I. INTERPRETÁCIA BÁSNICKÉHO TEXTU KAMIL ... - ORG Komensky

I. INTERPRETÁCIA BÁSNICKÉHO TEXTU
KAMIL PETERAJ
VTESANÉ DO VĹN
Na breh si raz dvaha neznámi sadli,
mysliac, že piesok aj more, všetko im patrí.
Lebo láska, ako všetko tajomné a nepoznané,
čo spája to sypké s večným a mieša peny slané,
rada šepká: len poďte ďalej a ponorte si do vĺn dlane.
A tak tí dvaja, čo vstúpili tam a veslovali roky,
vrátiť sa nemohli, rozbil sa im čln,
no predsa tým morom prešli ako zdá sa toľkí –
vedia: láska je večné lákanie vĺn.
Kto neskúsil, čo všetko môžu vlny,
kto nehltal tú slanú vodu a neschytal ich údery,
možno prežil veľa, no nevypil svoj pohár plný,
a preto ťažko tomu, čo je láka, uverí.
Nepreplával more, možno plytkú mláku,
nedržal sa slamky, nedíval sa Pán Boh na neho.
Lásku spoznal ten, čo v búrke sám na vraku
našiel druhý breh a zachránil ju v srdci toho druhého.
Takto je to do vĺn vtesané a nik nevie dôvody.
Dovalí sa ďalšia vlna k brehu a s ňou nás to ďalej zahodí.
Peteraj, Kamil: Čo sa šeptá dievčatám. Bratislava: Ikar, a. s., 2007. s. 74 – 75
• Interpretujte básnický text od Kamila Peteraja Vtesané do vĺn na základe formálnych,
tematických a jazykových signálov.
• Zamyslite sa nad nadpisom básne.
• Všímajte si významové jadro básne.
• V každej strofe nájdite lexikálne polia. Ktoré sú spoločné? Ide v nich o určitý vývoj alebo
sú významovo úplne rovnaké?
• Formulujte tému a motívy básne na základe lexikálnych polí.
• Všimnite si kompozíciu básne z hľadiska účasti alebo neúčasti básnického subjektu.
• V interpretácii básnického textu sa môžu odrážať vlastné úvahy a pocity, ktoré vo Vás
básnický text vyvolal.

II.
HODNOTA RODINY A PROBLEMATIKA ADOPTOVANÝCH DETÍ
V SÚČASNOSTI
„Manželia Elena a Peter mali na rozdiel od mnohých ostatných párov šťastie. Ich trápenie
s úradmi a súdmi trvalo „len“ osem mesiacov. Na adopciu sa prihlásili vlani vo februári.
V októbri si Adamka odviezli domov. Ani oni sa nevyhli byrokracii. Vyše dvoch mesiacov
ubehlo, odkedy dieťa prvýkrát videli, požiadali o osvojenie a súd rozhodol. „Keď to
porovnávam s inými rodičmi, tak je to super, ale keď to porovnávame so životom a vývojom
dieťaťa, tak je to hrozné. Každá matka vie, čo sa vyvinie za dva mesiace u bábätka, alebo aj
pokazí.“ Adamko sa v porovnaní s inými deťmi dostal z domova rýchlo aj preto, že jeho
budúci rodičia nemali požiadavky, aké dieťa si chcú osvojiť. Predstavovali si len, aby bolo
zdravé a do ôsmich mesiacov. „Nechceli sme robiť rozdiely. Šancu musia dostať všetky deti,“
hovorí Alena. „Bolo mi jasné, že ak si napíšeme, že je nám to jedno, tak nám asi ponúknu len
rómskych chlapcov.“ Rodičov, ktorí si „deti vyberajú v domovoch ako jablká v Tescu“,
neodsudzuje. Hovorí, že vo výbere dieťaťa, o ktoré sa rodičia budú starať celý život, musí byť
sloboda. „Každý predsa vie, čo vydrží a na čo má.“
Manželia sa zhodli, že výchovu rómskeho dieťaťa „s Božou pomocou“ zvládnu. „Žiaľ, môj
otec sa s tým nevie zmieriť. S mamou som si to vydiskutovala, on to spracúva.“ Mame
povedala, že buď Adamka prijme, alebo bude mať len jednu babičku, keďže manželovi
rodičia s ním žiadne problémy nemali. Zatiaľ sa zdá, že to zabralo.
Elena hovorí, že obdobie, kým na syna čakali, bolo ťažké, avšak to najťažšie prišlo
s príchodom dieťaťa. „Keď je žena tehotná, tak vie, že zhruba o deväť mesiacov to príde. Ale
pri adopcii sa to predpokladať nedá. Dieťa nenosíte deväť mesiacov v sebe a zrazu ho máte
doma. Má rok a váži 9,5 kila.“ Počiatočné problémy už prekonala. „Treba to vydržať. Aj tie
ťahanice so súdmi a úradmi. Povzbudzujem ostatných, aby sa ozvali a aj sťažovali. Aj úrady
a súdy potrebujú dostať spätnú väzbu, veď ony slúžia nám!“
Spracujte uvedené otázky na základe príspevku:
• Prečo je rodina pre dieťa dôležitá?
• Čo dieťa naozaj potrebuje?
http://www.sme.sk/c/3799685/adopcia-je-stale-drina.html; 12.02.2010
• So starostlivosťou o dieťa súvisia aj základné potreby, ktoré sú pre vývoj dieťaťa
dôležité. Ktoré základné potreby sú pre vývoj dieťaťa dôležité?
• Prečo niektoré deti nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine? Čo prežívajú deti,
ktoré stratili rodinu?
• Aká je cesta k prijatiu dieťaťa?
• Ktorá mimovládna organizácia na Slovensku sa výhradne zameriava na oblasť
náhradnej rodinnej starostlivosti? Ktoré formy náhradnej starostlivosti ešte poznáme?

