky k 01/2009. 

Pre potreby ÚGD mesta Piešťany bolo potrebné aktualizovať a predĺţiť prognózu 

demografickej bilancie po dohode s obstarávateľom do plánovacieho roku 2025. 

Sociodemografické podmienky rozvoja boli spracované v rámci 2.etapy úlohy a sú 

v Prílohe č.1 pod názvom „Demografický potenciál mesta Piešťany, Prognóza 

obyvateľstva a trhu práce“, RNDr. M. Babiar, pre STU, 2009, z ktorej vyberáme: 

3.5.1 Prognóza vývoja obyvateľstva 

Demografický vývoj obyvateľstva mesta Piešťany v povojnovom období aţ do 

roku 1990 poukazuje na rôznorodý, prevaţne progresívny vývoj, výrazne ovplyvnený 

investičnou činnosťou spojenou hlavne s bytovou výstavbou, ako i rozvojom 

priemyslu, sluţieb a občianskej vybavenosti. 

Maximálny nárast počtu obyvateľstva nastal na území mesta Piešťany v 

období rokov 1970 - 1980, kedy pribudlo 22,9 % obyvateľov, pričom v období 1960- 

1970 pribudlo 13,4 %. V období rokov 1980-1990 bol prírastok obyvateľstva 7,2 %. 

Po roku 1990 dochádza v meste Piešťany k poklesu obyvateľstva. Spôsobené 

je to demografickou depresiou, ako aj zníţenými propopulačnými opatreniami zo 

strany štátu, zníţenou bytovou výstavbou viacpodlaţných domov, prechodom 

hospodárstva na trhový mechanizmus a ďalšími faktormi.

obyvatelia 


Prognóza obyvateľov vychádza z prognózy spracovanej v UP mesta 

Piešťany a bola prehodnotená na základe najnovších poznatkov. Prognóza vychádza 

z ponuky územia, ktorý poskytujú navrhnuté plochy v územnom pláne. 

Prvé priblíţenie rozvoja, podľa autorov ÚGD mesta Piešťany: Tab.č. 3.5.1 

podklad pre korektúry demografického rozvoja 

mesta podľa ÚP-1998 

STUBA, 12/2008, 

Rakšányi 

UGD mesta Piešťany 

etapa: 1a - prieskumy, trendy 

rok: 1980 1991 1995 2000 2005 2006 2010 2015 2020 2025 2030 

obyvatelia celkom - UPN 30487 33176 32179 32912 34191 29800 35670 37035 38121 39000 40000 

nárast v % 1,088 0,969 1,022 1,038 0,871 1,196 1,038 1,029 1,023 1,025 

zachovanie rastu po 

r.2005, 1. Priblíţenie – 

UGD, Rakšányi 30487 33176 32179 32912 34191 29658 30958 32142 33085 33848 34716 

Poznámka: vrátane UO 02, byty AUPARK:+160 

45000 

40000 

35000 

30000 

25000 

20000 

1980 1991 1995 2000 2005 2006 2010 2015 2020 2025 2030 

rok 

obyvatelia celkom - UPN 

zachovanie rastu po r.2005, 1. Priblíženie - UGD 

V upravenej prognóze vývoja mesta do roku 2020 moţno uvaţovať 

s postupným rastom počtu obyvateľstva z vlastných zdrojov z dôvodu zvýšeného 

počtu ţien v mladších vekových skupinách ako i zvýšeného počtu ţien vo veku 

plodnosti. prognóza predpokladá, ţe nárast obyvateľstva najviac ovplyvní migrácia 

obyvateľov do mesta, hlavne tých čo dochádzajú za prácou, ale i zahraničných. 

Prirodzený prírastok v priebehu nastávajúcich 17 rokov, moţno predpokladať 

v rozsahu 27-64 obyvateľov ročne, t.j. 0,1-0,2 % v závislosti od reprodukčných 

skupín obyvateľstva. 

Migračný prírastok moţno usmerňovať v rozsahu rastu 220 - 440 obyvateľov 

ročne, t.j. 0,7-1,5 % v závislosti od moţností investícií, jednak do hromadnej bytovej 

výstavby, do hospodárskych a výrobných celkov, ako i do podmieňujúcich 

inţinierskych sietí potrebných pre bývanie. celkový prírastok moţno predpokladať v 

rozsahu 280 - 470 obyvateľov ročne, t.j. 0,9-1,6 %. 

Oproti prognóze v územnom pláne predpokladá upravená prognóza k roku 

2025 niţší nárast obyvateľstva (o 2340 obyvateľov menej), čo súvisí s menej 

priaznivými hospodárskymi a sociálnymi podmienkami. 

Z uvedených prepočtov vyplýva, ţe ak sa nezlepší veková situácia v prospech predproduktívnych 

obyvateľov v Piešťanoch, bude v roku 2025 na 1 dôchodcu pracovať 

2,6 ekonomicky aktívneho obyvateľa v produktívnom veku.


Pre mesto Piešťany je charakteristická veľmi vysoká migrácia, ktorá sa 

prejavovala rôznorodo a značne kolísavo v závislosti aj od investičnej činnosti na 

území mesta. obyvateľstvo v rokoch 1930-1960 vzrástlo o 6 584, t.j. 54 %. v rokoch 

1960-1980 o 11 673, t.j. 62,5 %. z migrácie v rokoch 1970-1991 sa prisťahovalo do 

mesta 16 032 obyvateľov, t.j. 48,3 % a odsťahovalo sa 10 922, t.j. 32,9 %. saldo 

migrácie predstavovalo 110 obyvateľov, čo je 15,4 %. to znamená, ţe viac ako 50 % 

obyvateľov mesta sa do roku 1991 zmenilo. s migračnými tendenciami sa počíta aj 

v prognóze vývoja, z dôvodu zachovania reprodukcie vlastného obyvateľstva. 

Piešťany - Prognóza vývoja obyvateľstva, Babiar, pre ÚGD-PN,2009 

Tab.č.3.5.2 

Rok Predproduktívni % Produktívni % Poproduktívni % Celkom 

2001 4535 14,8 19519 63,8 6552 21,4 30606 

2008 3495 11,6 18950 62,9 7681 25,5 30126 

2010 3980 12,8 19130 61,6 7950 25,6 31060 

2015 4450 13,7 19900 61,3 8110 25,0 32460 

2020 5320 15,7 20440 60,3 8140 24,0 33900 

2025 5980 16,7 21500 60,1 8300 23,2 35780 

Prognóza vývoja obyvateľov podľa urbanistických obvodov z podkladu ulíc Tab.č.3.5.3 

Urbanistický obvod 1991 Prír. 2008 Prognóza stará 3.5.1.1.1 Prognóza nová 

2005 2020 2010 2015 2020 2025 

Piešťany spolu 33176 1250 30126 34191 38121 31060 32460 33900 35780 

500 obyvateľov+ 5130 obyv. a 

28 Moravany 1778 0 2122 

2200 lôţok návštevníkov. 

25 Ratnovská cesta +Sĺňava 62 130 146 

220 

26 Banka obec + Červ. veţa 1662 2238 2400 

Banka spolu Výhľad UP-O 1734 2240 2900 3280 3710 

Obyvateľstvo mesta Piešťany charakterizovala relatívne vysoká ekonomická 

aktivita. V prognóze rozvoja mesta moţno uvaţovať s postupným poklesom 

percentuálneho podielu ekonomickej aktivity z dôvodu zvyšovania sa dôchodkového 

veku obyvateľov a prechodu silných ročníkov do poproduktívneho veku. prognóza 

ekonomickej aktivity podľa odvetví vychádza z predpokladov hospodárskej prestavby 

mesta Piešťany, na mesto s prevahou obsluţných, rekreačných, kúpeľných, 

administratívnych a komerčných činností. 

3.5.2 Prognóza vývoja trhu práce a zamestnanosti 

Z hľadiska rozvoja pracovných príleţitostí uvaţujeme s rýchlejším rastom 

oproti rastu obyvateľstva tak, aby bola dochádzka za zamestnaním postupne 

zniţovaná, hlavne pre obyvateľov vstupujúcich do produktívneho veku a títo 

nachádzali zamestnanosť priamo v meste. V prognóze intenzity zamestnanosti 

predpokladáme percentuálny pokles so 74,9% na 70,5 %, o 4,4% v dôsledku 

nárastu obyvateľstva v produktívnom veku, zvyšovania ekonomickej aktivity a 

zniţovania dochádzky z okolitých obcí. Celkový nárast v prognóze predstavuje 2660 

pracovníkov.


V súčasnom období odchádza za prácou cca 9,3% práceschopných 

obyvateľov. K návrhovému obdobiu predpokladáme, ţe z mesta budú odchádzať za 

zamestnaním do iných okresov rôznorodé pracovné sily v rozsahu 2800 - 2900 

obyvateľov z celkového počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov, čo bude 

predstavovať v návrhovom roku 8,1 %. 

Prognóza vývoja zamestnanosti v Piešťanoch 

Tab.č.3.5.4 

Rok: 2001 2008 2010 2015 2020 2025 

Pracovníci celkom 21810 22580 22980 23500 24210 25240 

Obyvatelia 30606 30126 31060 32460 33900 35780 

Produktívne 

19519 18950 19130 19900 20440 21500 

obyvateľstvo 

Ekonomicky aktívni 15249 15950 16430 17170 17910 18940 

V % 49,8 52,9 52,9 52,9 52,9 52,9 

Intenzita 

71,2 74,9 74,0 72,4 71,4 70,5 

zamestnanosti 

Saldo dochádzky 6561 6630 6550 6330 6300 6300 

Odchádzka za 2890 2800 2800 2900 2900 2900 

prácou 

Dochádzka za 

prácou do mesta 

9451 9430 9350 9230 9200 9200 

Zamestnanosť na území Piešťan poskytuje vyššie ponuky ako je obyvateľstvo 

schopné absorbovať a preto je do Piešťan zvýšená dochádzka za prácou z okolitých 

obcí. V prognóze sa preto počíta s čiastočnou decentralizáciou do okolitých obcí 

regiónu. Hlavne v odvetví sluţieb, prvotnej výroby i skladov, čím sa zníţi tlak na 

dochádzku do mesta za zamestnaním a odľahčí sa výrobná funkcia s obnovením 

sluţieb charakteristických pre kúpeľné centrá. 

Prognóza vývoja podľa sektorov vyjadruje zniţovanie počtu pracovných 

príleţitostí v prvom a druhom sektore a nárast v treťom sektore. Predpokladá sa 

výraznejšie zníţenie v I. sektore z 1,5% na 1,0%, v druhom sektore zo 44,1% na 

39,6% a v treťom sektore zvýšenie z 54,4% na 59,4%. 

3.5.3 Denne prítomné obyvateľstvo 

Mesto Piešťany je známe vysokým podielom denne prítomného obyvateľstva, 

jedným z najvyšších v Slovenskej republike. Mesto-tvorná a mesto-obsluţná zloţka 

výrazne presahuje potreby obyvateľov mesta a v niektorých odvetviach saturuje 

funkcie okresné, regionálne a celoslovenské funkcie. Denne prítomné obyvateľstvo 

predstavujú obyvatelia prichádzajúci za zamestnaním, do škôl, do kúpeľov, za 

turistikou, pracovne, za lekárom, na administratívne a správne orgány, za 

obchodom, na rôzne stáţe, školenia a inštruktáţe, za oddychom, rekreáciou, 

sluţbami, športovými podujatiami, na návštevy rodičov, známych a príbuzných a 

inými účelmi. 

Prognóza denne prítomného obyvateľstva 

Tab.č.3.5.5 

Dôvod mobility 1991 2001 2008 2010 2015 2020 2025 

Odchádzka 4059 4140 4000 4000 4000 4000 4000 

- za prácou 2778 2890 2800 2800 2900 2900 2900 

- za štúdiom 1281 1250 1200 1200 1100 1100 1100


Dochádzka 11806 11800 11900 11900 11730 11700 11700 

- za prácou 9250 9250 9400 9400 9230 9200 9200 

- za štúdiom 2556 2550 2500 2500 2500 2500 2500 

Saldo dochádzky 7747 7660 7900 7900 7730 7700 7700 

Návštevnosť 14750 14800 15000 15500 17000 20000 22000 

Prítomné - cudzie obyv. 22497 22460 22900 23400 24730 27700 27700 

Obyvateľstvo bývajúce 33176 30616 30126 31060 32460 33900 35780 

Denne prítomní 

obyvatelia 

55673 53076 53026 54460 57190 61600 63480 

Najvyšší počet denne prítomného obyvateľstvo je počas pracovných dní, keď do 

mesta prichádzajú všetky uvedené kategórie v rozsahu maximálne 45 - 70 % t.j. od 

14750 do 22000 obyvateľov denne. Pribliţný počet návštevníkov ročne predstavuje 

45.tisíc z čoho je asi 15.tis. zahraničných. V roku 1995 navštívilo len kúpele 31727 

návštevníkov na lôţkach mimo víkendových jednorázových kúpeľných hostí, z čoho 

51,9% tvorili zahraniční návštevníci. Zo zahraničných sú to hlavne Nemci 58%, 

Rakúšania 18%, Izrael 7%, USA, Kuvajt 4% a ďalší. 

3.6 HOSPODÁRSKY POTENCIÁL MESTA A SUBREGIÓNU 

PIEŠŤANY 

Mesto Piešťany je významným centrom osídlenia, kúpeľníctva, cestovného 

ruchu aj dopravným uzlom, čo prispelo k zvýšenému záujmu o investovanie aj vo 

sfére sprievodnej priemyselnej výroby a sluţieb. 

V období posledných rokov dochádza k výraznému útlmu priemyselnej výroby, 

ktorá našťastie nebola po stránke ochrany príliš ekologická. Moţno však 

predpokladať, ţe obdobie stagnácie aţ recesie ekonomiky bude postupne 

vystriedané obdobím oţivenia a prosperity, čo sa prejaví nielen budovaním 

predajných zariadení a komplexov (táto fáza prebieha v súčasnom období), ale aj 

regeneráciou a modernizáciou pôvodných a vznikom nových výrobných kapacít 

nezávadnej výroby. Budú to pravdepodobne ako v minulosti odvetvia, priamo 

súvisiace s kúpeľníctvom, zdravotníctvom a podporou sebestačnosti regiónu 

v cestovnom ruchu: ekologické potraviny, floristika, pamiatkové predmety, umelecké 

remeslá, obalová technika a pod. V modernej dobe môţu byť pre kúpeľné mesto 

nezávadné výrobno-skladovacie priestory na podporu letiska, a v oblasti 

kúpelníctva wellnesová a kongresová infraštruktúra zariadení a sluţieb. 

Hospodársky potenciál subregiónu Piešťany vidíme aj v sídelnej štruktúre miest 

a obcí. Hierarchia subregiónu Piešťany je znázornená vo výkrese č.1 „Širšie územné 

vzťahy“, ktorá podľa veľkostných skupín obcí na cestných ťahoch S-V, spolu s riekou 

Váh, letiskom a ţelezničnou traťou tvorí charakteristické pásmové sídelné, funkčné, 

aj krajinné usporiadanie s počtom obyvateľov obcí takto: 

Podkarpatský sídelný pás pozdĺţ ciest II/502 a II/504: Chtelnica 2590, Veselé 

1150, Borovce 951, Prašník 852, Dubovany 935, Dolný Lopašov 957, Kočín – Lančár 

510, Niţná 524, Šterusy 517, Rakovice 528, Pečeňady 494, Bašovce 345, Veľké 

Orvište 1041, Ostrov 1168, Očkov 463 obyvateľov; 

Podinovecký podhorský sídelný pás pozdĺţ cesty II/507: Modrová 499, Modrovka 

215, Nová Lehota 228, Stará Lehota 265, Hubina 499, Ducové 359, Moravany 2120,


Banka 2240, Ratnovce 930, Sokolovce 1184, po mesto Hlohovec: 23029 

obyvateľov a 12453 zamestnaných v meste; 

Povaţský pás v línii rieky Váh, ţeleznice M.120 a nadregionálnej cesty I/61: Nové 

Mesto nad Váhom 20 530, Horná Streda 1274, Pobedim 1211, Drahovce 2550, 

Veľké Kostoľany 2670, Madunice 1965, Červeník, po Leopoldov 4061 obyvateľov, 

Priečne Karpatsko-Inovecké sídelné zoskupenie okolo komunikácie cesty II/499: 

Vrbové 6300 obyv., Šípkové 353, Krakovany 1356 obyvateľov, 

Trebatice 1230 obyv. + 200zam. logistiky + 55 domáce firmy, škola a úrady; 

Výrobné, skladovacie a obchodné areály mesta Piešťan dôsledne kopírujú koncept 

pásmového štrukturovania zastavaného územia so zónami: 

UO12- Za ţeleznicou – priemyselná a obchodná ulica s rozšírením západne k areálu 

Tesla, Vrbovská cesta, 

UO20- juţne od cesty II/499 – Vandiny s objektom ZSE, autobazárom, ţel. traťou, 

UO03- historická výrobná zóna v páse Bratislavská – dopravná – ţel. trať, 

UO05- potenciálny pás Ţilinská cesta I/61 obojstranne – letisko, 

UO04- obchodno- spoločenská zóna pásu okolo bulvára Ţilinská – prieťah cesty I/63, 

UO14- potenciálny pás koridoru Biskupický kanál – cesta I/61; 

3.7 EKOLOGICKÉ PODMIENKY ROZVOJA MESTA 

V existujúcom zastavanom území mesta, vzhľadom na jeho historicky 

zaloţenú urbanistickú štruktúru nie sú priestorové moţnosti na zmeny zástavby, 

asanácie a prestavby umoţňujúce vytváranie nových prvkov ochraňujúcich ţivotné 

prostredie od hluku, prašnosti a exhalátov z dopravy. V koncepcii rozvoja týchto 

území sa predpokladá čiastočná zmena funkcie obytných domov popri hlavných 

mestských komunikáciách, budúcich bulvárov spoločenských funkcií, na zmiešanú 

funkciu vybavenosti a bývania s umiestňovaním prevádzok vybavenosti 

a nezávadných výrobno-opravárenských sluţieb do prvého podlaţia objektov v styku 

s pešími trasami ulíc. 

Prvky a línie ekologickej stability, ktorá umocňuje kvalitu ţivota kúpeľného 

mesta Piešťany majú tieţ líniový tvar a výrazne podporujú pásmovosť urbanizácie 

mesta a jeho alternatívnej dopravy cyklistickej a pešej: 

Mestský park od kolonádového mosta v centre po športové areály v UO-08 

v súbehu s Biskupickým kanálom, v parku sú sústredené mestské kúpeľné 

a kultúrne atraktivity, poprepájané chodníkmi s centrálnou pešou zónou, areálmi 

športu a lávkou cez kanál na Lido, chýba most na Kúpeľný ostrov; 

Kúpeľný ostrov s koncentráciou balneologických a rehabilitačných areálov, 

nefunkčným historickým kúpaliskom Eva, golfovým ihriskom, dopravne pripojený 

na centrum peším kolonádovým mostom s regulovanou zásahovou cestnou 

dopravou, dopravne prístupný a zásobovaný z obce Banka cez záchytné 

parkovisko; 

Nábreţie rieky Váh, z juhu od rekreačnej zóny Sĺňava I. a lodenice po mestskom 

brehu do centra, pozdĺţ parku a nábreţím Ivana Kraska po Bodonu ne severnom 

okraji, umocnené cyklistickým ťahom na hrádzi Váhu a Biskupického kanála, 

Potok Dubová – biokoridor so spoločenskou funkciou cyklistických ťahov 

obojstranne uhlopriečne cez centrum mesta; 

Nábreţie Váhu na „banánskej“ strane juţne od areálov rekreácie Sĺňava II., 

súbeţne pod Červenou veţou nábreţím Janka Alexyho – Benátky – hrádzou 

sedimentačného kanála kúpeľov v katastri obcí Banka a Moravany nad Váhom na 

sever územia do prírodnej poľnohospodárskej krajiny;


Rozvoj mesta bude ďalej trvalo obmedzený ochrannými pásmami: 

OP minerálnych prameňov a kúpeľov Piešťany; 

OP PHO2 vodných zdrojov v UO12- Za ţeleznicou: lokality Babinec, Červené 

vŕby, Horné lúky, 

Potenciálne vyuţiteľný priestor UO11- v súčasnosti s cintorínom a poliami 

výskumného ústavu rastlín; 

Samostatným prvkom ekologickej stability je vodná plocha rieky Váh a Biskupického 

kanála s fenoménom Vtáčieho ostrova s hniezdením vodnej fauny, s regulovanou 

rekreačnou lodnou dopravou a vodnými bezmotorovými športami. 

3.8 ÚZEMNO-TECHNICKÉ PODMIENKY 

Rozvojové plochy mesta sú v ÚP mesta lokalizované do priestorov severne, 

ale najmä juţne a západne od súčasného zastavaného územia. 

Stav a zámery rozvoja mesta Piešťany boli analyzované na podklade UP mesta 

r.1998 a UP CMZ. Pre grafické znázornenie moţných scenárov rozvoja aj po 

horizonte platného ÚP mesta Piešťany bola pouţitá mapa komplexného 

urbanistického návrhu s integráciou funkcií z hľadiska nárokov na individuálnu 

a nákladnú automobilovú dopravu do týchto zoskupení prevládajúcich funkcií: 

bývanie všetkých foriem, vyššia občianska vybavenosť (administratíva, školy, 

obchod, sluţby), šport a rekreácia, zeleň a kúpele, výroba a skladovanie, 

poľnohospodárske vyuţitie katastra mesta, plochy dopravy (ţeleznice, letisko, SAD). 

Podkladový výkres riešeného územia mesta Piešťany obsahuje komplexnú dopravnú 

infraštruktúru, aj s projekčne pripravovanými zmenami komunikácií, parkovísk 

a kriţovatiek, podľa podkladu [11] . 

Na syntetizovaný mapový podklad katastra mesta Piešťany bola digitálne 

prilepená mapa susediacich obcí z podkladu Základnej mapy M 1 : 10 000 a rozvojové 

zámery obcí Banka a Moravany nad Váhom v zmysle aktuálnych územných 

plánov týchto obcí. 

Územno-technické podmienky rozvoja mesta Piešťany v rovinatej nive rieky 

Váh budú aj v budúcnosti obmedzovať: 

krajinné prvky: rieka Váh a Biskupický vodárenský kanál, masív Povaţského Inovca 

s horským útvarom Štepnica – Vrchy, známe ako Červená Veţa, 

technické dopravné líniové stavby: diaľnica D1 Bratislava – Ţilina, ţelezničná 

magistrálna trať M.120 Bratislava – Leopoldov – Trenčín – Ţilina, letisko Piešťany, 

ţelezničná vlečka a doplnková trať Piešťany - Vrbové; 

Podmienky rozvoja z hľadiska dopravných nárokov priťaţenia komunikačnej 

siete mesta budú ovplyvňovať najmä kontaktné obce a ich nové rozvojové priestory: 

UO26 – Banka : 2200-3700 obyvateľov, z toho Červená veţa 2400 obyv.; 

UO25 – Ratnovská cesta : 130-220 obyvateľov a bývajúcich návštevníkov Sĺňavy; 

UO28 – Moravany : 2120-5130 obyvateľov a prechodne ubytovaných rekreantov; 

mesto Vrbové: 6300 obyvateľov; 

Obec Trebatice: 1230 obyvateľov a 200 zamestnancov v logistike + 55 zamestnaných 

v obci; 

Malé obce okresu/subregiónu Piešťany: z hľadiska priťaţenia dopravy bude aj v 

budúcnosti v únosných hraniciach, ktoré zvládnu cesty III.triedy; 

Územno technické podmienky rozvoja mesta výrazne ovplyvnia z hľadiska 

kvality ţivota aj lokálne zámery privátnych stavebníkov a developerov, ktoré boli 

podľa vydaných UR v rokoch 2002-2008 analyzované a zahrnuté do aktualizácie


demografického profilu a nárokov na dopravu, najmä statickú. Budú to len niektoré, 

ktoré majú väčší dopad na mesto: 

Moravany nad Váhom: okrem rozvoja obce, najmä Nové kúpeľné centrum NKC s 

funkciami kúpeľno-relaxačnej a rehabilitačnej zóny aj so zariadeniami wellness, pre 

zámorských, európskych aj domácich pacientov a zdravých rekreantov v plánovaných 

kapacitách hotelov 2200 a apartmánoch 400 postelí, 50 víl pre cca 500 

obyvateľov, kongresové zariadenia pre cca 1500 návštevníkov, športoviská pre 600 + 

2000 divákov. [12] 

Tento zámer môţe vytvoriť zdravé konkurenčné prostredie pre podnikanie v oblasti 

kúpeľníctva a CR, je zároveň podmienený novým dopravným pripojením na severe 

mesta, mostom cez Váh a Biskupický kanál do priestoru letiska na cestu I/61; 

Banka – Červená Veţa: nový ÚP obce Banka [13] ponukovou formou bez časového 

horizontu vytipoval potenciál priestorov pre kvalitné bývanie na slnečných svahoch 

Štepnica-Vrchy, chýbajúci Eastend s výhľadom na celé mesto, ktoré odhadujeme na 

cca 800 bytov v rodinných a bytových domoch. Pre takéto kapacity bude treba 

navrhnúť dopravné pripojenia z cesty II/499, aby sa odľahčil jediný most Krajinský 

cez Váh do mesta; 

AUPARK – polyfunkčný areál: objektov na Nitrianskej ulici v centre je vo výstavbe. 

Navrhnuté je dobré pripojenie na dopravnú kostru mesta MOK z Krajinskej ulice, 

nároky vlastných objektov na parkovanie vozidiel v rámci objektu aj s ponukou cca P 

80 miest pre potreby centra mesta; 

Nové UR pre funkciu bývania v meste: v súlade s UP-CMZ sú ukončené, alebo 

rozostavané, ďalšie navrhujú vyuţitie prieluk (Rázusova, ...), bude potrebné 

regulovať z hľadiska nárokov na parkovanie a garáţovanie bývajúcich obyvateľov; 

UR funkcie obchody ako polyfunkčné zariadenia: OV+bývanie, regulovať prístup len 

z hlavných komunikácií, odstavovanie a parkovanie len na vlastných pozemkoch; 

UR a potenciálne areály logistiky a skladovania: známe sú v západnej časti mesta Za 

ţeleznicou a pri letisku, poţiadavky na kvalitnú dopravnú infraštruktúru boli riešené 

lokalizáciou priamo pri hlavných komunikáciách; 

Občania na prerokovaní konceptov scenárov (21.mája 2009), formulovali niektoré 

poţiadavky na rozvoj mesta a kvalitu ţivota v uliciach mesta Piešťany: 

Dopravnú záťaţ poţadujú rozdeliť na viac paralelných komunikácií; 

Overiť reálnosť preloţky cesty I/61 aj Za ţeleznicou; 

Nový podjazd Orviskej cesty pod ţelezničnou traťou pri letisku bude treba 

rozšíriť pre prejazd ťaţkých vozidiel, ktoré treba odkloniť z prieťahu Ţilinskou 

ulicou; 

Jednoznačná poţiadavka druhého mestského mosta cez rieku Váh; 

V obytných uliciach centra mesta, ako je napríklad Kalinčiakova ţiadajú 

zaslepiť, alebo výrazne obmedziť prejazd, aby to boli tiché ulice, parter 

zásobovať regulovane, najradšej bez parkovania a manévrovania vozidiel; 

Paradoxne sa niektorí (podnikatelia) doţadujú viac parkovacích miest práve 

v centre, aj v uličkách, kde sú banky, a pod.; 

Nechcú riešiť Teplickú ulicu, lebo sa uţ bude prestavovať podľa schváleného 

projektu. 

3.9 ŢELEZNIČNÁ INFRAŠTRUKTÚRA 

Potenciál ţelezničnej dopravy sa uţ znásobil po modernizácii ţelezničnej trate na 

prevádzkovú rýchlosť v=160 km/h, kvalita a bezpečnosť vybudovanými


mimoúrovňovými prepojeniami pre chodcov, cyklistov a cestným podjazdom na 

severe intravilánu, ktoré bude ale potrebné prestavať na parametre cesty I.triedy pre 

ťaţké vozidlá nákladnej cestnej dopravy. 

Podľa vyjadrení TSK je územie a ţelezničné zariadenia v Piešťanoch stabilizované. 

Praktická kapacita koľajiska a zariadení ţelezničnej stanice Piešťany bola dosahovaná 

v období maximálne podporovaného rozvoja ţelezničnej dopravy štátom v 80- 

tych rokoch minulého storočia. Výkony stanice v roku 1988 podľa prieskumov pre 

ÚGD Západoslovenského kraja [14] moţno povaţovať za rozvojovú rezervu pre 

výhľadové obdobie ÚGD mesta Piešťany podľa nasledujúcej tabuľky. 

Stanica Piešťany – max. Výkony v r.1988, rezerva výkonov pre výhľadové obdobie 

(Rakšányi, ÚGD Zs kraja, URBION, 1988) 

Tab.č.3.9 

Frekvencia cestujúcich v ŢST Piešťany r. 2007 / 1988* UGD ZsK 

prognózna rezerva r.2025: 

Nástup 935 cestujúcich 2577 275,6 % 

Výstup 871 cestujúcich 2202 252,8 % 

Spolu 1 806 cestujúcich 4779 264,6 % 

Potenciál ţelezničnej siete okresu Piešťany je v úplne nevyuţitých vlečkách 

jestvujúcich podnikov Mlyny, Chirana a tieţ trať do mesta Vrbové, v minulosti 

vyuţívaná na regionálnu dopravu do priemyselného závodu Trikota, š.p. Vrbové. 

Nevyhovujúci je potenciál budovy stanice a nevyuţitý je predstaničný priestor staníc 

AS/ŢS, vo väzbe na MK Dopravná, Staničná a bulvár Andreja Hlinku. 

Pri modernizácii ţelezničnej trate a stanice Piešťany sa zabudlo na rastúci význam 

obchodno-skladovacích a výrobných zón Za ţeleznicou, s významným počtom 

peších ciest za prácou a nákupmi. Stanici chýba priame pešie prepojenie, predĺţenie 

nového pešieho podchodu pod stanicou do priestoru Obchodnej ulice. 

