dim. – skr. z l. dimidius polovica. Dimastigamoeba ... - datasolution.sk

vyjadruje afinitná, resp. ekvilibračná konštanta pre disociáciu komplexu liečiva s plazmatickou
bielkovinou.
Proces väzby liečiva na plazmatické bielkoviny je proces reverzibilný a dynamický, kt. neustále
smeruje k utvoreniu dynamickej rovnováhy medzi viazaným a voľným mnoţstvom príslušného
liečiva. Ovplyvňuje ho mnoho činiteľov, ako je pH, koncentrácia a zloţenie plazmatických bielkovín a
prítomnosť iných látok v krvi s rovnakou afinitou. Väzbou liečiva na bielkovinu vznikajú komplexy, kt.
sú menej lipofilné (sú rozpustnejšie vo vode) a asi 200 aţ 300-krát väčšie ako voľné liečivo, takţe
neprechádzajú biol. membránami a nie sú farmakologicky účinné, pretoţe nemôţu preniknúť do
tkanív k svojim receptorom. Tým sa predlţuje ich prítomnosť v krvi.
Po preniknutí z krvi do tkanív sa v nich liečivo sčasti rozpúšťa v intersticiálnej a intracelu-lárnej
tekutine, sčasti sa však reverzibilne viaţe na povrch buniek, na rôzne makromolekulové štruktúry
vnútri bunky, príp. sa ukladá do zásobných tkaniv. V extracelulárnom priestore sa liečivo viaţe aj na
nukleové kys., fosfolipidy a i. makromolekuly. Ligandín viaţe niekt. liečivá s hydrofóbnymi
vlastnosťami (bilirubín, glutatión a i. peptidy), proteín A karboxylové kys., testosterón, estradiol a
bilirubín. Na vlastné cieľové receptory sa viaţe len veľmi malá časť liečiva, väčšina sa ho viaţe na
nešpecifické štruktúry, kde je farmakologicky neúčinné, resp. sa viaţe reverzibilne na metabolické a
transportné miesta a ireverzibilne na niekt. intracelulárne štruktúry.
Rozdelenie liečiva medzi extravaskulárnymi a intravaskulárnymi tekutinami a špecifickými a
nešpecifickými väzbovými štruktúrami má charakter dynamického rovnováţneho stavu. Po jeho
dosiahnutí sa v dôsledku vylučovania liečiva metabolizmom a exkréciou absol. mnoţstvo liečiva v
tele síce zniţuje, ale pomer voľného a viazaného liečiva sa nemení.
Hromadenie liečiva v tkanivách podmieňujú: 1. lokálne zmeny pH; 2. aktívny transport; 3. väzba na
tkanivové bielkoviny; 4. rozpúšťanie v tukových látkach podľa svojho koeficientu; 5. osobitné,
obvykle ireverzibilné väzbové procesy. V tukovom tkanive sa napr. ukladá DDT a i. chlórované
insekticídy, v kostiach olovo, stroncium a tetracyklíny, vo vlasoch arzín, fenotiazíny a chlorochín a i.
Reverzibilne viazané liečivo sa z väzby postupne uvoľňuje a pre- niká do tkanivových tekutín a
plazmy. Medzi koncentráciou liečiva v plazme a tkanivách je vţdy určitý konštantný pomer.
distribúcia pozornosti – psychol. rozdeľovanie pozornosti, schopnosť odrazu sledovať dva i viac
javov, rozloţiť pozornosť na niekoľko objektov odrazu. Napr. počúvať hudbu a zároveň riešiť
matematickú úlohu. Zatiaľ nie je jasné, či ide o rozdelenie pozornosti al. o jej striedavé prechádzanie
z jedného predmetu na druhý.
distribúcia ventilácie a perfúzie – časť pľúcnej respirácie, zmiešanie vdýchnutého vzduchu so
vzduchom, kt. bol v pľúcach pred vdychom, a rozdeľovanie vzduchu v pľúcach; →dýchanie.
Obr. 1. Príčiny porúch distribúcie ventilácie. A – normálna alveola s
normálnymi dýchacími cestami; B – obštrukcia v dýchacích cestách; C –
strata elastickosti pľúcneho tkaniva (zvýšenou poddajnosťou, napr. pri
emfyzéme pľúc); D – zníţenie poddajnosti (zvýšenie tuhosti, napr. pri
reštrikčných poruchách) pľúcneho tkaniva. V prípadoch B, C a D sa
alveoly plnia a vyprázdňujú pomalšie (podľa Krištufka a kol., 1988)
Výmena plynov závisí nielen od distribúcie ventilácie (V), ale aj od distribúcie perfúzie (Q) a najmä
od vzťahu ventilácie k perfúzii (V/Q).
Alveoly s dostatočnou ventiláciou vo vzťahu k perfúzii zabezpečujú normálnu výmenu ply-nov medzi
krvou a vzduchom. Neventilované alveoly s normálnou perfúziou sa nezúčastňujú na výmene
87