07.04.2014 Views

PRP_2_2_tah_tlak

PRP_2_2_tah_tlak

PRP_2_2_tah_tlak

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

Počítačové riešenie polí<br />

Vladimír Goga<br />

Katedra mechaniky<br />

1


Namáhanie prostým ťahom<br />

(<strong>tlak</strong>om)<br />

Prednáška 2.<br />

2


Obsah prednášky<br />

1. Ťah – <strong>tlak</strong><br />

2. Príklady na prostý ťah - <strong>tlak</strong><br />

3. Riešenie úlohy pomocou MKP<br />

3


1. Ťah - <strong>tlak</strong><br />

• Vzniká, ak je prizmatická tyč namáhaná dvoma<br />

rovnako veľkými, opačne orientovanými silami<br />

pôsobiacimi v osi tyče.<br />

4


1. Ťah - <strong>tlak</strong><br />

• O prostom ťahu alebo <strong>tlak</strong>u hovoríme vtedy,<br />

ak v myslenom reze pôsobí len normálová<br />

zložka výslednice vnútorných síl: P N<br />

x<br />

5


1. Ťah - <strong>tlak</strong><br />

• Najjednoduchším prípadom ťahového (<strong>tlak</strong>ového) namáhania<br />

je tenká priama tyč, konštantného prierezu namáhaná osovou<br />

silou F.<br />

• Pretože v myslenom reze pôsobí<br />

výslednica vnútorných síl na normále<br />

k prierezu, pri ťahu (<strong>tlak</strong>u) vzniká<br />

normálové napätie σ:<br />

+σ pre ťah a –σ pre <strong>tlak</strong>.<br />

• Konštrukčné prvky namáhané ťahom<br />

(<strong>tlak</strong>om) nazývame tyče (prúty).<br />

6


1. Ťah - <strong>tlak</strong><br />

• ak možno určiť výslednicu vnútorných síl (osovú silu) zo<br />

statických podmienok rovnováhy, hovoríme o staticky určitej<br />

úlohe prostého (čistého) ťahu (<strong>tlak</strong>u)<br />

– v opačnom prípade musíme statické podmienky rovnováhy doplniť<br />

ďalšími, tzv. deformačnými podmienkami a hovoríme o staticky<br />

neurčitých úlohách<br />

• medzi prípady namáhania prostým ťahom možno zaradiť:<br />

namáhanie vonkajšou osovou silou, vlastnou tiažou,<br />

odstredivou silou a iné<br />

• prostým ťahom (<strong>tlak</strong>om) sú namáhané prvky prútových sústav,<br />

centricky tlačené stĺpy, laná a pod.<br />

7


1. Ťah - <strong>tlak</strong><br />

• vnútornú silovú veličinu pri ťahu (osovú silu N)<br />

možno vo zvolenom priereze určiť metódou<br />

mysleného rezu<br />

• os prúta po deformácii zostane priama a dva<br />

susedné, rovnobežné prierezy kolmé k osi ostanú aj<br />

po deformácii rovinné a navzájom rovnobežné<br />

– v dôsledku zachovania priamosti prúta nie je možné<br />

vzájomné priečne posunutie prierezov, t.j. nevznikajú<br />

šmykové napätia τ<br />

8


1. Ťah - <strong>tlak</strong><br />

• všetky vlákna medzi dvoma rovnobežnými prierezmi (kolmé k<br />

prierezu) rovnakej dĺžky dx, budú mať aj po deformácii<br />

rovnakú dĺžku dx + Δdx<br />

• relatívna pomerná zmena dĺžky (pomerné predĺženie) pre<br />

všetky vlákna bude rovnaká:<br />

<br />

dx<br />

dx<br />

<br />

konst.<br />

9


1. Ťah - <strong>tlak</strong><br />

• pretože sa všetky vlákna medzi uvažovanými blízkymi<br />

prierezmi deformujú rovnako, budú vnútorné sily N po celom<br />

priereze S rozložené rovnomerne<br />

• normálové napätie ako podiel elementárnej vnútornej<br />

normálovej (osovej) sily N a plôšky S bude konštantné:<br />

dN<br />

konst.<br />

<br />

dS<br />

– normálové napätie pri čistom ťahu (<strong>tlak</strong>u) je konštantné po celom<br />