3.10 POTENCIÁL ZÓNY LETISKA PIEŠŤANY 

Potenciál piešťanského letiska treba hodnotiť z pohľadu stredoeurópskeho regiónu, 

ktorý sa vzhľadom na existujúce záujmy jestvujúcich letísk definuje na priestor 

subregiónov Brno, Viedeň a Bratislava. Odborníci predpokladajú s výhľadovými 

koeficientami leteckej mobility pre Európu Cm = 0,5, Bratislava Cm=0,1, 

Viedeň Cm = 0,3, čo znamená, ţe 1 obyvateľ urobí 3 lety ročne. 

Mobilita leteckého gravitačného priestoru B-W-BA by za takýchto predpokladov vo 

výhľade bola = 1os*3l*20 mil. = 60 milión cestujúcich ročne. 

Takýto región B-W-BA moţno odhadnúť na cca 20 mil. obyvateľov a môţe 

v budúcnosti uţiviť aj 5 letísk s podielmi na nákladnej a osobnej doprave. Letisko 

M.R. Štefánika Bratislava, aj Wien-Schwechat majú limity rozvoja v urbanizovanom 

území ťaţiskových miest. 

Potenciál letiska Piešťany spočíva v územných rezervách a dopravnej prístupnosti: 

Súčasná VPD letiska je vhodná pre stredné veľkostné typy lietadiel B737, čo 

znamená optimum pre lety v priestore Európy do 3 hod letovej vzdialenosti.


Súčasnú dráhu je moţné predĺţiť o 300-400 m severne, smerom Horná Streda, 

moţné je rozšíriť dráhu na 30-45 m, a zriadiť na konci obratiská pre lietadlá, rovnako 

je moţné dobudovať v disponibilnom areáli letiska dojazdové a pojazdové 

komunikácie. 

Atrakčná zóna pre letisko Piešťany sa dá pri súčasnom pokrytí záujmov jestvujúcich 

letísk B, W, BA odhadnúť na regióny 1- Záhorie okres Senica, 2- Povaţie po Trenčín, 

Bánovce. V hre je však aj ďalšie letisko v oblasti Záhorie-Malacky. 

V prípade scenára maximálneho rozvoja subregiónu Piešťany moţno počítať 

s významným posilnením klientelou zo zámoria, pre ktorú bude zaujímavá ponuka 

sprievodných programov: letecké školy a vyhliadkové lety (paraglajding, vetrone, 

parašutizmus) a v oblasti nákladnej dopravy: cargo, opravovne lietadiel, skladovanie, 

balenie a distribúcia tovarov do výrobných areálov regiónu. 

Technický potenciál letiska: 

Rezervovať územie v priestore, vymedzenom: ţelezničnou traťou M.120, cestou I/61 

a plotom areálu letiska na juhu – Haluzického ulica; 

Regulovať územie pre podporné funkcie letiska – hangáre, opravovne, hľadisko pre 

návštevníkov automobilových pretekov Cena Slovenska a pod.; 

Rezervovať územie priľahlé k ceste I/61, prípadne obojstranne, pre komerčné 

vyuţitie funkciami, ktoré priamo súvisia s nákladnou dopravou – sklady, prekladisko. 

Zvýšiť potenciál priestoru ţelezničnou vlečkou zo stanice Piešťany – prípadne aj pre 

kombinovanú osobnú dopravu. 

Maximálny rozvoj letiska Piešťany môţe výrazne zvýšiť lokalizácia prístavu na 

Biskupickom kanáli. 

4. PROGNÓZA A SCENÁRE ROZVOJA 

V zmysle Zadania pre ÚGD mesta Piešťany bola z dôvodov argumentácie správnosti 

zásad rozvoja mesta a náväzne pre vízie a 4 scenáre rozvoja mesta na dlhšie 

obdobie, min. do r.2025, vypracovaná prognóza dopravy v 2 variantoch 

predpokladanej deľby dopravnej práce AD : HD, pri zohľadnení niţšieho a vyššieho 

demografického potenciálu riešeného územia. Prognózu dopravy vypracovali partneri 

STUBA, Ing. Janík a Ing. Kyseľ (firma BONIT, s.r.o. Banská Bystrica), z ktorej 

vyberáme podstatné údaje, ktorými moţno dokresliť scenáre rozvoja. 

Prognóza dopravy pre mesto Piešťany, kap.4, Dopady scenárov na komunikačnú 

sieť mesta Piešťany, podľa scenára pokračovania rozvoja podľa platného ÚP mesta 

Piešťany. 

4.1 PROGNÓZA DOPRAVY A DOPADY NA KOMUNIKAČNÚ SIEŤ 

PODĽA ÚP 

Základným výstupom prognózy dopravy pre rok 2025 sú matice dopravných 

vzťahov, ktoré reprezentujú poţiadavky na prepravu v reláciách vnútromestských 

a vonkajších. Vonkajšie vzťahy sú delené na zdrojové a cieľové vzťahy a na tranzitné 

vzťahy. Na základe zadania sme vypracovali v rámci scenára moţného rozvoja 

mesta do podľa ÚP mesta tri varianty matíc dopravných vzťahov.


Prvý variant predstavuje tzv. dolný, druhý variant je tzv. horný a tretí variant je 2. 

variant zvýšený o odhadovaný vplyv „Nového kúpeľného centra“ (NKC) v k.ú. 

Moravany nad Váhom. 

Z výhľadových matíc dopravných vzťahov bol zostavený nasledujúci rozbor jázd 

vozidiel odpovedajúci predikcii pre pre rok 2025. 

Rekapitulácia objemov jázd podľa druhu vozidiel a podľa druhu dopravy: 

Tab.č.4.1a 

Rok 2025 1. dolný variant 2. horný variant 3. horný + NKC 

Osobné automobily voz/24 hod % voz/24 hod % voz/24 hod % 

Celkový objem jázd 129 775 100,00 136 162 100,00 142 142 100,00 

MOV 61 813 47,63 65 772 48,30 70 924 49,90 

ZCV 37 756 29,09 40 184 29,51 41 012 28,85 

TV 30 206 23,28 30 206 22,19 30 206 21,25 

Ťaţké vozidlá 


MOV 3 045 14,39 3 242 14,88 3 242 14,58 

ZCV 6 588 31,14 7 026 32,24 7 468 33,58 

TV 11 526 54,47 11 526 52,88 11 526 51,82 

Z aspektu dopravných vzťahov k mestu Piešťany je potrebné odčleniť tranzitnú 

dopravu po diaľnici D-1. Bez tranzitu po diaľnici je rekapitulácia objemov jázd vnútri 

mesta podľa druhu dopravy a druhu vozidiel nasledovná : 

Tab.č.4.1b 

Rok 2025 1. dolný variant 2. horný variant 3. horný + NKC 

Osobné automobily Voz/24hod % Voz/24hod % Voz/24hod % 


MOV 61 813 56,80 65 772 57,10 70 924 58,50 

ZCV 37 756 34,70 40 184 34,90 41 012 33,90 

TV 9 242 8,49 9 242 8,00 9 242 7,60 



MOV 3 045 26,90 3 242 27,10 3 242 26,20 

ZCV 6 588 58,20 7 026 58,80 7 468 60,30 

TV 1 680 14,90 1 680 14,10 1 680 13,50 

Porovnanie hodnôt stanovených analýzou prieskumu dopravy ÚGD v r. 2008: 

Tab.č.4.1c 

Rok 2008 

Osobné automobily Voz/24hod % 

Celkový objem jázd 78 360 100,00% 

MOV 45 146 57,60% 

ZCV 27 576 35,20% 

TV 5 638 7,20% 


Celkový objem jázd 8 491 100,00% 

MOV 2 426 28,60% 

ZCV 5 022 59,10% 

TV 1 043 12,30% 

Predmetná skladba dopravných vzťahov podľa druhu vozidiel je dokumentovaná 

v prílohe 2 scenára 1 formou kruhových diagramov, (nepredkladaná).


Predmetný rast celkového objemu dopravy podľa jednotlivých variantov v členení 

OA a T je dokumentovaný v prílohe 2 formou stĺpcových diagramov. 

Dopady na základnú komunikačnú sieť navrhnutú v ÚP mesta Piešťany moţno 

charakterizovať intenzitami dopravy vo voz/24hod v najzaťaţenejších resp. 

charakteristických úsekoch ZÁKOS-u pre jednotlivé scenáre prognózy dopravy pre 

rok 2025 (Pre porovnanie uvádzame východzí stav v r. 2008). 

Tab.č.4.1d 

ÚSEK ZÁKOS-u r.2008 Dolný variant Horný variant 

pre 1. a 2. scenár pre 2. a 3. scenár 

39-122 Vrbovská cesta 24928 33574 38607 

21-39 Krajinská 20628 10806 13263 

15-68 Krajinský most 13542 15679 19122 

21-36 Bratislavská 15287 13519 14835 

20-21 Bratislavská 17017 10477 11355 

20-47 Ţilinská 16185 7994 8696 

152-153 navrh. most II/499 - 7789 8624 

68-128 Topoľčianska 11618 15379 19308 

68-76 II/507 J.Alexyho 2316 3778 4574 

72-73 Bananská 5778 12708 15962 

66-97 Radlinského 5740 10763 14374 

66-94 Meštianska 6322 9487 10671 

12-66 Teplická 7012 5876 6786 

66-47 Teplická 8368 8692 9818 

65-97 Radlinského 5904 12615 14374 

48-65 Štúrova 5945 9774 10900 

64-65 Radlinského 396 1828 8096 

65-84 Kuzmányho 4276 8057 9013 

53-65 Štúrova 4707 4698 5259 

Komentáre k dopadom prognózy dopravy na komunikačnú sieť mesta: 

Pokles intenzity dopravy vo výhľade na ceste I/61 (ul. Bratislavská a Ţilinská) 

súvisí s prerozdelením dopravy na navrhovanú preloţku cesty II/499 podľa ÚP a v jej 

pokračovaní zbernú komunikáciu. Ten istý dôvod je aj na pokles intenzity dopravy na 

úseku 21-39 (Krajinská), ktorá je prepojením medzi I/61 a preloţkou II/499 v zmysle 

ÚP mesta Piešťany. 

Nárast intenzity dopravy na úseku 15-68 (Krajinský most) je vyvolaný plánovanými 

aktivitami v k.ú. Banka a Moravany n/Váhom. S tým súvisí aj nárast intenzity dopravy 

na Banánskej ulici a Topoľčianskej ulici (cesta II/507). K nárastu dochádza napriek 

prerozdeleniu dopravy na navrhovaný most, keďţe pre jazdy z obcí Banka 

a Moravany n/Váhom je vzhľadom na polohu atraktívnejší Krajinský most. Nakoľko 

Krajinský most nemôţe kapacitne zvládnuť nárast intenzity dopravy súvisiaci 

s uvaţovaným rozvojom obcí Banka a Moravany n/Váhom, je ţiadúce v súvise 

s výstavbou nového kúpeľného centra (NKC) riešiť v tejto polohe ďalší most. 

V opačnom prípade bude potrebné organizačnými opatreniami docieliť nútené 

zvýšenie pouţívania mosta navrhnutého v ÚPN mesta Piešťany.


Návrh intenzity dopravy na Vrbovskej ceste (úsek 39-122) súvisí s nárastom 

zdrojovej – cieľovej dopravy ako i tranzitu od diaľnice, keďţe tento úsek je 

privádzačom dopravy od diaľnice D1. 

Problematickým uzlom sa stáva kriţovatka ulíc Teplická – Radlinského – Meštianska. 

V prípade horného variantu dochádza k prekročeniu kapacity ulíc Radlinského, 

Meštianskej a Teplickej v úseku (47-66), čo si vyţiada organizačné opatrenia 

a úpravu kriţovatky. 

Obdobný problém nastáva na kriţovatke (uzol 65) ulíc Radlinského, Kuzmányho, 

Štúrova, kde dochádza k prekročeniu kapacity Radlinského ulice v úseku 65-97 

a potrebe prebudovania kriţovatky. 

Súčasná situácia na Krajinskom moste potvrdzuje, ţe kapacita mosta je uţ 

v súčasnosti v špičkovej hodine prekročená. Príčinou je malá šírka vozovky medzi 

obrubníkmi. Preto, keď na most vchádza široké nákladné vozidlo musia vozidlá 

v protismere ostať stáť a čakať, kým toto most opustí. Ak však takéto vozidlo vstúpi 

na most a v dopravnom prúde sa za ním vyskytne ďalšie takéto vozidlo, potom sa 

dĺţka čakania všetkých protiidúcich vozidiel predlţuje. 

Výpočty výhľadových poţiadaviek na dopravu (dané maticami dopravných vzťahov) 

a ich pridelenie na komunikačnú sieť jednoznačne preukazujú, ţe v budúcnosti 

dôjde k prekročeniu kapacity tohto úseku počas denných hodín aj v prípade 

otvorenia ďalšieho mosta v prípade realizácie zámerov v Moravanoch nad Váhom. 

Pre hľadanie moţného riešenia je potrebné prehĺbiť modelovanie dopravy. Je nutné 

vykonať kapacitne závislý postup výpočtu zaťaţenia siete spolu s návrhom 

organizačných a technických opatrení pre preukázanie schopnosti siete prepustiť 

celý poţadovaný objem dopravy a prepravy. V tejto súvislosti makro model slúţiaci 

pre posúdenie koncepcie dopravy v rámci urbanisticko – dopravného riešenia 

územného plánu odporúčame doplniť o mikro-simulačné postupy, ktoré sú určené 

pre riešenie úsekov ciest, kde je intenzita automobilovej dopravy taká vysoká, ţe je 

na hranici kapacity úsekov a uzlov. 

Zníţením priepustnosti úseku cesty, alebo kriţovatky (uzlu) dochádza k podstatnému 

nárastu cestovných časov, t.j. impedancií úsekov (uzlov), čo vedie vodičov 

a cestujúcich k výberu inej trasy. V našom prípade prichádza do úvahy pouţitie trasy 

cez nový most. Únosnosť a vplyv takéhoto výberu na ţivotné prostredie (emisie, 

ekonomika jazdy, hluk, vibrácie ap.) je potrebné podrobnejšie preskúmať spolu 

s variantmi novej organizácie dopravy (zákaz vjazdu vozidlám nad 3,5 t a pod.) 

spomínaným kapacitne závislým zaťaţovaním a mikro-simulačnými postupmi.

STU v Bratislave, Katedra dopravných stavieb, Stavebná fakulta - Návrh ÚGD mesta Piešťany 28


STN 73 6110 Tabuľka 1 – členenie miestnych komunikácií podľa osídlenia a dopravného 

významu s nadväznosťou na cestné komunikácie pre scenáre ÚGD Piešťany


4.2 VARIANTY VÍZIE A CIELE UDRŢATEĽNOSTI PRE MESTO 

PIEŠŤANY 

Vhodne postavená stratégia rozvoja mesta na základe vízií (predstavách o 

budúcnosti), po zhodnotení územného a dopravného potenciálu môţe mať viacero 

trajektórií realizácie v priestore a čase. [7] Cieľom scenárov je naznačenie moţných 

vízií udrţateľného rozvoja územia, ktoré sú charakterizované prioritami a majú vplyv 

na ďalšie formovanie dopravnej sústavy mesta a regiónu. ÚGD reaguje na vízie 

zostavením textov rozvojových scenárov a ich územným priemetom pomocou 

grafického zobrazenia a schém. [4] V etape scenárov sa uplatňujú aj participačné 

kroky a predbeţné hodnotenie. Participácia je spoluúčasť občanov, investorov, 

záujmových skupín a riešiteľa ÚGD za účasti správcov územia. Výsledkom 

participačného procesu v etape scenárov je výber optimálneho scenára, na ktorý sa 

navrhnú 1 – 2 koncepty rozvoja dopravy a územia. Participačný proces ÚGD začal v 

Piešťanoch anketou občanov k problémom dopravy v etape 1a. (jeseň 2008), 

pokračoval účasťou záujemcov na prejednávaní čiastkových výsledkov prognózy a 

scenárov (máj – júl 2009), na workshope k dvom konceptom ÚGD (jeseň 2009), 

ktoré organizoval objednávateľ Mestský Úrad Piešťany, referát UR za účasti 

dotknutých orgánov a rezortov. Aţ do konca roku 2009 sa k čiastkovým výsledkom 

etáp ÚGD, zverejnených na webovej stránke mesta a distribuovaných na CD, 

vyjadrovali občania a skupiny záujemcov formou petícií aj listov adresovaných 

riešiteľom. 

Predmetom Návrhu územného generelu dopravy je po scenároch 

podrobnejšie rozpracovanie ÚPD do návrhu rozvoja dopravnej sústavy v súlade 

s poţiadavkami ochrany a rozvoja územia tak, aby boli harmonizované záujmy 

uţívateľov územia. Z hľadiska dopravných systémov sú to zariadenia 

nadregionálneho významu a mesto-tvorné zariadenia, ktoré tvoria komunikačnú 

kostru územia (cesty, ţeleznica, trasy MHD, dopravno-prevádzkové areály) a verejné 

priestory ulíc a námestí, stanice, areál SAD, mestské dvory, garáţe, parkovacie a 

manipulačné plochy osobnej, nákladnej a hromadnej dopravy, pešie priestranstvá 

a cyklistická infraštruktúra. 

Koncepčný rámec pre návrh ÚGD tvorí platný územný plán mesta a regiónu, 

záväzné časti nadradených dokumentácií, prípadne strategický plán rozvoja územia. 

Novšie ÚPP, ako aj známe zámery zmien vzťahov vo vnútri aj na regionálnej úrovni, 

pripravované investície a zmeny ochrany niektorých častí územia a jeho infraštruktúry 

môţu korigovať vyššie uvedené podklady z hľadiska predpokladaných nárokov 

na dopravu a vyuţitie riešeného územia. 

Na úrovni scenárov ÚGD mesta Piešťany bola analyzovaná východisková 

nadradená dokumnetácia, jestvujúca vízia a Stratégia rozvoja mesta [10], 

predpokladaný rozvoj obcí subregiónu Piešťany, a preto bola vypracovaná vlastná 

dopravno-inţinierska prognóza [subdodávka Bonit, s.r.o.] na podklade 

demografického potenciálu v rozsahu „Prognózy obyvateľstva a trhu práce“ v meste 

Piešťany. [Babiar]


Charakteristiky 4 scenárov rozvoja pre mesto Piešťany koncipujeme na podklade 

viacerých moţných vízií formovania územia a sociálnych vzťahov stanovených 

v Stratégii mesta, ktoré sledujú rôzne akceptovateľné priority a hľadiská. 

Priority a hľadiská zvolených scenárov syntetizujú východiská a spolu s prognózou 

dopravy ich moţno povaţovať za argumenty výhodnosti rozvoja mesta takto: 

A - okrajové podmienky stavu a rozvoja dopravy v riešenom území: 

1. nadregionálne a regionálne priestorové a koridorové poţiadavky (Povodie Váhu, vojsko, 

letisko, ţeleznice, vlečky, technická infraštruktúra) 

2. socio-demografické podmienky a hospodársky potenciál územia 

3. ekologické podmienky funkčnosti územia, ochrany jeho častí a prvkov (liečivé pramene, 

PHO vodných zdrojov, krajina – ÚSES na regionálnej úrovni, 

4. územno-technické podmienky v rozsahu rozloţenia základných funkcií v priestore podľa 

ÚP, ich vzťahy a obmedzenia (záber, OP, ochrana lokalít a objektov), terén a klíma, 

5. dopravno-plánovacie ukazovatele (trendy, prognózny rast dopráv, deľba DP, súčasné 

a progresívne subsystémy, kapacity, rezervy,...) 

B – priority nadradených záujmov a správcu území, najmä: 

výhľadový rozvoj ţelezníc SR 

diaľničné väzby v územnom priemete 

splavnenie rieky Váh, hospodárska a rekreačná doprava 

riešenie centra mesta ako regulácia a cieľové obdobie 

upokojenie dopravy v centre, v celom meste – etapa a cieľ 

progresívna hromadná doprava osôb v meste a regióne 

zásady reintegrácie prieťahov ciest mestom 

C – zásady segregácie a integrácie v celoplošnom a lokálnom rozsahu mesta 

D – overenie novej normy STN 73 6110 – navrhovanie miestnych komunikácií, (kde kaţdá MK má 

svoj názov, z ktorého je jasná funkcia, „ţelená rýchlosť“ pohybu v priestore mesta, aj šírky 

jazdných pruhov MK), podľa tabuľky č.1, str.29 

Základné charakteristiky štyroch scenárov rozvoja pre mesto Piešťany 

Scenáre rozvoja mesta podporovaného dopravnou infraštruktúrou vychádzajú 

z rôznych, dohodnutých vízií smerovania mesta v perspektíve 20-40 rokov, za 

predpokladov štandardných podmienok technického pokroku a súčasných poznatkov 

o potrebách udrţateľnosti rozvoja v subregióne Piešťany. Vlastné vízie boli náhodne 

konfrontované tými, ktoré boli spracované v práci Stratégia rozvoja mesta Piešťany. 

(22)


4 Varianty zvolenej vízie a cieľov udrţateľnosti pre mesto Piešťany Tab.č.4.2 

Vízia mesta vzhľadom na 

druh prostredia 

scenár 

Priority 

hľadiská 

Primárne ciele udrţateľnosti 

a cesty k nim 

1. Piešťany budú pokračovať 

v dobiehaní rozvoja podľa 

platného ÚP, je to tendencia 

obmedzení - regulovania 

spontánneho rozvoja, 

vyuţitím privátneho 

investovania ad-hoc 

2. Pokračovanie v tradíciách 

kúpeľného mesta „ECOCITY“ 

sebestačnosť: Kúpele, 

kultúrna avantgarda, plesy, 

filharmónia, filmové festivaly, 

golf, plávanie, tenis, 

motocykle, oldtimery, 

turistika, folklór, parašutisti, 

modelári, vetrone, jazdectvo, 

3. Piešťany = maximálny 

rozvoj = polyfunkčné mesto 

aj pre región, ponuka 

atraktivity periférnych lokalít 

mesta a obcí subregiónu 

4. Piešťany - zelené 

ECOCITY pre obyvateľov aj 

návštevníkov mesta: mesto 

krátkych ciest, silná väzba 

mesto-krajina, orientácia 

dovnútra, kvalitná dostupnosť 

1. 

ekonomický 

scenár podľa 

ÚPN´1988 

2. Tradičný 

rozvoj 

3. Maximálna 

ponuka 

4. Občiansky 

hlas 

1 - dopravné 

2 - územné 

3- ekologické 

2-územné 

2-územné 

1-dopravné 

3- ekologické 

1- dopravné 

Ako to regulovať? Integrácia kapitálu 

do dopravnej infraštruk-túry, zmeny 

kompetencií, kontrolované 

stagnovanie s pomalým rastom, 

vyuţívanie voľného disponibilného 

potenciálu územia v hraniciach mesta, 

ktoré určil ÚPN, udrţanie rastu automobilizácie 

? asi len reštrikciami IAD: 

prvky upokojenia dopravy 

Socio-kultúrna identita, červené ťahy, 

oranţ. bulváre a obchodné 

ulice, modré zóny ticha: fiakre, rikše, 

promenády pešo aj bicyklom, kúpeľné 

funkcie a sluţby ako zdravé 

konkurenčné prostredie, lokálne 

viazaný CR: bývanie/penzióny/ 

gastronómia, mesto bez priemyslu?, 

nanajvýš v intaktných polohách, 

malé firmy: zdravotnícka technika, 

potraviny, 

Ekonomická aj dopravná nenáročnosť: 

LTP - komplexná vybavenosť zón 

a obcí subregiónu, orientácia na 

alternatívne druhy dopráv: ţeleznica, 

cyklo, autobusová v priečnych 

väzbách, zvýraznená letecká aj 

vodná, s kvalitnými väzbami na mesto 

a región 

Environmentálna bezpečnosť: 

obmedzenia negatívnych funkcií (len 

sluţby) a rozvoj vo väzbe na krajinu aj 

bývanie = lepšie alternatívne dopravy 

HD + silná stanica, zelené pešie a 

cyklotrasy


SCENÁR 1 – POKRAČOVANIE ROZVOJA PODĽA ÚP MESTA PIEŠŤANY 

Východiskom vízie je zhoršujúca sa ekonomická situácia vplyvom súčasnej finančnej 

a hospodárskej krízy. Štátne aj súkromné finančné zdroje sa v cestnej doprave budú 

prioritne orientovať na budovanie siete diaľníc a rýchlostných komunikácií v súvise 

s čerpaním fondov EÚ. Napriek tomu vízia predpokladá, ţe budú financie na 

realizáciu preloţky cesty II/499 navrhovanej v ÚP mesta Piešťany a zvýšenie 

kapacity ulice Dopravná s jej predĺţením po Orviskú cestu a vybudovaním 

komunikácie súbeţnej s Jánošíkovou ulicou popri areáli letiska v parametroch 

potrebných pre preloţku cesty I/61. 

Výhodnejšie by bolo na základe doplnku ÚP budovať preloţku cesty I/61 

z prostriedkov štátu (SSC, NDS) v koridore pri ţeleznici a pôvodnú Bratislavskú 

cestu I/61 po Krajinskú cestu prekategorizovať na cestu II/499. Po vybudovaní 

preloţky cesty I/61 v súbehu so ţelezničnou traťou s nadviazaním na pôvodnú trasu 

I/61 popri areáli letiska, by bolo moţné ul. Ţilinskú (aj časť Bratislavskej) 

prekategorizovať na zbernú komunikáciu a vyuţiť ako vonkajší zberný polokruh okolo 

CMZ navrhnutý v ÚPN. Zároveň by sa tým zníţila finančná náročnosť na budovanie 

preloţky II/499 (s prostriedkov VÚC). V 1. etape by stačilo vybudovať prepojenie I/61 

a II/507 s juţným mostom cez Váh, aby bolo moţné prikročiť k oprave Krajinského 

mosta. Na druhej strane by to znamenalo získať štátne prostriedky na preloţku cesty 

I/61 pri zdôvodnení nevhodnosti rozširovania jestvujúcej trasy (Bratislavská – 

Ţilinská) na štvorpruh (vytváranie bariéry v organizme mesta, potreba asanácií). 

Investície do regionálnej štruktúry v ţelezničnej doprave v horizonte prognózy 

(r.2025) nepredpokladáme. 

V demograficko – ekonomickom potenciáli uvaţujeme so zmiernením rastu oproti ÚP 

mesta Piešťany takto: 

podľa ÚP (r.2020) 38121 obyvateľov a 24000 pracovných miest 

podľa dolného variantu našej prognózy (r.2025) 35780 obyvateľov a 25240 

pracovných miest 

podľa horného variantu (r.2025) 35780 obyvateľov a 28000 pracovných miest 

V hornom variante uvaţujeme s vplyvom významného rozvoja v najbliţších obciach 

regiónu t.j. v Banke (pripravovaná výstavba bývania) a Moravanoch nad Váhom 

(plánovaná výstavba nového kúpeľného centra - NKC); 

Cestná doprava 

Cesta I/61 je pre najbliţšie výhľadové obdobie kapacitne nevyhovujúca, preto je 

potrebné vybudovať preloţku v súbehu so ţelezničnou traťou v pokračovaní od 

kriţovatky s Vrbovskou cestou (podľa ÚP – preloţka II/499). Potom pôvodná trasa 

Bratislavská-Ţilinská nebude prekáţkou pre zabezpečovanie priečnych dopravných 

väzieb do centra a zvýši sa bezpečnosť chodcov aj cyklistov. 

Výstavba preloţky cesty II/499 sa skráti na úsek od I/61 pred areálom polikliniky, 

premostením Váhu s nadviazaním na jestvujúcu cestu II/499 za obcou Banka. Tým 

sa zabezpečí aj odklon časti dopravy z Bratislavskej ulice a časti Ţilinskej ulice. 

Radiálny systém s časťou polokruhu okolo CMZ a pešej zóny podľa platného ÚP 

bude pri hornom variante intenzívne zaťaţený na radiálach ulíc Teplická, A. Hlinku


(v pokračovaní Štúrova). Problematickým uzlom sa stáva hlavne kriţovatka na 

polokruhu Radlinského – Meštianska s radiálou Teplická, kde dochádza 

k prekročeniu kapacity. Ďalším problematickým uzlom na polokruhu Radlinského – 

Kuzmányho je kriţovatka s radiálou Štúrova, kde taktieţ dochádza k prekročeniu 

kapacity. Uvedené problematické uzly budú vyţadovať zmeny v organizácii dopravy 

a úpravy kriţovatiek. Prioritou 1. scenára je okrem vybudovania predmetných 

preloţiek ciest aj realizácia homogenizácie všetkých komunikácií patriacich do 

ZÁKOS s úpravou problematických kriţovatiek. 

Statická doprava 

Ak sa naplní vízia rozvoja automobilizácie podľa prognózy, bude nutné pokryť 

zvýšené potreby statickej dopravy budovaním parkovacích garáţí a hromadných 

garáţí pre odstavovanie osobných automobilov. Scenár predpokladá záchytné 

parkoviská na okraji CMZ, aby bolo moţné vylúčiť (prípadne obmedziť) súčasné 

parkovanie na komunikáciách B a C s prevaţne dopravným charakterom. Eliminovať 

ţivelne vznikajúce parkoviská na úkor verejnej zelene. 

Mestská hromadná doprava MHD a autobusová doprava regionálna RD 

Podiel HD na preprave osôb scenár uvaţuje zvýšiť vytvorením integrovaného 

systému hromadnej dopravy osôb (MHD, VHD, ţelezničná doprava a letecká 

doprava), čím by sa vytvorili podmienky na zvýšenie atraktivity verejnej hromadnej 

dopravy a zníţil podiel individuálnej automobilovej dopravy podľa dolného variantu 

prognózy AD. V tejto súvislosti je dôleţité prepojiť autobusovú a ţelezničnú stanicu 

a doriešiť predstaničný priestor aj v súvise s potrebou budovania zbernej 

komunikácie súbeţnej so ţelezničnou traťou, ktorá by „odľahčila“ preťaţenú cestu 

I/61, resp. pri schválení doplnku ÚP mesta by sa jednalo o preloţku cesty I/61. 

Letecká doprava 

Súčasnú polohu letiska je potrebné rešpektovať aj s ohľadom na medzinárodný 

význam kúpeľov, ktorých význam blízkosť letiska umocňuje. Intenzita vyuţívania 

letiska podľa vízie vzrastie v súvise s realizáciou integrovaného dopravného 

systému. 