III.
INTERPRETÁCIA PROZAICKÉHO TEXTU
PAVOL RANKOV
STALO SA PRVÉHO SEPTEMBRA (ALEBO INOKEDY)
„Na konci tridsiatych rokov dvadsiateho storočia sa len zopár malých miest
v Československej republike mohlo pochváliť vlastným kúpaliskom. Levice k nim patrili.
Keďže prvý september 1938 bol slnečný deň, boli na kúpalisku takmer všetci. Dospelí
s deťmi i bez detí, mládež aj starci, Levičania aj ľudia z okolitých dedín, Maďari, Slováci,
Česi, Židia, Cigáni, rodina Nemca Barthela aj Bulhara Rankova. Boli tu demokrati, liberáli,
konzervatívci, monarchisti, socialisti, nacionalisti, komunisti aj fašisti. Len anarchista Varga
bol v Španielsku. Na kúpalisku nechýbali ani Peter, Honza a Gabriel. S očami prižmúrenými
proti lúčom popoludňajšieho slnka sedeli na betónovom múriku a hompáľali nohami. Občas
vypľuli hustú slinu, aká sa tvorí vo vysušených ústach. Tešili sa z voľného popoludnia prvého
dňa školského roku, keď ešte nedostali domáce úlohy, a obdivovali spolužiačku Máriu
Belajovú. Malá krásavica sedela s rodičmi a mladším bratom Jurkom neďaleko od nich.
Dievča mávalo zvyčajne vlasy zviazané do mocného copu, ktorý pripomínal konský chvost,
ale teraz sa mu v hustých prameňoch voľne sušili.– Vlasy barvy lúčneho medu, – skonštatoval
Honza. Honza občas čítaval zamilované romániky, ktoré si kupovala jeho sestra. Naposledy to
bol príbeh s názvom Záchvěvy srdcí. Peter s Gabrielom sa už zmierili s tým, že si ich kamarát
od spisovateľov požičiava prirovnania, ktorými potom opisuje Máriinu krásu. Oni sami by to
tak výstižne nevedeli povedať. Mária vybrala z vrecúška slivku a dlhými prstami si ju vložila
do úst.– Má nádherné pery, – vzdychol Gabriel.– Tmavorudé... ruděčervené, – hľadal správne
slová Honza.– Nem piros, vörös, – zahundral Peter. Ako dievčina prežúvala, pleť na jej lícach
sa napínala a uvoľňovala. Potom nabrala vzduch, privrela oči a prudko vypľula kôstku. Tá
preletela asi metrovú vzdialenosť a pristála na temene hlavy jej brata.– Mara, hnusná marha!
– vykríkol Jurko a hodil kôstku do Márie. Mama Belajová ani nezdvihla hlavu od háčkovania,
len pokojne povedala:– Ale deti, buďte na seba dobré.– Lebo vás vyplieskam po riti, – dodal
otec. Peter, Honza a Gabriel boli zamilovaní. A bolo im jasné, že Máriu môže napokon získať
len jeden.– Nemôžeme o ňu bojovať súčasne, – vysvetľoval Honza. – Vie, že sme kamarádi,
a pomyslí si, že si z nej tropíme žerty.– Butaság! Ako ty môžeš vedieť, čo si ona pomyslí, –
odporoval Peter.– Honzík má pravdu. Keď sa okolo nej budeme krútiť všetci traja, nezaľúbi
sa ani do jedného. Kde sa dvaja bijú, tretí vyhráva. Ale kde sa traja bijú, každý prehráva, –
mudroval Gabriel.– Tak pojďme jako v škole, podľa abecedy, – navrhol Honza, Bízek Jan,
Rónai Peter, Rosenberg Gabriel. Budem mať rok času, aby som si Máriu získal. Keď sa mi to
nepodarí, nastúpi Peter...– Nem, nem, – protestoval Peter, – podľa abecedy určite nie. Musíme
zvoliť spravodlivý spôsob, však Gábor?!– Nie som Gábor! (úryvok)
• Interpretujte román Pavla Rankova Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy)
na základe formálnych, tematických a jazykových kritérii.
• Zamyslite sa nad názvom románu.
• Kde sa odohráva dej románu?
• Analyzujte centrálnu tému románu.
• Charakterizujte hlavných protagonistov na základe ich vzťahu.
• S ktorými protirečivými historickými okolnosťami sa musel autor vyrovnať?
„Venujem otcovi, jeho priateľom a celej tej stratenej generácii, ktorá, ktovie prečo, všetko
musela zažiť na vlastnej koži.”