priereze a je rovné podielu normálovej sily a plochy prierezu<br />

N<br />

S<br />

10


1. Ťah - <strong>tlak</strong><br />

• pre votknutý prút (dĺžky L, prierezu S a modulom pružnosti E)<br />

zaťažený osovou silou F na konci prúta, je výpočet celkového<br />

predĺženia nasledovný:<br />

L<br />

dy<br />

dy . dy y .<br />

dy<br />

dy<br />

0<br />

<br />

E.<br />

<br />

E<br />

F<br />

S.<br />

E<br />

L<br />

F<br />

F.<br />

L<br />

y dy L<br />

<br />

S. E<br />

S.<br />

E<br />

0<br />

11


1.1 Namáhanie ťahom (<strong>tlak</strong>om) vplyvom<br />

• Zmena teploty spôsobuje zmenu tvaru a rozmerov telesa:<br />

– táto zmena nie je doprevádzaná vznikom vnútorných síl,<br />

– vnútorné sily vznikajú iba v konštrukciách staticky neurčitých, keď<br />

prebytočný počet väzieb znemožňuje voľnú zmenu prislúchajúcu<br />

zmene teploty.<br />

• Ak je zmena teploty ΔT kladná, ide o ohrev (materiál sa naťahuje),<br />

pri zápornej zmene ide o ochladenie (materiál sa skracuje).<br />

• Absolútne predĺženie dĺžky Δdx je úmerné pôvodnej dĺžke dx,<br />

súčiniteľu dĺžkovej rozťažnosti (koeficient teplotnej rozťažnosti) α<br />

a prírastku teploty ΔT:<br />

tepelného zaťaženia<br />

dx<br />

. dx.<br />

T<br />

– z čoho pomerné predĺženie je rovné:<br />

<br />

T<br />

dx<br />

.<br />

T<br />

dx<br />

12


1.1 Namáhanie ťahom (<strong>tlak</strong>om) vplyvom<br />

tepelného zaťaženia<br />

• Koeficient teplotnej rozťažnosti α:<br />

– určuje veľkosť pomerného predĺženia ε T pripadajúceho na jednotku teplotnej<br />

zmeny<br />

– jeho rozmer je [1/°C] alebo [1/K]<br />

T<br />

T<br />

• Ak je zmena teploty po celej dĺžke L prúta konštantná, môžeme<br />

celkové predĺženie prúta vypočítať:<br />

L<br />

L<br />

<br />

T<br />

<br />

0 0<br />

L dx . T. dx . T.<br />

L<br />

13


1.1.1 Koeficient teplotnej rozťažnosti<br />

Materiál<br />

<br />

pri 20 °C<br />

[x10 -6 /K]<br />

Hliník 22,5<br />

Mosadz 18,7<br />

Tehla 5,5<br />

Bronz 17,5<br />

Diamant 1,2<br />

Sivá liatina 10,4<br />

Betón 14,5<br />

Meď 16,5<br />

Epoxid 18-20<br />

Sklo 9<br />

Zlato 14,2<br />

Železo - čisté 12<br />

Železo - odlievané 10,4<br />

Železo - kované 11,3<br />

Nikel 13<br />

PVC 52<br />

Guma 77<br />

Striebro 19,5<br />

Oceľ 12<br />

Cín 23,4<br />

Titán 8,6<br />

Wolfrám 4,3<br />

Zinok 35,4<br />

14


2. Príklady na prostý ťah - <strong>tlak</strong><br />

• Pevnostne skontrolujte oceľový votknutý prút štvorcového<br />

prierezu, ktorý je na voľnom konci zaťažený osovou silou.<br />

• Vypočítajte celkové predĺženie prúta ΔL = ?.<br />

• dané:<br />

– F = 30 000 N<br />

– a = 0,020 m<br />

– L = 2 m<br />

– E = 2,1x10 5 MPa<br />

– g = 9,81 m/s 2<br />

– ρ = 7850 kg/m 3<br />

– σ Kt = 210 MPa<br />

– s K = 1,5<br />

15


2. Príklady na prostý ťah - <strong>tlak</strong><br />

• Pevnostne skontrolujte oceľový votknutý prút kruhového<br />

prierezu, ktorý je zaťažený podľa obrázku.<br />

• Vlastnú tiaž prúta neuvažujeme.<br />

• Vypočítajte celkové predĺženie prúta ΔL = ?.<br />

• dané:<br />

– F 1 = 40 000 N<br />

– F 2 = 10 000 N<br />

– F 3 = 25 000 N<br />

– d = 0,025 m<br />

– L = 1,5 m<br />

– E = 2,1x10 5 MPa<br />

– σ Kt = 260 MPa<br />

– s K = 1,6 16


2. Príklady na prostý ťah - <strong>tlak</strong><br />

• Nadimenzujte oceľový prút kruhového prierezu zaťaženého<br />

podľa obrázku: d = ?<br />

• Vlastnú tiaž prúta neuvažujeme.<br />

• Vypočítajte celkové predĺženie prúta ΔL = ?.<br />

• dané:<br />

– F 1 = 40 000 N<br />

– F 2 = 10 000 N<br />

– F 3 = 25 000 N<br />

– L = 2,4 m<br />

– E = 2,1x10 5 MPa<br />

– σ Kt = 180 MPa<br />

– s K = 1,4<br />

17


2. Príklady na prostý ťah - <strong>tlak</strong><br />

• Nadimenzujte hliníkový prút kruhového prierezu, ktorý je<br />

uložený staticky neurčito: d = ?<br />

• Vypočítajte posunutie bodu, v ktorom pôsobí sila: ΔC = ?.<br />

• dané:<br />

– F = 10 000 N<br />

– L = 1 m<br />

– E = 7x10 4 MPa<br />

– σ Kt = 50 MPa<br />

– s K = 1,4<br />

18


2. Príklady na prostý ťah - <strong>tlak</strong><br />

• Vypočítajte aké veľké normálové napätie vznikne pri ohriati<br />

oceľovej tyče, votknutej na oboch koncoch, z 20°C na 45°C.<br />

Tyč má kruhový prierez s priemerom d = 30 mm.<br />

• dané:<br />

– d = 30 mm<br />

– L = 2 m<br />

– E = 2,1x10 4 MPa<br />

– α = 12x10 -6 1/K (=1/°C)<br />

– ΔT = 25 °C<br />

19

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!