Nemotoristická doprava 

Výhodou je kompaktnosť mesta a rovinatosť terénu, pričom vzdialenosti do centra 

mesta sú relatívne malé – vhodné pre cyklistickú dopravu. Vzhľadom na veľké 

intenzity automobilovej dopravy hlavne pri hornom variante, je ţiadúce sústrediť sa 

na rozvoj cyklistickej a pešej infraštruktúry s cieľom zvýšiť jej podiel na 

premiestňovacích pohyboch podľa dolného variantu prognózy, čo je v súlade 

s návrhom ÚP mesta, ktorý predpokladá výrazný nárast cyklistickej dopravy a to ako 

v priebehu všedného dňa, tak aj v rekreačnej cyklistike. Vzhľadom na uvedené je 

potrebné podporovať aktivity navrhnuté v ÚP mesta Piešťany.


SCENÁR 2 – POKRAČOVANIE HISTORICKÉHO VÝVOJA 

Iba posledné dve desaťročia narušili kontiniutu rozvoja mesta Piešťany, charakterizovanú 

pokojným napredovaním v hraniciach zvládnuteľnosti dopytu a ponuky všetkého, čo kúpeľné mesto 

ponúkať má. Geniálny manaţér Ľudovít Winter dokázal aj v ťaţkých preriodických striedaniach 

politických, hospodárskych a sociálnych podmienok napredovať v zvolenej vízii, budovať na teplých 

prameňoch v ideálnej geografickej lokalite sebestačné kúpeľné mesto balneologických a klimatických 

kúpeľov pre chorých aj zdravých, v pokojnom slnečnom prostredí ticha malého mesta humánnych 

rozmerov. 

Dnes, v prahovej situácii nezvládnutej automobilizácie a paradoxnom nedostatku verejných aj 

privátnych zdrojov, ekonomickej a najmä morálnej krízy sveta aj Slovenska, je najvyšší čas obzrieť sa 

do pokojných desaťročí minulosti, keď bolo všetko blízko, napriek oveľa pomalšej doprave hoci aj zo 

zámoria. Maximálne dopravné nároky a najväčšiu návštevnosť Piešťan v 80-tych rokoch minulého 

storočia dokázali zvládnuť alternatívne druhy dopravných prostriedkov, ţeleznica, autobus, bicykel. 

Väčšia obsadenosť osobných automobilov a taxíkov pripomínala pokojnú a pre kúpeľnú atmosféru 

typickú dopravu fiakrov a nosičov 19.storočia. Ani pešo nebolo ďaleko do zábavných a kultúrnych 

stánkov, na kúpalisko, golf, tenis, na letisko k modelárom a vetroňom, na turfové a motocyklistické 

podujatia. 

Vízia historického kúpeľného mesta v moderných podmienkach 3. tisícročia je 

výzvou, aby sa Mesto Piešťany rozhodlo nadviazať na tradície a skúsenosti, 

fungovanie rezidenčného mesta sluţieb okolo kúpeľov v minulosti. Vyuţije silné 

väzby malého mesta na nadregionálne dopravné spojenia lietadlom zo zámoria 

a celej Európy, vlakom z metropol centrálnej Európy a autobusom zo širšieho 

regiónu. 

Ekologické mesto ECOCITY s tichými „modrými zónami bez áut“ pre 

obyvateľov aj ubytovaných návštevníkov na priváte ako v minulosti potrebuje nájsť 

také kroky, aby vízia nepadla na nedostatku zdrojov. Mesto môţe prijať stratégiu 

sebestačnosti, najskôr z vlastných zdrojov, vytvoriť stabilitu a vysokú kvalitu ţivota z 

existujúceho územného a dopravného potenciálu vyuţitím rezerv. Pri takejto stratégii 

sa dá očakávať spokojnosť obyvateľov, podnikateľov aj ochranárskych skupín, 

správcov mesta, teda ich spolupráca. V druhej etape moţno prijať aj kontrolovaný 

ekonomický rast, napr. pri poţiadavke rastu obyvateľov z 30 na 45 tis. [3], ÚP mesta 

Piešťany. 

Takúto víziu predstavuje druhý scenár so zásadami pre pokojný rozvoj mesta 

aj pri rastúcej automobilizácii takto: 

1. Modré obytné štvrte - zóny v Piešťanoch sú historicky dané. Ţelané ticho je 

mimo ulíc s občianskou vybavenosťou, prakticky vo dvoroch a uličkách bez nej, 

vo väzbe na mestské parky a vodné prvky mestskej štruktúry. Aby mohli tiché 

štvrte fungovať bez negatívnych vplyvov dynamickej dopravy, treba urobiť dve 

veci: priblíţiť vybavenosť sluţieb do centier v pešej dostupnosti, vytlačiť rýchlu 

dopravu na obvod a do intaktných zón, ktorým doprava „nevadí“ a navrhnúť 

koncept červených komunikácií; 

2. Fialové silné centrá občianskej vybavenosti a parkovísk, kde je uţ dnes 

v Piešťanoch sústredená obchodná a administratívna sieť sluţieb. Tieto centrá 

musia mať kvalitné pripojenie na hlavné komunikácie a dostatok parkovacích 

miest pre vozidlá návštevníkov zo vzdialenejších zón. Aby sme docielili skrátenie 

kaţdodenných ciest obyvateľov za sluţbami do fialových centier na neúnavné


optimum pre chodca, cca 500-800 m, budú to tieto hlavné centrá dochádzky 

pešo do škôl, obchodov, úradov, za kultúrou, kostolom, občerstvením: 

o historické centrum mesta Nitrianska, 

o stanice ŢS/AS s moderným bezkolíznym predstaničným priestorom, 

o sídlisko Adama Trajana, kde sú uţ sústredené obchody a sluţby na ceste 

I/61, 

o Staré Piešťany v priesečníku ulíc Štefánikova, Šindelárova a Pod Párovcami, 

o Kocka a bývalý Prior ako podruţné centrum vybavenosti štvrtí na bulvári I/61, 

o Letisko – pre pôvodné aj nové zóny bývania, 

o Poliklinika na Bratislavskej ceste 

o TESCO – regionálne nákupné centrum 

3. Koncept červených komunikácií pre regionálnu zdrojovú, cieľovú a tranzitnú 

dopravu. Tento koncept musí spĺňať podmienky dopravné: rýchlosť 50km/h, 

plynulosť a bezpečnosť, čo môţe v Piešťanoch bezkolízne fungovať len 

v odstupe od modrých zón bývania a oddychu, aj mimo polyfunkčných mestských 

centier s hustou pešou návštevnosťou takto: 

o prieťah cesty I/61 Ţilinská-Bratislavská odkloniť do nekolízneho koridoru 

v súbehu s ţelezničnou traťou na severe, juhu a vyuţitím ulice Dopravnej. Ako 

urbanistické kompenzácie za dotyk novej cesty s bývaním (najmä sídlisko 

A.Trajana, nové na juhu, Vodárenská na severe) treba vybudovať súvislé 

hromadné garáţe s funkciou protihlukovej clony; 

o prieťah cesty II/499 po Krajinskej ceste pre regionálnu dopravu odkloniť 

juţným koridorom podľa TŠ 2003, CEMOS, na Banánskej strane Váhu podľa 

ÚP obce Banka s napojením na cestu II/507. Nový most preberie podľa 

prognózy UGD max.8600 voz/24h, efekt odľahčenia Krajinskej ulice bude 

max. o 7000 voz/24h, ale Krajinský most aj pri dolnom variante bude 

preťaţený; 

o nová zberná komunikácia v zóne Za ţeleznicou, s prepojením ciest I/61 

jestvujúcim podjazdom pod ţeleznicou, III/61021 a II/499 po MK Priemyselná 

a Vrbovská, s moţnosťou zaradenia do regionálnej cestnej siete 3. triedy; 

o úprava regionálneho cestného ťahu II/507 v katastri obce Banka do voľného 

koridoru tak, aby sa odstránila negatívna časť prieťahu obytným územím; 

4. Koncept oranţových ťahov doplnkových zberných MK funkcie B3 a 

bulvárov spoločenských funkcií mesta s regulovanou rýchlosťou na 40km/h, 

ktorý by zabezpečoval plynulosť dopravy a zároveň boli mestské ulice bezpečné 

pre chodcov v priečnom smere. Oranţové MK scenára 2 prepájajú a zásobujú 

polyfunkčné centrá, ale umoţnia aj priamu obsluhu modrých zón. Regionálne 

prieťahy ciest mestom prevezmú iba časť dopravnej záťaţe. Potom môţu byť 

prebudované na bulváre – ulice s rozšírenými chodníkmi, stromami, architektúrou 

mobiliára ulice a obchodu, v týchto uliciach: 

o Bratislavská od sídliska A.Trajana po Teplickú, so zníţenou intenzitou môţe 

byť prestavaná na polyfunkčnú ulicu, 

o Ţilinská môţe byť v centrálnej časti dostavaná, lebo má voľný územný 

potenciál,


o Krajinská ulica po zníţení intenzity dopravy a rýchlosti na 40 km/h má tieţ 

potenciál bulvára s vysokou zeleňou, pri intenzite max. 13300 voz/24h, môţe 

zásobovať celú zónu centrum, aj s pozdĺţnym parkovaním v celej dĺţke 

obojstranne; 

o Okruh centra mesta vidí 2. scenár presmerovaný takto: MOK Dlhá – Školská – 

Sládkovičova – Meštianska – Radlinského – Kuzmányho – predĺţenie po 

Stromovej okolo parku k Nábreţiu I.Krasku; 

o Prepojovacie funkcie bulvára so sústredenou vybavenosťou pre modré zóny, 

aj celomestského významu môţu mať aj ulice, ktoré prepájajú polyfunkčné 

centrá a majú voľný územný potenciál: A. Hlinku-Štúrova, Dlhá– A.Trajana, 

Vrbovská cesta od D.Tatarku po Dopravnú, Pod Párovcami-Valová-E.Belluša- 

Nábreţie Krasku po Bodonu a letisko, Obchodná za ţeleznicou vo väzbe 

podchodom na stanicu; 

o Aj z Banánskej a Topoľčianskej sa môţu po odklone prieťahu III499 a II/507 

stať tiché bulváre; 

5. Modré hlavné obsluţné MK C1 – ako osi modrých zón môţu doplniť 

potrebnú vybavenosť, nemali by slúţiť parkovaniu vozidiel, ale pešej verejnosti, 

ţelaná rýchlosť 30 km/h bude ďalším príspevkom kvality a bezpečnosti. Mnohé z 

nich uţ dnes sústreďujú obchody a gastronomické podniky, určené predovšetkým 

pre pešiu návštevnosť a zásobovanie malou city-technikou z centrálnych skladov 

a nie priamo ťaţkými kamiónmi, častokrát s prívesmi. Scenár predpokladá tieto 

hlavné obsluţné ulice C1, ako spojnice „vnútri mesta“: 

Staničná-Teplická, Rázusova-Winterova-Štefánikova, Kláštorská, Hoštáky, 

Brezová-Valašská-Kúpeľná-Dubčeka, Hlavná MK v Kocuriciach si zaslúţi 

mestskosť s primeranou koncentráciou OV; 

6. Posilnenie alternatívnych druhov dopravy je základom fungovania 

konceptu modrých zón, pripomínajúcich pokoj historického kúpeľného mesta 

svetového formátu. Alternatívnym dopravám je venovaný koncept scenára 4. 

Scenár 2 ponúka podporu alternatívnych dopráv v niekoľkých zásadách: 

o MHD v Piešťanoch bude vyuţívať výhody integrovaných subsystémov 

regionálnych verejných autobusových liniek, privátnych liniek obchodných 

a kúpeľných spoločností, doplnených malo-kapacitnými mestskými linkami, 

prispôsobenými pre zdravých aj zdravotne znevýhodnených cestujúcich 

a detí; 

o Tak ako v minulosti, podľa scenára 2 sa povaţuje za reálne zriadiť okrem 

vyhliadkových „vláčikov“ aj pravidelné trasy historických vozidiel, kočiarov – 

fiakrov, bicyklo-rikše na báze elektromobilov nielen pre postihnutých 

cestujúcich; 

o Funkcia taxisluţby sa musí v cieľových modrých a kúpeľných zónach 

prispôsobiť poţiadavke regulovanej, diferencovanej rýchlosti prevádzky; 

o Z konceptu oranţových bulvárov a modrých osí budú trasy MHD/RHD vedené 

medzi ťaţiskovými zdrojmi a cieľmi v meste, ktorými sú predovšetkým 

spojnice fialových centier navzájom cez celé mesto;


o Parkovanie vozidiel krátkodobé, pre cesty Z/C je jedným z nástrojov 

regulovania dopravy v obytných zónach vtedy, keď ponukou nepresýtime 

dopyt. V scenári 2 treba vidieť parkovanie vozidiel sústredené do fialových 

centier OV (príklad Nitrianska, resp. HG pri Váhu spolu s krytou trţnicou, tieţ 

symbolom historických Piešťan), v ţiadnom prípade na voľných plochách, 

nanajvýš ako súčasť preloţiek hlavných komunikácií a pozdĺţ oranţových 

bulvárov; 

o Nové garáţe pre rezidentov a kúpeľných hostí moţno odporúčať stavbami 

v prielukách ako polyfunkčné sluţby, ktoré musíme nájsť spolu s občanmi 

mesta v etape návrhu dvoch konceptov UGD; 

o Bicyklom podľa výsledkov viacerých ankiet mobility chodí po Piešťanoch, aj 

z okolia do práce/školy/za nákupmi dnes aţ 50% opýtaných, za kaţdého 

počasia, čo je porovnateľné s cykloveľmocami Dánsko a Holandsko; 

o Pre cyklotrasy bude vhodný šírkový potenciál modrých a oranţových hlavných 

ulíc, pešie väzby treba skrátiť kvalitnou vybavenosťou fialových centier; 

Scenár 2 predpokladá, ţe mladí Piešťanci budú chcieť bývať v lokalitách krajinnej 

štruktúry nad mestom, staršie byty v meste môţu byť potenciálom pre ubytovanie 

návštevníkov mesta a kúpeľov (apartmány, penzióny). V rámci preloţky cesty 

II/499 do koridoru OP ţelezničnej trate treba ponúknuť obyvateľom sídlisk 

kompenzáciu – súvislý pás hromadných garáţí, vhodne kombinovaných so 

zeleňou, lebo najmä v sídlisku Adama Trajana je nedostatok parkovacích 

a odstavovacích plôch pre vozidlá obyvateľov; 

3. SCENÁR ROZVOJA MESTA PIEŠŤANY - ÚZEMNÝ A PRIESTOROVÝ ROZVOJ 

MESTA DO SVOJHO ÚZEMNÉHO A KRAJINNÉHO ZÁZEMIA 

Základné východisko ďalšieho územno-priestorového rozvoja mesta Piešťany 

predstavuje platný Územný plán mesta Piešťany, rozvojové zámery ktorého neboli 

do súčasnosti naplnené (rozvojové územia pre zobytňujúce aktivity na juţnom okraji 

mesta, rozvojové územia pre pracoviskové aktivity a aktivity športu, rekreácie, 

oddychu, zotavenia a trávenia voľného času lokalizované na okrajoch 

urbanizovaného územia mesta zostali nevyuţité) – do súčasnosti neboli naplnené 

demografické predpoklady a atribúty rozvoja mesta obsiahnuté v platnom územnom 

pláne mesta a do súčasnosti neboli vyuţité, resp. neboli urbanizované nové 

rozvojové územia navrhnuté a schválené v ÚP. 

Scenár 3 treba povaţovať za východisko ďalšieho územno-priestorového rozvoja 

mesta a potenciálne rozvojové územia nadväzujú na v súčasnosti urbanizované, ale 

aj neurbanizované územia, na urbanizáciu navrhnuté a schválené v platnom ÚP 

mesta. 

Scenár 3 predstavuje výhľadovo maximalistický územný rozvoj mesta Piešťany 

a jeho bezprostredného zázemia (obce Banka a Moravany nad Váhom), 

Scenár vytvára podmienky pre územný rozvoj mesta do svojho územného zázemia, 

bezprostredne nadväzujúceho na súčasné zastavané územia mesta, t.j. pre ďalší


rozvoj mesta do svojho krajinného zázemia, a akceptuje podmienky pre navrhnutý 

výrazný a rozsiahly územný a priestorový rozvoj obcí Banka a Moravany nad Váhom. 

Scenár vytvára podmienky pre rozvoj okrajových (periférnych) území a lokalít mesta, 

podmienky pre rozvoj mesta do svojho bezprostredného krajinného zázemia, 

podmienky pre rozvoj nových obytných území na juţnom okraji mesta, 

podmienky pre rozvoj obsluţno-vybavenostných území na západnom okraji mesta, 

resp. v územiach situovaných medzi dopravnými koridormi ţeleznice a diaľnice, 

podmienky pre rozvoj športovo-rekreačných, oddychových a zotavovacích území na 

severnom okraji mesta, scenár definuje výhľadové hranice územného 

a priestorového rozvoja mesta Piešťany a obcí Banka a Moravany nad Váhom; 

Nové územné plány obcí Banka a Moravany nad Váhom predstavujú výhľadové 

rozvojové hranice predmetných obcí – obsahujú a zahŕňajú územnoplánovacie 

moţnosti pre výrazný a rozsiahly územný a priestorový rozvoj predmetných obcí. 

Priemet zásad a princípov scenára 3 do územno-technických podmienok rozvoja 

mesta je zaloţený na formovaní: 

o nových priečnych dopravno-komunikačných prepojení existujúcich 

komunikácií (diaľnica D1, cesty I/61 a II/507) prostredníctvom nových ciest 

a miestnych komunikácií dopĺňajúcich v súčasnosti jediné priečne prepojenie 

– prieťah cesty II/499, 

o nových nástupných dopravno-komunikačných línií do mesta z diaľnice D1 

(súčasný diaľničný privádzač je zaťaţovaný cca10 000 voz./24 hod/smer), 

o nových nástupných dopravno-komunikačných uzlov do mesta zo štátnych 

ciest I/61, II/499 a II/507 (súčasný ťaţiskový nástupný dopravno-komunikačný 

uzol Piešťan – kriţovatka Bratislavskej, Vrbovskej a Krajinskej cesty – je 

zaťaţovaná cca 8 500 voz./24 hod. v smere od severu, cca 6 500 – 

7 000 voz./24 hod. v smere od juhu a cca 5 000 – 5 500 voz./24 hod z centra 

mesta), 

o nových premostení Váhu a Biskupického kanála severne i juţne 

od v súčasnosti urbanizovaných území Piešťan. 

Scenár 3 predpokladá návrh nových priečnych dopravno-komunikačných prepojení 

existujúcej cestnej siete a dopravnej infraštruktúry: 

o nové cestné prepojenie (preloţka cesty II/499) diaľnice D1 s cestami I/61 „Za 

ţeleznicou“, 

o juţný obchvat mesta II/507 a II/499 na juţnom okraji mesta – juţný most cez 

Váh, 

o preloţka časti trasy cesty II/499 prostredníctvom obojstranných 

jednosmerných dopravných kolektorov pozdĺţ diaľnice D1 a prepojenie 

predmetných kolektorov s cestami I/61, II/507 a II/499 na juţnom okraji mesta 

s cieľom vytvoriť podmienky pre dopravné odľahčenie najzaťaţenejšej 

komunikácie Piešťan – komunikácie vo Vrbovskej ceste, nového dopravnokomunikačného 

vstupu do Piešťan z diaľnice D1 a podmienok pre dopravné 

obslúţenie nových rozvojových území situovaných medzi koridormi 

ţelezničnej trate a diaľnice,


o nové cestné prepojenie cesty II/507 s cestou I/61 na severe obce Moravany 

nad Váhom – letisko s cieľom vytvoriť podmienky pre dopravné obslúţenie 

nových rozvojových území situovaných na severnom okraji Piešťan 

a rozdelenia dopravnej záťaţe na 3 mosty cez Váh, 

o stabilizácia prieťahu cesty I/61 v súčasnom koridore, resp. v súčasnej trase 

(Ţilinská – Bratislavská cesta), 

o návrh preloţky cesty II/507 na juţnom a východnom okraji obce Banka 

(Topoľčianska – Bananská cesta), 

o postupné vylúčenie tranzitných dopravno-komunikačných línií z centra mesta 

– existujúce obsluţné komunikácie by mali končiť v centre mesta ako 

zaslepené koncové obsluţno-prístupové komunikácie ústiace do hromadných 

zariadení statickej dopravy, 

o maximálne vyuţitie súčasných i potenciálnych disponibilných plôch pre 

viacpodlaţné parkovacie a garáţovacie domy (v centre mesta, v okrajových 

polohách centra mesta, na okrajoch obytných území, v rámci obytných území 

a pod.), 

o podpora ďalšieho rozvoja cyklistickej dopravy v meste a v jeho územnom 

a priestorovom zázemí rozvoja infraštruktúry cyklistickej dopravy v meste 

(zariadenia na odstavovanie a parkovanie bicyklov, poţičovne bicyklov, 

segregované cyklistické trasy v meste a v jeho zázemí a ďalšie), 

o podpora vytvorenia systému integrovanej hromadnej autobusovej dopravy 

(Prímestskej a mestskej autobusovej dopravy), príp. komplexnej integrovanej 

prímestskej a mestskej hromadnej dopravy (ţelezničná, prímestská a mestská 

autobusová doprava), 

V grafickom priemete scenára 3 je naznačená schéma moţného rozvoja letiska 

a prístavu Piešťany, ako vízia maximálnej ponuky regiónu, podľa konzultácií 

experta pre rozvoj leteckej dopravy na Slovensku. 

SCENÁR 4 - PRIORITA ALTERNATÍVNYCH DRUHOV DOPRAVY, 

ZOHĽADNENIE OBČIANSKYCH NÁROKOV 

Mesto Piešťany bude aj v budúcnosti významným regionálnym strediskom 

spoločenského, obchodného a kultúrneho ţivota, dochádzky do zamestnania a 

známym kúpeľným a turistickým centrom svetového významu. Potreby návštevníkov 

mesta, ktorí sem prichádzajú predovšetkým za oddychom môţu byť na prvý pohľad v 

rozpore so záujmami jeho obyvateľov, ktorí v ňom ţijú svoj beţný uponáhľaný ţivot. 

Základným predpokladom zachovania a prípadne ďalšieho zvyšovania atraktivity 

mesta je vytváranie vhodných podmienok pre jeho rozvoj s dôrazom na všetky jeho 

funkcie. Potreby individuálnej mobility obyvateľov musia byť uspokojované v súlade 

so záujmami spoločnosti. To si okrem iného vyţaduje aj citlivý prístup 

k strategickému plánovaniu a riešeniu rozvoja dopravy. 

Kaţdý z troch opísaných scenárov rozvoja počíta s väčším podielom systémov 

hromadných dopráv, ako alternatívy pre koncepty upokojovania dopravy a zniţovania 

negatívnych účinkov automobilizácie v kúpeľnom meste Piešťany.


Piešťany majú vďaka svojej rozlohe geomorfologickým danostiam pomerne 

vhodné podmienky pre rozvoj alternatívnych druhov nemotoristickej dopravy. V pešej 

dostupnosti do 30 minút (2-3km) je väčšina hlavných cieľov na území mesta 

(centrum, ţelezničná stanica), s výnimkou vzájomnej odľahlosti rezidenčných oblastí 

na severe a juhu mesta, miestnej časti Kocurice a niektorých priemyselných objektov 

„za traťou“. 

Akčný rádius cyklistickej dopravy prekrýva aj spádové územie mesta, vrátane 

priľahlých obcí Banka a Moravany na Váhom, Kocurice, Trebatice, Orvište. Aj 

v súčasnosti má pešia a cyklistická doprava význačný podiel na celkovom objeme 

premiestnení. Cyklistická infraštruktúra je v Piešťanoch na lepšej úrovni ako v iných 

mestách na Slovensku, hoci najmä hoci stále výrazne zaostáva za jej potrebami 

a štandardami v niektorých iných krajinách. 

Z hľadiska dopravnej obsluhy nemoţno opomenúť tieţ hromadnú dopravu, ktorá je 

nutným doplnkom na zabezpečenie prepravných vzťahov najmä medzi mestom 

a okolím, ale aj v meste samotnom pre cestujúcich odkázaných na tento druh 

dopravy (starší spoluobčania, fyzicky menej zdatní a obyvatelia bez prístupu 

k automobilovej doprave). 

Vzhľadom na relatívne nízky počet obyvateľov mesta a z neho vyplývajúci dopyt je 

zabezpečenie ponuky mestskej hromadnej dopravy na ţelateľnej úrovni (najmä čo sa 

týka frekvencie spojov) problematické, snáď len s výnimkou špičkového obdobia. 

Naproti tomu počet spojov prímestskej dopravy je pomerne dostatočný. Problémom 

je slabé priame pokrytie potenciálnych cieľov v meste z väčšiny smerov dochádzky 

(zachádzajú len na ţelezničnú stanicu a centrum obchádzajú). V spolupôsobení 

s prakticky neexistujúcou integráciou hromadnej dopravy (Ţ, PAD, MHD) je to hlavný 

dôvod stagnovania HD a neţelaného nadmerného rozvoja IAD. 

Na základe vízie a východísk rozvoja moţno definovať základné princípy 

scenára 4, dokumentovaného tieţ grafickou schémou takto: 

priorita infraštruktúry alternatívnych druhov dopravy (chodci + cyklisti + HD), 

Budovanie infraštruktúry prioritne uspokojujúca potreby a podporujúca 

alternatívne druhy dopravy; nová cestná infraštruktúra len taká, ktorá prispeje k 

odľahčeniu IAD v citlivých územiach; 

hierarchická dostupnosť vo vzťahu k funkcii územia 

Dostupnosť území jednotlivými druhmi dopravy je podľa ich funkcie riešená 

v zmysle nasledovnej schémy: 

Oblasť- Priorita 1. 2. 3. 4. 

CMZ P C MHD IAD 

Širšie centrum C P MHD IAD 

Obytné zóny MHD C P IAD 

Priemyselné zóny MHD IAD C P 

Vysvetlivky: P- pešo, C- bicyklom, IAD- autom, MHD- autobusom


integrácia vonkajšej a vnútornej hromadnej dopravy (Ţ, PAD, MHD) 

Z celomestského hľadiska je za nosnú povaţovaná hromadná doprava; tarifná 

a prevádzková integrácia je nevyhnutným predpokladom úspešného fungovania 

a zvýšenia potenciálu / atraktivity systému HD; predpokladá sa najmä zmena 

vedenia liniek PAD podľa moţností tak, aby boli pokryté významné zdroje 

dochádzky bez nutného prestupu, a súčasne plnili aj funkciu MHD; 

„vytesnenie“ IAD v CMZ a rezidenčných oblastiach 

V citlivých oblastiach CMZ, širšie centrum, obytné územia je IAD podriadená 

funkcii dopravnej obsluhy na obvode týchto oblastí na parkovacích plochách, 

resp. v hromadných garáţach v zmysle zásad chránených susedstiev. 

Zásobovanie CMZ je riešené z distribučných centier nákladnej dopravy 

malými/vhodnými vozidlami; 

riadenie „dopytu a ponuky“ IAD diferencovaným parkovaním 

a odstavovaním vozidiel, 

Diferencovaným spoplatnením parkovania a odstavovania vozidiel v jednotlivých 

oblastiach mesta s cieľom minimalizovať zaťaţenie komunikačnej siete IAD a 

uvolniť priestory pre sídlotvorné funkcie, ako aj umiestnení na plochách a v 

hromadných/ individuálnych garáţach podľa atraktivity dostupnosti zdrojov a 

cieľov v danej oblasti 

reintegrácia dopravnej infraštruktúry a verejných priestorov s podporou 

bezbariérovosti, 

zlepšenie kvality ţivota obyvateľov mesta podporí sídlotvorná reintegrácia 

dopravnej infraštruktúry a verejných priestorov mesta s vyuţitím prvkov 

upokojenia dopravy a zohľadnením poţiadaviek bezbariérovosti uvedených trás 

pešej a cyklistickej dopravy; 

humanizácia dopravného a verejného priestoru mesta; 

Humanizácia dopravného a verejného priestoru mesta bude zabezpečená 

novými mestotvornými prvkami, vyuţitím súčasnej a novej zelene, uličnej 

architektúry a vody ( vodné plochy, fontány,..).


5 DVA KONCEPTY ROZVOJA 

Verejné prerokovanie a pripomienkovanie štyroch scenárov rozvoja (texty, prognóza, 

grafika), vyústilo do zásad pre dva koncepty ÚGD, ktoré naformulovali zástupcovia 

mesta a Mestského zastupiteľstva. 

5.1 INVARIANTNÉ PRVKY KONCEPTOV ÚGD 

a- juţný cestný most cez rieku Váh, ako investícia preloţky cesty II/499, 

podloţená Prognózou ÚGD pre najbliţšie obdobie rozvoja mesta, 

r.2012; 

b- tretí most cez rieku Váh v polohe letisko – Moravany, ako investícia, 

nevyhnutná pre zvládnutie prepravných vzťahov rozvoja na oboch 

stranách Váhu, podloţená Prognózou ÚGD pre variant dolný, cca 

r.2020 a variant horný, pri zámere výstavby nového kúpeľného 

komplexu, r.2015, 

c- návrhy úprav cesty I/61 nenarušia súvislosť súčasných a plánovaných 

obytných celkov na Bratislavskej ulici; 

d- upokojenie automobilovej dopravy v pôvodných a nových štvrtiach 

mesta s prevaţujúcou funkciou bývania a pešej kúpeľnej zóny a parku, 

so zásadou dopravnej obsluhy po obvode, komunikáciami 

s redukovanou ţelanou rýchlosťou, podľa moţnosti do v=40km/h; 

e- regulovanie nových kapacít pre parkovanie a odstavovanie vozidiel 

bývajúcich a návštevníkov v intaktných polohách hlavných komunikácií 

tak, aby neprevyšovala ponuka nad dopytom a aby doprava 

neobťaţovala obytné a pešie zóny; 

f- v centrálnych priestoroch nenavrhovať mimoúrovňové kriţovatky, 

nerozširovať počty jazdných pruhov na úkor zelene, chodníkov, 

cyklotrás a iných verejných priestorov; 

g- v oboch konceptoch budú uplatnené regulatívy návrhu novej 

STN736110 (diferencované šírky MK, rýchlosti, vybavenosť verejného 

priestoru); 

h- v texte budú porovnané variantné základné prvky oboch konceptov 

ÚGD. 

