dim. – skr. z l. dimidius polovica. Dimastigamoeba ... - datasolution.sk

natrhnutí väzu sa kĺb imobilizuje 2 týţd. pri roztrhnutí 6 týţd., vhodnejšia je včasná sutúra; pri
inverterovaných stavoch plastika väzov. Po odstránení sadrového obväzu postupné a systematické
rozcvičovanie kĺbu.
Distorsio articulationis digitorum manus – vytknutie kĺbov prstov ruky, vzniká často pri vytrhnutí
úponu lig. collaterale a patol. pohybe nabok. Th. – imobilizácia v semiflexii 3 týţd. s následnou
rehabilitáciou vo vode, príp. parafínovými zábalmi.
Distorsio articulationis humeroscapularis – vytknutie ramenového kĺbu. Rtg. vyšetrením sa vylúči
príp. abrupcia veľkého hrboľa. Th. – pri opuchu a výrone sa aplikujú studené obklady, salicyláty,
záves na niekoľko d, pri väčších bolestiach s podozrením na natrhnutie kĺbového puzdra aj
→Desaultov obväz.
Distorsio carpi – vytknutie zápästia. Podrobným rtg. vyšetrením treba vylúčiť príp. zlomeninu,
najmä častú zlomeninu člnkovitej kosti. Th. – pri opuchu a výrone sa aplikujú stodené obklady,
bandáţ, pri väčších bolestiach sadrová dlaha na 7 – 10 d.
Distorsio talocruralis – vytknutie členka, vzniká najčastejšie poškodením fibulárnych väzov, najmä
lig. talofibulare anterius inverziou nohy. Th. – pri roztrhnutí väzov treba členok imobilizovať v
sadrovom obväze upravenom na chôdzu na 6 týţd., potom s cieľom zabrániť habituálnej distorzii
gumový obväz. Pri poškodení lig. deltoideum everziou nohy po sadrovej imobilizácii sa osvedčuje
vloţka. Pri čerstvej úplnej ruptúre je vhodná sutúra.
distorzia →distorsio.
distoversio, onis, f. – [l. distorquere skrútiť + l. vertere otočiť] distoverzia, poloha zuba, kt. sa vzdialil
od strednej čiary tváre a súčasne otočil okolo svojej osi.
distractio, onis, f. – [l. distrahere rozťahovať] →distrakcia.
distrakcia – [distractio] roztiahnutie; spôsob th. napravením zlomenín ťahom a protiťahom.
distribúcia – [distributio] rozdeľovanie, rozloţenie, roztriedenie.
distribúcia liečiva – 1. stav, kt. sa týmto dejom v tele a jeho častiach utvára; charakterizuje ho
mnoţstvo látky prítomnej v jednotlivých častiach tela (→kompartmentoch) a objemom, v kt. sa látka
v tele, resp. jeho častiach distribuovala (→distribučný objem); 2. dej, kt. sa liečivé látky po svojom
podaní rozdeľujú v tele a jeho častiach; je charakterizovaný rýchlosťou, kt. prebieha.
Po →aplikácii liečiva do tela musia jeho molekuly prejsť rôznymi biol. →bariérami (steny kapilár,
membrány buniek), aby sa dostali na miesto svojho pôsobenia a nakoniec sa z tela vylúčili. Tento
prestup liečiva sa deje jednoduchou difúziou (Fickov →zákon), výnimočne facilitovanou difúziou,
aktívnym transportom, príp. pinocytózou (→transport látok).
Po preniknutí do krvi sa látka rozdelí asi v priebehu 2 min v celom intravaskulárnom priestore, kt.
zodpovedá veľkosti minútového srdcového vývrhu (6 litrov). Akonáhle sa látka dostane do
kapilárneho riečiska, začne pôsobením →difúzie a →filtrácie prenikať do okolitých tkanív, a to uţ v
prvých sekundách po preniknutí látky do krvného riečiska. V tom čase sa ešte väčšina látky mieša s
krvnou plazmou.
V krvnom riečisku sa látka rozpúšťa v tzv. plazmatickej vode, v extravaskulárnom priestore v
extracelulárnej a intracelulárnej vode. Extracelulárna tekutina zahrňuje okrem intersticiálnej vody a
lymfy vodu tuhých spojivových tkanív a chrupaviek, tzv. nedostupnú vodu kostí a transcelulárnu
vodu, kt. sa nachádza v bunkových sekrétoch.
Anatomicky d. vyjadruje rozloţenie látky v jednotlivých orgánoch, tkanivách a bunkách
(→distribučný priestor; →kompartment).
85