dim. – skr. z l. dimidius polovica. Dimastigamoeba ... - datasolution.sk

Fyziologicky je d. podmienená rozpúšťaním látky v telových tekutinách a jej väzbou na bielkoviny
plazmy a tkanív; →distribučný objem.
Dynamika d. l. závisí od rýchlosti krvného prúdu, prestupu látky z krvného riečiska do tkanivovej
tekutiny a jej preniknutia do tkanivových buniek. Na d. l. v tkanivách má vplyv nielen prekrvenie
tkanív a veľkosť tkanivovej masy, ale aj ďalšie faktory, najmä rozpustnosť látky v tukoch, pH, väzba
na bielkoviny plazmy a tkanív.
Prietok krvi tkanivami je značne rozdielny, pohybuje sa od 2 do 500 ml krvi na 100 ml tkaniva za
min. Dobre prekrvené sú obličky, pečeň, mozog, srdce, slezina, ţalúdok a črevá, menej tkanivá
kostrového svalstva a koţe a zle tukové a spojivové tkanivo. Veľké rozdiely d. l. nastávajú v
závislosti od prietoku krvi tkanivami najmä po i. v. podaní. V dobre prekrve-ných tkanivách je najmä
spočiatku koncentrácia látky vyššia ako v zle prekrvených tkanivách a aţ v ďalšej fáze sa tieto
rozdiely vyrovnávajú. Ak sa navyše látka uskladňuje, vzniká v tretej fáze veľký koncentračný rozdiel
v prospech týchto tkanív.
Perfúzia tkanív ovplyvňuje aj vstrebávanie a vylučovanie látok z tela, čo sa prejavuje najmä pri
obehovej nedostatočnosti, osobitne v šoku, keď sa tieto deje spomaľujú.
V krvi sa látky distribuujú medzi krvné elementy, plazmatické bielkoviny a plazmatickú vodu. V
plazmatickej vode sa rozpúšťajú, na plazmatické bielkoviny sa reverzibilne viaţu a do krviniek
prenikajú obdobne ako do tkanivových buniek. Pomer medzi mnoţstvom látky rozpustenej v
plamatickej vode a mnoţstvom viazaným na bielkoviny je pre kaţdú látku charakteristický.
Väčšina liečiv sa v krvi viaţe na plazmatické albumíny, menej na globulíny. Albumíny, kt. tvoria asi
50 % plazmatických bielkovín (35 – 45 g/l), majú pomerne veľký povrch. Na albumíny sa viaţu
najmä kyslé látky, pri pH < 7 je táto väzba silná, pri pH > 8 slabšia.
Zásadité látky sa viaţu väčšinou na lipoproteíny (napr. chlórpromazín, imipramín, chinidín,
propranolol a tetracyklín), gamaglobulíny (napr. d-tubokurarín, pankurónium a čiastočne aj kodeín a
morfín) a najmä na orozomukoid.
Liečivá sa na bielkoviny viaţu: 1. iónovou väzbou, kt. je najsilnejšou reverzibilnou väzbou; umoţňuje
ju ionizácia ionizovateľných skupín bielkovinovej molekuly, o kt. rozsahu rozhoduje aktuálne pH
prostredia; 2. vodíkovými mostíkmi, kt. sú slabšie ako iónová väzba, ak sa netvorí niekoľko
paralelných vodíkových väzieb súčasne; 3. dipólovou väzbou (van der Waalsove sily), kt. je
pomerne slabá, uplatňuje sa všade tam, kde sa k sebe tesne priblíţia 2 podobné atómy; 4.
hydrofóbnou väzbou danou tendenciou nepolárnych hydrofóbnych skupín k asociácii vo vodnom
prostredí; v dôsledku toho sa hydrofóbne skupiny liečiva a bielkoviny prikladajú k sebe tak, aby sa
zmenšil ich kontakt s molekulami vody; táto väzba je pomerne slabá, avšak kvantit. významná; 5.
kovalentnou väzbou, kt. je najsilnejšia a ireverzibilná, ak sa katalyticky nerozruší.
Liečivo sa viaţe na jedno (fenylbutazón) al. viaceré tzv. väzbové miesta molekuly bielkoviny
(chlórpromazín, dezimpramín, tiopental). Jedna molekula albumínu má na N-terminálnej
aminoskupine pre kyslé liečivá 1 – 2 väzbové miesta; pre zásadité liečivá ich má viac. Väzbové
miesta pre kys. môţu obsadiť endogénne látky, napr. bilirubín, kt. ich môţu z väzby kompetitívne
vytlačiť. Zásadité látky sa viaţu nešpecificky, preto je pre ne väzbová kapacita albumínu väčšia.
Rozoznáva sa 5 väzbových miest: diazepínové, digitoxínové, warfarínové, bilirubínové a väzbové
miesto pre karboxylové kys.
Počet voľných väzbových miest určuje aj mnoţstvo látky, kt. sa viaţe na plazmatické bielkoviny a
mnoţstvo, kt. ostáva rozpustené v plazme. Podiel takto viazanej látky sa vyjad-ruje v % z celkovej
koncentrácie. Látka neviazaná sa označuje ako voľná. Údaj o % väzby sa má vzťahovať na celkovú
koncentráciu liečiva v plazme, ako aj koncentráciu plazmatických bielkovín. Väzbovú afinitu liečiva
86