5.2 CHARAKTERISTIKY DVOCH KONCEPTOV ÚGD MESTA 

PIEŠŤANY 

Prvý koncept ÚGD podľa druhého scenára rozvoja (historické kúpeľné mesto 

v moderných podmienkach 3. tisícročia, nadviazanie na tradície, 

skúsenosti, fungovanie rezidenčného mesta sluţieb okolo kúpeľov v minulosti. 

Vyuţitie silných väzieb mesta na nadregionálne dopravné spojenia lietadlom, vlakom 

a autobusom zo širšieho regiónu).


Posilnenie strategickou zásadou 1.scenára, ktorou je vedenie preloţky cesty I/61 

v súbehu so ţelezničnou traťou pred stanicou v celej dĺţke prieťahu zastavaným 

územím mesta. Cieľom konceptu je dosiahnuť zámer ÚP mesta Piešťany uvoľniť 

jestvujúce prieťahy ciest I/61 a II/499 v centrálnych koridoroch mesta pre mestské 

vyuţitie „bulvármi dopravno-spoločenských funkcií“; 

Druhý koncept ÚGD podľa tretieho scenára rozvoja (rozvoj mesta do svojho 

územného zázemia, bezprostredne nadväzujúceho na súčasné zastavané územia 

mesta, pre ďalší rozvoj mesta do svojho krajinného zázemia, akceptuje podmienky 

pre navrhnutý výrazný a rozsiahly územný a priestorový rozvoj obcí Banka 

a Moravany nad Váhom). 

Posilnenie priečnych väzieb Z-V v súvislosti s perspektívnym rozvojom mesta po 

návrhovom roku 2025, trasovanie cesty I/61 prognózou overené v koridore za 

ţelezničnou traťou. Takýto koncept kostry regionálnych a miestnych komunikácií 

(cesty, ţeleznica, rieka), je základom potenciálneho rozvoja mesta, najmä 

v okrajových regionálno-mestských kontaktných priestoroch: diaľnica – ţeleznica, 

letisko – Biskupický kanál, Kúpeľný ostrov – Moravany/Banka, Sĺňava II. – Červená 

Veţa k.ú. Banka; 

Prvý koncept ÚGD 

Modré obytné štvrte/zóny a silné/fialové centrá občianskej vybavenosti a parkovísk 

prepojené komunikáciami po obvode, regulovaná rýchlosť pohybu na princípe 

väčšiny účastníkov vo verejnom priestore. [7] 

Prieťah cesty I/61 nová trasa v koridore od letiska v súbehu pred ţelezničnou 

traťou, pred stanicou, MK Dopravná, v koridore medzi sídliskom A. Trajana 

a ţeleznicou, prepojenie aj na konci súčasnej zástavby Bratislavská 

cesta/Kaufland; 

Prieťah cesty II/499 od MUK privádzača D1 peáţou po I/61 Bratislavská 

podľa súčasného ÚPN, za Poliklinikou juţným mostom podľa ÚPN (1.scenár), 

vyústenie nad lokalitou Sĺňava II., stúpanie za Červenou veţou podľa ÚPN 

obce Banka; 

Severný most letisko-Moravany nad Váhom krátky, v najuţšom mieste za 

súčasnou zástavbou letisko-I/61; 

Krajinská cesta – upokojenie prieťahu na bulvár obsluţných funkcií (cyklisti + 

pozdĺţne parkovanie, široké promenády v zeleni stromoradí); 

Jestvujúci Krajinský most – rekonštrukcia pre vnútornú IAD, cyklistov 

a chodcov, obmedzenie prístupu ťaţkej dopravy pomocou ORD; 

Jestvujúci prieťah cesty I/61 ulicami Ţilinská a Bratislavská – humanizácia pre 

vnútrosídelnú, Z+C dopravu, vylúčenie tranzitu ťaţkej dopravy pomocou ORD; 

Prepojenie Orviskej cesty III/061021 a Priemyselnej, atraktivizácia 

s vyrovnaním pre rozvoj zóny Za ţeleznicou, odklon časti zásobovacej 

dopravy a cieľovej do obchodnej zóny z prieťahu I/61; 

CMO – okruh okolo centra mesta: základ je Radlinského – s obmedzeným 

parkovaním; 

CMO – predĺţenie Meštianska – Sládkovičova – Školská – MOK Krajinská;


CMO – Meštianska jednosmerná, MOK priestorová s Teplickou 

a Radlinského; 

CMO – predĺţenie smer 1.mája – Kuzmányho – Nábreţie I.Krasku, ďalej po 

areál hotela Slovan (1.scenár, ÚPN) ako obsluţná MK; 

Radiály do centra: Teplická – obojsmerná so striedavým parkovaním, 

rozšírenie chodníkov, podľa schváleného projektu úprav; 

Bulvár A. Hlinku – Štúrova – HG Winterova/kino, smerovanie regulované: 

jednosmerne na Štefánikovu, opačný smer cez nám.1.mája a Radlinského; 

Pod Párovcami – obojsmerná s regulovanou dopravou; 

Rázusova – Winterova: pešia zóna podľa ÚPN CMZ, obojsmerne prejazdný 

úsek hotel Lipa – Pescan, môţu sa naznačiť vhodné pasáţe na prepojenia 

Winterova - Rázusova; 

Cyklistický ťah Dubové v celej dĺţke priečne cez mesto, väzby na regionálne 

trasy pozdĺţ ciest a MK; 

Hromadné garáţe – polyfunkčná dostavba zón OV, sídlisko A.Trajana – 

v koridore odklonu cesty I/61 ako urbanistická kompenzácia, prieluky v centre 

na mestských pozemkoch (v polupráci s mestom); 

MHD – podiel RD na obsluhe mesta, viac zastávok, posilnenie väzieb stanica 

– centrum, vzdialené sídliská, podľa scenára 4; 

Druhý koncept ÚGD 

Vízia kontinuity rozvoja mesta po návrhovom období r.2025 predpokladá aj 

veľkorysejšie alternatívne rozvojové zámery, ktoré môţu po posúdení reálnosti 

modelom prognózy, ovplyvniť aj etapizáciu niektorých rozhodujúcich investícií prvého 

konceptu ÚGD. 

Prieťah cesty I/61 od letiska v koridore za ţelezničnou traťou M.120 vymedzí 

rozvojové priestory obchodno-skladovacej zóny po hranicu 2.PHO a vyústi na 

privádzači D1 v novej kriţovatke Kanada/Vrbovská cesta; 

Prieťah cesty II/499 bude alternatívnou ťaţiskovou komunikáciou pre 

výhľadové nové rozvojové priestory medzi diaľnicou D1 a ţelezničnou traťou, 

podľa rozpracovanej TŠ CEMOS trasa variantu 1b, šikmo cez polia Mikušová; 

Prieťah cesty II/499 bude novým privádzačom z diaľnice juţne od súčasnej 

MUK na D1, variant 3 TŠ, naznačený ako alternatíva nového pripojenia z 

diaľnice, nebude posudzovaný vplyv na zaťaţenie siete dopravou; 

Pokračovanie novej trasy cesty II/499: nadjazd nad ţelezničnou traťou za 

novým obytným súborom podľa ÚPN, pokračovaním v koridore za poliklinikou 

podľa ÚPN; 

Severný most letisko-Moravany nad Váhom krátky, severne nad súčasnou 

zástavbou dopravných zariadení; 

Severný most na posilnenie vzťahov I/61 – II/507 s úpravami na severe obce 

Moravany nad Váhom a bulvárom NKC (nové kúpeľné centrum); 

Prieťah I/61 pri ţeleznici sa nenavrhuje, posúdenie preukáţe, či bude potreba 

rozšíriť prieťah pôvodnej trasy Ţilinská-Bratislavská na 4-pruh;


Jestvujúci podjazd Orviskej cesty III/061021 bude navrhnutý na zväčšenie 

gabaritu pre ťaţké vozidlá, ktoré opatreniami ORD odvedie obchvat za 

ţeleznicou z dnešného prieťahu; 

Jestvujúci prieťah Ţilinská-Bratislavská sa navrhuje humanizovať a dostavať 

verejný dopravný priestor: parkoviská, cyklisti, zeleň, prípadne OV; 

Krajinská cesta – upokojenie prieťahu na bulvár s ponukou pozdĺţneho 

parkovania, okrem priestorov kriţovatiek; 

Jestvujúci Krajinský most – rekonštrukcia pre vnútornú AD, potreba novej 

lávky pre cyklistov - juh, obmedzenie prístupu ťaţkej dopravy ORD; 

CMO – okruh Radlinského – bez pozdĺţneho parkovania; 

CMO – predĺţenie Meštianska – Záhradná/Hollého – Krajinská len pripojenia, 

odpojenia jednosmerne, obmedzenie kolíznych bodov v kriţovatkách; 

CMO – kriţovatka Meštianska s Teplickou a Radlinského podľa DSP Teplická; 

CMO – predĺţenie smer 1.mája – Kuzmányho – Pod Párovcami – Ţilinská ako 

B3, Valová – E.Belluša – nábreţie Ivana Krasku ako C1; 

Rozšírenie pešej zóny s regulovanou dopravou po CMO – Radlinského, 

okrem Teplickej a Rázusovej, záchytné parkoviská na okruhu širšieho centra – 

treba nájsť voľné priestory; 

Radiály do centra: Teplická – jednosmerná do centra, pozdĺţne parkovanie, 

rozšírenie chodníkov, cyklisti; 

Hlinkova – Štúrova – hlavný ťah stanica-centrum, HG pred stanicou a na 

okraji parku – pri kine, regulovaná doprava v=40km/h; 

Pod Párovcami – pozdĺţ parku jednosmerná ako v súčasnosti, ďalej do 

starých Piešťan obojsmerná s regulovanou dopravou; 

Rázusova – Winterova – jednosmerne von k hotelu Lipa, v=30km/h; 

Preveriť reálnosť zrušenia ţelezničnej trate Piešťany-Vrbové pre potreby 

regionálnej cyklotrasy; 

Definovanie samostatných koridorov pre priečne ťahy nadregionálnych 

cyklistických trás cez mesto; 

Usporiadanie v koridore hrádze Váţskeho kanála v meste: cyklisti pod 

hrádzou, chodci na hrádzi, cyklisti cez pešiu zónu po Beethovenovej aleji; 

Integrovaná hromadná doprava s väčším dôrazom na regionálne dopravy: 

ţeleznica, autobusy, letisko, doplnkové trasy MHD-bus a cyklotrasy; 

Dva koncepty rozvoja mesta a dopravy, dokumentované grafikou M 1:15 000, 

stručnými textami a posúdením kapacít podľa prognózy vo 2 variantoch, boli 

prerokované zvlášť s odbornou verejnosťou a občanmi (09/2009), ako aj medzi 

rezortmi, ktoré sa do konca roka 2009 vyjadrovali a zaujali písomné stanoviská 

a odporúčania pre dopracovanie Návrhu ÚGD mesta Piešťany. 

Všetky pripomienky a odporúčania rezortov, inštitúcií, občanov a poslancov 

objednávateľ ÚGD vyhodnotil, prerokoval so zástupcami odborných komisií 

a spracovateľom, aby následne formulovali pokyn na dopracovanie výsledného 

návrhu ÚGD mesta Piešťany s poţiadavkou invariantnosti, etapizáciou 

a definovaním návrhu zmien a doplnkov k platnému územnému plánu mesta.


6 NÁVRH ÚGD MESTA PIEŠŤANY 

Skĺbenie zásad a prvkov dvoch konceptov v priestore a čase vyústilo do 

návrhu územného generelu dopravy mesta Piešťany. Návrh ÚGD je vyjadrením 

priorít rozvoja podľa scenárov, hierarchie dopravných funkcií, spoločenských 

a priestorových poţiadaviek urbánnych funkcií na dopravnú sieť a obsluţné 

zariadenia dopravy v meste a jeho miestnych častiach. V návrhu sú premietnuté 

hlavné ciele udrţateľného rozvoja mesta podľa metódy ÚGD, podporené vhodnou 

dopravnou infraštruktúrou a organizáciou verejných priestorov mesta, v súlade s ÚP 

mesta Piešťany: 

‣ Priechodnosť nadradených dopravných komunikácií bez negatívnych dopadov na 

vnútorné územie mesta a jeho bezpečnosť (ţeleznica a cesty I/61 a II/499); 

‣ Humanizácia a mestskosť dopravného priestoru komunikačnej siete bez zhoršenia 

kvality dopravnej obsluhy, (bulváre a nové funkcie na uliciach bez bariér); 

‣ Ekologizácia dopravného systému regulovaním a zvýšením podielu alternatívnych 

druhov hromadnej, cyklistickej a pešej dopravy; 

‣ Zvýšenie podielu zelene v centre a ozdravenie obytných blokov bez zníţenia 

štandardu odstavných a parkovacích plôch automobilovej dopravy. 

Návrh funkčných, technických, organizačných a podporných opatrení 

v dopravnom a mestskom systéme je podmienený vzájomnou previazanosťou 

systémov regiónu, mesta aj zóny v priestore a čase. 

Z hľadiska časového je návrh koncipovaný v súlade s ÚPN mesta Piešťany do 

štyroch časových horizontov: 

rok 2015 pre prvoradé/naliehavé opatrenia, rok 2020 – horizont platného ÚP mesta, 

rok 2025 – nová prognóza pre ÚGD a výhľad potenciálneho rozvoja bez časového 

obmedzenia. 

Navrhovaná ZAKOS a dôleţité komunikácie siete DOKOS boli znova posúdené z 

hľadiska záťaţe pouţitím programu dopravného modelu pre dve výhľadové obdobia: 

rok 2025 – dolný variant (bez väčšieho rozvoja do regiónu), 

rok 2025 – horný variant, s väčším rozvojom, aj na ľavom brehu rieky Váh. 

Výsledky posúdenia navrhovanej vybranej komunikačnej siete pre celodenné relácie 

a špičkové hodiny sú v prílohe správy. 

6.1 KVALITA DOPRAVNEJ SIETE A ZARIADENÍ 

Návrh kvantitatívnych a funkčných zmien v dopravnej sieti a zariadeniach 

dopravy v meste Piešťany vychádza z poţiadaviek na bezpečnosť, kvalitu dopravy aj 

verejných priestorov mesta (trate, prieťahy ciest, ulice, námestia, predstaničné 

a ďalšie zhromaţďovacie priestory): 

‣ Rýchlosť, plynulosť, bezpečnosť a pohodlie dopravy, 

‣ Minimalizácia negatívnych vplyvov dopravy na mestskú štruktúru,


‣ Ochrana ľudí zdravých aj s postihom, komunikujúcich vo verejných priestoroch 

mesta a jeho častí. 

Nadradená dopravná sieť a zariadenia 

Návrh nadradenej dopravnej siete ţelezničnej, leteckej, vodnej dopravy a ciest 

vychádza z poţiadaviek vyšších územnoplánovacích podkladov a cieľov ÚPN mesta 

Piešťany. 

6.1.1 Rozvoj ţelezničnej dopravy 

v regióne Trnava-Piešťany začal impulzom modernizácie ţelezničných tratí SR, 

konkrétne trate M.120 Bratislava – Trnava – Trenčín - Ţilina. 

‣ Potenciál ţelezničnej dopravy sa uţ znásobil po modernizácii ţelezničnej trate na 

prevádzkovú rýchlosť v=160 km/h. Rekonštruované bolo koľajisko s dopravnými, 

manipulačnými a vlečkovými koľajami; 

‣ kvalita a bezpečnosť sa zvýšila vybudovanými mimoúrovňovými prepojeniami: 

pre chodcov a cyklistov podchodom pod Leopoldovským zhlavím – predĺţenie 

starej Vrbovskej cesty, pre vonkajšiu dopravu zo severu a západu (Orvište), 

cestným podjazdom III/610000 pri letisku; 

‣ V rámci platnosti ÚPN Piešťany (r.2020), impulz modernizácie ţelezníc, bola 

realizovaná poţiadavka peronizácie ţelezničnej stanice Piešťany s 

bezbariérovým riešením peších väzieb centrum – peróny, ale bez pokračovania 

podchodu do zóny Obchodná Za ţeleznicou; 

‣ V etape platnosti ÚP mesta Piešťany sa navrhuje 

predĺţenie jestvujúceho pešieho podchodu pod stanicou smerom do zóny 

Obchodná ulica – pre cesty do zamestnania mestských, a prestupujúcich 

zamestnancov z regiónu, 

prestavať jestvujúci cestný podjazd pri letisku na parametre dopravy po ceste 

I.triedy, gabarit pre ťaţké vozidlá nákladnej cestnej dopravy. 

Vo výhľadovom horizonte sa predpokladá oţivenie ţelezničnej dopravy nákladnej aj 

osobnej. Impulzom rozvoja zamestnanosti v regióne a ekologizácie dopravy je 

motivovaný návrh vyuţitia jestvujúceho vlečkového spojenia aj pre lokálnu kyvadlová 

koľajovú osobnú dopravu v koridore Piešťany – Vrbové s moţnými zastávkami: 

Kocurice, Trebatice, Krakovany, Vrbové; 

V rámci KURS a koncepcie dopravy, zapracovanej do UPD-VÚC Trnavského kraja 

„Vysokorýchlostné trate v Trnavskom kraji v juţno-severnom prepojení Bratislava – 

Ţilina – Katovice“, zabezpečiť dostatočnú ochranu intravilánu mesta Piešťany aj m.č. 

Kocurice pred nepriaznivými účinkami dopravy a jej deliacim účinkom; 

V prípade potenciálneho rozvoja letiska Piešťany s prevádzkovou zónou letiska a 

obchodnou zónou v páse letisko – cesta I/61 sa navrhuje: 

rezervovať koridor pre vlečku zo zastávky Horná Streda s terminálom nákladnej 

stanice, 

ţelezničnú zastávku Piešťany-letisko v lokalite vyústenia nového cestného 

prepojenia severným mostom cez rieku Váh, v osi II/507 Moravany – I/61 letisko;


6.1.2 Rozvoj leteckej dopravy 

v stredoeurópskom regióne môţe vyuţiť mesto Piešťany nadviazaním na tradície 

kúpeľného mesta v nedávnej minulosti, ako aj na tendencie rozvíjajúcich sa 

komerčných a výrobných vzťahov Slovenska s krajinami Ázie a Blízkeho východu. 

Ďalším pozitívnym impulzom pre modernizáciu jestvujúceho Letiska Piešťany sú 

zmeny vlastníctva v prospech mesta, ako aj zámery kúpeľníctva a cestovného ruchu 

zo strany mesta a obce Moravany nad Váhom. 

ÚGD navrhuje v oblasti leteckej dopravy rozvoj záujmového územia letiska Piešťany 

podporiť nasledovne: 

V horizonte platnosti ÚP mesta Piešťany atraktivizovať pripojenie letiska: 

‣ dobudovaním diaľničnej MUK Horná Streda o vetvu D1-I/61 pre rozdelenie 

dopravnej záťaţe na 2 kriţovatky: privádzač do centra a privádzač sever, 

‣ severný most I/61 – Moravany nad Váhom II/507 na zlepšenie dopravnej 

prístupnosti a priame prepojenie rozvojových priestorov na ľavej strane rieky 

Váh: Hubina, Moravany a Banka, Ratnovce a rekreačné zóny Sĺňava II. a III., 

‣ vybudovaním preloţky cesty I/61 v koridore pozemkov Jánošíkova – juţný 

okraj letiska (na pozemku prístupovej MK hangárov múzea letectva), ďalej 

navrhovaná cesta I. triedy pokračuje podjazdom pod ţel. trať M.120 Za 

ţeleznicou po Priemyselnej ulici s napojením na diaľničný privádzač a zónu 

obchodu Za ţeleznicou, 

‣ vybudovaním súbeţnej MK pozdĺţ ţelezničnej trate smerom k ţelezničnej 

stanici a na MK Dopravnú, ako priame a rýchle prepojenie osobnej 

individuálnej a hromadnej dopravy cestujúcich letisko-ţeleznica, letisko-BUS. 

V etape dlhodobého rozvoja podporiť vyuţitie potenciálu zóny letiska Piešťany podľa 

zhodnotenia v kap.3.10: V prípade scenára maximálneho rozvoja Piešťan moţno 

počítať s významným posilnením klientelou zo zámoria, pre ktorú bude zaujímavá: 

ponuka sprievodných programov na letisku: letecké školy a výhliadkové 

lety (paraglajding, vetrone, parašutizmus, vzducholode, balóny apod.); 

v oblasti nákladnej dopravy: cargo, opravovne lietadiel, skladovanie, 

balenie a distribúcia tovarov do výrobných areálov regiónu. 

Z hľadiska vyuţitia technického potenciálu letiska Piešťany: 

Rezervovať územie v priestore, vymedzemom: ţelezničnou traťou, cestou I/61 

a plotom areálu letiska na juhu – Haluzického ulica; 

Regulovať územie pre podporné funkcie letiska – hangáre, opravovne, 

hľadisko pre návštevníkov automobilových/motocyklových pretekov Cena 

Slovenska a kultúrno-športové akcie; 

Rezervovať územie priľahlé k ceste I/61, prípadne obojstranne, pre komerčné 

vyuţitie funkciami, ktoré priamo súvisia s nákladnou dopravou – sklady, 

prekladisko; 

Zvýšiť potenciál priestoru ţelezničnou vlečkou zo zastávky Horná Streda, 

resp. stanice Piešťany – prípadne aj pre kombinovanú osobnú dopravu; 

Maximálny rozvoj letiska Piešťany môţe výrazne zvýšiť situovanie osobného 

prístaviska na Biskupickom kanáli – lokalita rekreačných jazier.


Na úrovni prerokovania dvoch konceptov ÚGD potvrdil Letecký úrad – odbor letísk, 

letisko M.R. Štefánika, Bratislava, pre ďalší rozvoj letiska a priľahlých zón ochranné 

pásma Letiska Piešťany, určené LÚ SR rozhodnutím 1-434/91/ILPZ zo dňa 

25.09.1991. 

Všetky podmienky LÚ, LPS a Letiska Piešťany, týkajúce sa ochranných pásiem 

kaţdého druhu sú uvedené v samostatnej prílohe textu Návrhu ÚGD. 

Trasovanie navrhovanej novej preloţky cesty I/61 v koridore juţného okraja letiska 

bolo odsúhlasené s LÚ – odborom letísk. LÚ SR poskytol pre účely plánovania 

rozvoja mesta Piešťany digitálnu grafiku všetkých ochranných pásiem a tieto OP sú 

zakreslené v hlavnom výkrese č.2 Návrhu ÚGD – mesto Piešťany, M 1 : 5 000; 

6.1.3 Rozvoj vodnej dopravy 

Podľa záväznej časti ÚPN-VÚC Trnavského kraja má na rozvoj mikroregiónu 

Piešťany informácia: 

- postupné splavnenie Váhu v úseku Komárno - Ţilina, ktoré obsahuje prekladisko 

Piešťany. 

Príprava budovania Váţskej vodnej cesty v regióne Piešťany – Sereď nadobúda 

reálne rozmery, keď Stály výbor pre vnútrozemskú plavbu pri EHK OSN v Ţeneve 

zaradil VVC do zoznamu budúcich medzinárodných vodných ciest s identifikačným 

kódom E81 a odporúčanými gabaritmi medzinárodnej plavebnej triedy VI.a Komárno 

– Sereď a V.a pre úsek Sereď – Púchov. 

Podľa podkladu (26) Váţska vodná cesta, sa plánuje účel VVC v 2. etape 

výstavby pre komplexné vyuţitie vodohospodárske, energetické, dopravné 

a ekologické, účasť štátu sa očakáva aj v oblasti protipovodňovej ochrany. Hlavné 

technické parametre kategórie E majú zodpovedať klasifikácii európskych vodných 

ciest, z ktorých uvádzame pre bezprekládkovú plavbu MPL plavidiel s 3 vrstvami 

kontajnerov po Trenčín, v zostave lodí - remorkér a 1 čln, z čoho vyplývajú 

charakteristiky: 

o Šírka plavebnej dráhy min. 33,3 m, 

o Plavebná hĺbka min. 4,0 m, 

o Podchodná výška pod mostami min. 5,25 m, preferovať gabarit 7,00 m, 

o Šírka plavebného poľa min. 30 m, 

o Svetlá výška vedení NN min. 15,5 m, 

o Svetlá výška vedení VN min. 19,0 m, 

o 

dĺţka tlačnej zostavy 95-110 m, šírka 11,4 m, ponor 2,5 – 4,5 m, nosnosť 

1600-1850 ton. 

Trasa plavebnej dráhy v regióne Piešťany (rkm 96,995 Hlohovec – rkm 150,690 v 

Trenčíne) pozostáva z úsekov: 

č.010 zdrţ VD Drahovce Sĺňava a č.011 odpadový kanál VE Horná Streda, 

Súčasný odpadový kanál: dlhý 7,85 km, priečny profil lichobeţníkový šírky 16,0 m na 

dne, bude treba rozšíriť na dvoj-loďový obojsmerný profil tak, aby pri plavebnej hĺbke 

4,0 mcv úrovni dna bola šírka 33,30 m. 

Prístav Piešťany sa navrhuje v lokalite Dlhé kusy pred MUK D1 a I/61 Horná Streda, 

na konci letiska, kde sú dnes rekreačné vodné plochy po štrkovisku stavby diaľnice; 

Prístavisko osobných lodí sa uvaţuje v areáli lodenice aj pre vybavenosť,


prístavné móla pre výhliadkové, prípadne aj dopravné osobné lode sa navrhujú: 

v centre mesta – medzi mostami, Biskupický kanál SVP a letisko, Sĺňava II., 

Ratnovský športový areál, nad lodenicou – pod mostom cesty II/499. 

ÚP-VÚC Trnavského kraja lokalizoval nákladný prístav pre subregión Piešťany- 

Hlohovec do priestoru Červeník, vo väzbe na diaľnicu a ţelezničné trate. 

6.1.4 Regionálne cestné komunikácie v meste 

Do záujmového územia mikro-regónu, ktorým je okres Piešťany, vstupujú 

nadregionálne cestné komunikácie celoštátneho významu, prepájajúce regióny 

krajov Bratislava, Trnava, Nitra a Trenčín. Sú to diaľnica D1, cesta I/61, cesta II/499, 

cesta II/504, II/507 a doplnkové prepojenia cestami III. triedy. 

Regionálne cesty spolu s diaľnicou D1 priamo zasahujú do mestskej štruktúry, tvoria 

jeho komunikačnú kostru, a sú preto predmetom Návrhu ÚGD mesta Piešťany. 

6.2 ECOLOGICKÉ ZÁSADY NA DOPRAVNEJ SIETI MESTA 

regulácia rýchlosti 

Dosiahnutie vysokej kvality ţivota v meste môţe výrazne podporovať návrh 

opatrení na reintegráciu dopravných priestorov základnej komunikačnej siete [1], 

implantovanie prvkov udrţateľnej kvality usporiadania prieťahov ciest mestom [3], 

cielená investičná činnosť, spolu s legislatívnymi a právnymi opatreniami LEDA 

v oblasti modelovania mestských verejných priestorov [5]. 

Návrh vyuţíva zásady udrţateľného rozvoja, podporovaného primeranou dopravou, 

ktoré boli definované v projekte Ecocity [4]. Nové moţnosti ponúka aj diferenciácia 

funkčných skupín MK a vhodne kombinovaných kategórií novej STN [9] do 

územného priemetu koncepcie ÚGD v priestore mesta. 

Priemetom hlavného cieľa „dosiahnuť dlhodobo udrţateľnú kvalitu verejných 

priestorov“, je postupné vytvorenie bezpečných, dopravne upokojených a esteticky 

pôsobivých (modrých) zón v systéme dobre fungujúceho mesta Piešťany. 

Dosiahnutie vysokej kvality ţivota, načrtnuté v 2.- environmentálnom scenári, 

v meste koncipujeme uplatnením princípu odstredivosti prevádzkovej rýchlosti: čím 

ďalej od stredu mesta, tým rýchlejší pohyb motorovej dopravy. Cieľ sa upresňuje ako 

dosiahnutie bezpečnosti, čistoty a pokoja v CMZ a v obytných štvrtiach mesta. 

Navrhuje sa vytlačiť neţiaducu dopravu (vnútorný tranzit po dnešných regionálnych 

cestách) na obvody budúcich upokojených štvrtí – modré zóny, teda na ZAKOS 

základnú kostru dopravných ulíc a ich spojnice – radiály centra mesta. Kontaktné 

územie dopravných radiál a okruhov musí mať funkcie, ktoré nie sú citlivé na 

sprievodné negatívne dopady dopravy. 

Systém polyfunkčných (fialových) centier vybavenosti a ich spojníc v Piešťanoch 

navrhujeme regulovať tak, aby okolo peších centier a obytných štvrtí boli 

komunikácie s pobytovou funkciou a s nízkymi ţelanými rýchlosťami a postupne na 

dopravnom pol-okruhu centra, ale aj na diagonálach - bulvároch premávala 

obsluţná doprava. Ťaţká a rýchla doprava väčších intenzít, ktorá má zabezpečovať


medzioblastné a vonkajšie diametrálne jazdy na väčšie vzdialenosti sa vysúva na 

navrhovaný dopravný okruh ciest I/61 – II/499 – II/507 s viacerými moţnosťami 

pripojenia vnútorných cieľov mesta pomocou kriţovatiek a dopravno-obsluţných 

komunikácií. 

Návrh ÚGD mesta Piešťany vymedzuje „zóny ECOCITY“ (scenár 2), ktoré majú mať 

funkciu regulatívu bezpečného pohybu a pobytu vo vnútornom priestore mesta. 

Regulatív ţelanej rýchlosti spolu so šírkami jazdných pruhov a usporiadania 

verejného priestoru okolo komunikácií sa navrhuje pomocou modifikovanej tabuľky 

STN 73 6110 (str.28) takto: 

Dopravne obmedzené zóny a komunikácie B3 s redukovanou kapacitou a ţelanou 

rýchlosťou dopravy do v=40 km/h, s parkovaním vozidiel pri hlavných komunikáciách, 

polyfunkčné vyuţitie priľahlého priestoru v dopravnom koridore nebude vyţadovať 

súvislé priame vstupy na pozemky, ale obsluha musí byť zaručená nepretrţite; 

Dopravne upokojené zóny bývania a OV, komunikácie C1 s dopravne upokojenou 

prevádzkou do v=30 km/h, s vymedzenými parkoviskami (ZP a PG) na obvode. 

Zaručí sa tam pomalá priebeţná, ale plynulá doprava, prístup na všetky pozemky 

a centralizované parkoviská a garáţe rezidentov aj pre cesty za sluţbami, 

nenáročnými na dopravu, nutná je alternatívna pešia, cyklistická a hromadná 

doprava – linky MHD/RD a blízke zastávky s prestupom; 

Zóny bez áut (car-free areas) – modré zóny bez prejazdnej individuálnej dopravy, 

pre chodcov a komunikácie C2-C3 s obsluţnou prístupovou funkciou dopravy v=20 

km/h, bez parkovania vozidiel, len v garáţach. Cieľom regulácie dopravy je 

favorizovať pobytové funkcie v obytných štvrtiach, peších zónach, uliciach 

a mestských parkoch, školských a kúpeľných areáloch. Štvrte bez motorovej dopravy 

sú zásobované z vonkajších komunikácií alebo neprejazdných obsluţných MK 

najniţšej funkcie C3, resp. D1- pešia zóna so špeciálnym reţimom (na zvláštne 

povolenie), v priestore a čase, pohyb v priestore je prevaţne peší a bicyklom 

s obmedzenou rýchlosťou, dostupnosť zastávok MHD do 200 m.


6.3 ÚZEMNÝ PRIEMET NÁVRHU KOMUNIKAČNEJ SIETE MESTA 

A - Mestské rýchlostné komunikácie návrh potvrdzuje na západnom okraji mesta: 

diaľnica D1 z Bratislavy do Trenčína vstupuje do mesta privádzačom vo funkcii A3 

v=80 km/h, prakticky po kriţovatku 40 Kanada/Vrbovská, prognóza preukázala 

potrebu v rámci navrhovaného vonkajšieho okruhu zvýšiť kapacitu tejto kriţovatky. 

Výhľadová urbanizácia zóny Letisko Piešťany-Biskupický kanál sa navrhuje posilniť 

prestavbou MUK Horná Streda a úsekom cesty I/61 vo funkcii A3, MR14/80; 

6.3.1 ZAKOS – základná komunikačná sieť 

B - Západný mestský zberný polokruh B1 sa navrhuje preloţkou cesty I/61 v 

kategórii MZ14/60 a v línii od severného mosta cez Váh pri letisku, po Ţilinskej, 

odklonom na juhu areálu letiska po MK Haluzického do podjazdu pod ţel.traťou 

M.120 do koridoru Za ţeleznicou: nový úsek od kriţovatky43 cesty III/06121 po MK 

Priemyselnú, na starú Vrbovskú, v kriţovatke 40 s privádzačom D1 na Vrbovskej s 

estakádami nad ţel. traťou Vrbové. Preloţka cesty I/61 sa ďalej navrhuje viesť podľa 

TŠ CEMOS (var.2), v koridore medzi rozvodným závodom ZSE po poliach Kňazovec 

– Mikušová a ďalej nadjazdom nad ţel. trať M.120 späť na juţný okraj mesta pod 

areálom Suzuki do novej kriţovatky 87 cesty I/61 – Bratislavská. Západný polokruh 

sa navrhuje nezastavať, aby sa zvýšila atraktivita a účinok extravilánovej cesty 

rozviesť vonkajšiu dopravu (predovšetkým ťaţkú zo smerov Trenčín, Senica/ČR, 

Bratislava, Trnava) cez 

štyri kriţovatky do mesta: 

198 na severe pri letisku do Starých Piešťan (Ţilinská a Pod Párovcami), tieţ 

po novej MK pri ţeleznici do zón stanice a po Vodárenskej aj do sídlisk okolo 

bulvára Ţilinská, 

43 na západe z cesty III/06121 po Priemyselnej do výrobno-skladovacích zón 

Za ţeleznicou a Tesla, 

40 na západe jestvujúcou kriţovatkou Kanada/Vrbovská do obchodnoskladovacích 

zón po oboch stranách diaľničného privádzača a do centra 

mesta po Krajinskej, 

87 na juţnom okraji – Bratislavská cesta do juţných zón mesta a k lodenici, s 

priamou väzbou na Z-V cestný ťah II/499 ČR – Senica – Topoľčany – Nitra 

bez vzájomného obťaţovania zastavaného územia mesta; 

Juho-východný zberný polokruh funkcie mestskej triedy B2 – sa navrhuje 

vymiestnením prieťahu cesty II/499 (Krajinská – most) do koridoru podľa ÚP Piešťan, 

ÚP Banky a ÚP Moravany II/507 v rôznych kategóriách priestorového usporiadania: 

B2-MZ11,5/50 Bratislavská – lodenica – juţný most cez Váh po cestu II/507 v 

obci Ratnovce/RZ Sĺňava II., (uzly: 87-151-152-153); 

B2-MZ8,5/40 Ratnovská II/507 – Cesta Janka Alexyho Benátky (Krajinský 

most), (uzly: 153-76-68);


B2-MZ11,5/40 Topoľčianska ulica po kriţovatku Vápeník/parkovisko 

kúpeľov- SLK, (medzi uzlami: 68-128-69-73); 

B2-MZ12/50 ako alternatíva k platnému ÚP obce Banka v nezastavanom 

území koridoru (uzly: 73-71 - TS-SLK – Záhrady) a vo väzbe na zámer bulvára 

v NKC Moravany; 

B3-MZ8/40 – severný most letisko – Moravany – II/507, (uzly: 198-193-189); 

Ostrovská radiála cesty III/06121 funkcie B3, kategórie C7,5/80 + cyklisti po 

rozšírenej krajnici; 

6.3.2 B3 - zberno-obsluţný polokruh centra mesta – súčasť ZAKOS 

Pešie zóny a námestia mestských častí bez „cudzích vozidiel“, kap. 6.4, sa navrhujú 

v rozšírenom centre mesta, ktoré výhľadovo vymedzí zberno-obsluţný polokruh 

CMO premenných kategórií podľa priestorových moţností takto: 

o Krajinská po most (uzly: 15-120), kat. MZ12/40 – úsek bulvára s 

redukovanými pruhmi 2x3,25 m, 1x3,0 v kriţovatke, vpravo zastávková nika 

BUS š=2,5m , pokračuje pozdĺţnym parkovacím pruhom smer MK Hollého; 

o MK Hollého (uzly: 120-9-198-11), kat. MZ8/30, bez parkovania, zníţená 

rýchlosť z dôvodu obytnej zástavby a prístupu do dvorov, 

o MK Sládkovičova (uzly: 11-94), kat. MZ 8/40, 2x3.25 j.p., na Sládkovičovej 

smer Kollárova cyklisti 2x1,5 pri chodníku KÚ Scherera, oddelení pásikom 

0,5m, smerovo oddelení jestvujúcim stromoradím a osvetlením – šírka 1,5m, 

o Meštianska (uzly: 94-66), kat. MZ 8/40, 2x3.25 j.p., 1 pozdĺţny parkovací pruh, 

o MK Radlinského (uzly: 66-97-65-84), kat. MZ8,5/40, 2x3,25 j.p., vľavo 

pozdĺţne parkovanie čiastočne na chodníku (uţ funguje) prerušované 

stromami – po Štúrovu, vpravo parkoviská pre OV mimo HDP, 

o MK Kuzmányho (uzly: 84-96 Pod Párovcami), kat.MZ8/30, bez parkovania; 

6.3.3 Mestské bulváre B3 – súčasť ZAKOS 

Dopravný ani urbanistický význam prieťahu cesty mestom nezaniká, ani neklesá po 

premiestnení prieťahu na okraj mesta. Keď pomocou ORD odvedieme významný 

podiel tranzitnej, zdrojovej a cieľovej dopravy na obchvat, rastie atraktivita prieťahu 

cesty: zvyšuje sa podiel vnútornej dopravy, rastie spoločenský význam ako mestskej 

ulice, ktorú moţno vyuţiť pre citlivé mestské funkcie. Nové funkcie akumulujú 

dopravu a sú preto dôvodom pre zavádzanie regulatívov kvality verejných priestorov, 

najmä s efektom zniţovania prejazdnej rýchlosti, čo má za následok zníţenie 

hlučnosti, a emisie škodlivých látok. Ďalšími regulatívmi sú technické a optické 

prostriedky zvyšovania bezpečnosti, estetické a prírodné prvky kvality vonkajšieho 

prostredia. Takúto mestskú komunikáciu dopravno-spoločenského významu 

nazývame mestský bulvár. [13] 

Bulváre ako zberno-obsluţné osi novej funkcie B3 v Piešťanoch, na pôvodných 

prieťahoch ciest I/61 a II/499, ale aj ako integrujúce osi jestvujúcich radiál do centra 

mesta. V súlade so zámermi ÚP mesta sa navrhuje dobudovať odľahčené MK na 

funkciu spoločenskú, koncentráciou OV v mestskej zeleni. Prvky priestorového


usporiadania bulvára má mať široké chodníky a zelené pásy nadväzujúce na 

mestské parky, parter obchodov, OV sluţieb, kultúry a moţnosti prechádzania 

veľkého mnoţstva chodcov mnohými priechodmi, aj neorganizovane. Návrhovú 

rýchlosť prispôsobujeme redukovať na rýchlosť „ţelanú“ v=40km/h, čomu vyhovujú 

kategórie MK so šírkami jazdných pruhov 3,25 – 3,0 m, viacúčelové pruhy pre MHD 

a cyklistov, lokálne pôsobiace prvky upokojenia dopravy (zdvihnuté kriţovatky, 

priechody). 

Bulvár Bratislavská 1 (uzly: 165-78-36-21), od Kauflandu – sídlisko A.Trajana – po 

kriţovatku SSZ s Krajinskou, f/kat. B3-MZ12/40, 2x3,25 jazdné pruhy, 1,5 m 

cyklistické pruhy, oddelené 75 cm deliacim prúţkom, spolu 2,25 m aj pre zastávky 

MHD, chodník obojsmerný oddelený zeleným pásom, pozdĺţ plota škôl a bytových 

domov, parkovanie vozidiel mimo HDP na plochách OV; 

Bulvár Bratislavská 2 (uzly: 21-20-47), os SSZ po Teplickú, B3-MZ12/40 red., 

2x3,0m, obojstranne cyklisti a chodci na spoločných pásoch 2,5m, medzi deliacim 

prúţkom 0,5 a chodníkom stromoradie, parkovanie vozidiel pre OV v priečnych 

pozemkoch a uličkách; 

Bulvár Ţilinská 1 (uzly: 47-48-49), od Teplickej po Mojmírovu, predpokladá sa 

obojstranná dostavba ulice s OV a bývaním, B3-MZ12/40, 2x3,25 + 3,0m jazdné 

pruhy, chodníky a cyklistické pruhy oddelené zelenými pásmi s vysokou zeleňou – 

jestvujúci stav; 

Bulvár Krajinská (uzly: 21-22-16-95-120-15), od Bratislavskej po MOK Nitrianska, B3- 

MZ12/40, j.p.2x3,25m, pozdĺţne parkovanie 2,0m, okrem kriţovatkových úsekov, 

cyklisti na jestvujúcom chodníku pri bytovkách, oddelení zeleným pásom, chodníky 

nové, bliţšie k bytovým domom, jestvujúce zastávky MHD zachovať, dostavba 

mobiliáru pri objektoch OV; 

Bulvár Andreja Hlinku 1 (uzly: 46-48-65a), od AS – Bratislavská – po Palárikovu, B3- 

MZ15/40, j.p. 2X3,25m, 2x2,5m parkovacie a zastávkové pruhy, 1,5m deliaci zelený 

pás, cyklisti a chodci na spoločných jestvujúcich pásoch, úsek 48-63a s postrannými 

zelenými pásmi; 

6.3.4 Zberno-obsluţné komunikácie B3 – súčasť ZAKOS 

Prevládajúci dopravný význam a stiesnené priestorové podmienky jestvujúcich 

komunikácií určujú ďalším uliciam, napriek ich viac-funkčnej zástavbe a 

promenádnemu významu peších ťahov, zberno-obsluţnú funkciu B3: 

Krajinský most (uzly: 15-68) samotný gabarit mosta je uţ v súčasnosti predpokladom 

na prekategorizovanie na B3-MOU7,5/30, j.p.2x2,75 bez chodníkov, jestvujúca pešia 

lávka sa navrhuje rozšíriť na promenádu aj pre cyklistov, šírka 4,0m; 

Ţilinská 2 (uzly: 49-69-54-146), od Mojmírovej – Vŕšok – Jánošíkova, B3-MZ8,5/40, 

j.p. 2X3,25m, bez parkovania, jestvujúce chodníky oddelené zeleným prúţkom, 

cyklisti v jazdných pruhoch neoddelene; 

Andreja Hlinku 2 (uzly: 65a-65) na Radlinského, B3-MZ8/30, 2 j.p. 3,0m široké, 2 

jestvujúce chodníky 1,5m; 

Vrbovská 1 (uzly: 44-1-20) B3-MZ8,5/40, j.p.2x3,25m, jestvujúce chodníky 1,5m; 

Dominika Tatarku (uzly 20-19-17) B3-MZ8,5/40, j.p. 2x3,25m, chodníky min. 1,5m;


Broskyňová – nová MK (uzly: 78-40) B3-MZ12/40; 

Vrbovská 2 (uzly: 40-122-39) privádzač – napriek odkloneniu tranzitnej dopravy sa 

zvýši atraktivita hlavného vstupu do mesta, potreba rozšíriť na B3-MZ15,5/40, čo je 

4- pruh bez deliaceho pásu, na nadjazde zrušené chodníky; 

nová MK Pri ţeleznici (uzly: 168-147-46) od letiska/Haluzického zaústená do predstaničného 

námestia v dvoj-kriţovatke s AS a PG, B3-MZ8,5/40, spolu s 

jednostranným chodníkom, ako impulz dopravného zhodnotenia budúcej novej ulice; 

Atraktívne koridory dvoch radiál smerujúcich do centra majú tieţ všetky 

predpoklady prestavby na bulváre: 

Pod Párovcami (uzly: 96-59-60-92-56-55) severná radiála starých Piešťan v zeleni 

lipových alejí, široký koridor s čiastočne polyfunkčnou zástavbou (obchody, hotel, 

penzióny, školy, kostol, sluţby), od mestského parku po námestie, MZ12/470 so 

samostatnými cyklistickými cestičkami a chodníkmi pozdĺţ fasád domov; 

Dlhá ulica 1 (uzly: 16-25-27-58-32) je široký koridor pozdĺţ potoka Dubová so 

zelenými brehmi, cyklotrasou a promenádou, zástavba rodinných domov s 

integrovanými sluţbami OV, navrhuje sa na MZ12/40 s pozdĺţnym parkovaním a 

linkami MHD; 

Dlhá 2 (uzly: 32-33-151) v zelenom koridore športovo-rekreačných zariadení smerom 

k Sĺňave I., poliklinike a lodenici a s priamym pripojením na novú trasu cesty II/499, 

navrhuje sa MZ8/40 bez parkovania, alternatívne rezervovať na 4-pruh MZ14,5/40, 

ktorý sa rozvetví v uzle 32 do 3 MK; 

Obchodná (uzly: 41-89-42-43) zóna Za traťou, ako obchodná ulica MZ12/40 so 

samostatnými chodníkmi a cyklocestičkami, vo väzbe na podchody pod ţel. traťou; 

6.4 CMZ, ULICE A NÁMESTIA S UPOKOJENOU DOPRAVOU 

Na úvod sa vráťme k myšlienkam druhého scenára rozvoja Piešťan, str.35-36: 

Modré obytné štvrte aţ zóny sú v Piešťanoch historicky dané. Ţelané ticho je mimo 

ulíc s občianskou vybavenosťou, prakticky vo dvoroch a uličkách bez nej, vo väzbe 

na mestské parky a vodné prvky mestskej štruktúry. Aby mohli tiché štvrte fungovať 

bez negatívnych vplyvov dynamickej dopravy, treba urobiť dve veci: priblíţiť 

vybavenosť sluţieb do centier v pešej dostupnosti, vytlačiť rýchlu dopravu na obvod 

a do intaktných zón ktorým doprava „nevadí“ a navrhnúť koncept červených 

komunikácií; 

Fialové silné centrá občianskej vybavenosti a parkovísk, kde je uţ dnes 

v Piešťanoch sústredená obchodná a administratívna sieť sluţieb. Tieto centrá musia 

mať kvalitné pripojenie na hlavné komunikácie a dostatok parkovacích miest pre 

vozidlá návštevníkov zo vzdialenejších zón. Aby sme docielili skrátenie 

kaţdodenných ciest obyvateľov za sluţbami do fialových centier na neúnavné 

optimum pre chodca, cca 500-800 m, budú to tieto hlavné centrá dochádzky pešo do 

škôl, obchodov, úradov, za kultúrou, kostolom, občerstvením: Nitrianska vo väzbe na 

centrálnu pešiu zónu, predstaničný priestor ŢS/AS, A.Trajan/Kaufland, Kocka/Prior,


priesečník Štefánikova/Šindelárova/Pod Párovcami, Poliklinika na Bratislavskej 

ceste, RC-Tesco, Letisko/Ţilinská; 

Koncepcia polyfunkčných centier občianskej vybavenosti, prepojených zbernoobsluţnými 

komunikáciami B3 a obchodnými ulicami C1 je základom pre pokojné 

modré zóny bývania/oddychu. Zásada excentricky diferencovanej rýchlosti a kapacít 

MK umoţní splniť hlavný cieľ: trvalo udrţateľnú kvalitu mestských dopravných 

priestorov – ulíc a námestí, peších zón a parkov bez áut. Návrhová rýchlosť sa 

nahradzuje stratégiou tzv. „ţelanej“ prevádzkovej rýchlosti pohybu vo verejných 

priestoroch dopravne upokojených zón. Preferencia predovšetkým pobytovej funkcie 

mestských priestorov sa navrhuje úmerne k hustote chodcov a cyklistov a ich pohybu 

v priestore: C2 má v=30km/h, C3 má v=20km/h a D1- pešia zóna alebo ulica plná 

ľudí sa prispôsobí rýchlosti v=5 - 10 km/h, teda chodcovi, nanajvýš cyklistom. 

Vnútorné MK upokojených zón majú mať najniţšie funkčné triedy C2, C3 a D1 a 

štíhle kategórie MOU 6,5/30, MOU5,5/30, MOU3,75/20. Odporúčajú sa prevaţne 

obojsmerné, s výhodami oproti jednosmerným MK: menší objem prejazdov zónou, 

kratšie cieľové a zdrojové cesty, neprenášajú záťaţ na iné MK jazdami na opačný 

smer, redukcia počtu predbiehaní, psychická bariéra pre rýchlych vodičov v 

protismere, niţšia prejazdová rýchlosť = väčšia bezpečnosť na vozovke aj na 

chodníku. 

V štvrtiach IBV sa navrhujú aj jednosmerné MK tak, aby sa zamedzil tranzit 

cez ulice na ktorý si sťaţovali občania pri verejných stretnutiach (napr. Školská, 

Kalinčiakova, Royova, Záhradná, a pod.). Pri niţších poţadovaných rýchlostiach 

a menších intenzitách môţu zdieľať hlavný dopravný priestor aj cyklisti, bez potreby 

segregácie, krátkodobé, smerovo vystriedané parkovanie a lokálne fyzické a optické 

zúţenia jazdného profilu nútia vodičov k sústredenosti pri jazde a tým prispievajú 

k zvýšeniu bezpečnosti. 

Dopravný reţim v mestských uliciach a dvoroch CMZ sa navrhuje metódou peších 

zón s tzv. zjazdnými chodníkmi s regulovaným vstupom vozidiel, kde sa redukuje 

súčasná ponuka parkovania vozidiel na teréne sústredením do viacfunkčných 

objektov s garáţami, prístupnými z okraja zóny. 

6.4.1 Rozšírenie jestvujúcej pešej zóny Námestie Slobody-Winterova: 

Myšlienka zväčšenia centrálnej pešej zóny podľa UP-CMZ Piešťany sa 

navrhuje podporiť špecifickou funkciou obsluţných prístupových komunikácií so 

zvláštnym reţimom, ktorý by reguloval prejazdnosť na minimum, ale zároveň zvýšil 

kvalitu obsluţnosti a potrebu zásobovania zväčšenej pešej zóny Piešťan tak, aby 

nebola narušená ochrana mestského parku dopravne náročnými aktivitami 

solitérnych zariadení: hotely, kúpeľná dvorana, PG, kúpeľné domy, penzióny, 

nemocnica, múzeum, gastronomicko-kultúrna vybavenosť. STN 73 6110 doteraz 

nešpecifikovala funkčnú úroveň, ani kategórie MK v peších a obytných uliciach


funkcie D1, preto Návrh ÚGD navrhuje obsluhu nasledovnými kategóriami so 

zvláštnym reţimom takto: 

MK Rázusova spojnica uzlov 13-8 medzi MOK Nálepkova/Teplická a hotelom Lipa 

na Winterovej D1-MOU5,5/20 pre verejnú dopravu jednosmerná k Nám. Slobody, 

obojsmerná v úseku Lipa-PG Pescan na Murgašovom námestí. Obojsmerný prejazd 

umoţní navrhovaný reţim pre autobusy MHD, zásahové vozidlá a zásobovanie vo 

vyhradenom čase. Popri štandardných opatreniach ORD (opis hore) sa navrhuje 

zvýšiť dopravný pás na úroveň chodníkov. Zvýraznenie pocitu pešej zóny a 

bezpečnosti voľne sa pohybujúcich chodcov sa navrhuje riešiť farebným odlíšením 

dlaţby nadrozmerného jazdného pásu šírky 5,5m, ak v niektorom profile ulice bude 

šírka chodníka menšia ako 2,5m, zúţi sa jazdný pás na 5,0 m; 

Promenáda s kolonádou Winterova, úsek medzi uzlami 8-67 Lipa – kostol Ev.a.v. sa 

navrhuje na C1-MO6,5/30 tak ako v súčasnosti, s úpravami: rozšírenie chodníka od 

dvora Viktória Régia pozdĺţ PG pred kinom na 2,5m, opačný chodník je pod 

kolonádou, MOK pred hotelom Lipa sa navrhuje zvýšiť do úrovne chodníka, ako 

prvok upokojenia dopravy, podobne ako v MUK Nitrianska/Nám. Slobody, 

obojstranné pozdĺţne parkovanie pre aktivity OV na kolonáde, jednostranná zastávka 

MHD ako v súčasnosti (pri uzle 67); 

Pešie pasáţe medzi Winterovou a Rázusovou: 

- v profile za dvorom hotela Lipa – Nám. J. Murgaša dvory medzi č.p.5178 Winterova 

74 a č.p. 1687 Rázusova 1; 

- v profile dvorov č.p. 1762 Winterova 30 a č.p.1690 Rázusova 7 (jestvujúca 

obchodná pasáţ Slavia centrum) – Pescan; 

- v profile Nám. Slobody – dvor školy Rázusova 8 – väzba na pasáţ na Rázusovej 7, 

č.p.1690; 

Zvláštny reţim dopravnej obsluhy sa navrhuje na Beethovenovej od kina Fontána 

pri parku po kúpeľnú dvoranu a LD Šumava C3-MOU5,5/20; 

Obsluha nemocnice, kolonádového mosta a liečebných domov na Winterovej sa 

navrhuje, podobne ako D1-Rázusova nadrozmerným jazdným pásom šírky 5,5m 

vyznačeným v dlaţbe pešieho koridoru Winterova – kúpeľná kaplnka – LD Royal v 

kategórii D1-MOU5,5/20 s obratiskom na vyhradenej ploche pred kolonádovým 

mostom a LD Royal; 

Prístup k BD a objektom OV na námestí E. Suchoňa sa navrhuje z MK Nálepkovej 

pomocou prístupovej MK funkcie a kategórie D1-MOU5,5/20; 

Predĺţenie pešej zóny v smere Nitrianska – kostol Sv. Cyrila a Metoda – trţnica 

(výhľadové riešenie krytá s PG) – podchod Kruhovka na Váţske nábreţie; 

6.4.2 Pešie zóny miestneho významu 

V peších zónach mimo centra sa majú kriţovať pešie a cyklistické ťahy 

s potrebnou infraštruktúrou sluţieb (WC, sedenie, stojany, cyklodomy) 

a oddychových priestorov. Zariadenia pre alternatívne dopravy MHD v týchto 

priestoroch sa navrhujú na vysoký štandard kvality, estetického a umeleckého 

pôsobenia s väzbou na zeleň mesta.


PZ – subcentrum Predstaničný priestor sa navrhuje modifikovať podľa štúdie (21), 

v zhľadom na nové podmienky pripojenia MK pozdĺţ ţelezničnej trate a zaústenia 

autobusovej stanice do kriţovatiek 45-46 tak, aby bola vyuţitá protihluková stena aj 

pre dopravu na novej MK s predpokladanou väčšou intenzitou a dopadmi na sídlisko. 

V priestore AS/ŢS sa navrhuje predĺţenie nového podchodu do zóny Za ţeleznicou, 

situovanie cyklodomu, PG- parkovacej garáţe a hotela, s pešími a cyklistickými 

väzbami do všetkých smerov: Z,V,S,Juh; 

PZ Sídlisko Adama Trajana 

Po vybudovaní parkovacích garáţí v koridore pozdĺţ ţel. trate sa navrhuje reţim 

pešej zóny medzi ulicami Mateja Bela a vnútroblokov ZŠ F.E. Sherera a školy. 

Prístupové MK v celej zóne sa navrhujú na D1-MO4,25/20, (M. Bela), hlavné 

obsluţné MK zostávajú: A. Trajana a Scherera v kat. C3-MOU5,5/20. Ďalšie nároky 

na parkovanie pre návštevnosť OV sa navrhuje pokryť zvýšením kapacity 

jestvujúcich a nových plôch vybavenosti ako pod/nadzemné podlaţia; 

PZ – subcentrum Kocka/Ţilinská 

Priestor na bulvári Ţilinská 1, vymedzený ulicami Lipová – Staničná, potok Dubová 

po parkovisko Lidl sa navrhuje dobudovať funkciami, ktoré môţe integrovať zámer 

pešej zóny, prepájajúcej 2 obytné bloky, 1 blok vybavenosti „bez áut“ so širokými 

chodníkmi v zeleni na Ţilinskej a parkom Staničnej a A. Hlinku: 

obytný blok Lipová – Kocka s trhoviskom – peší ťah A. Hlinku, 

obytný blok A. Hlinku – potok Dubová s pešou promenádou 

 

 

blok OV na ploche parkoviska Prior a parkom pri Dubovej, 

4. otvorený blok – plocha parku medzi Staničnou a bulvárom A. Hlinku; 

Zberno-obsluţné MK sú predpokladom kvalitnej priamej dopravnej 

prístupnosti, jestvujúce MK môţu byť prekategorizované do funkcie D1-MOU5,5/20 a 

jestvujúce chodníky rozšírené do rozptylových plôch pred obchodmi (trh Kocka, 

Prior) a parkovými plochami Teplická, Staničná/Ţilinská a pozdĺţ potoka Dubová. 

PZ – Mestský park 

Rekonštrukcia jestvujúcich budov a areálov, prípadne ďalšia intenzifikácia priestorov 

okolo Mestského parku sa navrhuje dopravne obslúţiť tak, aby pohyb vo vnútri a cez 

park mal aj do budúcnosti charakter pešej zóny. Z týchto dôvodov sa dopravná 

obsluha navrhuje po MK funkcií takto: 

Pod Párovcami – C2-MO6,5/30, Kuzmányho po štadión C2-MO6,5/30, Nábreţie 

Ivana Krasku C3-MOK7,5/20, Beethovenova po Kursalon C3-MOU5,5/20, 

na okraji pešej zóny Mestského parku sa navrhujú PG pre parkovanie vozidiel 

návštevníkov OV: Winterova/Viktoria Regia a LD Royal, záchytné parkovisko na 

Stromovej pri štadióne. 

PZ Kúpeľný ostrov 

Jestvujúci zvláštny reţim dopravnej obsluhy potvrdzuje návrh ÚGD na Kúpeľnom 

ostrove. Všetky hlavné komunikácie majú štatút dopravne upokojených MK funkcie 

D1- pešia zóna, na ktoré majú prístup len vozidlá obsluhy, zásahové a MHD, taxi a 

výnimočne zamestnancov alebo VIP hostí. Okrem peších chodníkov D3 v parkovej


časti ostrova sú pre funkciu D1 určené pôvodné vozidlové MK s chodníkmi. Hlavné 

komunikácie pre zásobovanie sú po obvode ostrova: 

Nábreţie J.J. Torkosa pod hrádzou teplého ramena s mostami: Banka/Vápeník a 

Moravany/juh, navrhuje sa aj pre MHD a návštevy kúpeľov s parkoviskami pri 

objektoch LD; 

Nábreţie J. Wernhera od Krajinského mosta po Thermia Palace, navrhuje sa aj pre 

MHD vozidlami s malou kapacitou cestujúcich (minibusy, fiakre, rikše, a pod.), 

Kolonádový most, výnimočne pre zásahovú dopravu a malo-kapacitnú HD (vláčik, 

fiakre, rikše, a pod.); 

V prípade výstavby komplexu NKC Moravany nad Váhom sa navrhuje nové cestné 

prepojenie na severe ostrova, z uzla 194 - RD, so záchytným parkoviskom; 

PZ – subcentrum Staré Piešťany 

Námestie hrdinov (1.svetovej vojny) v priestore medzi ul. Štefánikovou, Pod 

Párovcami, okrem parku sústreďuje zariadenia OV: kostol Sv. Štefana, cirkevné 

gymnázium, ZŠ, domov opatrovateľskej sluţby, obchody, sluţby aj administratívu. 

Táto lokalita Starých Piešťan bola vţdy lokálnym centrom s prirodzeným kríţom 

peších ťahov: 

Z-V Vŕšok – Šindelárova – kostolná ulička – ul. Cyrila a Metoda (továreň Zornica) 

S-J Domkársky rad – kostol – okresný súd – Štefánikova. 

Navrhuje sa dopravne upokojiť hlavnú kriţovatku priestoru Štefánikova/Šindelárova a 

zvýrazniť pešie ťahy širokými chodníkmi s väzbami na park okolo kostola a námestie 

medzi Štefánikovou a Pod Párovcami. 

6.5 DOKOS – DOPLNKOVÁ KOMUNIKAČNÁ SIEŤ 

Dobré fungovanie prevádzky a obsluhy centrálnej mestskej zóny zabezpečuje 

najmä zberno-obsluţný polokruh funkcie B3. Dopravné fungovanie vnútorného 

priestoru CMZ, ale aj pokojných (modrých) zón bývania s tichými ulicami, námestiami 

a parkovými časťami kúpeľného mesta Piešťany sa navrhuje obsluhovať systémom 

DOKOS, pomocou obsluţných komunikácií C1, C2, C3, zachytením cieľovej dopravy 

v ZP – záchytných parkoviskách, PG – parkovacích garáţach a účinným zapojením 

MHD a RD do obsluhy vedenej najmä po MK-C1, výnimočne po C2. Návrh dopravnej 

infraštruktúry v centre mesta je dokumentovaný podrobnejšie, v mierke M 1:2000, 

v.č.3, resp. Prieťah cesty I/61, v.č.4 v mierke M 1:2000. 

Tabuľky s intenzitami a usporiadaním HDP sú v prílohe za textom správy.


6.5.1 Obchodné ulice funkcie C1 

sa navrhujú ako komunikácie so ţelanou rýchlosťou prevádzky v=30km/h – hlavné 

obsluţné MK s alternatívnou MHD a dobrou cyklistickou a pešou dostupnosťou: 

MK Nitrianska, C1-MO12/30, medzi uzlami 15-14-13, návrh potvrdzuje práve 

rekonštruovanú obchodnú ulicu s deliacim stredovým kamenným pásom šírky 1,5m a 

prvkami upokojenia: MOK na oboch koncoch ulice, 3 chránené priechody pre 

chodcov vo vetvách kriţovatiek a v strede, kde je prepojenie na pasáţ OD Aupark; 

MK Teplická, C1-MO12/30, medzi uzlami: 47-66-12-100-13, podľa jestvujúceho 

projektu realizácie. 2x3,25m jazdné pruhy, s vyuţitím vedľajšieho pruhu 2,0m 

striedavo na jednostranné pozdĺţne parkovanie krátkodobé pred OV, pre situovanie 

zastávkových ník MHD a ako viacúčelový pruh pre cyklistov, ktorých v smere stanica 

– centrum a juh – centrum nemoţno umiestniť na samostatné cyklistické cestičky. 

Rozšírenie chodníkov na min.2,0m; 

MK Staničná, C1-MO12/30red., medzi uzlami: 45-2-47, potvrdením jestvujúceho 

stavu s deliacim pásom 1,0m a osvetlením. Jazdné pruhy 2x3,0, parkovacie pruhy 

2,0m, oddelené prúţkom 0,25m. Vyústenie na Bratislavskej sa navrhuje v 2 

variantoch (grafika Prieťah cesty I/61, v.č.4), odporúčané je úspornejšie, vysunuté 

nároţie pred cukrárňou tak, aby pamiatka Boţia muka bola zachovaná v zelenom 

ostrovčeku. Vznikne tak väčšia zhromaţďovacia plocha pre chodcov a predĺţi sa 

dĺţka radiaceho priestoru pre ľavé odbočenia z Bratislavskej a Ţilinskej ulice. 

Kriţovatka Radlinského/Teplická/Meštianska sa navrhuje zvýšiť do úrovne 

chodníkov, ako prvok upokojenia a zvýšenie moţnosti vjazdu pre vedľajšie smery v 

špičkových obdobiach; 

MK Štefánikova, C1-MO8/30, medzi uzlami 60-61-63-84-53-67, návrh vyuţitia 

jestvujúceho hlavného dopravného priestoru HDP, j.p. 2x3,0m, ţelanú redukciu 

prejazdnej rýchlosti sa navrhuje dosiahnuť úpravami kriţovatiek s vysunutými 

nároţiami (lepší rozhľad). Navrhuje sa úprava kriţovatky v uzle 84 

Radlinského/Nám.1.mája na MOK so zeleným stredovým ostrovom a zastávkami 

MHD, vysunuté nároţie sa navrhuje aj na vyústení jednosmernej MK Štúrova pred 

kostolom Ev.a.v., múzeum vila Erna; 

MK Kláštorská, C1-MO12/30, medzi uzlami 52-62, široký koridor pôvodného návsia 

sa navrhuje vyuţiť aj pre potreby parkovania na C-MO12/30. Vyústenie do kriţovatky 

Vŕšok/Ţilinská sa navrhuje sprehľadniť odsunutím bodu kríţenia k ploche parkoviska, 

alebo MOK so zaústením MK Šindelárovej; 

MK Šindelára, C1-MO8/30, uzly 62-129, zúţený profil ulice je prirodzeným 

regulatívom na neprekračovanie ţelanej rýchlosti v=30 km/h; 

MK Valová – E. Belluša, medzi uzlami 59-93-58, má zúţený nástup Valovej C1- 

MO8,5/30 a na Bellušovej má parametre bulvára kat. C1-MO14,5/40 so 4 pruhmi 

4x3,0m, stredným deliacim zeleným pásom 1,5m, zástavba s odstupom stavebných 

čiar dáva moţnosti na návrh širokých chodníkov 2x3m a aleje stromov; 

MK Vodárenská, návrh C1-MO8/30, uzly: 168-52-49, v sídlisku bytových aj radových 

domov šikmého radenia k osi komunikácie s výrazným dopravným priestorom 

umoţňuje návrh rozšírenia chodníkov na min.2,0m. Zaústenie do kriţovatky pri 

letisku, uzol 168 je riešené ako MUK ciest I/61 a III/06121, zahĺbená pod terén cca o


4,0 m, aby bola splnená poţiadavka Leteckého úradu, dodrţať ochranné pásma 

pre navádzacie zariadenie, umiestnené v osi VPD na juhu, priestor Haluzického 

ulice. Zaústenie MK Vodárenskej do bulvára Ţilinská v profile Mojmírova sa navrhuje 

variantne, výkres č.4 – Prieťah I/61. 

MK Hoštáky a Fándlyho, medzi uzlami 49-63 a 61-60 sa navrhuje na C1-MO8/30. 

MK Nábreţie Ivana Krasku/sever a Tematínska, medzi uzlami: 58-186-55, navrhuje 

sa na C1-MO8/30 s j.p. 2x3,0m, ako obaľovacia komunikácia zóny rodinných domov; 

MK Komenského, medzi uzlami: 22-26-32, návrh potvrdzuje súčasný stav, ktorý 

umoţňuje HDP parametrov pre C1-MO12/30 so striedavým pozdĺţnym parkovaním a 

nikami pre zastávky MHD, ako prvky upokojenia, spolu s jestvujúcimi priečnymi 

prahmi; 

MK Veterná-Váţska-Slnečná-Dubčeka, medzi uzlami: 28-29-15, navrhuje sa s 

prvkami upokojenia z dôvodu tichej zóny bývania Floreát na C1-MOU7,5/30. 

MK poliklinika – Hlboká, uzly 35-33, potvrdzuje sa jestvujúci stav C1-MO8,5/30; 

MK Druţby v Kocuriciach, medzi uzlami 81-82 sa navrhuje predĺţiť po 

poľnohospodárske druţstvo vo funkcii a kat. C1-MO12/30, so zastávkovými nikami 

HD a pozdĺţnym parkovaním; 

6.5.2 Obsluţné komunikácie funkcie C2 

Dopravný koncept upokojených (modrých) zón a štvrtí bývania či rekreácie v 

prostredí kúpeľného mesta Piešťany je zaloţený na zásade obsluhy zbernoobsluţnými 

B3 a hlavnými obsluţnými (obchodnými), ulicami po obvode, doplnenými 

obsluţnými, parkovacími ulicami s vloţenými prvkami upokojenia dopravy. Prvky 

upokojenia na obsluţných uliciach sa navrhujú jednak pouţitím najštíhlejších 

kategórií MOU7,5/30 pre obojsmerné, MOU6,5/20 pre jednosmerné MK, pri širších 

MK to budú navrhované pozdĺţne parkovacie pruhy, ktoré opticky zuţujú jazdný 

koridor a nútia vodiča jazdiť pomalšie, ţelanou rýchlosťou v30, alebo v20 km/h. 

Koncept obsluţných komunikácií najniţšej úrovne C2 a C3 je navrhnutý pre celé 

mesto vo výkrese č.2 a pre CMZ vo výkrese č.3; 

Špecifický význam majú niektoré MK funkcie C2: 

MK Nálepkova smerovo rozdelená, ako hlavný prístup do centrálnej pešej zóny s 

kumuláciou objektov, náročných na obsluhu: nemocnica, hotely, LD, zásobovanie. 

MK Nálepkova, úsek po spojovaciu uličku k Nám E. Suchoňa. Navrhuje sa z dôvodov 

novej intenzívnej zástavby a poţiadaviek bezpečnosti na C2-MO15,0/30, rozšírenie 

chodníkov, najmä jestvujúceho pri nových objektoch banka, OV, na šírku 2,5m, 

zachovanie stromov, pozdĺţne zastavovacie pruhy 2,0m, stredný deliaci pás so 

stromami zachovať, taxi stanovištia v rámci parkovacieho pruhu; 

MK Partizánska, úsek 1-2 na odľahčenie časti dopravy z paralelnej Bratislavskej. 

Navrhuje sa z dôvodu regulovania prejazdnosti obytnej ulice na C2-MOU8,5/30; 

MK juţný okraj sídliska A. Trajana, úsek uzlami 167-182-165, kolmo na Bratislavskú, 

homogenizácia jestvujúcej MK na C2-MOU8,5/30 s dobudovaním kriţovatky 165; 

Nová MK v koridore sídlisko A.Trajana – ţel.trať , uzly 181-167-170-39 – pripojenie 

vetvy za cintorínom na MUK privádzača z D1, navrhuje sa C2-MO8/30 z dôvodov 

skrátenia jázd z/do sídliska, čo sa prejaví odľahčením bulvára Bratislavská 1;


MK Mojmírova, predĺţená na stanicu, uzly46-147-49 s pripojením na novú MK 

pozdĺţ ţel. trate. Navrhuje sa najmä ako alternatívna trasa pre vedenie liniek MHD v 

tesnej blízkosti Z/C dopravy do škôl a administratívy, situovaných na Mojmírovej, v 

kategórii C2-MOU8,5/30; 

6.5.3 Obsluţné prístupové MK – C3 

Dopravný koncept upokojených (modrých) zón a štvrtí bývania či rekreácie v 

prostredí kúpeľného mesta Piešťany dopĺňajú prístupové upokojené komunikácie 

funkcie C3. 

Úpravy HDP jestvujúcich obsluţných komunikácií najniţšej dopravnej funkcie sa 

nenavrhujú. 

Pre nové MK v rozvojových územiach, podľa platného ÚP-CMZ sa odporúča pouţiť 

funkcie: 

D1 – obytné ulice pre dostavbu vnútroblokov záhrad funkciou bývania a garáţí, 

C3 – prístupové obsluţné MK pre vnútrobloky a voľné, nezastavané plochy s účelom 

vyuţitia pre zmiešané funkcie. 

Odporúčané kategórie C3 a D1 sú farebne vyznačené vo výkrese č.3 pre CMZ. 

6.6 HROMADNÁ DOPRAVA 

Návrh ÚGD buduje na zásadách konceptov alternatívnych druhov dopravy k IAD, 

ktorými sú RD -regionálna a MHD -mestská hromadná doprava, hlavné ťahy peších 

a cyklistických komunikácií. 

Pre mikroregión a mesto Piešťany sa navrhuje integrovaný systém regionálnej 

a mestskej autobusovej dopravy ISHD s redukovaným počtom liniek naprieč centrom 

mesta, prepájajúci hlavné zdroje a ciele, ktorými sú: stanica ŢS/AS, Poliklinika, 

centrum Nitrianska/Rázusova. 

Návrh systému hromadnej dopravy je zaloţený na integrácii prímestskej (PHD) a 

mestskej (MHD) hromadnej dopravy s cieľom zvýšenia dostupnosti významných 

cieľov na území mesta. 

Základným predpokladom je tarifná integrácia PHD a MHD 

(zjednotenie tarify a odstránenie dvojitej platby pri prestupe) 

Linky PHD sa navrhujú rozmiestiť tak, aby z kaţdého smeru (obcí spádového 

územia) obsluhovali aspoň hlavné ciele bez nutnosti prestupov: 

1. Hlavné ciele: Centrum, Stanica, Poliklinika 

2. Podruţné ciele: nákupná a priemyselná zóna Za ţeleznicou, školy, úrady, 

v centre a vo fialových zónach urbanistického konceptu 2. scenára ÚGD 

Smery a linkovanie spojov ISHD Piešťany – podľa schémy a tab. za textom.


Zásady návrhu ISHD Piešťany: 

1. Len minimálne zmeny umiestnenia súčasných zastávok (napr. Floreát, Sídlisko pri 

Váhu) >>> zachovanie dostupnosti 

2. Združené zastávky: 

o Adam Trajan – Adam Trajan I. a II. 

o Hoštáky – Štefánikova, CZŠ a Hotelová akadémia (v blízkosti škôl) 

o Partizánska – Mlyny a Chirana 

3. Nové významné zastávky: 

o Valová ul. – zlepšenie dostupnosti na Sídlisku pri Váhu 

o Mojmírova ul. – zlepšenie dostupnosti na Sídlisku pred stanicou 

o Sládkovičova ul. – zlepšenie dostupnosti v území medzi Teplickou a 

Krajinskou ul. 

o Hotel Atóm – zlepšenie dostupnosti v zóne Floreát a okolí Záhradníckej ul. 

o Veterná ul. – zlepšenie dostupnosti v obytnej zóne „Heinola“ 

o zastávky v priemyselnej zóne 

4. Zrušené významné zastávky: 

5 Jánošíkova - stred 

6 E. Belluša 

7 Floreát, Kúpeľná ul. 

5. Počet spojov v špičkovom období: 

o 4 spoje = hodinový interval + polhodinový v špičkovej hodine 

o 6 spojov = polhodinový interval 

o prekrývaním liniek dosahované na viacerých trasách v meste ešte lepšie 

intervaly. 

Navrhovaný invariantný systém je dokumentovaný v schéme na nasledujúcej strane. 

Realizácia navrhovaného ISHD predpokladá aj zmenu platnej legislatívy a zapojenie 

malých zmluvných prepravcov do procesu alternatívnych dopráv: autobusy SAD, 

malé vozidlá, fiakre, vláčiky, rikše a bicyklobusy (elektromobily, solárne, aj pedálové).


Smery a linkovanie spojov ISHD Piešťany Tab. č. 6.6 

vysvetlivky: 

* súčasný / navrhovaný počet spojov PHD v špičkovom období 

^ striedanie liniek z príslušných smerov a koordinácia spojov umoţňujúca prestup 

V – smer východ, Z – západ, S – sever, J – juh


obr. 6.6 Piešťany, návrh ISHD – integrovaný systém hromadnej dopravy


6.7 ALTERNATÍVA CYKLISTI A CHODCI, FIAKRE A RIKŠE 

Regulovanie rastúcej automobilizácie, najmä vyuţívania IAD v dennom cykle 

pravidelných ciest do práce, za sluţbami a rekreáciou podporuje najmä návrh 

ZAKOS a DOKOS mesta Piešťany s pouţitím uţších jazdných pruhov a opatrení na 

zniţovanie cestovnej rýchlosti na tzv. ţelanú rýchlosť v= 40 – 20 km/h. Udrţateľný 

koncept ZAKOS/DOKOS/ISHD dopĺňa koncepcia parkovania na uliciach, v PG – 

parkovacích domoch/garáţach/plochách pre obyvateľov a zariadenia OV, ako aj ZP 

– záchytné parkoviská pre návštevníkov rekreačných, kúpeľných a kultúrnych 

objektov a areálov mesta Piešťany. 

Tradícia cyklistickej dopravy v Piešťanoch a regióne, porovnateľná s Povaţia zostáva 

hlavnou alternatívou Návrhu ÚGD pre blízke obdobia rozvoja, aj ako vízia 

ekologizácie pravidelnej a rekreačnej dopravy pre dlhodobú perspektívu. 

6.7.1 Cyklistická doprava 

Súčasná dopravná situácia v meste Piešťany bola zisťovaná anketovým 

prieskumom mobility a vizuálnou obhliadkou skúmaného územia. Mesto Piešťany 

úspešne napreduje budovaním samostatných cyklistických cestičiek, ale aj 

integrovaných cyklistických pruhov v rámci HDP jestvujúcich ulíc, či si obyvatelia 

mesta a regiónu priamo vynucujú. Zistili sme potrebu riešiť prístupnosť základných 

aktivít na území mesta systémovo, všetkými dostupnými prostriedkami, 

racionalizovaním priestorovo roztrieštenej hromadnej dopravy, ako aj vyuţitím 

moţností, ktoré ponúka rôznorodosť polyfunkčného urbánneho priestoru, v oblasti 

ponuky nemotoristickej - alternatívnej cyklistickej dopravy. 

Obyvatelia a návštevníci mesta chápu význam a úlohu pešej a cyklistickej dopravy a 

majú záujem o zlepšenie jestvujúceho stavu. Mesto nemá koncepciu ucelenej siete 

cyklotrás a dostatočný počet parkovacích zariadení v cieľoch cyklistických ciest, čo je 

podnet návrhu konceptu cyklotrás v meste a jeho väzby na región Povaţia. 

Potenciál pre zlepšenie a rozvoj cyklistickej dopravy: 

Piešťany patria do skupiny miest strednej veľkosti, kde pešia a cyklistická 

doprava môţe reprezentovať 30 – 50 %-ný podiel objemu v deľbe dopravnej práce. 

Únosná 15 minútová dostupnosť cyklistickej dopravy za rozhodujúcim cieľom do 

zamestnania a škôl reprezentuje v Piešťanoch: 

- Centrum 2500 m 

- Zastavané územie 5000 m 

- Pracovné príleţitosti 7500 m 

Návrh ÚGD mesta Piešťany v oblasti cyklotrás: 

- rešpektuje stanovené koridory a podmienky pre ich vedenie cez CMZ, 

- akceptuje súčasné prirodzené cyklistické trasy,


- zahŕňa cyklistickú dopravu do celkového konceptu integrovaného systému 

dopravy v meste, predovšetkým ako výhodnú alternatívu k priestorovo a 

energeticky náročnej a ekologicky nevhodnej IAD, aj ako podporu a súčasť 

systému hromadnej dopravy ISHD. 

Návrh ÚGD Piešťany v oblasti cyklistickej dopravy zabezpečuje: 

- zvýšenie priority cyklistov vo verejných dopravných priestoroch, 

- dostatok infraštruktúry a zariadení pre cyklistov, 

- cieľ návrhu bezpečných zón a centra metódou ţelanej niţšej rýchlosti dopravy, 

- skvalitnenie prístupových trás cyklistov smerom k CMZ, 

- vybudovanie špeciálnych trás pre cyklistov na území celého mesta, 

- vybudovanie hustej siete cyklistických trás prepojených cez mesto a do regiónu, 

- umoţniť cyklistom jazdu po plynulej trase, bez zosadania a zdrţaní; 

Návrh cyklistickej infraštruktúry mesta je vo výkresoch č.2 – celé mesto, č.3 - CMZ a 

č.4 – prieťah cesty I/61 s nasledovnými trasami a spojeniami lokalít mesta: 

Severo – juţná magistrála a jej doplnkové paralelné trasy: 

Pozdĺţ potoka Dubová, mimoúrovňové kríţenie cez ţeleznicu, pozdĺţ potoka 

Dubová za sídliskom Vodárenská, kríţenie cez ulice: Ţilinskú, A. Hlinku, 

Teplickú, D. Tatarku, Krajinskú, Veternú, mimoúrovňové kríţenie pod novou 

trasou cesty II/499 na juţnom okraji mesta, pozdĺţ vodnej nádrţe Sĺňava, 

letisko - Pod Párovcami, cez Mestský park, kolonádový most, 

v profile MK Kollárova, Sládkovičova; 

Východná a Severo - Juţná magistrála: 

Pozdĺţ Biskupického kanála, pri Mestskom parku po Nábreţí Ivana Krasku, 

cez Winterovu späť na hrádzu pozdĺţ Váhu, na juhu pod estakádou cesty 

II/499; 

Západné a Severo - Juţné magistrály: 

Ţelezničný most cez potok Dubová, pozdĺţ ţelezničnej trate M.120 smer 

Autobusová stanica, Dopravná ulica, pod nadjazdom privádzača D1 k sídlisku 

Adama Trajana, 

Za ţeleznicou pozdĺţ potoka Dubová, po Obchodnej ulici, Vrbovskou cestou, 

pozdĺţ telesa ţelezničnej trate do m.č. Kocurice a smerom k mestu Vrbové; 

Priečne prepojenia Západ - Východ 

Jánošíkova, kriţovatka s Ţilinskou ulicou, Budatínska ulica k Biskupickému 

kanálu, za Bodonou – most k rieke Váh, 

Autobusová stanica, Mojmírova, kriţovatka Vodárenská/Ţilinská, Díčova, 

kriţovatka so Štefánikovou, Fándlyho po ulicu Pod Párovcami,


Ţelezničná stanica, A. Hlinku, kriţovatka so Ţilinskou ulicou, A. Hlinku, 

Štúrova, Štefánikova – Mestský park, 

Vrbovská cesta, Nábreţie Kolomana Fodora, Krajinská cesta, 

podjazd ţel. trate - Cintorínska, Krajinská, Krajinský most, Kúpeľný ostrov 

Sídlisko Juh, Veterná – hrádza Váhu, 

Bratislavská, Lesopark pri SZŠ, Rekreačná ulica – Sĺňava I.; 

Vzhľadom na rozsiahlosť navrhovanej siete cyklotrás odporúčame nasledovnú 

etapizáciu vystavby siete: 

1. etapa – do r.2015: 

Severo – Juţná magistrála a jej doplnkové paralelné trasy 

2. etapa – do r.2020: 

Priečne prepojenia Západ - Východ 

Západná, Severo - Juţná magistrála: 

3. etapa – po r.2020: 

Východné, Severo - Juţné magistrály: 

6.7.2 Pešie a netradičné dopravné druhy v kúpeľnom meste 

Mesto Piešťany, so svojou polohou v rovinatom území dolného Povaţia a 

veľkostnej skupine menších stredných miest s teplou a slnečnou klímou počas 

prevaţnej časti roka, má ideálne podmienky pre prognózu výrazného podielu peších 

ciest za všetkými účelmi a cieľmi dopravy: do práce, do škôl, za obchodnou, 

kultúrnou aj rekreačnou vybavenosťou v dennom, aj celoročnom cykle ciest. Keď vo 

veľkomestách Európy, (aj v hlavnom meste SR Bratislave) je vzdialenosť 

premiestnení pešo do 1 km, alebo 15 minútová chôdza medzi zdrojom a cieľom 

cesty, alebo dochádzka od najbliţšej zastávky HD zdravým štandardom, v 

Piešťanoch je to optimum pešej cesty z okrajových zón do centra mesta, kde je 

sústredená občianska vybavenosť aj pracovné príleţitosti. Takáto filozofia pohybu 

zo zón bývania za cieľmi „do práce a škôl“ bola v čase najväčšieho rozmachu 

kúpeľníctva v minulosti Piešťan úplne normálna a zdravá. V súčasnosti sa za zdravú 

dopravu v kultúrne aj technicky vyspelých krajinách povaţuje pešia chôdza a jazdy 

na bicykloch. Tradícia návratu k pešej a cyklistickej doprave v Piešťanoch bola víziou 

2.scenára rozvoja, podporovaná tieţ návratom k atraktívnym nemotorovým druhom, 

ktoré symbolizujú rekreačno-oddychovo-kúpeľnú atmosféru nikde sa 

neponáhľajúceho kúpeľného hosťa a rekreanta, ale aj obyvateľov, uţívajúcich si 

pokojné prostredie moderného kúpeľného mesta: pešo, bicyklom, konským 

povozom, rikšou na elektrický, alebo bicyklový pohon, prípadne inými, ţivotné 

prostredie nedevastujúcimi dopravnými prostriedkami. 

Koncept peších dopravných vzťahov na krátke vzdialenosti podporujú 

zásady ecocity v Piešťanoch, návrhom fialových subcentier vybavenosti a ich 

prepojením kvalitnou dopravou autobusovou, ako aj IAD s parkovacími kapacitami


na ZAKOS. Subcentrá vybavenosti majú svojimi ponukami redukovať potrebu 

kaţdodenného cestovania za sluţbami a obchodmi, majú tieţ ponúknuť zamestnanie 

záujemcom v pešej dostupnosti. Cesty za špeciálnymi sluţbami a do práce na väčšie 

vzdialenosti popri IAD najmä podnikateľov bude uspokojovať koncept ISHD, opísaný 

v kap.6.6. 

Infraštruktúru pešej dopravy tvorí návrh pešej zóny v CMZ a v subcentrách, 

opísaných v kap. 6.4. 

Návrh tradičných, historických druhov ako doplnkový systém nemotorovej 

dopravy môţe byť v Piešťanoch obnovený aj s cieľom podporiť zamestnanosť 

sluţbami, podobne ako to znova funguje v kúpeľných mestách Karlovy Vary, Bad 

Ischl, Mariánske Lázne, Hamburg, Oldenburg, Viedeň, Cordoba, Valencia: 

‣ vyhliadkové, ale aj pravidelné linky fiakrov medzi centrami: stanice – 

CMZ, sídlisko A.Trajana, Staré Piešťany, Banka, NKC Moravany, Červená 

Veţa, Heinola. Ako infraštruktúra sa navrhuje vyuţívať DOKOS. 

‣ zmluvné/firemné a mestské minibusy ako forma „car pooling, car 

shering, či call a bus“ (príklad Martinská strela), tieţ po DOKOS aj ZAKOS na 

väčšie vzdialenosti do centra a k poliklinike zo smerov: Nákupné centrum, 

zóna Za stanicou, Kocurice – Vrbové, letisko Piešťany, lodenica, Sĺňava II. 

‣ ekvivalentom k jestvujúcemu vyhliadkovému vláčiku môţe byť ponuka 

privátnych dopravných sluţieb atraktívneho významu pre rekreačnú, prípadne 

aj pravidelnú kyvadlovú, alebo zbernú osobnú prepravu cyklorikšami (bicykelvajíčko 

pre 3 osoby v Hamburgu) na ľudský pohon (K.Vary), alebo 

elektromobily solárne a hybridné (Mürzzuschlag, San Sebastian - výťahy). 

Grafika peších zón a hlavných peších ťahov je dokumentovaná vo výkresoch 

č.2 – celé mesto a v.č.3 – CMZ. 

6.7.3 Záchytné parkoviská, parkovacie garáţe a city-logistika 

Koncepciu modrých zón pokojného bývania a zotavenia v Piešťanoch podporuje 

návrh systému parkovania a odstavovania osobných vozidiel, zájazdových 

autobusov a city-logistiky. Cieľom návrhu parkovania a odstavovania vozidiel je: 

‣ odstránenie/redukovanie parkovania vozidiel IAD priestorov z/v úzkych 

obytných uliciach a čiastočne aj obchodných uliciach, kde musí premávať aj 

autobusová HD a zásobovanie nákladnými vozidlami, budovaním PG – 

parkovacích garáţí; 

‣ redukovanie prejazdu mestom a zaberanie parkovacích priestorov najmä v 

centre mesta zájazdovými autobusmi, vozidlami turistov, ako aj cestujúcimi za 

prácou autom z regiónu a odľahlých častí mesta, budovaním ZP – záchytných 

parkovísk a garáţových domov; 

‣ alternatívna city-logistika: aj nákladné rozvozné subsystémy malo-tonáţnych 

vozidiel z centier medzi-skládok – zmena legislatívy a dohody prepravcov a 

dodávateľských firiem;


‣ parkoviská pre súkromných malo-prepravcov na okraji výrobných zón s 

väzbou na HD a taxisluţbu. 

ZP – záchytné parkoviská sa navrhujú v súlade s etapami rozvoja na okraji centra 

mesta: 

ZP200 – Štadión na rozhraní Mestského parku a prístupovej cestičky z Kuzmányho , 

ZP450 – Nálepkova/Krajinský most podľa zámeru ÚP-CMZ, 

ZP400 – Ţilinská/Prior, v rámci zhodnotenia jestvujúceho parkoviska, 

ZP120 – stanica ŢS/AS zhodnotením plochy parkoviska pred stanicou, integrovať vo 

viacpodlaţnom objekte (hotel, sluţby) aj cyklodom so sluţbami cyklistom. 

ZP90 – K.Fodora zhodnotením plochy jestvujúceho parkoviska (pre OV, rekreantov a 

administratívu), 

PG – parkovacie domy, alebo intergované objekty OV sa navrhujú v centre mesta: 

PG96 Winterova/Viktória Régia – plocha medzi kolonádou a Beethovenovou s 

kinom, zapustené 1pp, terasa nad terénom 1,00m, mobiliár a zeleň, 

PG180 dvor Royova – zhodnotenie plochy radových garáţí pre obyvateľov, 

PG180 Štúrova, okraj parčíka za športovou halou P.Coubertina, 

PG60 Šafárikova – dvor gymnázia P.Coubertina s ihriskom na streche 

PG200 Pescan - Rázusova a 120 Elegant – Poštová, polyfunkčné objekty na Nám. J. 

Murgaša, 

PG48 Školská, prístup z kolmej MK od parkoviska, 

PG – garáţe pre sídlisko A. Trajana – koridor OP ţel. trate – protihlukové opatrenie, 

PG – garáţe pre nové urbánne plochy Bratislavská – juh, 

PG100 – LD Slovan/Royal, podmienené rozvojom a dostavbou areálu. 

City-logistika: 

Analýza intenzít a skladby dopravného prúdu na hraniciach dopravných 

okrskov, ale aj vyjadrenia niektorých štátnych inštitúcií poukazujú na vysoký podiel 

TV – vnútorného mestského tranzitu najmä po jestvujúcich prieťahoch ciest I/61 a 

II/499 cenným mestským prostredím. Značný vplyv na zaťaţenie ZAKOS mesta má 

distribučná nákladná automobilová doprava, keď dodávatelia najmä z vlastných 

ekonomických dôvodov pouţívajú ťaţké vozidlá, a to aj s prívesmi a návesmi. 

Takáto ťaţká doprava z regiónu nevyuţíva len diaľnicu, ale aj miestne komunikácie, 

kde zaberajú (pri vykladaní/nakladaní a manévrovaní) cenný dopravný priestor a 

spomaľujú plynulosť dopravy a negatívne vplývajú na ţivotné prostredie obyvateľov a 

návštevníkov mesta. 

Z uvedených dôvodov sa navrhuje systém lokálnych skladovacích a distribučných 

centier pre vozidlá z regiónu a nadregionálnych destinácií , situovaných na okraji 

mesta tam, kde svojimi rozmermi, mnoţstvom a negatívnymi účinkami nebudú 

pôsobiť rušivo: 

• LDC 1 – areál Vrbovská, medzi ČSPL a D1, pre smer z diaľnice a cesty II/499, 

• LDC 2 - letisko, severne nad dopravným areálom, pre smer z cesty I/61 a D1, 

• LDC 3 – juh-Bratislavská, pod areálom SUZUKI, pre směr z cesty I/61. 

Z lokálnych skladovacích a distribučných centier sa navrhuje rozváţať tovar do 

centier spotreby (aj zváţať odpad a prázdne prepravky) pomocou malotonáţnych


nákladných vozidiel, s nosnosťou max. do 5 t v regulovanom prevádzkovom 

reţime tak, aby distribučná doprava (zásobovanie potravinami, spotrebným tovarom 

do obchodnej siete), nepriťaţovala komunikačnú sieť v špičkových obdobiach dňa a 

v dňoch pracovného kľudu. 

7. NÁVRH ETAPIZÁCIE OPATRENÍ A ZÁMEROV ROZVOJA 

DOPRAVNEJ INFRAŠTRUKTÚRY 

Návrh etapizácie opatrení a zámerov rozvoja dopravnej infraštruktúry 

obsiahnutý v Územnom genereli dopravy Mesta Piešťany je spracovaný pre tri 

časové obdobia – r. 2020 (návrhové obdobie Územného plánu Mesta Piešťany), 

r. 2025 (návrhové obdobie Územného generelu dopravy Mesta Piešťany) 

a výhľadový rozvoj mesta. Týmto investične náročným etapám rozvoja mesta by 

malo predchádzať obdobie prípravy investícií a akumulácie zdrojov, najmä 

finančných zdrojov, v ktorom môţu byť realizované organizačné opatrenia na 

existujúcich líniách a kriţovatkových uzloch dopravnej infraštruktúry, ďalej opatrenia 

na zvyšovanie bezpečnosti v existujúcich verejných priestoroch, ale aj investičné 

zámery, ktoré sú dlhodobo koncepčne a projekčne pripravované. Z tohto dôvodu 

návrh etapizácie opatrení a zámerov rozvoja dopravnej infraštruktúry mesta 

pozostáva zo 4 etáp, pričom do 1. etapy rozvoja mesta sú zaradené predovšetkým 

navrhnuté opatrenia a pripravené investičné zámery a do nasledujúcich 3 etáp sú 

zaradené predovšetkým investičné zámery (viď. výkres č. 5 – Návrh etapizácie 

opatrení a zámerov rozvoja dopravnej infraštruktúry, spracovaný na úrovni 

grafickej mierky 1:10 000) 

1. etapa – prvoradé, naliehavé a najpotrebnejšie opatrenia rozvoja dopravnej 

infraštruktúry Mesta Piešťany realizovateľné do r. 2015, 

2. etapa – príprava a realizácia investícií a navrhnutých zámerov rozvoja dopravnej 

infraštruktúry v súlade a podľa platných územno-plánovacích 

dokumentácií do r. 2020, 

3. etapa – príprava a realizácia navrhnutých zámerov rozvoja dopravnej 

infraštruktúry podľa Územného generelu dopravy Mesta Piešťany do 

roku 2025, 

4. etapa – overenie opodstatnenosti, príprava a realizácia navrhnutých zámerov 

súvisiacich s výhľadovým rozvojom mesta podľa Územného generelu 

dopravy Mesta Piešťany. 

7.1. Etapa prvoradých, naliehavých a najpotrebnejších opatrení 

rozvoja dopravnej infraštruktúry Mesta Piešťany 

realizovateľných do r. 2015 

Realizáciu opatrení na existujúcej komunikačnej sieti a kriţovatkových uzloch 

v zmysle návrhu rozvoja mesta obsiahnutého v ÚGD Mesta Piešťany je moţné 

rozdeliť z pohľadu etapizácie na tieto časti:


1. Okamţité investičné opatrenia – bez nutnosti dlhodobej projekčnej prípravy, 

investične nenáročné – realizácia projekčne pripravených dopravných stavieb 

lokálneho významu s cieľom odstrániť bodové a líniové dopravné závady; 

2. Rýchle účinné organizačné opatrenia v centre mesta a v obytných územiach; 

3. Opatrenia vyţadujúce územno-plánovaciu a projekčnú prípravu – rozsiahlejšie 

a náročnejšie investičné opatrenia, viazané aj na rokovania so správcami ciest; 

7.2. Etapa prípravy a realizácie investícií a navrhnutých zámerov 

rozvoja dopravnej infraštruktúry v súlade a podľa platných 

územno-plánovacích dokumentácií do r. 2020 

Investične a realizačne náročné akcie vyţadujú dlhodobejšiu prípravu, 

schvaľovací proces a náročnú realizáciu. Navrhnutá časová postupnosť ich realizácie 

umoţňuje vytváranie funkčno-prevádzkových celkov. 

7.3. Etapa prípravy a realizácie navrhnutých zámerov rozvoja 

dopravnej infraštruktúry podľa Územného generelu dopravy 

Mesta Piešťany do roku 2025 

Koncepcia rozvoja mesta Piešťany podľa Návrhu rozvoja ÚGD Mesta 

Piešťany bude čeliť ďalšiemu rastu motorizácie, na čo sa mesto musí pripraviť 

investíciami, presahujúcimi lokálne a miestne rámce a dosahujúcimi aţ regionálny 

význam. 

Za cieľ investičnej politiky mesta v oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry je 

navrhnutá humanizácia mestskej štruktúry centrálnych a jadrových území mesta, 

obytných území sídlisk a území so zástavbou rodinných domov, kde investície 

do dopravy prispejú k vzniku a formovaniu zón s obmedzenou motorovou dopravou, 

k zvýšeniu podielu obsluhy mesta ţelezničnou a autobusovou dopravou, k rozvoju 

kvalitnej a bezpečnej infraštruktúry cyklotrás, ako aj peších ťahov vedených 

v ozelenených líniách a trasách mesta a jeho krajinného zázemia. 

7.4. Etapa overenia opodstatnenosti, prípravy a realizácia 

navrhnutých zámerov súvisiacich s výhľadovým rozvojom 

mesta podľa Územného generelu dopravy Mesta Piešťany 

Navrhnutá etapizácia opatrení a zámerov rozvoja dopravnej infraštruktúry 

Mesta Piešťany je prehľadne vyjadrená vo výkrese č. 5 – Návrh etapizácie opatrení 

a zámerov rozvoja dopravnej infraštruktúry, spracovaný na úrovni grafickej 

mierky 1:10 000.


Navrhnutá etapizácia opatrení a zámerov rozvoja dopravnej infraštruktúry 

Mesta Piešťany je prehľadne vyjadrená v tabuľke – Návrh etapizácie naliehavosti 

a postupu realizácie z hľadiska funkčnosti rozvojových zámerov v systéme 

dopravnej infraštruktúry mesta. 

8. SÚLAD ZÁMEROV PLATNÝCH ÚZEMNOPLÁNOVACÍCH 

DOKUMENTÁCIÍ A ÚZEMNÉHO GENERELU DOPRAVY 

POROVNANIE KONCEPČNÉHO SÚLADU NÁVRHU ROZVOJA 

DOPRAVNEJ INFRAŠTRUKTÚRY OBSIAHNUTÉHO V ÚZEMNOM 

GENERELI DOPRAVY MESTA PIEŠŤANY S PLATNÝM ÚZEMNÝM 

PLÁNOM MESTA PIEŠŤANY A S PLATNÝM ÚZEMNÝM PLÁNOM 

CENTRÁLNEJ MESTSKEJ ZÓNY PIEŠŤANY 

Platný Územný plán Mesta Piešťany, ako platná záväzná územno-plánovacia 

dokumentácia, predstavuje základný nástroj formovania a riadenia rozvoja mesta, 

rozvoja funkčno-prevádzkovej a územno-priestorovej štruktúry, ale aj verejného 

vybavenia technickej infraštruktúry a dopravného vybavenia mesta. Platný Územný 

plán Centrálnej mestskej zóny Piešťany prehlbuje a spodrobňuje územný plán mesta 

a stanovuje podrobnú reguláciu, reguláciu na úrovni zóny, funkčno-prevádzkového 

vyuţívania a hmotovo-priestorového usporiadania centrálnych a jadrových území 

Piešťan. 

V návrhu rozvoja mesta obsiahnutom v Územnom genereli dopravy Mesta 

Piešťany je koncepčne plne rešpektovaný navrhnutý a schválený rozvoj urbanistickej 

štruktúry Piešťan a navrhnuté úpravy, resp. zmeny a doplnky, týkajúce sa výlučne 

formovania a rozvoja prvkov dopravno-prevádzkovej a dopravno-obsluţnej štruktúry 

mesta. 


Piešťany (výkresy č. 2a, 2b – Návrh rozvoja dopravy – mesto, spracované 

na úrovni grafickej mierky 1:5 000) sú vymedzené, resp. navrhnuté potenciálne 

rozvojové plochy a územia pre rozvoj dopravných zariadení: 

potenciálne rozvojové plochy letiska, 

potenciálne územia pre rozvoj prístavu, 

rozvojové zámery, premietnuté zo známych nových investičných zámerov. 


Piešťany (výkresy č. 2a, 2b – Návrh rozvoja dopravy – mesto, spracované 

na úrovni grafickej mierky 1:5 000) sú vymedzené, resp. navrhnuté potenciálne 

územia pre rozvoj urbanizácie Piešťan: 

potenciálne územia pre rozvoj obsluţno-vybavenostných aktivít, 

potenciálne územia pre rozvoj bývania v rodinných domoch a v málopodlaţných 

bytových domoch,


potenciálne územia pre rozvoj aktivít voľného času a rekreácie v krajine, 

potenciálne územia pre rozvoj pracoviskových aktivít; 

Všetky navrhnuté úpravy, resp. zmeny a doplnky rozvoja prvkov dopravnoprevádzkovej 

a dopravno-obsluţnej štruktúry mesta Piešťany sú prehľadne 

vyjadrené vo výkrese č. 6 – Návrh zmien územného plánu mesta a jeho doplnkov 

(nových zámerov) dopravnej infraštruktúry, spracovanom na úrovni grafickej 

mierky 1:10 000, v nasledovnom členení: 

navrhnuté zmeny územného plánu mesta na komunikáciách a kriţovatkových 

uzloch základného komunikačného systému mesta - ZAKOS, 

navrhnuté zmeny územného plánu mesta na komunikáciách a kriţovatkových 

uzloch doplnkového komunikačného systému mesta - DOKOS, 

navrhnuté doplnky územného plánu mesta na komunikáciách a kriţovatkových 

uzloch základného komunikačného systému mesta, 

navrhnuté doplnky územného plánu mesta na komunikáciách a kriţovatkových 

uzloch doplnkového komunikačného systému mesta, 

navrhnuté doplnky lokalizácie nových dopravných plôch pre zachytenie 

návštevníckej IAD a parkovanie vozidiel obyvateľov a návštevníkov v centre mesta 

a ťaţiskových priestoroch – sídliská, zariadenia OV. 

Všetky navrhnuté úpravy, resp. zmeny a doplnky rozvoja prvkov dopravnoprevádzkovej 

a dopravno-obsluţnej štruktúry mesta Piešťany sú prehľadne 

vyjadrené v tabuľke – Návrh zmien a doplnkov Územného plánu Mesta Piešťany 

a Územného plánu Centrálnej mestskej zóny Piešťany. 

9. ODPORÚČANIA ÚGD MESTU PIEŠŤANY 

Definovanie úloh pre etapy realizácie ÚGD mesta Piešťany 

Územný generel je ÚPP – územno-plánovací podklad, ktorý sa pre mesto 

Piešťany vypracováva 12 rokov po schválení územného plánu obce (ÚP mesta 

Piešťany,1998). Za uplynulých 12 rokov platnosti ÚP bol rozvoj mesta Piešťany 

regulovaný jednak v zmysle ÚP-O, ÚP-CMZ, ale aj na podklade nových štúdií, 

verejných súťaţí, ad-hoc aj schvaľovaných zámerov súkromných investorov. Blízkosť 

administratívne odčlenenej obce Banka, ale aj migrácia obyvateľov za inou kvalitou 

ţivota, zmeny ekonomických vzťahov a zamestnanosti v regióne mali za následok, 

ţe sa mesto demograficky a územne nerozvíjalo podľa prognóz štandardných 

dokumentácií. Toto sú dôvody, prečo bola v rámci ÚGD mesta Piešťany na vlastné 

náklady vypracovaná prognóza demografie a zamestnanosti, na podklade vlastnej 

vízie rozvoja (motivovaná aj Stratégiou rozvoja mesta Piešťany a obcí Banka 

a Moravany nad Váhom (2004/22). 

Z uvedených dôvodov a v súlade so Zadaním pre generel bola vypracovaná 

prognóza dopravy pre výhľadové obdobie, presahujúce platnosť ÚP-O a podľa


vlastnej metodiky autora ÚGD bola pouţitá metóda scenárov rozvoja a konceptov, 

za aktívnej spolupráce vedenia mesta a poslancov komisií: Rozvoja mesta, 

Bezpečnosti a verejného poriadku, Ochrany ŢP, lokálnych expertov, občanov a 

podnikateľov, formou pracovných stretnutí (metóda interaktívneho plánovania). 

Etapa 4 scenárov a 2 koncepty ÚGD boli prerokované aj na úrovni miestnej 

a štátnej správy a dotknutých orgánov: MDPaT SR, Ku pre CD, Trnavský 

Samosprávny kraj, SSC Bratislava, NDS, a.s., OR PZ Trnava, OU CD Piešťany, ObÚ 

ŢP Piešťany, ORH a ZZ, Letecký úrad Bratislava, Letisko Piešťany, LPS SR š.p. 

Bratislava, TAVOS a.s. Piešťany, ZSE a.s. Bratislava, SPP – distribúcia, a.s. Nové 

Mesto nad Váhom, SVP š.p. PV Piešťany, ŢSR GR Bratislava, Hydromeliorácie š.p. 

Bratislava, Krajský pozemkový úrad Trnava, KPÚ Trnava, MO SR. 

Proces realizácie Návrhu rozvoja Územného generelu dopravy mesta 

Piešťany má vecné a časové pokračovanie, ktoré pozostáva z plánovania a 

projektovania investícií, organizačnej a legislatívnej činnosti správcu územia 

a koordinácie navrhovaných zámerov so zámermi vyuţívania a ochrany dotknutého 

územia. 

V nasledujúcom období je potrebné zabezpečiť prípravu rozhodujúcich 

verejnoprospešných stavieb, strategických dokumentácií a investícií podliehajúcich 

hodnoteniu ich vplyvov na ţivotné prostredie (zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní 

vplyvov na ţivotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov – SEIA 

a EIA), ako aj organizačných opatrení a podporných dokumentácií v odporúčanom 

rozsahu po roku 2025. Vypracovanie niektorých podporných dokumentácií formou 

štúdií ponúka riešiteľ ÚGD, aj formou zadaní ročníkových a diplomových prác 

študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave v nasledujúcich rokoch. 

V súlade s etapizáciou prípravy rozvojových zámerov podľa ÚPN, ako aj nových 

zámerov podľa Návrhu rozvoja ÚGD mesta Piešťany, uvádzame prehľad 

rozhodujúcich krokov, odporúčaných obstarávateľovi ÚGD na nasledujúce roky 

územnej, projektovej a realizačnej prípravy: 

‣ realizácia projekčne pripravených dopravných stavieb lokálneho významu 

s cieľom odstrániť bodové a líniové dopravné závady, zvýšiť priepustnosť MK 

a plynulosť dopravy v meste: MK Teplická, vybrané kriţovatky, Vrbovská 

medzi uzlami 39-21; 

‣ v spolupráci so SSC zabezpečenie PD pre novú MK pozdĺţ ţelezničnej trate 

M.120 od Haluzického po predstaničný priestor, ako vlastný príspevok mesta 

k odľahčeniu jestvujúceho prieťahu I/61 od neţiadúcej ťaţkej dopravy a prvý 

krok k jeho humanizácii do obdobia výstavby odklonovej trasy I/61 za traťou; 

‣ riešiteľ ÚGD môţe v spolupráci so SSC ešte v r.2010 merať územné, 

dopravné a environmentálne charakteristiky na prieťahoch ciest I/61 a II/499 

za účelom overenia vhodnosti dočasných opatrení na upokojenie dopravy a 

zvýšenie bezpečnosti v dopravnom priestore ulíc Bratislavská, Ţilinská a 

Krajinská;


‣ v spolupráci s Trnavským Samosprávnym krajom územne a projektovo 

doriešiť výber trasy cesty II/499 v úseku I/61 Bratislavská – most cez Váh – 

Ratnovská II/507 a jej realizáciu najneskôr do r. 2015; 

‣ v spolupráci s potenciálnymi investormi (grantové agentúry), riešiť 

bezbariérové priechody v pešej zóne centra a v priestoroch hlavných 

kriţovatiek ZAKOS aj DOKOS; 

‣ v spolupráci s TSK, SSC Bratislava, SAŢP a vplyvnými politikmi ešte v tomto 

volebnom období vyjednávať presadenie alternatívy odklonu cesty I/61 do 

koridoru za ţeleznicou, argumentami ÚGD a výsledkov EIA podľa Zámeru 

var.2, ktorý vypracovala firma CEMOS Bratislava; 

‣ príprava, návrh a realizácia koncepcie rozvoja cyklistických trás v meste vo 

väzbe na nadmestské a regionálne cyklotrasy a realizácia PD pripravených 

stavieb a neinvestičných opatrení; 

‣ zabezpečenie územnej a projektovej prípravy novej ulice ako investície 

rozvoja mesta v lokalite koridoru ţeleznice a sídliska Adama Trajana aj 

s garáţami pre vozidlá obyvateľov a podnikateľov, aby sa uvoľnili 

vnútroblokové priestory pre aktivity voľného času a bezpečnosť peších; 

‣ aktualizácia Koncepcie parkovania a garáţovania s cieľom uvoľniť dvory 

obytných celkov od parkovania na teréne systémom parkovacích ulíc, 

hromadných PG garáţí a viacpodlaţných garáţových domov na okraji centra 

mesta. 

Podrobná postupnosť prípravy a realizácie zámerov navrhnutých v Návrhu 

rozvoja ÚGD mesta Piešťany je rozpracovaná vo výkrese č.5. 

Územný generel dopravy má význam smerného podkladu pre okamţité 

rozhodovanie v zámeroch menšieho územného dopadu. ÚGD je ale dostatočným 

podkladom pre prípravu a zadanie aktualizácie, alebo vypracovanie nového 

územného plánu mesta. 

Hlavným výstupom ÚGD mesta Piešťany je Návrh zmien a doplnkov platného ÚPN 

mesta Piešťany, dokumentovaných v tabuľkách za textom a výkresom č.6. 

Odporúčame prerokovanie navrhovaných zmien a doplnkov a ich následným 

schválením v Mestskom zastupiteľstve mesta Piešťany. 

V Bratislave, marec 2010 

Ing. Peter Rakšányi, PhD., 

Zodpovedný riešiteľ



1 – Porovnanie variantného zaťaţenie KS mesta 

2 – Návrh etapizácie opatrení a zámerov rozvoja dopravnej infraštruktúry 

3 – Návrh zmien územného plánu mesta Piešťany a jeho doplnkov 

(nových zámerov) dopravnej infraštruktúry 

Grafické prílohy Návrhu ÚGD mesta Piešťany: 

Výkres č. 1 – Širšie vzťahy 

Výkres č. 2 – Návrh rozvoja dopravy – mesto, časť východ, západ 

Výkres č. 3 – Návrh rozvoja dopravy – CMZ 

Výkres č. 4a – Návrh rozvoja dopravy – cesta I/61 juh/Bratislavská 

Výkres č. 4b – Návrh rozvoja dopravy – cesta I/61 – sever/Ţilinská 

Výkres č. 5 – Návrh etapizácie opatrení a zámerov rozvoja dopravnej 

infraštruktúry 

Výkres č. 6 – Návrh zmien ÚP mesta a jeho doplnkov v oblasti dopravnej 

infraštruktúry

Sheet1 

1-19 

Územný generel dopravy mesta Piešťany 

Návrh zmien v ÚP mesta a CMZ STU/SvF/K-DOS, 2010 

NÁVRH 

strana: 1 

zmeny funkcie dopravnej infraštruktúry 

UPD/UGD mesta UPN mesta návrh UGD poznámky, vysvetlivky 

funkcia - kategoria 

ZAKOS – základná komunikačná sieť uzly / úsek / želaná rýchlosť zaradiť/preradiť, skladba prvkov HDP podľa ÚGD/tab.STN 

1.1 prieťah II/499-D1 - križovatka Y Kanada 80-40 B2-MS19,50/60 B3-MZ15,5/50 

1.2 Vrbovská – MOK Tesco 40-122 MS14,0/60 B3-MZ15,5/50 

1.3 MOK Vrbovská – nadjazd MUK Dopravná 122-39 MS14,0/60 B3-MZ15,5/40 

1.4 MUK s Dopravnou – SSZ Bratislavská 39-21 MS16,5/70 B3-MZ11,25/40 

1.5 SSZ – Krajinská – Dlhá 21-22-16 B2-MS16,5/70 B3-MZ12,0/40 2x3,25, P-pozdĺţne striedavé 

1.6 Krajinská/Dlhá – MUK Nitrianska 16-15 B2-MS13,0/50 B3-MZ12,0/40 2x3,25, P-pozdĺţne striedavé, Z-HD 

1.7 MOK Nitrianska – Krajinský most – Benátky 15-68 nedefinované B3-MOU7,5/30 

Cesta II/499 južný odklon – most cez Váh 

2.3 Bratislavská – lodenica 87-151 S11,5/80 B2-MZ11,5/60 

2.4 Lodenica – most cez Váh – Ratnovská II/507 151-153 C11,5/60* B2-C9,5/80 *CEMOS 

prieťah I/61 

3.1 Bratislavská: juţný okraj mesta 102-87 S11,5/80 C9,5/80 cesta I/61 - smer od Trnavy po kriţovatku s obchvatom 

3.3 Bratislavská: stará MK poliklinika – Kaufland 87-35-165 MS 9,0/50 B3 MZ 12/40 jestvujúca v oblúku 

3.4 Bratislavská: Kaufland-Brezová-SSZ Krajinská 165-78-36-21 B1-MS16,5/60 B3-MZ12,/40 cyklisti 2x1,5 

3.5 Bratislavská: SSZ – D. Tatarku 21-20 B1-MS16,5/60 B3-MZ12,0/40red 2x3,25, P-pozdĺţne striedavé, cyklisti v HDP 

3.6 Bratislavská: D. Tatarku – Teplická 20-47 B1-MS16,5/60 B3-MZ12,0/40 2x3,25, P-pozdĺţne striedavé, cyklisti v HDP 

4.1 Ţilinská: Teplická - Mojmírova 47-48-49 B1-MS16,5/60 B3-MZ12,0/40 potvrdenie stavu, cyklisti za chodníkmi 

4.2 Ţilinská: Mojmírova – Kláštorná/Vŕšok 49-62 B1-MS16,5/60 B3-MZ8,5/40 2x3,25, cyklisti v HDP 

4.3 Ţilinská: Vŕšok – letisko 62-54-146 B1-MS16,5/60 B3-MZ8,5/40 2x3,25, cyklisti v HDP 

4.4 Ţilinská: letisko – severný most 146-174-198 B1-MS16,5/60 B1-MZ14,0/50 2x3,5+2x2,5 

4.5 Ţilinská: severný most – MUK na diaľnici D1 198-103 B1-MS16,5/60 B1-MZ14,0/80 2x3,5+2x2,5 

Page 1


Návrh zmien v ÚP mesta a CMZ strana: 2 




5 ZAKOS - radiály a spojnice s CMO uzly / úsek / želaná rýchlosť 

zaradiť/preradiť, skladba prvkov HDP podľa ÚGD/tab.STN 

5.1 MK Dopravná od MUK po stanicu ŢS/AS 39-44-45 B2-MS9.0/50 B3-MZ12,0/40 STN, cyklisti pri plote ŢSR 

5.2 ţel. Stanica – A. Hlinku po Bratislavskú 45-46-48 B2-MS16,5/60 B3-MZ15,0/40 parkovanie, cyklisti samostatný pruh pri chodníku 

5.3 A. Hlinku: od Bratislavskej po Palárikovu 48-65a B2-MS21.0/50 B3-MZ15,0/40 parkovanie, cyklisti samostatný pruh pri chodníku 

5.4 Sasinkova – MOK Radlinského 65a-65 B2-MS12,0/50 B3-MZ8,0/40 STN, 

5.6 Vrbovská – Bratislavská 44-1-20 B2-MS14,0/60 B3-MZ8,5/40 

5.7 D.Tatarku - MOK Krajinská 20-16 B2-MS9,0/50 B3-MZ8,5/40 

5.8 Orviská cesta III/061021 106-43 S 7,5/70 B3-C7,5/80 

5.12 Pod Párovcami – radiála po Kuzmányho /park 55-92-60-59-96 B2-MS14,0/50 B3-MZ12,/40 

5.13 Vrbovská – sídlisko Nikola Teslu 40-121-41 C1-MO8,0/50 B1-MZ14,0/50 

5.14 MK Priemyselná 143-41 C1-MO8,0/50 B1-MZ14,0/60 zmena ZAKOS 

5.15 Dlhá: RD na ľavom brehu potoka Dubová 16-25-27-28-32 B2-MS9,0/50 B3-MZ12,0/40 

5.16 Hlboká: Zimný štadión – Rekreačná (Sĺňava I.) 32-33-151 MO 8,0/50 B3-MZ8,0/40 

5.17 Hlboká: od polikliniky po Rekreačnú 33-35 B2-MS9,0/50 B3_MZ8,5/40 

5.21 nová: Broskyňová z Bratislavskej k Zim. Štad. 32-78 MO 8,0/50 B3-MZ12,/40 zaradiť ZAKOS 

10.1 Obchodná 41-89-42 C2-MO8,0/50 B3-MZ12,0/40 zaradiť ZAKOS 

Sheet1 

6 CMO – zberný polokruh centra mesta 

6.1 Hollého od Krajinskej 120-9-199-11 B2-MS9,0/50 B3-MZ8,0/30 

6.2 Sládkovičova: úsek Hollého – Meštianska 11-94 B2-MS9,0/50 B3-MZ8,0/40 

6.3 Meštianska 94-66 B2-MS12,0/50 B3-MZ11,25/40 

6.4 Radlinského: úsek Teplická – Sasinkova 66-97-65 B2-MZ9,0/50 B3-MZ8,5/40 

6.5 Radlinského: úsek Štúrova – Nám. 1.mája 65-84 B2-MS9,0/50 B3-MZ8,0/30 

6.6 Kuzmányho – po park 84-96 B2-MS9,0/50 B3-MZ8,0/30 

Page 2






DOKOS – doplnková komunikačná sieť uzly / úsek / želaná rýchlosť 


2.1 MUK - koridor ţeleznica – sídl. A. Trajana 39-170-167 S11,5/80 C2-MOU8/30 garáže s protihlukovým účinkom -zmena DOKOS 

2.2 koridor ţeleznica - nové sídlisko - I/61 167-1817 S11,5/80 C2-MO8/30 len po uzol 181 -zmena DOKOS 

3.2 Bratislavská: nová MK zóna juh – Kaufland 85-165 B1-MS16,5/60 C2-MO12,0/30 nová pod sídliskom UGD obsluţná C1-MO12/40 

5.5 Staničná: po Teplickú 45-47 ZAKOS C1 MO 12,0/30 zmena DOKOS 

5.9 Podjazd ţeleznice – OK – Vodárenská 43-168-52-49 B2-MS9,0/50 C1-MO 8/30 zmena DOKOS 

5.11 Mojmírova – Dopravná 46-147-49 B2-MS9,0/50 C2-MOU8,5/30 2x3,25 pre MHD, upokojená 

5.18 Rekreačná: od Hlbokej k lodenici a ČOV 33-152-34 B2-MZ9,0/50 C2-MO 8/30 preradená do DOKOS 

5.19 MK Dubčekova-Slnečná-Váţska-Veterná-Kríţna 28-29-15 B2-MS9,0/50 C1- 7,5/30 preradená do DOKOS 

6.7 Radlinského: jednosmerná po MOK 84a-65 B2-MS9,0/50 C1 MO6,5/30 preradená do DOKOS 

6.8 Sládkovičova: úsek Hollého – D. Tatarku 19-126-127-11 B2 - MS9,0/50 C2 MO8,0/30 preradená do DOKOS 

6.9 Záhradná 95-127 B2-MS9,0/50 C2-MO6,5/20 jednosmerná - zmena na DOKOS 

7 CMZ – centrálna mestská zóna 

7.1 Teplická: úsek Bratislavská – Radlinského 47-66 C1-MO8,0/40 C1-MO8,0/30 podľa PD: 2x3,25 j.p., P- pozdĺţne, striedavé, zast. MHD 

Sheet1 

7.2 Teplická: úsek Radlinského – Kollárova 66-12 C1-MO8,0/40 C1-MO12,0/30 2x3,25, P-pozdĺţne striedavé, Z-MHD 

7.3 Teplická: úsek Kollárova – Poštová 12-100 C1-MO8,0/40 C1-MO12,0/30 2x3,25 + 2 niky zast. MHD 

7.4 Teplická: úsek Poštová – Nitrianska 100-13 C1-MO8,0/40 C1-MO8,0/30 STN 

7.5 Nitrianska 15-14-13 C1-MO9,0/40 C1-MOU24,0/30 1,5+2x3,25+2x2,5 zast MHD +2x0,5 

7.6 Bernolákova – SNP 97-98 C1-MO8,0/40 C2-MO8,0/30 parkovanie jednostranné 

7.7 Kukučínova: úsek SNP – pošta 98-99 C1-MO8,0/40 C2-MO8,0/30 parkovanie obojstranné 

7.8 Kukučínova: úsek pošta – Lipa 99-8 C1-MO8,0/40 C2-MO8,0/30 parkovanie striadavé 

7.9 Kollárova jednosmerná 36130 nedefinované C2-MO6,5/20 cyklisti+ parkovanie - zmena DOKOS 

7.10 Poštová jednosmerná 100-99 nedefinované C2-MO6,5/20 cyklisti+ parkovanie - zmena DOKOS 

7.11 Winterova – kostol ev. Cirkvi a.v. 8-67-53 C1 MO 9,0/40 C1-MO12,0/30 2x3,25, P-pozdĺžne, Z-MHD 

7.12 Štúrova 65-53 C1-MO8,0/40 C2-MO6,5/30 jednosmerná + cyklisti 

7.13 Royova jednosmerná 201-99 nedefinované C3-MO6,5/20 jednosmerná parkovanie pozdĺžne, 

7.14 Nám. SNP – Kalinčiakova 98-201 nedefinované C3-MO6,5/20 jednosmerná + cyklisti 

7.15 Kalinčiakova: úsek park – Winterova 201-67 nedefinované C3-MO6,5/20 obojsmerná 

7.16 Nálepkova: úsek Nitrianska – ZP 14-75a nedefinované C2-MO15,0/30 smer. rozdelená: 2x3,25+P+ch 3,0m+ 1,0m zel.pás 

7.17 Nálepkova: úsek ZP – hotel Eden 75a-75 nedefinované C2-MO8,0/30 stav 

7.18 Štefánikova po okruh 67-53-84 C1-MO9,0/40 C1-MO8,0/30 stav 

7.19 Vajanského. Úsek Hollého – Záhradná 9-18 nedefinované C2-MO7,5/30 2x2,75+2x0,5 

7.20 Vajanského: úsek Nám.Vajanského – Hollého 9-7 7-9 nedefinované C3 upokojená 2x2,5+2x0,25+P2,25 jednostranné P 

Page 3

Sheet1 




UPD/UGD mesta Piešťany uzly / úsek UPN mesta návrh UGD poznámky, vysvetlivky 


8 Piešťany severná časť (staré Piešťany) / želaná rýchlosť 


8.1 Štefánikova – kostol Sv. Štefana 84-63-61-129 C1-MO9,0/40 C1-MO8,0/30 

8.2 Pod Párovcami – tangenta pri parku 67-96 C1-MO8,0/40 C2-MO6,5/30 

8.3 Pod Párovcami – námestie 56-129 nedefinovaná C3-MOU9,5/30 2x2,75+2x0,5+P2,0 jednostranné 

8.4 Hoštáky: Paţický most – Štefánikova 63-49 C1-MO8,0/30 zaťažovaná ako DOKOS 

8.5 Kláštorská 62-52 C1-MO8,0/50 C1-MO12,0/30 zaťažovaná ako DOKOS 

8.6 A. Šindelára 62-129 MO 8,0/50 C1 MO 8,0/30 zaťažovaná ako DOKOS 

8.7 Sadová nedefinovaná nedefinovaná vylúčiť z DOKOS 

8.8 Dubová C1-MO8,0/50 nedefinovaná vylúčiť z DOKOS 

8.9 Orviský kút – Čkalovova C1-MO8,0/50 nedefinovaná vylúčiť z DOKOS 

8.10 Bodona 56-185 MO 8,0/50 C2-MOU 7,5/30 zaťažovaná ako DOKOS 

8.11 Nábreţie - Tematínska – SSC Budatínska 58-186-55 MO 8,0/50 C1-MO8,0/30 zaťažovaná ako DOKOS 

8.12 Valová sídlisko 93-185 MO 8,0/50 C2-MO7,5/30 zaťažovaná ako DOKOS 

8.13 Valová – E.Belluša 59-93-58 MO 8,0/50 C1-MO14,5/40 2x3,25+2,0+2x2,5 

8.14 Nábreţie Ivana Krasku: SVP – Dom umenia 58-125-188 C1-MO 8,0/50 C2-MOK7,5/30 krajnicová úprava 

8.15 Nábr. I.Krasku: Dom umenia – hotel Slovan/PG 188-187 C1-MO8,0/40 C3-MOK7,5/20 vylúčiť z DOKOS 

9 Piešťany – za CMO 

9.1 Školská 126-17-16 C3 C2-MO6,5/20 jednosmerná - DOKOS 

9.2 Rastislavova: Teplická-Sládkovičova C1-MZ8,0/40 C2 upokojená podmienená rozvojom podľa UP-CMZ 

9.3 Partizánska 1-2 C2-MO8,0/50 C2-MO8,5/30 zaťaţovaná ako DOKOS 

9.4 Hurbanova: Partizánska-Bratislavská jednosmerná do Bratislavskej 

9.5 Nábreţie Kolomana Fodora C3-MO6,5/20 

10 Piešťany Za železničnou traťou 

10.1 Obchodná 43-42-89 C2-MO8,0/50 B3-MZ12,0/40 preradiť do ZAKOS 

10.2 spojka Obchodná-Priemyselná 42-143 C1-MO8,0/40 C2-MO8,0/30 zaťažovaná ako DOKOS 

10.3 spojka TAVOS nedefinovaná C2-MO8,0/30 zaradiť do DOKOS 

10.4 N.Teslu – MOK Tesco 121-123-122 nedefinovaná C2-MO8,0/30 zaradiť do DOKOS 

10.5 MOK-elektrárne 122-157 nedefinovaná C2-MO8,0/30 bude nahradená nadjazdom 

10.6 Vrbovská – k sídlisku Kanada 121-31 nedefinovaná C2-MO8,0/30 vylúčiť z DOKOS 

Page 4




UPD/UGD mesta Piešťany uzly / úsek UPN mesta návrh UGD poznámky, vysvetlivky 


11 Piešťany Floreát, Juh, Heinola, lodenica / želaná rýchlosť 


11.1 Komenského 22-26-32 C1-MO9,0/50 C1-MO 12/30 preradiť do DOKOS 

11.2 Kupeckého 95-30 C2-MO8,0/50 C2-MOU7,5/30 

11.3 Ruţová, Jozefská, Hlboká C2-MO8,0/50 C3 upokojené vyradené z DOKOS 

11.4 Rybná C2-MO8,0/50 C2-MOU5,5/20 vyradené z DOKOS 

11.5 Kúpeľná 27-30 C2-MO8,0/50 C2-MOU8,5/30 vyradené z DOKOS 

11.6 Brezová 36-26 C2-MO8,0/50 C2-MOU8,5/30 

11.8 Adama Trajana + Scherera po PT Univerzal 78-79-182 C2-MO8,0/50 C2-MOU5,5/20 vyradené z DOKOS 

11.9 Za sídliskom A.Trajana (Kaufland) 165-182-167 C2-MO8,0/50 C2-MOU8,5/30 vyradené z DOKOS 

Sheet1 

12 MK dopravne upokojené v centre mesta: 

12.1 Rázusova súčasť pešej zóny 8-13 D1-pešia zóna D1-MOU5,5/20 dopravný pás dlaţba/farba, v úrovni chodníka, bez P 

12.2 Winterova – nemocnica – Royal/Slovan 75-(187) D1-upokojená D1-MOU5,5/20 dopravný pás dlaţba/farba, úroveň chodníka+ P10-12 miest 

12.3 Beethovena: kino – kursalon? 8-(75) C3 C3-MOU5,5/20 prístupová s prvkami upokojenia dopravy 

12.4 Hviezdoslavova 14-200-199 C3 D1-MOU5,5/20 obytná ulica spolu s chodníkmi, spád do stredu MK 

12.5 Moyzesova 100-200 C3 D1-MOU5,5/20 obytná ulica spolu s chodníkmi, spád do stredu MK 

12.6 Furdekova 19- C3 D1-MOU5,5/20 obytná ulica spolu s chodníkmi, spád do stredu MK 

12.7 Vajanského: úsek Záhradná - Školská 18-17 nedefinovaná D1-MOU5,5/20 obytná ulica spolu s chodníkmi, spád do stredu MK 

MK C3- prístupové a D1- dopravne upokojené: 

5.10 Jánošíkova 168-52-54 B2-MS9,0/50 C3 upokojená vyradená zo ZAKOS 

5.20 Kríţna ulica MS 9,0/50 C3 upokojená vyradená zo ZAKOS 

11.7 Javorová, 8.mája C2-MO8,0/50 C3-MO8,0/30 vyradená z DOKOS 

11.10 Hlboká: v zóne RD Floreát nedefinovaná prístupová s prvkami upokojenia dopravy 

11.11 Mateja Bela nedefinovaná C3-MOU7,5/20 prístupová s prvkami upokojenia dopravy, parkovanie 

Page 5

Sheet1 



Doplnky dopravnej infraštruktúry v UPD 

21-29 mesta Piešťany UPN mesta podľa UGD poznámky, vysvetlivky 

ZAKOS – základná komunikačná sieť uzly / úsek 


/ želaná rýchlosť 


21.1 prieťah I/61-D1 - križovatka Letisko 103-198-174-146 cesta S11,5/80 B1- C11,5/80 doplniť vetvy MUK 

21.2 I/61: kriţovatka Letisko 146 nedefinované hlavný smer západ - Haluzického 

21.3 I/61: letisko juh - MOK podjazd III/06121 146-168 prieťah Ţilinská B1-MZ14,0/60 2x3,5+2x2,5+2x0,5 

21.4 I/61: MOK pred podjazdom III/06121 168 zapustená pod terén 4,00 m, dôvod = OP letiska 

21.5 I/61: podjazd cesty III/06121 168-43 B1-MZ9,0/50 rozšírenie podjazdu pre ťaţkú dopravu 

21.6 I/61: Za ţeleznicou, nový úsek 43-143 B1-MZ14,0/60 

21.7 I/61: estakáda nad privádzačom 40-157 B1-MZ14,0/60 variant CEMOS 

21.8 I/61: nová trasa koridor D1 - ţel.M.120 157-87a B1-MZ14,0/60 polia Kňazovec - Mikušová , variant 2. CEMOS 

21.9 I/61: nadjazd juh - Bratislavská 87a-87 B1-MZ14,0/60 nadjazd nad ţel. traťou M.120 

22 MK stanica - pri ţeleznici M.120 k letisku 46-147-168 B3-MZ8,5/40 investícia Mesta, cyklisti pri plote zástavby 

23 MK Kuzmányho - Nábr. I.Krasku nedefinované C3-MOU7,5/20 podmienené IZ 

24 nové sídlisko Bratislavská/juh - ţel.trať 35-181-167 nedefinované C2-MO12/30 podmienené IZ 

25.1 severný most: úsek letisko - most Váh 198-193 B3-MZ8,5/40 podmienené IZ - NKC Moravany 

25.2 Moravany spojka s cestou II/507 193-189 B3-MZ8,5/40 podmienené IZ - NKC Moravany 

26.1 PG - parkovacia garáţ: Winterova 2.6.1 PG96 

26.2 PG - parkovacia garáţ: Royova 2.6.2 PG180 1pp+2np 

26.3 PG - parkovacia garáţ: Pescan/ Elegant 2.6.3 PG200 IZ 

26.4 PG - parkovacia garáţ: Gymnázium P.Coubertina 3.9.2 PG60 

26.5 PG - parkovacia garáţ: park Štúrova 3.9.3 PG180 

26.6 PG - parkovacia garáţ:Školská 3.9.1 PG48 

26.7 PG - parkovacia garáţ: sídl. A.Trajana 2.6.4 podľa potreby obyvateľov a podnikateľov 

26.8 ZP - záchytné parkovisko: Nábr.K. Fodora 3.9.6 ZP90 nadstavba parkoviska 

26.9 PG - parkovacia garáţ: Slovan/Royal 3.9.5 PG100 IZ 

27.1 ZP - záchytné parkovisko: stanica AS/ŢS 2.7.1 ZP120 plocha jestv.parkoviska, + hotel + cyklodom 

27.2 ZP - záchytné parkovisko: štadión 2.7.2 ZP200 časť plochy parkoviska pre autobusy 

27.3 ZP - záchytné parkovisko: nové sídlisko Juh 4.2 

28 Moravany: bulvár NKC 193-194-197-71 B3-MZ12,0/40 úsek: etapa 4.4.1 

29 Banka: vyrovnanie II/507cez Dominovu alej 71-73 B2-MZ9,0/50 úsek: etapa 4.4.1od JRD k sídlisku LK po cestu II/507 

Page 6

STU v Bratislave, K-DOS, SvF Územný generel dopravy mesta Piešťany Návrh - 2010 

ÚGD mesta Piešťany – NÁVRH – etapizácia naliehavosti a postupu realizácie z hľadiska funkčnosti rozvojových zámerov v systéme dopravnej infraštruktúry mesta 

etapa 1. prvoradé, naliehavé opatrenia už v súčasnosti, do r.2015 

por.č. názov popis navrhovaného riešenia 

1.1 

MK Teplická, C1- MZ12/40, úsek kriţ.: 13 Nitrianska – 100 Poštová - 12 Kúpeľný ústav 

F.E.Scherera – Kollárova 

2- pruh obojsmerný, so striedavým pozdĺţnym parkovaním, rozšírenie chodníkov, zastávky MHD 

MK Teplická, úsek Kollárova - Bratislavská 

detto 

Kriţovatka 66: Radlinského / Teplická /Meštianska 

Priesečná, prvok upokojenia: vyvýšená plocha v úrovni chodníkov, jazdné pruhy vyznačené v dlaţbe 

1.2 Kriţovatka: 47: Teplická / Bratislavská / Staničná variant 1. Zväčšenie medzikriţovatkového prepletu typu vysunuté nároţie Staničná, Boţiu muku zachovať 

Kriţovatka/uzol 47: Teplická/Bratislavská/Staničná variant 2. 

Variant zdvojenej MOK s prepletom, väčší záber územia smerom k bytovke 

1.3 II/499 B3 – MZ – Vrbovská, úsek ţel. nadjazd – SSZ Bratislavská, medzi uzlami: 21-39 Rozšírenie na 3- pruh v celej dĺţke, ľavý radiaci pruh v kriţovatke 

1.4.1 Kriţovatka 87: II/499 – Bratislavská Juh Varianty: MOK, alebo styková s odsunom smeru I/61 

1.4.2 Preloţka II/499, úsek Bratislavská - Dlhá, medzi uzlami: 87-151 B2 – MZ11,5/60 

1.4.3 Premostenie Váhu cestou II/499 Sĺňava I. – Ratnovce/Sĺňava II. medzi uzlami: 151-153 Estakáda nad lodenicou, podľa Zámeru TSK/štúdie CEMOS, EIA, pod mostom kriţovatka 152 

1.4.4 MUKriţovatka 153: II/499 - Ratnovce Súlad UP Banka 

1.5 Kriţovatka 49: Ţilinská / Mojmírova /Vodárenská 2 Varianty ÚGD: zdvojená MOK, útvarová 

1.6 Kriţovatka 62: Ţilinská/Kláštorná/Vršok detto 

1.7 úsek medzi kriţovatkami 54-55: Ţilinská/Jánošíkova/Pod Párovcami Doriešenie väzieb medzi 2 dopravnými okrskami 5. a 6., väzby na odklon prieťahu cesty I/61 z centra mesta 

1.8 C2: Nálepkova: úsek 14-75a po spojku Suchoňova 4- pruh, rozšírenie chodníka, P, po záchytné parkovisko 

1.9 MK nová, pri ţelezničnej trati M.120, medzi uzlami: 168-147-46-45 B3 - MZ8,5/40 investícia mesta pre rozdelenien vnútorného tranzitu VT a Z,C dopravy na viac MK 

1.10 m.č. Kocurice, cesta III/49931, medzi uzlami 81-82 rekonštrukcia a predĺţenie hlavnej obsluţnej MK – C1 

1.11.1 cyklotrasy - úseky severojuţnej magistrály pozdĺţ potoka Dubová podjazd ţeleznice M.120, pravý breh pri sídlisku Vodárenská, kríţenie Ţilinskej ulice v uzle 49, 

1.11.2 cyklotrasy - úseky severojuţnej magistrály pozdĺţ potoka Dubová priechody cez ulice A. Hlinku, Teplická, D. Tatarku, Krajinská, Veterná, pod estakádou cesty II/499, pozdĺţ hrádze Sĺňavy 

1.11.3 cyklotrasy v centre a smerom severným Pod Párovcami, Mestský park, kolonádny most - kúpeľný ostrov 

1.11.4 cyklotrasy v profile MK centrum Kollárova, Sládkovičova, SNP, Kalinčiakova - Mestský park


ÚGD mesta Piešťany – NÁVRH – etapizácia naliehavosti a postupu realizácie 

etapa 2. navrhované zámery v horizonte ÚPD mesta Piešťany, do r.2020 


2.1.1 

Preloţka cesty I/61, úsek letisko medzi uzlami: 146-168 

MZ14/60 v areáli letiska: odklonu prieťahu cesty I/61 z centra mesta (Ţilinská-Bratislavská), do koridoru plot pozemkov 

Jánošíkova-Vojenské historické múzeum na okraji areálu letiska 

2.1.2 Preloţka I/61: kriţovatka 146 pri letisku Zvýraznenie odklonu prieťahu cesty I/61 z centra mesta 

2.1.3 OK 168: Haluzického: I/61/cesta III/61021 a zaústenie MK Vodárenská Zapustenie novej kriţovatky pod terén cca – 4,0 m, z dôvodu zachovania OP navádzacieho systému letiska 

2.1.4 Preloţka cesty I/61 – podjazd ţeleznice Prestavba jestvujúceho podjazdu cesty III/61021 na gabarit ťaţkej dopravy 

2.1.5 

Cesta I/61: za ţelezničnou traťou, nový úsek medzi uzlami: 43-143 

MZ14/60 Spojnica medzi cestou III/61021 a MK Priemyselnou 

2.1.6 Kriţovatka 41: Vrbovská/Priemyselná Prestavba jestvujúcej stykovej kriţovatky so zvýraznením hlavného smeru pre I/61 

2.1.7 Cesta I/61 po privádzač D1, medzi uzlami: 41-121-40 Prestavba Vrbovskej na MZ14/60 

2.1.8 Kriţovatka 40: Kanada/privádzač z D1 Prestavba Y na priesečnú, podľa variantov CEMOS, nevybratý variant 

2.1.9 Nadjazd cesty I/61 nad ţeleznicou Vrbové, uzly: 40-157 Varianty CEMOS, nevybraté riešenie 

2.1.10 

Cesta I/61 – variant 2., Zámeru E.I.A., CEMOS v poli Mikušová 

Nová trasa koridor medzi diaľnicou a ţelezničnou traťou M.120, študovaná ako náhrada za neschválený prieťah cesty II/499 

v koridore ţeleznica – sídlisko Adama Trajana, 

2.1.11 Cesta I/61 – nadjazd nad ţelezničnou traťou M.120, so zaústením do uzla 87 na Bratislavskej pokračovanie - nadjazd nad ţel. traťou, zaústenie do kriţovatky s I/61 Bratislavská v priestore Za poliklinikou a Suzuki 

2.2 Cesta II/499 – úsek Škarbalovské, medzi uzlami: 153-156, vrátane MUK nad obcou Banka Úsek podľa ÚP Banka, od cesty II/507 Ratnovská – vystúpanie po záhradkársku osadu nad obcou Banka – II/499 

2.3 Kriţovatka 78: Bratislavská a 32: Hlboká 4- ramenná, pripojenie novej MK Broskyňová 

2.4 MK B3: Broskyňová, spojná Bratislavská – Hlboká MZ12/40 

2.5.1 MK C1 – poliklinika - Hlboká MO8,5/30 

2.5.2 Kriţovatka 151: Hlboká/lodenica Pripojenie na novú trasu cesty II/499, protihlukové garáţe pre sídlisko za lodenicou - urbanistická kompenzácia obyvateľov 

2.5.3 C3 – prístupová MK – štadión - Kuzmányho Podmienená rozvojom hotela Slovan/HG100 

2.5.4 C3 – prístupová MK – Nábreţie I. Krasku Podmienená rozvojom hotela Slovan/HG100 

2.6.1 PG Winterova - garáţe pre obyvateľov a sluţby PG96 Pred kinom Fontána na Beethovenovej, zapustená, hore terasa s mobiliárom zelene 

2.6.2 PG Royova - garáţe pre obyvateľov a sluţby PG180 vo dvore Royova, zapustená + 2n.p. 

2.6.3 PG Nám. J.Murgaša - garáţe pre obyvateľov a sluţby PG200 PF domy Pescan a Elegant, 

2.6.4 PG sídlisko A. Trajana - garáţe pre obyvateľov a sluţby koridor ţeleznica - sídlisko Adama Trajana, 

2.7.1 ZP Stanica ŢSR - záchytné parkoviská pre centrum mesta ZP120 predstaničný priestor po plot HAZZ, aj cyklodom 

2.7.2 ZP záchytné parkoviská pre centrum mesta ZP200 štadión - severný okraj parku 

2.7.3 ZP Prior - záchytné parkoviská pre centrum mesta ZP400 v rámci zhodnotenia parkoviska, PF využitie, podľa zámeru UP 

2.8.1 Cyklotrasy priečne Z-V na severe mesta Jánošíkova, kriţovatka so Ţilinskou, Budatínska k Biskupickému kanálu za Bodonou 

2.8.2 Cyklotrasy priečne prepojenia Z-V Autobusová stanica, Mojmírova, kriţovatka Vodárenská-Ţilinská, Díčova, kriţovatka so Štefánikovou, Fándlyho 

2.8.3 cyklotrasy Z-V súbeţne s MK Ţelezničná stanica, A.Hlinku, kriţovatka s Ţilinskou ulicou, A.Hlinku, Štúrova, Štefánikova 

2.8.4 cyklotrasy Z-V súbeţne s MK Vrbovská cesta, Nábr. Kolomana Fodora, Krajinská cesta 

2.8.5 cyklotrasy Z-V súbeţne s MK Cintorínska, Krajinská, Krajinský most, Kúpelný ostrov 

2.8.6 cyklotrasy Z-V súbeţne s MK Sídlisko Juh, Veterná 

2.8.7 cyklotrasy Z-V súbeţne s MK Bratislavská, Lesopark, Rekreačná ulica pri Váhu 

2.8.8 cyklotrasa východ a Severo - Juţná magistrála pozdĺţ Váhu: Pozdĺţ biskupického kanála, mestský park, Nábreţie I.Krasku, na hrádzi pod estakádou cesty II/499



etapa 3. navrhované zámery prognózy ÚGD mesta Piešťany, r.2025 


3.1.1 B3 – Bulvár Bratislavská, úsek Krajinská - Teplická, medzi uzlami: 21-20-47 

3.1.2 B3 – bulvár Ţilinská, úsek Teplická - Mojmírova, medzi uzlami: 47-48-49 Detto, 4-pruh, MZ12/40 

3.1.3 B3 – bulvár Ţilinská, úsek Mojmírova – Vršok/Kláštorská, medzi uzlami: 49-62 Detto, MZ8,5/40 

3.2 B3 – bulvár Krajinská, medzi uzlami: 21-22-16-95-120-15 Reintegrácia pôvodného prieťahu cesty II/499 na bulvár spoločenských funkcií, MZ12/40 s pozdĺţnym parkovaním 

3.3.1 MK Severný most letisko Piešťany - Moravany, medzi uzlami: 198-193 ÚGD upresnil koridor v najuţšom mieste toku Váhu a Biskupického kanála 

3.3.2 Kriţovatka 198: I/61 / letisko / most B3 – MZ8/40, pripojenie areálu letiska 

3.3.3 Kriţovatka 193: severný most / Moravany Variant ÚGD pre zónu RKZ Moravany 

3.5.1 Privádzač D1 – Vrbovská MOK/Tesco - nadjazd, medzi uzlami: 40-122-39 Rozšírenie MK na 4-pruh 

3.5.2 MOK Tesco, uzol: 122 Zvýšenie kapacity jestvujúcej kriţovatky 

3.6 MK Dopravná, kriţovatky/uzly 44 a 45 Zvýšenie kapacity MK a cyklotrasy v profile, úpravy kriţovatiek a chodníkov 

3.7 Peší podchod v priestore ţelezničnej stanice Piešťany Predstaničný priestor a predĺţenie podchodu do zóny Za ţeleznicou – Obchodná 

3.8.1 C2 – obsluţná MK v koridore ţeleznica – sídlisko A.Trajana, medzi uzlami: 39-170-167-165 MO8/30 predĺţená za sídliskom A.Trajana po Bratislavskú, pripojenie na MUK za cintorínom 

3.8.2 Kriţovatka/uzol 165: Bratislavská za Kauflandom prestavba jestvujúcej kriţovatky - všetky smery 

3.9.1 PG48 Školská - pre uvoľnenie ulíc v CMZ Parkovacie garáţe pre obyvateľov a návštevy OV: kniţnica na Školskej, vstup z priečneho parkoviska 

3.9.2 PG60 Šafárikova - pre uvoľnenie ulíc v CMZ Parkovacie garáţe pre obyvateľov a návštevy OV: dvor gymnázia P.Coubertina, zapustená, s ihriskom na streche, 

3.9.3 PG180 Štúrova - pre uvoľnenie ulíc v CMZ Parkovacie garáţe pre obyvateľov a návštevy OV: za šport. halou P.Coubertina, vstup zo Štúrovej, zapustená + 2n.p. 

3.9.4 PG120 Nálepkova - pre uvoľnenie ulíc v CMZ Parkovacie garáţe pre obyvateľov a návštevy OV: pod trhoviskom, v rámci novej OV, napr. krytá trţnica 

3.9.5 PG100 nábreţie I.Krasku, pre uvoľnenie ulíc v CMZ Parkovacie garáţe pre obyvateľov a návštevy OV: za hotelom/LD Slovan/Royal, 

3.9.6 ZP90 K.Fodora - pre centrum mesta Záchytné parkoviská pre návštevníkov VOV, a rekreantov 

3.9.7 ZP450 Nálepkova - pre centrum mesta Záchytné parkoviská pre návštevníkov: súčasť novej PF zástavby 

3.10.1 Cyklotrasy: západ a S-J magistrály: Ţelezničný most cez potok Dubová, pozdĺţ trate, AS - Dopravná ulica, pod nadjazdom uzol 39 k Sídlisku A. Trajana 

3.10.2 Cyklotrasy: západ a S-J magistrály: Potok Dubová-Sever - Obchodná ulica, Vrbovská cesta, Kocurice, pozdĺţ telesa ţelezničnej trate smer Vrbové



etapa 4. zámery výhľadového rozvoja mesta Piešťany do kontaktnej krajiny 


C2 – obsluţná MK v koridore ţeleznica – nová zóna bývania juh-Bratislavská cesta, medzi Pripojenie na Bratislavskú aj Dopravnú smer stanica, skrátenie jázd na stanicu , do centra a na sever mesta 

4.1 uzlami: 167-150 

4.2 Garáţe Bratislavská - medzi sídliskom a ţeleznicou ako protihluková ochrana bývania - nové sídlisko 

4.3 cesta II/507 Benátky - pod Červenou Veţou, úsek medzi uzlami: 68-128-69-73 B2- MZ11,25/40 zvýšenie kapacity z dôvodu NKC Moravany a rozvojom podľa UP obce Banka 

4.4.1 Preloţka cesty II/507 Banka, medzi uzlami: 73-71 Preloţka z dôvodu RKZ Moravany, úsek Dominova alej – Červená Veţa 

4.4.2 Bulvár Moravany, medzi uzlami: 71-197-193 Zámer ÚP-O Moravany, z dôvodu NKC=RKZ 

4.5 

MUK 80: D1/499 Vrbovská, úsek medzi uzlami: 40-80 

Odľahčenie diaľničného privádzača prestavbou jestvujúcej MUK doplnením okruţnou kriţovatkou v priestore Tesla/ČSPL 

4.6 D1 – Horná Streda/cesta I/61, uzol 103 dobudovanie vetvy MUK: smer Bratislava - Piešťany 

4.7 Variant preloţky I/61 namiesto (2.1.9–2.1.10) Odľahčenie diaľničného privádzača, podjazd ţel.trate 

4.8 Alternatíva MUK D1 Prestavba jestvujúcej MUK na kolektor pri rozvoji mesta do regionálnej zóny za ţelezničnou traťou – Mikušová 

4.9.1 Vlečka Horná Streda – letisko Alternatíva bezkolízneho pripojenia polyfunkčnej zóny letisko a rekreačné prístavisko, 

4.9.2 Ţelezničná zastávka Letisko Piešťany Atraktivizovanie územného potenciálu koridoru letisko – Biskupický kanál – rekreácia medzihrádzového priestoru Váhu 

4.9.3 prístavné móla osobnej rekreačnej lodnej dopravy letisko, VHP, kolonádový most, lodenica, 2xRatnovce


Bratislava, 31.03.2010 

str. 1 

poznámky 

MK Teplická, úsek Kollárova - Bratislavská 

detto 

Podľa PD 

Dva varianty ÚGD, detaily: prieťah I/61 

dopracovať v rámci PD Teplická 

Nová PD 

Podľa DUŠ I/61 

Podľa platného ÚP-O Piešťany 

Podľa platnej ÚPD, treba PD 

CEMOS 

ÚGD, DUŠ I/61 

treba PD 

treba štúdiu 

Treba novú PD 



podľa štúdie potoka Dubová 

podľa štúdie potoka Dubová



poznámky 

str. 2 

treba štúdiu 

Poţiadavka Leteckého Úradu 



doriešiť v rámci EIA cesta II/499 

detto 

CEMOS+ UGD 

doriešiť v rámci EIA cesta II/499 

CEMOS: II/499 

CEMOS: II/499 

CEMOS, podľa UP obce Banka 




kompenzácie výstavby cesty II/499 

súčasť IZ 

súčasť IZ 

súčasť nového IZ 

zhodnotenie plochy radových garáţí 

súčasť IZ 


súčasť prestavby priestoru 

súčasť IZ 

súčasť IZ 

Treba novú PD


Potreba štúdie 



poznámky 

str. 3 


podľa UP Moravany 


ÚPN Moravany 

úloha NDS a SSC 

úloha NDS a SSC 

treba PD 

súčasť riešenia priestoru, komplexná štúdia 

treba PD 

treba PD 

treba PD 

treba PD 

treba PD 

súčasť riešenia priestoru, nový IZ 

IZ 

treba PD 

súčasť riešenia priestoru, nový IZ 

treba PD 

treba PD


poznámky 

str. 4 

podmienené rozvojom 

súvisí s rozvojom 

TSK a SSC 

TSK a súkromný investor 

Akt. ÚP-O 

Varianty ÚGD aj CEMOS 

po prekročení kapacity uzlu na I/61 

študované na úrovni scenárov 

Variant CEMOS 



prípadne uţ v 2.-3. etape

Uzemny generel dopravy - PieÅ¡Å¥any

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?